Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/53/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Š. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, H., zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom Mierova 1725, Čadca, proti odporkyni V. M., nar. X.X.XXXX, bytom Z. XXX, H., zast. Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom Sládkovičova 1700, Čadca, v konaní o vrátenie daru takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 336,72 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu odporkyne Mgr. Michala Duraja, advokáta AK Čadca.

odôvodnenie:

Dňa 24.4.2012 navrhovateľ, Š. B., podal návrh proti odporkyni, V. M., F.. C.. Žiadal, aby mu vydala dar

- nehnuteľnosť, zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. H. ako byt č. X na druhom poschodí v obytnom dome č. XXX, postavenom na parcele CKN XXX/XX a podiel XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Nárok uplatnil podľa . Mal zato, že odporkyňa je povinná vrátiť dar, lebo sa k nemu zachovala tak, že hrubo porušila dobré mravy. Hrubé porušenie dobrých mravov videl v tom, že v darovacej zmluve zo dňa 8.6.2005 bolo okrem darovania nehnuteľností odporkyni dohodnuté, že navrhovateľovi bolo zriadené vecné bremeno doživotného bezodplatného užívania darovaných nehnuteľností tak, ako ich užíval doposiaľ. V rozpore so zriadeným vecným bremenom odporkyňa podala proti navrhovateľovi žalobu na zaplatenie sumy 590,- € istiny s príslušenstvom. Spor bol vedený pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. . Suma 590,- € boli služby spojené s užívaním darovaného bytu, ktorý mal právo navrhovateľ užívať bezplatne. Uvedenú sumu vyúčtovala spoločnosť I. H., s.r.o., H.. Dňa 26.3.2012 odstúpil od darovanej zmluvy. Odstúpenie bolo doručené odporkyni dňa 27.3.2012. Darovacia zmluva je na čl. 4 spisu, výzva na zaplatenie na čl. 6-7 spisu, potvrdenie o výške dlhu je na čl. 8 spisu a na čl. 10 spisu je odstúpenie od zmluvy, ku ktorému na čl. 83 spisu do zápisnice o pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odstúpenie od zmluvy podľa obsahu je výzvou na vrátenie daru.

Odporkyňa dňa 16.7.2012 na čl. 24 spisu uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Podľa jej názoru si zriadené vecné bremeno navrhovateľ vysvetľuje nesprávne. Mal právo nehnuteľnosti užívať bezplatne tak, ako doteraz. Pred uzavretím zmluvy tiež platil služby spojené s užívaním bytu. Taktiež pri uzatváraní takýchto zmlúv je zaužívané, že služby spojené s užívaním bytu darca naďalej platí, neplatí nájomné, neplatí za zriadenie vecného bremena a neplatí investície do fondu opráv. Navrhovateľ 5 rokov po uzavretí darovacej zmluvy platil služby spojené s užívaním bytu. Odporkyňa neporušila dobré mravy. Nie je povinná navrhovateľovi vrátiť dar. Mala vôľu poskytnúť navrhovateľovi primeranú opateru a pomoc v

starobe a chorobe. Navrhovateľ jej znemožnil vstup do bytu. Nemohla mu opateru poskytnúť a on ju ani nepotreboval. Notárka poučila zmluvné strany, aký je výklad uvedeného vecného bremena.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - návrh čl. 1, 2, 3, fotokópiu darovacej zmluvy N 167/2005 Nz 25910/2005 čl. 4 spisu, výzva čl. 6, upomienka - výzva na zaplatenie zo dňa 15.10.2010 čl. 7, potvrdenie o výške dlhu čl. 8, podanie čl. 9, odstúpenie od darovacej zmluvy zo dňa 26.3.2012, o ktorom na čl. 83 spisu predchádzajúci právny zástupca uviedol, že ide o výzvu na vrátenie daru čl. 10, doručenka 27.3.2012, list vlastníctva č. 7578 v prílohovej obálke, podrobné procesné poučenia súdu od čl. 18 až po čl. 19 spisu, vyjadrenie odporkyne k návrhu čl. 24, pripojený rozsudok č.k. , a uznesenie dovolacieho súdu predložené na dnešnom pojednávaní (čl. 33 a nasl. spisu), zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.11.2012 čl. 39 spisu, na ktorom sudkyňa zastavila konanie pre res iudicate a oboznámila sporné a nesporné body podľa a , predbežný právny názor, uznesenie o zastavení konania pre prekážku res iudicate čl. 44, odvolanie čl. 47, zrušujúce uznesenie so záväzným právnym názorom podľa čl. 56, predloženie listinných dôkazov zo strany právneho zástupcu odporkyne čl. 64 a nasl. spisu, oznámenie o prevzatí zastúpenia JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom AK Čadca čl. 75, plná moc čl. 76, zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.10.2013 čl. 83 súdneho spisu, vyjadrenie M.. Ľ. G. čl. 88, pripojené účtovné doklady od čl. 89 a nasl. súdneho spisu, návrh právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 8.11.2013 čl. 97 spisu na vykonanie dôkazov, pripojené listinné dôkazy čl. 100 a nasl. spisu, podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 27.2.2014 čl. 112, listinný dôkaz čl. 113, pripojený spis , .

Po poučení podľa v nadväznosti na právni zástupcovia nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy. Preto súd mal zato, že skutkový stav je uzavretý a nemenný (menný len z dôvodov podľa ).

Z vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav a vyvodila nasledovné skutkové a právne závery.

V prvom rade bolo nevyhnutné ustáliť, či nejde o prekážku právoplatne rozhodnutej veci a čo tvorí predmet sporu, ktorým je súd viazaný podľa a os. 2 .

Z uvedeného dôvodu súd uznesením č.k. -44 zo dňa 20.11.2012 konanie zastavil, pretože mal zato, že rozhodnutie vo veci sp. zn. tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre vec sp. zn. . Účastníkmi konania boli totožní účastníci konania, išlo o totožný predmet sporu - vydanie totožného bytu ako daru a išlo o totožný základ uplatneného nároku. Vo veci žiadal navrhovateľ vrátiť dar z rovnakého dôvodu, že v rámci vecného bremena v darovacej zmluve dohodol doživotné bezplatné bývanie. Napriek tomu ho odporkyňa vyzvala, aby platil služby spojené s užívaním bytu. Medzi platbami bola aj totožná platba ako vo veci v prospech I. H., Z..F..P.., H.. Čo do tohto základu, podľa názoru prvostupňového súdu, išlo o totožnú vec. Okrem uvedeného dôvodu vo veci druhým základom, skutkovým dôvodom uplatneného nároku bolo tvrdenie, že odporkyňa neprejavuje o navrhovateľa žiaden záujem. Správa sa pohŕdavo, vysmieva sa navrhovateľovi, nenavštívila ho po dobu 1,5 roka, používa zastrašovacie výrazy.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -56 zo dňa 25.6.2013 zrušil uznesenie prvostupňového súdu o zastavení konania. Mal zato, že v konaní navrhovateľ ako konkrétny skutkový dôvod vrátenia daru vymedzil skutočnosť, že odporkyňa podala proti nemu na súde návrh na zaplatenie čiastky 590,- € (za služby spojené s užívaním bytu vedenej pred Okresným súdom v Čadci pod sp. zn. ). Podľa názoru odvolacieho súdu teda išlo o inú konkrétnu skutočnosť, podanie návrhu na začatie konania voči navrhovateľovi. Túto skutočnosť považoval za právne odlišnú skutočnosť. Mal zato, že podanie návrhu na súd proti navrhovateľovi kvalifikoval navrhovateľ ako kvalifikované nevhodné správanie sa obdarovanej voči nemu a preto v tomto konkrétnom prípade nejde o totožnú vec.

Do zápisnice dňa 22.10.2013 na čl. 83 rub spisu právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odstúpenie od zmluvy podľa obsahu úkonu považujú za výzvu na vrátenie daru. Z týchto dôvodov súd mal zato, že odstúpenie od darovacej zmluvy v nadväznosti na výslovný prejav právneho zástupcu navrhovateľa na čl. 83 rub spisu je potrebné považovať za výzvu na vrátenie daru (čl. 10 spisu). V tejto výzve zo dňa 26.3.2012, ktorá bola doručená dňa 27.3.2012, čo vyplýva z doručenky na druhej strane čl. 10 rub spisu, je opísaný skutok, ktorý navrhovateľ považuje za konanie odporkyne v rozpore s dobrými

mravmi, teda za dôvod pre vrátenie daru. Z tejto výzvy na vrátenie daru vyplýva, že navrhovateľ má, podľa vecného bremena v darovacej zmluve, bezplatné doživotné právo bývania až do smrti, napriek tomu odporkyňa na navrhovateľa podala žalobu, ktorá pred Okresným súdom v Čadci je vedená pod sp. zn. , predmetom ktorej bolo zaplatenie sumy 590,- € za služby spojené s užívaním bytu. V závere tohto písomného podania žiadal, aby mu vrátila dar.

Z uvedených skutočností mal súd preukázané, že predmetom sporu v nadväznosti na a môže byť len to konania v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je uvedené vo výzve na vrátenie daru, teda podanie žaloby vo veci sp. zn. v rozpore s dohodnutým vecným bremenom, v rámci ktorého má navrhovateľ dohodnuté doživotné bezplatné užívanie bytu. Predmetom sporu nemôže byť poskytovanie pomoci v starobe, v chorobe jednak z dôvodu, že o takomto predmete sporu bolo už právoplatne rozhodnuté v konaní sp. zn. , ale aj z toho dôvodu, že neposkytovanie pomoci v starobe a chorobe netvorilo obsah výzvy na vrátenie daru zo dňa 26.3.2012, doručenej 27.3.2012 na čl. 10 spisu. Súd preto pripustil dokazovanie len v rámci uvedeného predmetu sporu, ktorým je súd viazaný.

Podľa ustálenej súdnej praxe (napr. R 88/1998, R 31/1999, R 61/1997) k zániku darovacieho vzťahu podľa ustanovenia dochádza po splnení dvoch právnych skutočností. Musí byť preukázané hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi alebo členom jeho rodiny a musí byť preukázaný jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru.

Súd mal preukázané v konaní splnenie prvej podmienky - výzvu darcu obdarovanej, aby vrátila dar. Za túto výzvu považoval podanie na čl. 10 spisu zo dňa 26.3.2012, ktoré odporkyni - obdarovanej bolo doručené dňa 27.3.2012.

Bolo potrebné preukázať druhú podmienku, druhú právnu skutočnosť, že odporkyňa hrubo porušila dobré mravy správaním sa voči darcovi alebo členom jeho rodiny, pričom hrubé porušenie je len ten skutok, ktorý je uvedený vo výzve k vráteniu daru na čl. 10 spisu.

V prípade, že by v konaní bolo preukázané, že skutok, hrubé správanie obdarovanej, ktorý bol uvedený vo výzve na vrátenie daru, bol v hmotnoprávnej rovine pravdivý, v takom prípade doručením výzvy dňom 27.3.2012 by navrhovateľovi - darcovi vzniklo právo na vrátenie daru. V takom prípade by sa účinky darovacej zmluvy platným odvolaním daru nerušili od počiatku (ex tunc), ale až ex nunc, teda od momentu, kedy prejav vôle darcu bol doručený obdarovanej. Tým momentom by sa obnovilo vlastnícke právo darcu. Obdarovaná by sa tým momentom stala neoprávneným držiteľom veci.

Z uvedeného je zrejmé, že v rámci skúmaného predmetu sporu je potom potrebné skúmať skutok len od momentu, kedy nastal, v danom prípade od podania žaloby vo veci , ktorá bola charakterizovaná ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je odporkyňa povinná dar vrátiť (teda od 13.1.2011) do doručenia výzvy 27.3.2012. Súd v rámci tohto predmetu sporu nemohol skúmať iné skutky alebo iné tvrdenia mimo uvedený časový moment, pretože ak by v konaní dospel k záveru, že podanie žaloby na súd proti navrhovateľovi je konaním v rozpore s dobrými mravmi, v takom prípade momentom doručenia výzvy dňom 27.3.2012 by vzniklo navrhovateľovi právo na vrátenie daru. Všetky ostatné tvrdenia preto súd považoval za právne irelevantné, mimo predmet sporu a nezaoberal sa nimi.

V ďalšej časti konania bolo potrebné sa zaoberať tým, či nastala druhá právna skutočnosť, teda či došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov správaním sa obdarovanej voči darcovi, ktoré spočívalo v podaní žaloby voči navrhovateľovi vo veci sp. zn. .

Podľa darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Z darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N 167/2005 Nz 25910/2005 zo dňa 8.6.2005 zavkladovanej pod V XXXX/XXXX dňa 10.10.2005 (čl. 4-5 súdneho spisu) mal súd preukázané, že túto notársku zmluvu spísala notárka M.. Ľ. G.. Navrhovateľ - darca daroval odporkyni - obdarovanej sporný byt. Podstatná pre tento spor je dohoda týkajúca sa zriadenia vecného bremena, ktoré bolo zmluvne dohodnuté nasledovným spôsobom: „Darujúci, Š. B., F.. B., bude oprávnený bezodplatne, až do svojej

smrti, užívať darované nehnuteľnosti tak, ako tieto užíval doposiaľ. Darujúca, V. M., F.. C., sa zaväzuje toto vecné bremeno trpieť v plnom rozsahu a zabezpečí darujúcemu primeranú opateru a pomoc v starobe a chorobe.“

Z dôvodov už uvedených sa súd nezaoberal a nedokazoval tú časť zriadeného vecného bremena, ktorá sa týkala primeranej opatery a pomoci v starobe a chorobe. Zaoberal sa len tou časťou zriadeného vecného bremena, ktorá sa týkala predmetu sporu, teda práva bezodplatne až do smrti užívať darované nehnuteľnosti tak, ako tieto darca užíval doposiaľ.

Ak mal súd posúdiť, či obdarovaná odporkyňa sa k navrhovateľovi zachovala v rozpore s dobrými mravmi, zavrhnutiahodným spôsobom, keď v rámci súdneho konania žiadala od navrhovateľa zaplatiť služby spojené s užívaním bytu (platby za energie), musel ustáliť, či právnu povinnosť platiť služby s užívaním bytu mala vlastníčka bytu - odporkyňa, alebo darca ako užívateľ bytu. Musel ustáliť výklad pojmu, ktorý bol použitý pri zriadení vecného bremena, „oprávnený bezplatne užívať byt až do svojej smrti tak, ako ho užíval doteraz“.

V rámci snahy vysvetliť prejav vôle zmluvných strán pri uzatváraní právneho úkonu dňa 8.6.2005 súd vykonal nasledovné dokazovanie a ustálil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ - darca tvrdil, že si dohodnuté vecné bremeno vykladal tak, že bude byt užívať bezplatne, teda nebude platiť vôbec nič, pretože byt daroval. Nebude platiť nájomné, nebude platiť služby spojené s užívaním bytu, nebude platiť do fondu opráv, údržby a nebude platiť za zriadenie vecného bremena.

Odporkyňa - obdarovaná tvrdila, že prejav vôle v rámci dohodnutého vecného bremena bol taký, že darca nebude platiť obdarovanej ako vlastníčke nájomné, nebude platiť do fondu opráv a údržby, ale za vlastnú spotrebu, teda služby spojené s užívaním bytu, bude platiť. Tvrdila, že takto to aj spoločne ustálili v Advokátskej kancelárii M.. Z..

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá dňa 8.6.2005, zavkladovaná dňa 10.10.2005 a navrhovateľ ako darca platil služby spojené s užívaním bytu pred uzavretím darovacej zmluvy, aj po uzavretí darovacej zmluvy. Naposledy zaplatil služby spojené s užívaním bytu v 6/2010 (zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.10.2013 čl. 84 rub spisu). „Naposledy som platil v 6/2010. Bol tam preplatok z platieb, ktoré som platil ja a manžel odporkyne mi to nedovolil prevziať vzhľadom k tomu, že odporkyňa je vlastníčkou bytu. To bol bezprostredný impulz, že som sa išiel poradiť za advokátom.“ Na otázku sudkyne, ako si vykladal pojem bezplatne, uviedol: „Tak, že nebudem platiť nič.“ Na ďalšiu otázku sudkyne, keď si tento pojem vykladal tak, prečo platil až do júna 2010, navrhovateľ - darca uviedol: „Platil som to preto, že som si nechcel pohnevať tých ľudí, myslím odporkyňu. Ale keď som videl, že mi berie preplatok, tak ma to nahnevalo. Pokiaľ ide o moju sestru, odpočiatku tomu bránila, odpočiatku sa jej to nepozdávalo, že by odporkyňa mi mala robiť opatrovateľku. Uviedla, aby som neveril každému.“

Výsluchom darcu mal súd preukázané, že od roku 2005 do roku 2010 platil služby spojené s užívaním bytu, teda platil ich 5 rokov. Súd preto neuveril jeho tvrdeniu, že pri uzatváraní darovacej zmluvy dňa 8.6.2005 si pojem ´bezodplatné užívanie bytu tak ako doteraz´ vykladal tak, že nebude platiť vôbec nič, ani nájomné, ani služby spojené s užívaním bytu. Takéto tvrdenie je v rozpore s jeho hmotnoprávnym správaním. Výsluchom navrhovateľa - darcu mal súd taktiež preukázané, že bezprostrednou príčinou žaloby na vrátenie daru nebolo podanie žaloby odporkyne - obdarovanej vo veci proti navrhovateľovi - darcovi, predmetom ktorej bola platba energií, teda služieb spojených s užívaním bytu. Predmetom výzvy na vrátenie daru, ktorý bol predmetom dokazovania na čl. 10 spisu zo dňa 26.3.2012, doručenej dňa 27.3.2012 bolo podanie žaloby vo veci , čo darca považoval za rozpor s dobrými mravmi. Vo svojom tvrdení na pojednávaní do zápisnice však, ako bezprostredný impulz, neuviedol podanie žaloby vo veci , ale to, že preplatok z platieb, ktoré platil navrhovateľ, prevzal manžel odporkyne a nedovolil preplatok prevziať navrhovateľovi. Ďalším motívom, ktorý uviedol, bol nesúhlas sestry s tým, že daroval byt odporkyni.

Je potrebné konštatovať, že žaloba o vrátenie daru podľa nemôže slúžiť na to, aby navrhovateľ ako darca dodatočne korigoval svoje rozhodnutie, ktoré neskôr, buď sám alebo pod vplyvom okolia, vyhodnotí ako nesprávne. Platnosť právneho úkonu sa posudzuje ku dňu jeho uzavretia a rozpor s dobrými mravmi ku dňu, kedy k tomuto rozporu malo dôjsť. Skutočnosť,

že sa navrhovateľ rozhodol nesprávne, keď daroval byt odporkyni, nemožno účelovo podriadiť pod ustanovenia o vrátení daru, pokiaľ by v konaní nebola preukázaná pravdivosť tohto tvrdenia, teda pravdivosť nevhodného správania odporkyne voči navrhovateľovi, správania, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania v nadväznosti na tvrdené nevhodné správanie súd zistil ďalší rozpor v tvrdeniach navrhovateľa v nadväznosti na predmet sporu. Posledná platba služieb spojených s užívaním bytu zo strany navrhovateľa, ako sám uvádza, je zo 6/2010 a z rovnakého časového obdobia je aj preplatok, ktorý mu nebol vrátený zo strany odporkyne, resp. jej manžela. Návrh na vrátenie daru podal navrhovateľ až 24.4.2012, výzva na vrátenie daru z tohto dôvodu je zo dňa 26.3.2012, doručená dňa 27.3.2012.

Z uvedeného je zrejmé, že až po dvoch rokoch vyzval darca - navrhovateľ odporkyňu - obdarovanú na vrátenie daru z uvedeného dôvodu. Tým mal súd preukázané, že neexistuje príčinná súvislosť medzi platbou služieb a energií a žalobou na vrátenie daru. Tým mal súd zároveň preukázané, že nie je daná požadovaná veľká intenzita zásahu do práv darcu - navrhovateľa. V prípade takej veľkej intenzity zásahu, akú tvrdí navrhovateľ, by okamžite obdarovanú vyzval na vrátenie daru. Rovnako pri porovnaní časovej príčinnej súvislosti vo veci , ktorá, podľa tvrdenia navrhovateľa, tvorí základ podaného návrhu vo veci . Návrh vo veci bol podaný dňa 13.1.2011 a navrhovateľ vyzval odporkyňu výzvou na vrátenie daru z tohto dôvodu až dňa 26.3.2012, výzvu jej doručil dňa 27.3.2012, teda po roku od zásahu. Pokiaľ považoval podanie žaloby vo veci proti darcovi za konanie v rozpore s dobrými mravmi takej veľkej intenzity, potom, podľa názoru súdu, ihneď po podaní žaloby vo veci by bol vyzval odporkyňu k vráteniu daru. Tvrdenia navrhovateľa z uvedených dôvodov súd vyhodnotil ako účelové. Mal zato, že podanie žaloby vo veci nie je konaním obdarovanej takej intenzity, ktoré by tvorilo právne relevantný podklad k vráteniu daru podľa a ani samotný navrhovateľ tento postup odporkyne nepovažoval za konanie takej intenzity, keď požiadal o vrátenie daru až po jednom roku. Taktiež súd poukazuje na to, že navrhovateľ 5 rokov od uzavretia darovacej zmluvy platil služby spojené s užívaním bytu (od 8.6.2005 do 6/2010). Žalobu na vydanie daru podal až dňa 24.4.2012. Súd mal zato, že navrhovateľ túto skutočnosť nepovažoval za porušenie dobrých mravov takej intenzity, keď 5 rokov platil služby spojené s užívaním bytu a až 2 roky odvtedy, ako prestal platiť, podal žalobu na vrátenie daru. Nasvedčuje to tomu, že si bol vedomý svojej povinnosti platiť služby spojené s užívaním bytu.

Vzhľadom ku skutočnosti ustálenia správania odporkyne v rozpore s dobrými mravmi a ustálenia, či konala po práve alebo v rozpore s právom, keď podala žalobu vo veci , súd pokračoval v ustálení pojmu „bezplatného užívania bytu“, v ustálení prejavu vôle zmluvných strán.

Výsluchom notárky - M.. G., ktorá zmluvu uzatvárala, mal preukázané, že ide o štandardné dojednanie a štandardne sa takýmto dojednaním má na mysli, že darca nebude platiť za zriadenie vecného bremena, nebude platiť nájomné, ale bude platiť služby spojené s užívaním bytu, tak ako doteraz, pokiaľ bytu užíva. Tým mal súd zároveň preukázané, že pri uzavretí zmluvy im výklad tohto pojmu bol vysvetlený. Súd uveril tvrdeniu svedkyne, a to aj vzhľadom k objektívne preukázanej skutočnosti, že 5 rokov po uzavretí darovacej zmluvy darca v súlade s týmto dojednaním platil služby spojené s užívaním bytu.

Súd uveril tvrdeniu svedkyne aj z toho dôvodu, že darovanie je bezodplatný právny úkon. Keď by súd bral do úvahy tržnú cenu prevádzaného jednoizbového bytu ku dňu prevodu, teda ku dňu 8.6.2005 a vychádzal by z tvrdenia navrhovateľa, že obdarovaná mala platiť služby spojené s užívaním bytu (navrhovateľ platil 50,- € mesačne) od 10.10.2005 do 30.3.2014, za 101 mesiacov x 50,- € by zaplatila 5 050,- € (152 136,30 Sk). S pripočítaním platieb za služby spojené s užívaním bytu za ďalšie mesiace života navrhovateľa, s pripočítaním náhrady, ktorú je taktiež potrebné teoreticky vyčísliť za opatrovanie, ktoré by v budúcnosti odporkyňa darcovi poskytovala, by v takom prípade nešlo o bezplatné darovanie, ale odporkyňa by darovaný byt zaplatila platbami služieb, ktoré sama nevyužívala, využíval ich darca a naturálnym spôsobom, náhradou za opatrovanie, ktorú bude poskytovať. Takýto výklad pojmu ´bezplatné užívanie´ by bol v rozpore s právnym účelom pojmu ´dar´. Bol by obchádzaním právneho úkonu daru.

V nadväznosti na z úradnej činnosti súdu je známe, že darovacie úkony a vecné bremeno doživotného bezplatného práva užívania je zriaďované aj pred inými notárskymi úradmi štandardným

spôsobom. Súd z doterajšej praxe nezistil odlišný výklad uvedeného pojmu. Práve naopak, z doterajšej činnosti sudkyne je známe, že darca neplatí obdarovanej nájomné, čo je výklad pojmu ´bezplatné užívanie´, platí však svoju vlastnú spotrebu, energie, služby spojené s užívaním bytu. Pri opačnom výklade (totožnom výklade s výkladom navrhovateľa) by mohla nastať situácia, že navrhovateľ by si mohol do bytu objednať nadštandardné služby a odporkyňa by bolo povinná za navrhovateľa tieto nadštandardné služby platiť.

V nadväznosti na sa súd necítil byť viazaný čo do výkladu tohto pojmu rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. -24 zo dňa 13.6.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. -44 zo dňa 24.11.2011 a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.3.2012.

Rozsudok vo veci neriešil výklad uvedeného pojmu na predmet sporu vrátenie daru. Okrem toho, rozhodnutia vo veci nie sú rozhodnutia vo veci , súd je viazaný len rozhodnutiami v totožnej veci a inak len rozhodnutiami podľa , čo nebol tento prípad. Prvostupňový súd vo veci ustálil, že nebola uzavretá žiada písomná zmluva medzi darcom a obdarovanou o náhrade nákladov spojených s užívaním bytu, preto je povinná náklady platiť obdarovaná ako vlastníčka vrátane platby v prospech I. H., tvoriacej predmet sporu vo veci . Súd vo veci z tohto záveru nevychádzal. Nemohol konštatovať, že medzi darcom a obdarovanou nebola uzavretá žiadna zmluva čo do náhrady služieb spojených s užívaním bytu a energií, pretože zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá bola. Sporné bolo len to, či výklad zmluvy o zriadení vecného bremena v rámci darovacej zmluvy je taký, že darca bude platiť služby spojené s užívaním bytu alebo je taký, že darca nebude platiť služby spojené s užívaním bytu. Z dôvodov už uvedených súd mal zato, že výklad uzavretej dohody o zriadení práva doživotného bezplatného užívania bytu je taký, že darca nebude platiť nájomné, ale bude platiť energie a služby spojené s užívaním bytu. Keď by totiž súd dospel k záveru, že dojednanie vecného bremena v darovacej zmluve neumožňuje žiaden výklad, je neurčité, potom by musel zároveň konštatovať, že dojednanie vecného bremena doživotného práva bývania a zaopatrenia navrhovateľa je v tejto časti neplatným právnym úkonom pre neurčitosť podľa , čo by však nepodmieňovalo platnosť darovacej zmluvy ako takej. Súd však mal zato, že je platným právnym úkonom aj darovacia zmluva, aj zmluvné dojednanie o zriadení vecného bremena doživotného práva bývania a zaopatrenia.

Pri analogickej aplikácii ten, kto je oprávnený užívať cudziu vec, je povinný znášať primerané náklady na jej zachovanie a opravy. Cudziu vec užíva navrhovateľ, pretože odporkyňa - obdarovaná je už vlastníčkou, preto navrhovateľ je povinný znášať primerané náklady na zachovanie veci a opravu veci.

Na podporu výkladu, že darca mal platiť za energie, spotrebu, je potrebné použiť aj argument, že v dohodnutí vecného bremena sa uvádza: „užívať nehnuteľnosť tak, ako doteraz“. Pred uzavretím zmluvy platil taktiež darca služby spojené s užívaním bytu a platil ich aj 5 rokov po uzavretí zmluvy. To len utvrdilo súd v tom, že táto dohoda znamenala, že navrhovateľ vlastníčke bytu - obdarovanej nebude platiť nájomné, ale služby spojené s užívaním bytu bude platiť, pokiaľ bude byt užívať.

Podľa 123 vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Vlastníčkou bytu je odporkyňa. Byt neužíva, nepožíva jeho plody a úžitky, pretože ho nemôže prenajímať cudzej osobe za trhové nájomné. Nemá k tomuto bytu ani kľúč, teda ani prístup. Nemá žiadne práva vlastníka, len povinnosti. Podľa názoru súdu by bol práve v rozpore s dobrými mravmi výklad pojmu vecného bremena, keby naviac platila namiesto navrhovateľa aj spotrebu energií a služieb spojených s užívaním bytu, ktoré využíva výlučne darca. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na spotrebe energií a služieb spojených s užívaním bytu sa objektívne odporkyňa nepodieľa, pretože nemá k dispozícii kľúč od bytu a v byte nebýva, pretože na bývanie v tomto byte nie je odkázaná. Aj odporkyňa, aj jej rodina majú bytovú otázku vyriešenú.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že keď požadovala odporkyňa - obdarovaná od navrhovateľa

- darcu platby za energie v konaní , postupovala v súlade s právom, v súlade so zákonne dohodnutým vecným bremenom v darovacej zmluve. Súd preto nemohol vyhodnotiť podanie žaloby

vo veci proti darcovi, ktorý nechcel dobrovoľne služby spojené s užívaním bytu platiť, za protiprávne konanie odporkyne, za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Mal zato, že nie sú splnené podmienky . Odporkyňa - obdarovaná sa nedopustila proti darcovi protiprávneho konania v rozpore s dobrými mravmi, nedopustila sa proti darcovi konania takej intenzity, ktoré by bolo právne relevantným základom pre vydanie daru podľa , preto doručením výzvy zo dňa 26.3.2012, dňa 27.3.2012 na čl. 10 spisu nedošlo momentom doručenia ex nunc k zrušeniu darovacej zmluvy a nedošlo týmto momentom k obnoveniu vlastníckeho práva darcu. Odporkyňa ako obdarovaná sa nestala týmto momentom neoprávneným držiteľom veci. Je naďalej oprávnenou držiteľkou veci, vlastníčkou veci.

Odporkyňa podaním žaloby vo veci uplatnila svoje právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia podľa , pretože za neho zaplatila služby spojené s užívaním bytu, ktoré mal podľa práva a podľa darovacej zmluvy zaplatiť on sám. Uplatnenie práva nemožno považovať za protiprávne konanie odporkyne a už vôbec nie za protiprávne konanie takej intenzity, aby súd konštatoval, že konala v rozpore s dobrými mravmi podľa a je povinná darcovi vrátiť dar.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa. Podľa jej patrí plná náhrada trov konania. Trovy konania boli priznané vo výške vyúčtovanej v súlade s platnými právnymi predpismi vo výške účelne vynaložených nákladov, preukázaných nákladov a vyúčtovaných v súlade s .

Predmetom sporu bol návrh na vrátenie daru. Súdny poplatok bol zaplatený z neurčitého predmetu sporu vo výške 99,50 € (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov).

Základ pre výpočet trov právneho zastúpenia sa určuje na základe rovnakých kritérií ako základ pre výpočet súdneho poplatku vyrubovaného vo veci (R NS SR č. ).

Podľa nálezu ÚS SR (42/2012) k rozhodovaniu o náhrade trov konania v určovacích sporoch ústavný súd uviedol, že pri riešení otázky ocenenia predmetu sporu treba vychádzať zo situácie pri začatí poskytovania právnej služby.

Návrh podal navrhovateľ, pri začatí poskytovania právnej služby jeho právneho zástupcu bol zaplatený z predmetu sporu súdny poplatok ako z neurčitého predmetu sporu. Podľa rovnakého princípu súd priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia - z neurčitého predmetu sporu v nasledovnej výške.

Trovy právneho zastúpenia na strane odporkyne predstavujú odmenu advokáta za 3 úkony právnej služby v roku 2012 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, dňa 21.6.2012, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 13.7.2012 a zastupovanie na hlavnom pojednávaní dňa 20.11.2012) po 58,69 € = 1/13 výpočtového základu pre rok 2012 v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), spolu vo výške 176,07 €, za 1 úkon právnej služby v roku 2013 (zastupovanie na hlavnom pojednávaní dňa 22.10.2013) vo výške 60,07 € a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 (zastupovanie na pojednávaní dňa 18.3.2014) vo výške 61,84 €, spolu 297,98 €. Trovy ďalej pozostávajú aj z režijného paušálu za úkony v roku 2012 vo výške 22,89 € (3x7,63 €), vo výške 7,81 € za úkon v roku 2013 a vo výške 8,04 € za úkon v roku 2014, spolu vo výške 38,74 €. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom 336,72 €.

Súd nepriznal odporkyni náhradu titulom odmeny advokáta za 2 úkony vyúčtované za „ďalšie porady“ s klientom, pretože v danom prípade ide o štandardný spor o vrátenie daru, ktorý po prvej porade vyžadoval len vyhodnotenie skutkového stavu a právne posúdenie zo strany advokáta.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.