Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Ek/220/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: W. Q., I.: XX.XX.XXXX, Č. F. XXXX/XX, XXX XX G., zast.: Mgr. Peter Miklóssy, Hlavná 1221, 952 01 Vráble, IČO:42 125 308, proti povinnému: R.. W. Z., I.: X.XX.XXXX, H. XXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 110,77 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského Trojičné námestie 191, 02744 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, pod číslom XXX S. XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a. II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 24,98 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 28.01.2023, domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 110,77,00 Eur spolu s príslušenstvom na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Martin sp.zn.: XC/XX/XXXX zo dňa 09.05.2022, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 29.07.2022 (ďalej len „exekučný titul“). 2. Poverením zo dňa 03.02.2023 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav Kabáč, so sídlom exekútorského Trojičné námestie 191, 02744 Tvrdošín, IČO: 37 801 571, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. XXX S. XX/XX (ďalej len ako „súdny exekútor“). 3. Súdny exekútor dňa 20.03.2023 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 24.02.2023, pričom návrh na zastavenie exekúcie doručil povinný súdnemu exekútorovi dňa 14.03.2023 (podaný na poštovú prepravu dňa 10.03.2023). Súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok. 4. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že v polovici januára 2023 telefonicky kontaktoval oprávneného, aby mu uhradil trovy právneho zastúpenia. V ďalšom uviedol skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu samotného, konkrétne malo ísť o situácii, kedy dovolanie nemalo byť spísané advokátom a z uvedeného dôvodu mal byť povinnému cit.: „...vrátený súdny poplatok...“, avšak oprávnenému boli priznané účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia (pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní). Tie mal povinný podľa jeho vyjadrenia „namietať“, no neúspešne, preto podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, na ktoré nemal do dnešného dňa cit.: „dostať žiadnu odpoveď.“ Napriek uvedenému mal dňa 14.02.2023 poslať advokátovi 111,00 Eur. Následne mu však dňa 24.02.2023 bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie pre vymáhanie dotknutej pohľadávky vrátane trov konania vo výške 291,34 Eur, pričom peňažné prostriedky mu mali byť na účte zablokované už dňa 07.02.2023. Záverom rozporuplno uviedol, že neobdržal žiadne upovedomenie o začatí exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval postup súdneho exekútora za protiprávny a cit.: „...je proti exekúcii.“ 5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý so zastavením exekúcie nesúhlasí. Podľa vyjadrenia oprávneného povinným namietané

skutočnosti spochybňujú exekučný titul, a teda ide o skutočnosti, ktoré sa týkajú základného konania, a ktoré exekučný súd už nepreskúmava. O povinnosti nahradiť oprávnenému trovy dovolacieho konania už súd právoplatne rozhodol, pričom exekučný titul nebol zrušený. Povinný sa tak má dovolávať skutočností, ktoré nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku, a ktoré nespôsobujú zánik vymáhanej pohľadávky. Právny zástupca oprávneného mal povinného ohľadom úhrady trov zastúpenia dovolacieho konania pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie opakovane kontaktovať, no bezvýsledne. Záverom oprávnený dodal, že uhradenie sumy 111,00 Eur povinným priamo oprávnenému bolo poverenému súdnemu exekútorovi oznámené bezprostredne po jej uhradení. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie rovnako uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 24,98 Eur. 6. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril. 7. Podľa os. 1 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), Exekučné konanie sa začína na návrh. 8. Podľa Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. 9. Podľa ods. Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. 10. Podľa Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 11. Podľa Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu. 12. Podľa Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 13. Podľa Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi. 14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). 15. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.

16. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a priloženými dôkazmi mal za preukázané, že ku dňu začatia exekučného konania si povinný povinnosť uloženú exekučným titulom nesplnil. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa začali dôvodne. 17. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol, v exekučnom titule, poučená i samotná povinná. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinná dobrovoľne nesplnila, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 18. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 28.01.2023. Povinný vo svojom návrhu namieta, že dlžnú sumu vo výške 111,00 Eur uhradil dňa 14.02.2023. Vo vzťahu k úhrade sumy 111,00 Eur zo strany povinného je tak dôležité posúdenie času začatia exekučného konania, ako aj výšky vymáhanej pohľadávky. 19. Exekučné konanie sa začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisového materiálu tak, ako súd už vyššie uviedol, je nesporné, že povinný vykonal čiastočnú úhradu až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. po začatí exekučného konania. Čiastočnú úhradu povinného po podaní návrhu na vykonanie exekúcie nemožno pripočítať oprávnenému a exekúciu zastaviť (čo i len v časti), nakoľko moment uhradenia pohľadávky je čisto na vôli povinného, či ju uhradí riadne a včas, nútene počas exekúcie alebo, ako v tomto prípade, dobrovoľne v čase po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, ale pred samotným jej začatím. Ak povinný uhradí vymáhanú pohľadávku priamo oprávnenému po začatí exekučného konania, robí tak aj pod ťarchou exekučného konania, ktoré sa voči nemu vedie. Všetky úhrady vymáhanej pohľadávky, ktoré povinný vykonal po začatí exekučného konania, sa považujú za vymožené v rámci exekučného konania a nie sú dôvodom na (čiastočné) zastavenie exekúcie. V takom prípade pohľadávka bola vymožená v rámci exekúcie, teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor v uhradenej časti fakticky upustí od vykonania exekúcie a už ju nevymáha. V takomto prípade nedôjde k skončeniu exekučného konania vymožením, keďže nedošlo k vymoženiu pohľadávky v celosti. Súdny exekútor po čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky oprávneného pokračuje už len vo vymáhaní jej zvyšku. K skončeniu exekučného konania dôjde len vtedy, keď je uhradená celá vymáhaná pohľadávka oprávneného s príslušenstvom aj trovy exekúcie. Kým nedôjde k vymoženiu celej pohľadávky, nedôjde ani k ukončeniu exekučného konania. 20. Nemenej dôležitým je tak fakt a tak, ako to súd už vyššie naznačil, pôvodná suma pohľadávky sa po začatí exekučného konania nevyhnutne navyšuje prinajmenšom o trovy súdneho exekútora. Jednoducho povedané, výška pôvodne dlžnej sumy, v tomto prípade 110,77 Eur, sa po podaní návrhu na vykonanie exekúcie navýši o trovy exekúcie - pozostávajúce z trov povereného súdneho exekútora vrátane náhrady hotových výdavkov, pričom v prípade, ak je oprávnený zastúpený advokátom, prináleží mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (v exekučnom konaní) v súlade s § 195 a nasl. Exekučného poriadku. 21. Súd považuje za rovnako dôležité podotknúť, že právna úprava exekučných konaní začatých od 01.04.2017 uprednostňuje odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ako platobné miesto súdneho exekútora. Na druhej strane zákon neukladá povinnému striktne plniť vymáhanú pohľadávku výlučne prostredníctvom exekútora, účinok splnenia vymáhaného nároku ale zákon podmieňuje tým, že súdny exekútor dostane trovy exekúcie v zodpovedajúcej výške. Uspokojenie nároku exekútora na trovy je automatické pri úhradách povinného poskytnutých priamo súdnemu exekútorovi, ak bude povinný plniť oprávnenému, nesmie povinný obchádzať finančné nároky exekútora. Nerešpektovanie nároku exekútora má potom vplyv na ďalší priebeh exekúcie, a to kým nebude uhradená suma trov exekútora, v prípade pohľadávky uhradenej priamo oprávnenému, exekútor pri vyčísľovaní zostatku vymáhanej pohľadávky na vykonanú úhradu neprihliadne. Primárnou úlohou súdneho exekútora je postarať sa o výkon exekúcie, zároveň však musí rešpektovať princíp primeranosti, čo je podmienené aj jeho vedomosťou o prípadnej zmene výšky zostatku vymáhanej pohľadávky. Oprávnený má informačnú povinnosť, oznámiť súdnemu exekútorovi platby poskytnuté povinným v období od podania návrhu na vykonanie exekúcie do doručenia upovedomenie o začatí exekúcie povinnému. Z dikcie § 61f ods. 2 vyplýva, že oprávnený nemá informačnú povinnosť ohľadom plnení, ktoré mu povinný uskutoční priamo po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Zákonodarca tak povinného nepriamo núti, aby po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vykonával prípadné úhrady prostredníctvom súdneho exekútora, resp. aby v prípade úhrady uskutočnenej priamo oprávnenému, informoval o tejto skutočnosti i súdneho exekútora. (komentár k Exekučnému poriadku, 3. vydanie, 2018, s. 319 - 320).

22. Pokiaľ ide o namietanie samotného postupu súdneho exekútora, kedy ten mal podľa vyjadrenia povinnému pohľadávku vymáhanú v rámci tomto exekučného konania v rátane príslušenstva „vybral“ z účtu povinného pred samotným doručením upovedomenia o začatí exekúcie, súd uvádza nasledovné: Exekútor je v rámci exekúcie povinný postupovať podľa svojich najlepších možností a schopností tak, aby pohľadávka oprávneného bola vymožená v čo najkratšom časovom rozmedzí. Exekútor je tak povinný zvoliť vhodný spôsob vedenia a výkonu exekúcie, a to najmä vzhľadom na množstvo/ výšku a povahu majetku povinného. Rovnako tak je však povinný postupovať v súlade s princípom proporcionality tak, aby zásah do sféry povinného zodpovedal účelu exekúcie (vymoženiu pohľadávky oprávneného vrátane trov exekúcie) a bol vzhľadom na povahu povinnosti povinného primeraný. Poverený súdny exekútor je pri vymáhaní pohľadávky povinný dodržiavať zákonnom determinovaný postup pre ten ktorý spôsob výkonu exekúcie, pričom je procesne limitovaný, kedy môže s výkonom exekúcie konkrétnym spôsobom začať až po uplynutí zákonom ustanovených lehôt. Inými slovami, exekútor de facto okrem počiatočných úkonov potrebných na zabezpečenie vymáhanej pohľadávky a vyhotovenia upovedomenia o začatí exekúcie spolu s jeho doručením do uplynutia lehoty 15 dní od doručenia samotného upovedomenia o začatí exekúcie nekoná a konať nemôže. Totižto podanie včasného návrhu na zastavenie exekúcie má v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok. Vyššie uvedené sa pritom do prejednávaného prípadu premieta nasledovne. Exekútor je a bol oprávnený peňažné prostriedky v peňažnom ústave (banke) povinného zablokovať, a to až do výšky vymáhaného nároku. Nič na tom nemení skutočnosť, že povinný medzi časom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uhradil časť vymáhanej pohľadávky v podobe jej istiny, resp. trov pôvodného konania, no bez uhradenia samotných trov exekúcie (trov právneho zastúpenia a trov exekútora, o ktoré sa pôvodná výška pohľadávky priznanej exekučným titulom navyšuje). Zablokovanie peňažných prostriedkov na účte povinného exekútorom (arestatórium) nie je expressis verbis ich „stiahnutím“ či „výberom“ z účtu, aj keď sa na účte povinného môžu tieto operácie nápadne podobať. Exekútor tak postupuje a pohľadávku oprávneného zabezpečuje v súlade s § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Ináč by bol či mohol byť zmarený samotný účel exekučného konania, kedy by povinný o výkone exekúcie dozvedel predčasne, pred zabezpečením nároku oprávneného a mohol sa zlomyseľným spôsobom nedôvodne zbaviť majetku. Pre ďalší postup pri vymáhaní pohľadávky platí to, čo už súd uviedol vyššie, teda exekútor po úhrade časti pohľadávky (sumy 111,00 Eur) pokračuje vo vymožení len jej zvyšnej časti. 23. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. 24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. 27. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina,

f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.

28. Podľa , za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a , patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. 29. má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. teda v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým oprávnenému (avšak nevylučuje ani priznanie nároku na náhradu účelne vynaložených trov povinnému). Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného) konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie. 30. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti účastníkovi

- povinnému, ktorý úspech nemal. 31. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie titulom trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 24,98 Eur. Súd v tejto súvislosti uvádza, že trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní tak , ako ich vyčíslil oprávnený v jeho podaní sú vyčíslené v súlade s ustanovením , , a . Vzhľadom na uvedené vyššie, súd v súlade s a nasl. Exekučného poriadku ako i príslušnými ustanovenia o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, oprávnenému priznal trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie vo výške 24,98 Eur (odmena za 1 právny úkon - písomné podanie vo veci samej vo výške 8,30 Eur a 1 x režijný paušál rok 2022, t. j. 12,52 Eur (+ 20% DPH)), pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.