Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/4/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. E., nar. XX.XX.XXXX a mal J. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom P. č. XX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, zast. JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova č. 20 a z otca Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XX, zast. JUDr. Beátou Zemkovou, bytom Košice, SNP č. 59, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -65 zo dňa 09.12.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. zo dňa 19.3.2008 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. J. E., nar. XX.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk na sumu 130 eur mesačne a mal J. E., nar. X.X.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 130 eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.6.2013 opakovane do budúcna.

Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2013 do 30.11.2013 pre maloletú J. vo výške 381 eur a mal. J. vo výške 381 eur povolil splácať v 20 eurových mesačných splátkach na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , § až 5; ods. 1; ods. 1 a Zákona o rodine, pričom konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je dôvod na zmenu pôvodného rozhodnutia pre viaceré skutočnosti. Predovšetkým predchádzajúce rozhodnutie bolo v roku 2008, uplynula doba 5 rokov a od toho času sa zmenili výrazným spôsobom pomery na strane všetkých zúčastnených strán. V čase posledného rozhodnutia boli maloleté deti na základnej škole. Dnes ich výdavky výrazne vzrástli, obaja sú stredoškoláci a dochádzajú na strednú školu z miesta svojho trvalého bydliska do Q.. S čím sú spojené zvýšené výdavky na SAD a MHD, čo predstavuje nemalú čiastku.

Zmena pomerov na strane maloletých detí nastala nielen zmenou ich životnej situácie ohľadne školy, cestovania, nákladov na stravu, ale aj nákladov na samotnú špecializovanú školu, ale aj tým, že obaja aktívne športujú, s čím má matka dokladované zvýšené výdavky. Súd zohľadnil aj rast životných nákladov a rast nákladov vo vzťahu k veku detí. Obe sú v pubertálnom veku a ich náklady na život od posledného rozhodnutia výrazne vzrástli nielen pokiaľ ide o stravu a oblečenie, ale aj vo vzťahu k ich sociálnemu vyžitiu, čo je neodmysliteľne späté s vekom stredoškolákov.

Zmenili sa aj pomery na strane matky. Táto síce pracuje v I. ako pri poslednom rozhodnutí a v čase podania návrhu jej situácia nebola zmenená, avšak na jeseň sa jej príjem znížil, keďže do zahraničia nechodí tak často s poukazom na to, že starostlivosť o maloleté deti, ktorú rozložila medzi seba a svojich rodičov, už jej rodičia kvôli veku a zdravotnému stavu nedokážu zabezpečiť tak, ako v predchádzajúcom období. Súd túto skutočnosť zobral do úvahy.

Zmenu pomerov konštatoval súd prvého stupňa aj na strane otca. Jeho príjem sa zvýšil. Pri poslednom rozhodnutí bol jeho príjem 12.500,- Sk, v súčasnej dobe 945,- eur. Jeho výdavky zostávajú štandardné. Nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, žije vo vlastnom dome spoločne so svojou matkou, ktorá má príjem 250 eur a podieľa sa na úhrade nákladov za bývanie.

Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že všetky tieto okolnosti odôvodňujú zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 2.000,- Sk (66,50 eur) na dvojnásobok, a to na 130 eur mesačne. Rozhodujúcim pre toto zvýšenie bol čas, ktorý uplynul od posledného rozhodnutia, a to viac ako 5 rokov, čím sa výrazne zmenili pomery na strane maloletých detí, ich zmenou v štúdiu - škola v Q., dochádzanie, športové aktivity a zmenou na strane otca v jeho príjme - dvojnásobok a zmenou na strane matky, ktorej príjem sa za posledné mesiace znížil. Otec sa s deťmi pravidelne nestretáva, neprispieva významnou mierou nad rámec určeného výživného a ťarcha starostlivosti a výdavkov je výlučne na strane matky.

Súd prvého stupňa zvýšil výživné od času, kedy to žiadala matka od 1.6.2013, čo je mesiac nasledujúci po podaní návrhu zo strany matky.

Keďže otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 1.6.2013 do 30.11.2013 na každé maloleté dieťa po 381 eur, súd prvého stupňa mu povolil dlh platiť s splátkach po 20 eur na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok až do úplného vyrovnania dlhu.

Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že s poukazom na uvedené návrh matky v prevyšujúcej časti zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa právne podľa ust. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla, že skutočný príjem otca bol preukázaný len potvrdením zo strany otca. Aj zamestnávateľ zaslal potvrdenie o jeho príjme bez preukázania jeho príjmov, ktoré súvisia s jeho mzdou, a to diétami a ďalšími náležitosťami, ktoré zamestnávateľ vypláca. Matka navrhovala, aby súd žiadal od otca výpis z jeho účtu, pretože otec nepreukázal skutočný príjem tak, ako je to obvyklé a zaužívané pri pracovno-právnych vzťahoch medzi podnikateľmi a zamestnancami. Zamestnávateľ vykazuje príjem nižší, aby mal nižšie odvody do poisťovní a na úkor toho zamestnávateľ vypláca príjem vyšší, ako ho vykazuje ako základ pre odvody. Otec výpis súdu nedoručil, i keď bol na to na pojednávaniach vyzvaný, čo u matky umocňuje dôvodnú obavu, že jeho skutočné majetkové pomery sú iné než ich sám deklaroval. Býva v rodinnom dome, na nákladoch, ktoré súvisia s jeho užívaním by sa mala podieľať aj jeho matka vyšším príspevkom, ako to otec uvádza. Súd nemal za preukázaný ani príjem matky otca. Dôchodok 260 eur môže byť jej dôchodkom, ale okrem toho by mala poberať aj vdovský dôchodok, čo spolu so starobným dôchodkom je vyššia suma. Potreby na strane detí sa zvýšili. Obe navštevujú strednú školu, denne dochádzajú do Q., pretože v mieste bydliska nie je možnosť štúdia na strednej škole.

U maloletého J. sú náklady spojené nielen s ošatením, školným, hygienickými potrebami, ale aj stravou, športovými potrebami a nákladmi na cestovné. Je aktívnym športovcom, študuje na súkromnom športovom gymnáziu. Značné náklady má matka aj na stravu, ktorá musí byť vyvážená.

Maloletá J. je v 2. ročníku Súkromnej odbornej školy a jej výdavky sa zvýšili. Od posledného rozhodnutia prešla doba viac ako 5 rokov. Zatiaľ zvýšené potreby znášala výlučne matka. Otec finančne ani osobnou starostlivosťou sa nepodieľa na výchove a výžive detí. Pri matematickom odpočte výživného od príjmu otca, otec bude mať vždy viac finančných prostriedkov a jeho životná úroveň bude vyššia, ako životná úroveň detí a matky.

Podľa matky sa súd prvého stupňa nedostatočným spôsobom vysporiadal s otázkou majetkových pomerov na strane otca, jeho príjmov z pracovnej činnosti, jeho úspor, rodinným domom, v ktorom býva. I keď otec platí pôžičku vo výške 150,- eur, toto súd nemôže posudzovať ako výdavok. Otec si pôžičkou vylepšoval len svoje bývanie. Zostal bývať v rodinnom dome, ktorý je preňho nadštandardným a neúmerne veľkým. Svoju bytovú otázku si mohol vyriešiť s menšími finančnými výdavkami a mohol finančné prostriedky venovať deťom. Matka do dnešného dňa nemá vyriešenú bytovú otázku, býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie. Jej majetkové pomery jej neumožňujú, aby uvažovala o nejakej pôžičke na kúpu bytu, pretože v prvom rade musí zabezpečovať potreby detí, čím predovšetkým nahrádza plnenie zo strany otca.

Na základe uvedeného matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok v ňou napadnutej časti zmenil a jej odvolaniu vyhovel.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia preskúmal napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení , vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 18.02.2014 a zistil, že odvolanie matky proti výroku o zamietnutí jej návrhu v prevyšujúcej časti nie je dôvodné.

Podľa , Zákona o rodine, ďalej len Zákon o rodine, je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona .

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Zákon o rodine poskytuje rodičom možnosť upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom dohodou. Ak k dohode rodičov o výkone rodičovských práv a povinností, t. j. ktorému z rodičov majú byť deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, o výške výživného a o otázkach týkajúcich sa úpravy

styku s maloletými deťmi nedôjde, rozhodne o tom súd. Základným kritériom pre rozhodnutie o týchto jednotlivých zložkách rodičovských práv a povinností je predovšetkým záujem dieťaťa. Právo na výživné je osobným právom každého dieťaťa.

Dieťa má zo zákona právo na výživu. Explicitne je rodičom uložená povinnosť plniť si túto vyživovaciu povinnosť, pričom každá povinná osoba musí vždy, aj na úkor svojho minima, zabezpečiť výživu dieťaťa. Dieťaťu je v zmysle zákona priznané právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Zo spisu vyplýva, že matka sa domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na maloletých J. a J. z pôvodne určených 2.000,- Sk (66,50 eur) na každého z nich na sumu 300,- eur mesačne na maloletú J. a na sumu 250,- eur mesačne na maloletého J. mesačne od podania návrhu (20.05.2013) dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného prešlo viac ako 5 rokov, u maloletých došlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, a to vzhľadom na ich vek, štúdium a mimoškolskú aktivitu.

Otec vo vyjadrení k návrhu uviedol, že maloletá J. má obdobné výdavky ako doposiaľ a nie tak, to uvádza matka, že by mali byť extrémne zvýšené oproti minulému obdobiu. Pomery maloletej sa nezmenili natoľko, že by to malo mať za následok zvýšenie výdavkov, a tým potrebu zvýšenia výživného. Obdobne je to u maloletého J.. Potreby maloletých je relevantné uspôsobiť ich veku a zdravému vývoju. Nemá výhrady voči športovým aktivitám maloletých, prioritou je však ukončenie školy, s prihliadnutím na možnosti rodičov. Pomery na strane otca sa nezmenili a jeho príjem sa za posledné obdobie nezvýšil. Tento je 372,- eur mesačne.

Na základe uvedeného žiadal otec návrh matky zamietnuť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného pred piatimi rokmi došlo k zmene pomerov na strane maloletých a výdavky na ich starostlivosť vzrástli, navrhol výživné zo strany otca podľa jeho aktuálnych zárobkových možností a schopností.

Zo zistení prvostupňového súdu vyplýva, že priemerný čistý mesačný príjem otca je 945,- eur.

Odvolací súd, vzhľadom na zistený skutkový stav sa zaoberal dôvodnosťou odvolania matky čo do zamietnutia jej návrhu v časti prevyšujúcej sumu 130,- eur u každého z maloletých, t. j. u maloletej J. v časti o sumu 170,- eur a u maloletého J. v časti o 120,- eur.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že skutočne došlo k zmene pomerov na strene maloletých v porovnaní s poslednou úpravou výživného v roku 2008, pričom táto zmena pomerov, ako správne ustálil súd prvého stupňa, nastala v súvislosti s nástupom maloletých na stredné školy a v súvislosti s ich ďalšími potrebami. Možno totiž prirodzene predpokladať, že v súvislosti s fyzickým vývojom detí vzrastajú aj ich potreby, akými sú strava, oblečenie, učebné pomôcky, športové aktivity. Uvedené nepochybne prináša zvýšené výdavky. Tieto náklady znáša v prvom rade matka maloletých a je pochopiteľné a zákonom i predpokladané, že istou sumou sa musí na týchto výdavkoch podieľať aj otec.

Súd prvého stupňa pri hodnotení možností a schopností otca vychádzal zo skutočností, preukázaných v priebehu konania.

K odvolacím námietkam matky odvolací súd konštatuje:

Pokiaľ ide o námietku matky, že skutočný príjem otca bol preukázaný len potvrdením zo strany otca, že zamestnávateľ otca zaslal potvrdenie o jeho príjme bez preukázania jeho príjmov, ktoré súvisia s jeho mzdou, a to diétami a ďalšími náležitosťami, ktoré zamestnávateľ vypláca a súd mal žiadať od otca výpis z jeho účtu, pretože otec nepreukázal skutočný príjem tak, ako je to obvyklé a zaužívané pri pracovno-právnych vzťahoch medzi podnikateľmi a zamestnancami, odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ pri zisťovaní príjmových pomerov u otca vyžiadal od zamestnávateľa otca nielen potvrdenie o jeho príjme, ale tiež opis mzdových listov za rozhodujúce obdobie, a to za roky 2012 a 2013. Opis mzdových listov je potrebné na účely zistenia príjmových pomerov otca považovať za relevantný doklad o jeho príjme.

Ak súd prvého stupňa za účelom zistenia príjmových pomerov otca vykonal dokazovanie prostredníctvom mzdových listov, postupoval správne a v prípade, ak nevykonal dôkaz o príjme otca výpisom z účtov, je takýto jeho postup v súlade s ustanovením . Všeobecné pochybnosti matky o postupe zamestnávateľov vo vzťahu k vykazovaniu mzdy zamestnancov považuje odvolací súd len za účelové a v tomto konaní ako nepodložené tvrdenie matky.

K odvolacím námietkam matky, týkajúcim sa riešenia bytovej otázky rodičov maloletých detí a príjmu matky otca, odvolací súd konštatuje, že tieto otázky nesúvisia s predmetom tohto konania a nie sú relevantné pre posúdenie možností a schopností otca platiť výživné v matkou navrhovanej výške.

Súd prvého stupňa v danom na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pretože pri posudzovaní dôvodnosti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti správne vychádzal zo skutočností, že od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov, že v čase posledného rozhodnutia boli maloleté deti na základnej škole a v súčasnosti ich potreby výrazne vzrástli, obaja sú stredoškoláci a dochádzajú na strednú školu z miesta svojho trvalého bydliska do Q., s čím sú spojené zvýšené výdavky na SAD a MHD.

Ďalej súd prvého stupňa správne prihliadal aj na zmenu pomerov na strane maloletých detí v súvislosti so zmenou ich životnej situácie vo vzťahu ku škole, cestovaniu, nákladov na stravu, ale aj nákladov na samotnú špecializovanú školu a nákladov súvisiacich so športom, ktorému sa venujú. Zároveň správne zohľadnil aj rast životných nákladov a rast nákladov vo vzťahu k veku detí a ich sociálne vyžitie. Pri svojich hodnoteniach správne zohľadnil aj zmenu pomerov na strane matky a otca, prihliadol aj na okolnosť, že deti sú v osobnej starostlivosti matky a otec nad rámec výživného prispieva maloletým len sporadicky.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých a možnosti a schopnosti povinného rodiča. Návrh matky na určenie výživného v sume celkom 550,- eur považuje odvolací súd za nedôvodný a nezodpovedajúci preukázaným potrebám maloletých detí. Výživné v určenej sume 130,- eur mesačne na každé z maloletých detí je podľa odvolacieho súdu primerané vzhľadom na všetky rozhodujúce okolnosti.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. O:s.p. v spojení s ust. z dôvodu, že ide o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.