Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/53/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: DIFFEWA, s. r. o., Námestie Jozefa Herdu 1/579, Trnava, IČO: 47 498 561, zastúpeného splnomocnencom: STRELÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 13, Bratislava – Mestská časť Staré mesto, IČO: 52 451 747, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. F. XXX, o vypratanie nehnuteľností, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 24. marca 2022, č.k. -86, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalovanému uložil vypratať nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Dunajská Streda, Katastrálnym odborom na LV č. XXX, nachádzajúce sa v okrese Dunajská Streda, v obci C. D. E., k.ú. C. D. E.: - stavby - rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na pozemku KN reg. „C“ postavený na parc. č. 206/72, zastavané plochy a nádvoria o výmere 81 m2, pozemok KN reg. „C“ s parc. č. 206/71, ostatná plocha o výmere 45 m2, pozemok KN reg. „C“ s parc. č. 206/72, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2, pozemok KN reg. „C“ s parc. č.206/73, ostatná plocha o výmere 24 m2 do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení a , , ako aj a a o dobrovoľných dražbách, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že podľa predloženej notárskej zápisnice sp. zn. N 638/2020, NCRnz 26150/2020, NCRIs 26637/2020 zo dňa 10.9.2020 prebehla dobrovoľná dražba, bolo vydané osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby. Spornú nehnuteľnosť (bližšie konkretizovanú v bode 1 tohto rozsudku) vydražil na základe príklepu žalobca DIFFEWA, s. r. o., o čom svedčí aj predložený list vlastníctva č. XXX pre kat. územia C. D. E., uvedeným titulom nadobudnutia vlastníctva je dobrovoľná dražba zo dňa 10.9.2020 č. z. 152/20. Ďalej súd mal preukázané, že bola podpísaná zápisnica o odovzdaní predmetu dražby, ktorú zápisnicu síce žalovaný podpísal, ale nehnuteľnosť neodovzdal. Vzhľadom na to, že iné dôkazy zo strany žalovaného neboli súdu poskytnuté ani po opakovaných výzvach, je toho názoru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný býva na spornej nehnuteľnosti protiprávne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa podľa pomeru úspechu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že mal jednoznačne preukázané, že podľa predloženej notárskej zápisnice prebehla dobrovoľná dražba a bolo vydané osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby. Právnym titulom na konanie verejnej dražby mali byť nesplatené záväzky žalovaného voči bankovej inštitúcii E. C., G., a to konkrétne plnenie na základe titulu – Zmluvy o hypoúvere č. 241/2014/11SU zo dňa 24.11.2011, na základe ktorej mu mal byť poskytnutý hypotekárny úver na nadobudnutie nehnuteľností v sume 74.340 eur. Odvolateľ opakovane zdôrazňoval, že žiadnu zmluvu o úvere nepodpísal a na jej podpísanie nikdy ani neudelil plnú moc. Spochybnil podpis na predmetnej zmluve, pričom uviedol, že v súvislosti s podpísaním predmetnej zmluvy, ako aj následným čerpaním finančných prostriedkov, došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Neboli mu poskytnuté žiadne finančné prostriedky, nie sú mu známe podmienky listiny označenej ako „Zmluva o E. hypoúvere“. V ďalšom sa odvolateľ zaoberal náležitosťami právneho úkonu a uviedol, že ak samotná vôľa konajúceho subjektu úplne absentuje, o právnom úkone vôbec nie je možné hovoriť a právny úkon pri neexistencii vôle neexistuje. Ďalej uviedol, že obydlie v zmysle SR je osobitne chránené a podobne je chránený „domov“ ako súčasť práva na ochranu súkromného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na to, že na základe neplatného právneho úkonu nemohol byť zbavený vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto je v zmysle oprávnený nehnuteľnosť užívať. Žalobca s poukazom na uvedené dôvody, najmä na dôvodnú pochybnosť o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého mal byť žalovaný zbavený vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, sa predčasne domáha realizácie výkonu vypratania nehnuteľnosti, a takýto úkon vypratania nehnuteľnosti prostredníctvom úkonov žalobcu vedie k ťažko napraviteľnej ujme, spočívajúcej v strate strechy nad hlavou, a tiež s prihliadnutím na podlomené zdravie žalovaného.

4. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť a zaviazať žalovaného k náhrade trov odvolacieho konania. Obranu žalovaného považoval za nedôvodnú, zavádzajúcu a účelovú. Žalovaný mal podľa neho dostatočný priestor, aby legitímnymi právnymi prostriedkami napadol platnosť dobrovoľnej dražby v prípade, že bol presvedčený o jej neplatnosti z dôvodu tvrdenej neplatnosti zmluvy s E. C.. Žalobca mal za to, že sa zákonným spôsobom ako vydražiteľ stal legitímnym vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom žaloby o vypratanie, čo preukázal súdu príslušnými listinami a skutočnosťami. Toto nadobudnutie vlastníckeho práva nebolo žiadnym spôsobom spochybnené, resp. súdnou cestou napadnuté. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka jeho tvrdení, a to najmä o neplatnosti právneho úkonu, resp. nedostatku (prejavu) vôle pri uzavieraní zmluvy s E. C., a s tým súvisiacim nadobudnutím vlastníckeho práva žalobcom. Hoci na jednej strane žalovaný tvrdí, že vo veci inicioval trestné konanie, počas prvoinštančného konania, ani v odvolaní neuvádza jeho stav, výsledok, resp. spisovú značku a príslušný orgán, na ktorom je/bolo konanie vedené. Žalobca mal za to, že ide o výslovne účelové tvrdenia žalovaného, pričom podľa vedomostí žalobcu nebolo žiadnym konaním preukázané, že vo veci došlo k spáchaniu trestného činu podvodu, resp. že zmluvu s bankou neuzavrel žalovaný. Žalobca v prvoinštančnom konaní hodnoverne preukázal svoje postavenie ako legitímneho vlastníka spornej nehnuteľnosti so všetkými jeho oprávneniami, čo súd na základe vykonaného dokazovania aj konštatoval a potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný neoprávnene a bez akejkoľvek opory v zákone zasahuje do jeho vlastníckeho práva a jeho nehnuteľnosť mu neprávom odmieta vydať. Obrana žalovaného prezentovaná odvolaním je podľa názoru žalobcu nedôvodná a mimo rámec právnej relevancie. Žalovaný mal dostatočný priestor na využitie dostupných právnych prostriedkov na obranu svojich práv, resp. domnelých nárokov, ktoré vyvodzuje z údajnej neplatnosti zmluvy s E. C., a to najmä žalobou o vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. je vypratanie nehnuteľností.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [ ] a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].

9. Odvolací dôvod podľa je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ust. až . Odvolací dôvod v zmysle je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. , pretože súd zobral do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. a nemožno mu nič vyčítať.

12. Podľa SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

14. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

15. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi ().

16. Do obsahu základného práva podľa SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (, , ).

17. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.

18. Podľa , výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Uvedené zákonné ustanovenie má len aplikačný a interpretačný význam pre výkon subjektívnych občianskych práv a nemá vlastnú normotvornú platnosť. Výkon práv a povinností podľa tohto ustanovenia predpokladá existenciu práva alebo povinnosti, a ak takéto právo alebo povinnosť neexistuje, nemôže ho súd založiť svojím rozhodnutím. Súd môže rozhodnutím výkon práva alebo povinnosti odoprieť.

20. Citované ustanovenie musí byť vykladané a uplatňované v súlade s ( ). Prostredníctvom tohto zákonného ustanovenia a pri prerokovaní a rozhodovaní občianskoprávnej veci, ktorá sa dotýka základných práv a slobôd, sa umožňuje dosiahnuť s ohľadom na jej konkrétne okolnosti rovnaký cieľ a účel, ktorý sleduje , t. j. spravodlivá rovnováha medzi ochranou legitímneho cieľa vo verejnom záujme a zaručenými základnými právami a slobodami jednotlivca.

21. Otázkami ochrany súkromia a obydlia, ochrany vlastníctva a výkonu tohto práva v súlade s dobrými mravmi v zmysle sa zaoberal aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze z 10. júla 2001, sp. zn. , v ktorom uviedol, že: „ vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj na práva na ochranu obydlia.“

22. Aj podľa , ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromia a rodinného života, v spojení s a sa musia uplatniť obdobné zásady, ako v prípade , pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

23. Právo vlastniť majetok, ktorý zaručuje aj právo ho užívať, je zaručené v . Žalobca ako vlastník predmetných nehnuteľností sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. V prípade žalôb o vypratanie nehnuteľnosti je pre posúdenie, či výkon určitého práva alebo povinnosti je či nie je v rozpore s dobrými mravmi, je náležité posúdenie záujmu vlastníka uplatňujúceho ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane záujem vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. Právo na obydlie je právom základným, no podľa názoru odvolacieho súdu jeho ochranu nemožno považovať za bezhraničnú, keď povinnosťou súdu je vychádzať z preukázaných skutočností rozhodným pre posúdenie danej veci.

24. Odvolací súd poukazuje na to, že v danom prípade bolo pristúpené k výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa (o dobrovoľných dražbách); výkonom záložného práva sa sledoval legitímny cieľ uspokojenia pohľadávky z úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom. Ústavný súd SR v uznesení z 24. septembra 2014 sp. zn. , v ktorom posudzoval súlad s čl. 1 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 až 4 SR a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka vec s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, ktorý pritom vystupuje ako zástupca záložcu. Dobrovoľná dražba sa potom odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ (vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu SR) je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci teda patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Obydlie občana spomedzi zálohov nevylučuje. V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, zákon o dobrovoľných dražbách umožňuje v zmysle podať osobou, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, návrh na určenie neplatnosti dražby.

25. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16. decembra 2016, č.k. -65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 26. marca 2018, č.k. -99 bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi – OTP Banka Slovensko, a.s. 80.301,16 eur s 3% ročným úrokom z omeškania zo sumy 71.991,06 eur od 20.4.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

26. Už vo vyššie označenom konaní žalovaný použil obranu, že zmluvu o úvere nepodpísal a finančné prostriedky neobdržal, pričom mal podať v tejto súvislosti trestné oznámenie. Odvolací súd na obranu žalovaného neprihliadol, pretože nešlo o žiaden prípad obsiahnutý v ustanovení . Odvolací súd tiež uviedol, že nie je zrejmé, z akých prostriedkov žalovaný zaplatil kúpnu cenu za rodinný dom, nevysvetlil prečo bol úver dva roky splácaný z účtu vedeného na jeho meno a ako sa banka dostala k jeho údajom vyplývajúcim z jeho občianskeho preukazu. Žalovaný tiež žiadnym spôsobom nepreukázal podanie trestného oznámenia.

27. V predmetnom konaní o vypratanie nehnuteľností (sp. zn. ) bol žalovaný pasívny, k žalobe sa písomne nevyjadril a na pojednávaní uviedol, že celej veci nerozumie, všetky doklady má právnik (súčasne uviedol, že nemá právneho zástupcu) a v spornej nehnuteľnosti býva s deťmi. Súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy zisťoval, či má žalovaný právneho zástupcu, ako aj či na súde prebieha na základe žaloby žalovaného konanie o určenie neplatnosti dražby, s negatívnym výsledkom.

28. Z vyššie uvedených dôvodov, keď bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností nadobudnutých dražbou, a jeho vlastníctvo nebolo kvalifikovaným spôsobom spochybnené (žalovaný, a ani iný oprávnený subjekt nepodal žalobu o určenie neplatnosti dražby), dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že žalovaný užíva spornú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, pričom rovnako ani odvolací súd nevidel dôvody pre zamietnutie žaloby o vypratanie nehnuteľností, teda odmietnutie poskytnutia ochrany vlastníckeho práva žalobcu, keď žalovaný počas konania na súde prvej inštancie žiadne dôvody neuviedol (netvrdil a nepreukázal), a až počas odvolacieho konania argumentoval, že zmluvu s bankou neuzavrel a peňažné prostriedky neobdržal, a tiež argumentoval ochranou obydlia. Uvedené prostriedky procesnej obrany mohol a mal žalovaný uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto na ne nemôže odvolací súd prihliadnuť ( ).

29. Postup žalovaného, ktorý tak v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. , ako aj v predmetnom konaní bol pasívny a až v odvolaniach uvádza nové skutočnosti považuje odvolací súd za účelový, v snahe predĺžiť konanie a oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Na druhej strane žalobca sa zákonom predpokladaným spôsobom stal vlastníkom sporných nehnuteľností, jeho vlastnícke právo nebolo právne relevantným spôsobom spochybnené a s prihliadnutím na postoj

žalovaného nebol zistený žiaden dôvod, pre ktorý by sa žalobcovmu vlastníckemu právu nemala poskytnúť ochrana.

30. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a pod.). Na ďalšiu argumentáciu strán, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

31. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v časti nároku na náhradu trov konania, keď súd v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému podľa nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, podľa z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

33. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ().

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).