Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-177-2012.pdf
PDF · 105.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-10P/177/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovu v právnej veci navrhovateľky: T. L., B.. X.X.XXXX, X. U. XXX proti odporcovi: H. S., B.. XX.XX.XXXX, X. U. XXX, B. Z., o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej B. L., B.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec takto
rozhodol:
Súd konanie o určenie otcovstva zastavuje.
Mal. B. L., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 14.12.2012, pričom obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný platiť výživné na mal. B. v sume 245 eur s účinnosťou od 14.12.2012 splatné k rukám matky vždy do 15.dňa toho - ktorého mesiaca vopred.
Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 14.12.2012 do 31.03.2014 v sume 74 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne po dobu 3 mesiacov a 4.mesiac v sume 14 eur spolu s bežným výživným k rukám matky pod následkom straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Na žiadosť rodičov sa styk otca s mal. B. neupravuje.
Súd navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.12.2012 domáhala určenia otcovstva k maloletej B. a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. V odôvodnení návrhu uviedla, že odporca je biologickým otcom dieťaťa a žiadala určiť odporcovi výživné na dieťa 600 eur mesačne. Odporca potvrdil, že žil intímne s matkou dieťaťa dva roky pred narodením mal. B., ale pre istotu žiadal vykonať DNA testy. Navrhol určiť mu výživné 100 eur.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, rodným listom dieťaťa, pripojeným spisom OS Piešťany sp. zn. 8C/169/2011, znaleckým posudkom J.. G.. P. K., S.., potvrdením o príjme matky, písomným vyjadrením odporcu, daňovými priznaniami odporcu za r: 2011, 2012, 2010, dokladmi
preukazujúcimi mesačné výdavky odporcu na domácnosť, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
OS Piešťany rozsudkom č. k. 8C/169/2011-18 z 11.10.2011 určil, že otcom mal. B. nie O. L. ( ktorý bol istý čas manželom matky dieťaťa). Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2011. V rodnom liste mal. B. z 6.12.2011 je v súčasnosti ako matka zapísaná navrhovateľka a otec nie je uvedený.
Navrhovateľka žiada určiť výživné odporcovi na dieťa odo dňa doručenia jej návrhu na súd a to vo výške 600 eur mesačne. Žiadanú sumu 600 eur odôvodnila tým, že pre dieťa potrebuje opatrovateľku na čas, čo nie je dieťa v škôlke. V súčasnosti totiž pracuje na zmeny v Bratislave ako opatrovateľka, odchádza do práce o 05.00 hod. a prichádza domov až okolo 20.00 hod. Podľa jej tvrdenia sa doposiaľ o dieťa starali jej rodičia, ale v súčasnosti už na to nemajú zdravotný stav ani vek (matka má 63 rokov, otec 65 rokov) . K možnosti varovanie mal. B. jej staršími dcérami uviedla, že jedna má 11 rokov a po škole krúžky a plnoletá dcéra nebýva stále doma, hľadá si trvalú prácu.
Navrhovateľka je rozvedená, okrem mal. B. má vyživovaciu povinnosť aj k mal. J. L., B.. XX.XX.XXXX, pochádzajúcej z jej t. č. rozvedeného manželstva. J. chodí do 5. ročníka ZŠ a jej otec na dieťa platí výživné mesačne po 160 eur. Navrhovateľka je vyučená krajčírka. V roku 2012 mala netto mesačný príjem 538,35 eur, v rokoch 2013 a 2014 mesačne netto 534,15 eur. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti mesačne po cca 42 eur a výživné na inú maloletú dcéru po 160 eur mesačne. Výdavky s cestovným do práce má mesačne v sume 150 - 180 eur. Býva so svojimi tromi deťmi ( dve sú maloleté a plnoletou I.) v spoločnej domácnosti s jej rodičmi v ich rodinnom dome a prispieva im mesačne na bývanie 200 eura.
Mal. B. chodí od septembra 2013 do MŠ, nemá zdravotné problémy. Mesačné výdavky na škôlku má cca 40 eur, ktoré súdu navrhovateľka i preukázala.
Odporca býva sám v dvoj izbovom rodinnom dome, ktorý je jeho výlučným vlastníctvom. Odporca súdu preukázal listinnými dôkazmi ( čl. 55-67), že má mesačné náklady s bývaním nasledovné: 1/ za plyn, rozhlas, TV, káblovku : v r. 2012 mesačne 124,14 eur, v r. 2013 mesačne 116,14 eur a v r. 2014 mesačne 105,50 eur; 2/ elektrina v r. 2012 po 58,29 eur, v r. 2013 po 58,10 eur a r. 2014 po 64,54 eur; 3/ vodné, komunálny odpad a daň z pozemku za rok v r. 2012 : 205,70 eur(123,13 eur + 15,04 eur + 67,53 eur), t.j. mesačne ide o sumu 17,14 eur, v r. 2013 : 91,741 eur (27,77 eur +63,97 eur), t.j. mesačne ide o sumu 7,60 eur; v r. 2014 : 105,30 eur (33,01 eur +8,32 eur +63,97 eur), t.j. mesačne 8,70 eur. Okrem mal, B. iné deti nemá. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, ktorý poberal roku 2012 po 119,99 eur, v r. 2013 po 125,80 eur a v r. 2014 ho poberá po 130,30 eur mesačne. Výdavky na lieky má ročne v sume cca spolu 200 eur. Je vyučený mechanizátor poľnohospodárstva a lesníctva s maturitou. Podľa vyjadrení odporcu si finančne vypomáha čerpaním pôžičiek a pomáha mu otec , súrodenci.
Odporca pracuje ako živnostník, má obchod s obuvou v Nových Zámkoch. S obuvou podnikám 13 rokov. Živnosť prevádzkuje v prenajatých priestoroch, za ktoré platí mesačne 425 eur. Podľa vyjadrenia otca on sám má mesačne netto príjem z podnikateľskej činnosti cca 200 eur. Zamestnáva jednu zamestnankyňu v trvalom pracovnom a podľa jeho tvrdenia jej mesačne platí mzdu cca 350 eur. V prípade potreby zamestnáva i dve brigádničky, ktorým platí odmenu podľa odpracovaných hodín. Odporca priznal na výzvu kolíznej opatrovníčky, že cez leto si privyrába aj robením občerstvenia. No ani na opakovanú výzvu súdu neuviedol ani len približnú sumu, koľko si takto vie zarobiť za sezónu a aké obdobie má súd chápať sezónou. Nakoľko odporca nepodal v čase rozhodovania súdu ešte daňové priznanie za rok 2013, súd posudzoval jeho príjmy z predchádzajúcich dvoch predchádzajúcich období. Z obsahu daňového priznania odporcu za rok 2012 súd zistil, že mal príjmy 1/ z živnosti 43.522,80 eur, výdavky 43.117,11 eur; 2/ z prenájmu nehnuteľností príjmy 1548,82 eur, výdavky 619,53 eur a celkovo základ dane za r. 2012 v sume 190,38 eur. Z obsahu daňového priznania odporcu za rok 2011 súd zistil, že mal príjmy z živnosti 38.021,04 eur, výdavky 44.633,40 eur, daňovú stratu v sume 6.612,36 eur. Keďže mal r. 2011 stratu, súd skúmal bližšie i jeho príjmy a výdavky. Do výdavkov si započítal nákup materiálu 4126 eur, nákup tovaru 10.525 eur (!), mzdy 3704 eur, poistné a príspevky 1155 eur, prevádzkové réžie 25.123 eur. Do príjmov si zarátal predaj tovaru 30.339 eur, predaj výrobkov služieb 7374 eur, ostatné príjmy 308 eur.
Podľa odporcu aj keď má príjem zo živnosti cca 200 eur, tak má nasporené peniaze a za to robí i nákupy či posiela peniaze na účet navrhovateľky. Dodal, že ešte má nejaké peniaze ušetrené, zdedil peniaze po mame a otec mu pomáha.
Obaja rodičia dieťaťa žiadali nateraz neupravovať styk odporcu s maloletou a ponechať to na ich dohode.
Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca jej od podania návrhu na súd poslal na výživu dieťaťa sumu 2000 eur. Odporca uviedol, že od narodenia dieťaťa matke posiela peniaze ak o to požiada a nejde o malé sumy. Podľa tvrdenia odporcu posiela navrhovateľke vždy toľko peňazí, koľko žiada. Peniaze jej posiela, aj keď nevie na čo ich použila. Odporca výpisom z svojho účtu (čl. 89 spisu) preukázal, že posielal na výživu dieťaťa na účet navrhovateľky nasledovné peniaze: v r. 2009 spolu 1.719 eur, v r. 2010 spolu 7.439,63 eur, v r. 2011 spolu 3.942 eur, v r. 2012 spolu 4.195 eur ( z toho za obdobie od 14.12.2012 do 31.12.2012 poslal 280 eur, čo vyplýva i z listiny na čl. 95), v r. 2013 spolu 2.217 eur a od 01.01.2014 do 11.03.2014 poslal spolu sumu 442 eur. Navrhovateľka potvrdila, že odporca jej na výživu malej takéto sumy na účet posielal, pričom podľa jej tvrdenia peniaze aj spotrebovala na výživu a výchovu malej. Z výpisov z účtu odporcu súd zistil, že za obdobie od 14.12.2012 do 11.3.2014 poslal matke dieťaťa celkovo sumu 2939 eur. Zhodne s navrhovateľkou uviedli, že keď odporca ide navštíviť dieťa, urobí za prítomnosti navrhovateľky ( ona hovorí, čo treba kúpiť) nákup a on to zaplatí. Odporca takto kupuje potraviny, oblečenie, hračky a čo podľa navrhovateľky dieťa potrebuje. Odporca doloženými bločkami (čl. 117) preukázal, že v r. 2011 zaplatil za nákupy spolu 85,23 eur, v roku 2012 spolu sumu 222,36 eur, v roku 2013 sumu 349,67 eur + 82,89 eur a za 1-2/2014 spolu sumu 371,42 eur. Odporca uviedol, že má i ďalšie doklady za nákupy v marci 2014, ale tiež už ani nedokladá do spisu. Keďže pre súd bolo podstatné obdobie od podania návrhu na súd, súd zistil, že za obdobie od 14.12.2012 do dňa vyhlásenia rozsudku vychádzajú z predložených dokladov odporca zaplatil nákupy pre malú v celkovej sume 803,98. Navrhovateľka potvrdila bločky o nákupoch doložených odporcom dodajú že aj otec jej iného dieťaťa robí zase nákup pre mal. B..
Podľa § 73 ods. 1 O.s.p., ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že je otcom. Príslušným je súd podľa § 88 písm. c). Podľa § 73 ods. 2 O.s.p., ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa zapísané. Podľa § 108 O.s.p., súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu.
Nakoľko otec uznal otcovstvo k maloletej B. dňa 28.1.2014 na pojednávaní, súd v zastavil konanie v časti o určenie otcovstva v zmysle § 108 O.s.p.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal .dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušene výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Keďže konanie o určenie otcovstva je zo zákona v zmysle § 113 ods. 2 O.s.p. spojené s konaním o výchove a výžive maloletého dieťaťa a súd konanie o určenie otcovstva zastavil, rozhodoval už len o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Ďalej sa súd zaoberal otázkou výšky výživného, ktoré by mal určiť otcovi. Prihliadal na dve základné okolnosti: jednak odôvodnené potreby dieťaťa a jednak schopnosti a možnosti rodičov. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka od narodenia zabezpečuje o dieťa osobnú starostlivosť sama, pričom odporca so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľke súhlasil, preto súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky, ktorá o ňu doposiaľ riadne zabezpečovala starostlivosť. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, preto súd určil, že obaja sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti odporcu voči maloletej súd vychádzal z odôvodnených potrieb dieťaťa, ktorá má v súčasnosti štyri roky a má len bežné výdavky zodpovedajúce jej veku. Súd posudzoval zárobkové možnosti a schopnosti navrhovateľky a odporcu v období od podania návrhu na súd 14.12.2012 do 31.3.2014.
Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že mesačný príjem matky je za celé posudzované obdobie v priemere 736,15 eur, keďže poberá rodinné prídavky cca 42 eur, výživné na druhé dieťa 160 eur a u zamestnávateľa má mesačný príjem cca 534,15 eur . Mesačný príjem otca bol ( súčet invalidného dôchodku a príjmu podľa daňového priznania) v roku 2012 v sume 319,99 eur (119,99+200), v r. 2013 v sume 325,80 eur ( 125,80 + 200) a v r. 2014 v sume 330,30 eur ( 130,30 + 200). Nakoľko odporca tvrdil, že podnikaním si mesačne zarobí len cca 200 eur a poberá čiastočný invalidný dôchodok, súd sa podrobne zaoberal i odporcovými preukázaným výdavkami nie len na domácnosť, ale i na dieťa ( niektoré mesiace poslal matke dieťaťa i pr. trojnásobok jeho mesačne mzdy) či prevádzku živnosti. Porovnával jeho mesačné príjmy a objektívne výdavky a dospel k záveru, že musí mať vyšší príjem, lebo ním predložené výdavky sú vyššie ako jeho príjem. Odporca
súd nepresvedčil , že výdavky si pokrýva pôžičkami či finančnou pomocou príbuzných, lebo sám tvrdil, že peniaze posielané dieťaťu či nákup potravín robil s nasporených peňazí. V konečnom dôsledku i tak súd dodáva, že v rámci konania ohľadom určenia výživného na dieťa súd na pôžičky rodičov neprihliada. Súd mal preukázané, že mesačné výdavky odporcu sú 1/ s bývaním v roku 2012 v sume 199,57 eur ( 124,14 +58,29 +17,14), v roku 2013 v sume 181,84 eur ( 116,14 + 58,10 + 7,60), v r. 2014 v sume 178,74 eur ( 105,50 + 64,54 + 8,70 ); 2/ peniaze poslané matke dieťaťa v období 14.12.2012-31.12.2012 v sume 280 eur, v r. 2013 v sume 2217 eur ( mesačne by išlo o sumu 184,75 eur), v období 1.1.2014 -11.3.2014 v sume 442 eur ( mesačne cca 147,33 eur); 3/ nákupy zaplatené matke dieťaťa v posudzovanom období r. 2012 - neboli žiadne, v r. 2013 spolu v sume 432,56 eur ( mesačne by išlo o sumu 36 eur), v r. 2014 ( do rozhodnutia súdu) v sume 371,42 eur ( mesačne by išlo o 123 eur). Teda len ak zrátal súd tieto mesačné výdavky ( nepočítajúc ešte pr. náklady s cestovaním za dieťaťom, lieky odporcu, poplatok za komunálny odpad, daň domová, potraviny, hygienické potreby, atď.), vyšlo mu, že tie základné mesačné výdavky mal odporca v r. 2012 v posudzovanom období v sume 479,57 eur ( 199,57 eur+280 eur), v r. 2013 v sume 402,59 eur (181,84 eur +184,75 eur +36 eur) a v roku 2014 / do rozhodnutia súdu) v sume 449,07 eur ( 178,74 eur + 147,33 eur + 123 eur). Na základe týchto dôvodov súd vychádzajúc z možností a schopností odporcu dosahovať istý príjem skúmal i jeho podnikateľské aktivity a hlavne jeho výdavky, ktoré má s podnikaním. Sám odporca súdu uviedol, že podniká s obuvou už viacero rokov, prenajíma si priestory mesačne za 425 eur, má jednu zamestnankyňu v riadnom pracovnom pomere zamestnanú za cca 350 eur mesačne, príležitostne ďalšie brigádničky, má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vlastní. pričom tieto výdavky si odpisuje v rámci účtovníctva. Na základe týchto skutočností súd pri príjme odporcu vychádzal z myšlienkového pochodu, že v tomto prípade berúc do úvahy zárobkové možnosti a schopnosti otca a fakt , že tie má znášať životnú úroveň rodiča vychádzal z toho, že príjem odporcu je po spriemerovaní cca v sume 1.215 eur ( invalidný dôchodok cca 120 eur po spriemerovaní v jednotlivých rokoch + odmena zo živnosti cca 200 eur + prenájom priestorov na obuv 425eur + mzda zamestnankyne 350 eur +cca 12 0eur z prenájmu jeho nehnuteľnosti) a z tejto sumy súd i vychádzal. Súd zarátal do jeho príjmu aj mzdu zamestnankyne a podnájom priestorov pre obuv, lebo vychádzal z toho, že odporca musí zarobiť mesačne i na tieto prevádzkové náklady. Ako druhý dôvod súd uvádza, že pokiaľ by odporca naozaj mal finančné problémy ako uvádza, tak by to riešil napríklad zamestnaním len zamestnávaním pracovníčky na dohodu, či prenajatím si priestorov na obuv za nižší nájom. Následne súd vychádzal z zaužívanie súdnej praxe odvolacích súdov ohľadom výpočtu konkrétnej výšky výživného na dieťa, ktoré chodí do materskej škôlky, nemá vážne zdravotné problémy, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky. Súd bral do úvahy i to, že odporca nemá iné maloleté deti. Teda výživné počítal ako 20% z príjmu rodiča deleno počet detí a zistil , že 20 % predstavuje sumu 243 eur, ktorú súd zaokrúhlil na 245 eur. Takto určenú sumu výživného súd považuje za objektívnu berúc do úvahy to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale i vek dieťaťa a jeho bežné potreby. Pre odporcu to bude znamenať povinnosť platiť takto učené výživné mesačne na dieťa a nie akúkoľvek inú sumu, o ktorú ho bude matka dieťaťa žiadať a nie je ani povinný naďalej platiť nákupy matke dieťaťa.
Nakoľko súd určoval výživné odporcovi od podania návrhu na súd, t.j. od 14.12.2012, zaoberal sa i otázkou, či za obdobie od 14.12.2012 do 31.3.2014 nevznikol odporcovi nedoplatok na výživnom. Súd posudzoval obdobie do 31.3.2014, lebo meritórny rozsudok vyhlásil až po 15 - tom dni v mesiaci. Pokiaľ by odporca žiadne peniaze na dieťa neposielal v tomto období, vznikol by mu nedoplatok v sume 3.817 eur ( Výpočet: za obdobie 14.12.-31.12.2012 v sume 142 eur /18 dní deleno 31 dní x 245 eur/, za r. 2013 v sume 12 x 245 = 2.940 eur, za 1.1.2014-31.3.2014 v sume 3 x 245 = 735 eur. Súd mal objektívne preukázané , že otec v tomto období navrhovateľke na účet na výživu a výchovu dieťaťa celkovo sumu 2939 eur ( od 14.12.-31.12.2012 sumu 280 eur, v r. 2013 spolu 2217 eur a od 1.1.2014 do 11.3.2014 spolu 442 eur). Túto sumu súd od nedoplatku odpočítal vyhodnotiac ju ako výživné na dieťa. Súd mal ďalej preukázané, že v rozhodnom období otec zaplatil navrhovateľke nákupy majúce slúžiť dieťaťu ( potraviny , oblečenie,..) v celkovej sume 803,98 eur ( t.j. za 14.12.-31.12.2012 nič, r. 2013 sumu 432,56 eur a r. 2014 podľa doložených bločkov 371,42 eur), ktorú sumu tiež súd od nedoplatku odpočítal. Čiže po týchto matematických operáciách súdu vyšiel nedoplatok za obdobie 14.1.22012 -31.3.2014 v sume 74,02, zaokrúhlene 74 eur. (Výpočet: 3817 eur -2939 eur - 803,98 eur = 74 eur). Nakoľko súd uložil odporcovi mesačne platiť bežné výživné po 245 eur, v záujme zabezpečenia riadneho platenia bežného výživného mu povolil nedoplatok na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným. Pokiaľ ide o styk odporcu s dieťaťom, rodiča sa nakoniec dohodli nateraz na neobmedzenom styku, preto i súd styk odporcu s dieťaťom v tomto konaní neupravoval.
V závere súd už len odkazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 4239/12 zo dňa 10.6.2013 (Je právom nie povinnosťou rodiča priviesť na svet dieťa. Pokiaľ tak ale učiní, musí si byť vedomí všetkých dôsledkov, teda aj toho, že svoje maloleté dieťa musí živiť (vyživovať) a to aj s prihliadnutím na jeho príjem.)
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, i keď bola v konaní úspešná, nakoľko si trovy konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo požiadať o výkon rozhodnutia podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (Exekučného poriadku).