Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6P-193-2022.pdf
PDF · 87.17 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/193/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Ivetou Mihókovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, na návrh matky C. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, E., za účasti otca K. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, v konaní o zvýšenie výživného, t a k t o
rozhodol:
M e n í s a výživné určené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 6P/191/2019-50 zo dňa 19.11.2019 a to tak, že sa zvyšuje výživné na mal. O. V., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 45,- eur na sumu 70,- eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky začínajúc dňom 01.10.2022.
Dlžné výživné na mal. dieťa za obdobie od 01.10.2022 do 31.03.2023 v sume 150,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi uhrádzať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- eur mesačne k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.10.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 6P/191/2019 zo dňa 19.11.2019, v časti výživného na mal. O. V. tak, že sa zvyšuje výživné na mal. O. zo sumy 45,- eur na sumu 150,- eur, ktoré je otec mal. dieťaťa povinný uhrádzať vopred k rukám matky, počnúc od podania návrhu. Vo svojom návrhu uviedla, že súčasná výška výživného je nepostačujúca, syn bude navštevovať materskú školu, s čím budú zvýšené náklady.
2. Otec sa pojednávania nezúčastnil, bol vypočutý pred dožiadaným súdom. Nesúhlasil so zvýšením výživného na sumu 150,- eur. Uviedol, že je v jeho schopnostiach uhrádzať výživné v maximálnej výške 70,- eur vzhľadom na výšku jeho príjmu.
3. Kolízny opatrovník uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme mal. dieťaťa.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 6P/191/2019 a z neho rozsudku zo dňa 19.11.2019, lustráciou v katastri nehnuteľností, správou kolízneho opatrovníka, výpoveďou otca pred dožiadaným súdom, odpisom mzdových listov rodičov,
správou Okresného dopravného inšpektorátu Prešov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutočný stav veci:
5. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 6P/191/2019 - 50 zo dňa 19.11.2019 bola schválená dohoda rodičov v tom znení, že mal. O. bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platením výživného po 45,- eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, začínajúc dňom 01.10.2019. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že otec pracoval v Českej republike, kde robil rôzne pomocné práce na stavbách. Za týždeň zarobil cca 110,- eur, za 4 týždne cca 400,- eur. Žil v Čechách v spoločnej domácnosti s priateľkou. Pred prácou, ktorú vykonával v Českej republike, pracoval v spoločnosti U. s. r. o., kde v priemere v čistom zarábal 520,- eur. Mal základné vzdelanie a mimo mal. O. v tom čase iné deti nemal.
6. Matka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh na zvýšenie výživného podala z toho dôvodu, že sa chce osamostatniť so synom, pretože býva so svojimi príbuznými. Mimo mal. O. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Pracovala v spoločnosti B., s priemerným čistým mesačným príjmom 700-800,- eur. Vedľajší príjem nemá žiadny. Aktuálne nepracuje, je práceneschopná. V prípade, ak sa jej po skončení práceneschopnosti nepodarí nájsť prácu, zaeviduje sa na úrade práce. Poberá rodinné prídavky na jedno dieťa vo výške 30,- eur. Rodičom prispieva na bývanie sumou 100,- eur mesačne. Na syna má v priemere mesačné výdavky do 200,- eur, v čom sú zahrnuté výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienu. Syn má zväčšené mandle a kvôli tomu je aj často chorý. Je náchylný na nádchu, kašeľ. Syn je evidovaný na odbornej krčnej ambulancii. Ďalej matka uviedla, že si zobrala úver 5.000,- eur na výstavbu rodinného domu. Otec syna nenavštevuje, nekontaktuje sa s ním žiadnym spôsobom. Mimo mal. O. iné vyživovacie povinnosti nemá. Syn je v jej celodennej starostlivosti, od septembra ho plánuje zapísať do predškolského zariadenia.
7. Otec vo svojej výpovedi pred dožiadaným súdom uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 150,- eur mesačne, pretože sám má príjem len 200,- eur v čistom. Maximálne je schopný platiť výživné na syna po 70,- eur. V minulosti mal známosť, z ktorej sa narodila dcéra. Nie je však zapísaný na rodnom liste dieťaťa. Na výživu syna prispieva sumou 45,- eur, nad rámec ničím neprispieva. Nestretáva sa s ním pravidelne. Ďalšie deti mimo O. nemá. Jeho príjem je 200,- eur mesačne. Pracuje 40 hodín mesačne na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti V. D. s. r. o., avšak pokúša sa nájsť si lepšie platenú prácu. V minulosti pracoval na plný úväzok, vykonával výkopové práce a vtedy zarobil do 500,- eur v čistom. Iné príjmy nemá. Má ukončenú základnú školu, výučný list ani maturitu nemá. Žije v spoločnej domácnosti s mamou a družkou. Mama poberá vdovský dôchodok a družka pracovala, toho času je práceneschopná, nepracuje. Ďalej uviedol, že je zdravý, práceschopný. Matke prispieva na domácnosť, a to na stravu 50,- eur a na elektrinu 50,- eur. Nevlastní nehnuteľnosti ani iné hnuteľné veci vyššej hodnoty. Má dlh na zdravotnom poistení v poisťovni Dôvera. Pôžičky ani úvery nemá. Nemôže si dovoliť platiť sumu 150,- eur mesačne.
8. Podľa správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.11.2022 matka s maloletým žije v rodinnom dome pri svojich rodičoch spolu s jej 2 súrodencami. Plánuje si na pozemku rodičov postaviť vlastné bývanie. Na tento účel si zobrala z banky úver vo výške 5000,- eur, ktorý mesačne spláca po 84,- eur. Zároveň prispieva rodičom na domácnosť vo výške 100-150,- eur mesačne. Na oblečenie, či obuv pre maloletého minie matka mesačne okolo 150,- eur a na lieky cca 30,- eur mesačne. Matka pracuje ako operátorka výroby v 4 zmennej prevádzke v spoločnosti B., s. r. o. kde dosahuje príjem 600-700,- eur mesačne. Poberá tiež rodinné prídavky vo výške 30,- eur mesačne. Maloletý toho času nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, nakoľko býva často chorý. Matka ho však plánuje zapísať do miestnej škôlky pravdepodobne od januára 2023. Maloletý je sledovaný v ORL ambulancii a bolo mu odporúčané odstránenie nosných a krčných mandlí. Matka uviedla, že otec si plní vyživovaciu povinnosť. O dieťa však neprejavuje žiaden záujem, nestretáva sa s ním, neobdarúva ho ani na sviatky, či narodeniny. Súčasná výška výživného je podľa matky nepostačujúca pre dostatočné napĺňanie potrieb maloletého.
9. Podľa odpisu mzdového listu matka dosiahla za obdobie 7/2022 - 10/222 priemerný čistý príjem vo výške 755,- eur.
10. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu súd zistil, že otec nemá zaevidované žiadne motorové vozidlá.
11. Z lustrácie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplýva, že otec nie je vlastníkom nehnuteľností.
12. Z odpisu mzdového listu otca, vyhotoveného zamestnávateľom E. X., je zrejmé, že otec dosiahol za obdobie 10/2022 - 12/2022 čistú mzdu spolu vo výške 244,91,- eur.
13. Súd vec takto právne posúdil.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. V zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
19. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
21. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
22. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného. Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností; na strane dieťaťa je potrebné prihliadnuť na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Na strane oprávneného u školopovinných detí je takouto zmenou aj vyšší vek a prechod na iný stupeň školskej dochádzky.
23. V danom prípade dospel súd k záveru, že návrh matky je čiastočne oprávnený. Súd zvýšil výživné na mal. O. zo sumy 45,- eur na sumu 70,- eur, začínajúc dňom 01.10.2022. Zmena pomerov nastala v tom, že od poslednej úpravy výživného na mal. dieťa uplynuli viac ako 2 roky. Maloleté dieťa bolo v čase poslednej úpravy výživného vo veku jedného roka, toho času je dieťa ešte stále v celodennej starostlivosti matky, tá ho však plánuje zapísať do predškolského zariadenia. S vyšším vekom dieťaťa stúpajú aj výdavky spojené s uspokojovaním jeho základných potrieb.
24. Matka pri poslednej úprave výživného na mal. dieťa bola matka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky. V čase podania tohto návrhu matka pracovala v spoločnosti B., s. r. o., toho času je nezamestnaná. Matke nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť.
25. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval v Českej republike, jeho mesačný príjem činil 400,- eur, toho času otec pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, z ktorej dosahuje mesačný príjem vo výške 200,- eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a družkou. Otcovi nepribudla žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu si plní, nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva. O mal. dieťa záujem neprejavuje.
26. Súd dospel k záveru, že majetkové a zárobkové pomery otca nedovoľujú mu prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou požadovanou matkou. Otec je však zdravý, práceschopný a vzhľadom na výpoveď otca pred dožiadaným súdom, súd dospel k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 70,- eur, pričom takto určené výživné je podľa názoru súdu primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Otec nemá žiadne adekvátne obmedzenia. Môže si aktívne hľadať prácu s vyšším príjmom.
27. Dlžné výživné na mal. dieťa za obdobie od 01.10.2022 do 31.03.2023 v sume 150,- eur súd vypočítal ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za uvedené obdobie a výživným, ktoré bol otec povinný uhrádzať v zmysle poslednej úpravy výživného vo výške 45,- eur. Otcovi súd povolil uhrádzať dlžné výživné v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 10,- eur mesačne k rukám matky pod následkom straty výhody splátok.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v určenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.