Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-147-2014.pdf
PDF · 111.87 KB
Case nature
Subarea
25Co/147/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Ing. D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Z., Z. C. XXX/XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Jozef Polák, so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1718, proti odporcom : 1. ARK - TEAM s.r.o., so sídlom Borová 17, IČO: 44046901, 2. corpo.sk s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie Slobody 10, IČO: 44751559, 3. HV - Centrum, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 2, IČO: 36792284, o určenie neplatnosti právnych úkonov alternatívne o odporovateľnosť právnych úkonov, na odvolanie odporcov 1. a 3. proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.11.2013 č.k. 13C/365/2013-46 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.11.2013 č.k. 13C/365/2013-49, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k odporcom 1. a 3. vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil výrokom I. odporcovi 1. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.09.2013, ktorej vklad povolil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor pod č. V - 5540/13 dňa 9.10.2013 k zálohu, a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. H. ako parcela registra KN „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 v rozsahu predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo akýmkoľvek iným spôsobom, výrokom II. odporcovi 2. povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.09.2013, ktorej vklad povolil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor pod č. V - 5541/13 dňa 9.10.2013 k zálohu, a to nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. H. ako parcela registra KN „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 v rozsahu predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo akýmkoľvek iným spôsobom a výrokom III. odporcovi 3. povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. H. ako parcela registra KN „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 v rozsahu predaja, darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, dania do nájmu, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 102 ods. 1, § 75 ods. 2 a 3, § 76 ods. 1 písm. e) a ods. 4 O.s.p. Vecne súd argumentoval tým, že navrhovateľ potrebu nariadenia predbežného opatrenia odôvodnil existenciou hrozby, že dôjde k výkonu pochybného práva odporcov 1. a 2. spôsobom, ktorý znemožní alebo zásadným spôsobom sťaží výkon rozhodnutia v prípade pozitívneho rozhodnutia o podanom návrhu. Navrhovateľ má obavu, že odporca 3. ďalšou dispozíciou s
predmetnými nehnuteľnosťami znemožní výkon rozhodnutia ktorého vydania sa v konaní vo veci samej domáha. Na základe skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa súd prvého stupňa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi navrhovateľa.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie odporcovia 1. a 3., ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Odvolatelia poukázali na to, že napadnuté uznesenie nemá žiadnu oporu v zásadných tvrdeniach navrhovateľa v navrhnutom dokazovaní a bolo vydané iba na základe nepodložených tvrdení. Výrok III. napadnutého uznesenia považujú za zbytočný bez potreby upravovať nakladanie resp. zákaz nakladania s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporcu 3. a tým dočasne upravovať občianskoprávne vzťahy medzi účastníkmi, keďže za súčasného stavu vlastník nakladať s nehnuteľnosťou nemôže, keďže došlo k začatiu výkonu záložného práva tak, ako to bolo vyznačené na príslušnom LV poznámkou v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa sa stotožnil so skutkovými dôvodmi a právnymi dôvodmi uvedenými navrhovateľom, citoval aplikované ustanovenia občianskeho súdneho poriadku, bez aspoň stručného právneho výkladu týchto ustanovení, pričom akými úvahami sa navrhovateľ zaoberal a aké dôkazy na podporu svojich tvrdení navrhuje z návrhu na začatie konania resp. z návrhu na nariadenia predbežného opatrenia zrejmé nie je. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania skutkovo opisuje svoju pohľadávku vo výške 200 823,21 Eur a to na základe zmluvy o úvere na základe notárskej zápisnice Nz 17857/2011 zo dňa 17.5.2011, ďalej skutkovo opisuje uzatvorenie záložnej zmluvy so spoločnosťou ARK - TEAM, s.r.o. a spoločnosťou corpo.sk, s.r.o., keď samotný obsah zmlúv sporný nie je. Z navrhnutých a predložených dôkazov však nevyplýva tvrdenie navrhovateľa, že by peňažné prostriedky boli použité na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, pričom ide o jeden z argumentov ohľadne neplatnosti týchto zmlúv. Uvedená kúpna zmluva bola uhradená odporcom 3. Mestu Trnava, avšak z iných peňažných zdrojov. Navrhovateľ návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zrejme postupuje spôsobom, že v občianskom súdnom konaní v zásade môže tvrdiť hocičo, najlepšie opakovane a bez dôkazov, ako aj postrašiť ustanoveniami Trestného zákona. Pritom ide o nepreukázané tvrdenia, dohady a špekulácie o páchaní trestných činov, ako aj neznalosť problematiky danej spoločnosti, účelové výklady, predovšetkým ohľadne postupu rodiny navrhovateľa pri pôsobení v spoločnosti HV - Centrum, s.r.o. (odporcu 3.). Právny názor navrhovateľa ohľadne toho, že vo veci samej predmetné záložné zmluvy nie sú perfektné, celkom zjavne poukazujú na neznalosť danej právne problematiky, keď primárne sa skúma perfekcia právneho úkonu ako jeho vlastnosť, či ide vôbec o právny úkon ako taký. Rovnako v čom má spočívať rozpor predmetných úkonov s dobrými mravmi bližšie navrhovateľ nešpecifikuje, ani neargumentuje. Pokiaľ aj poukazuje na nedodržanie sprísnenej formy predmetných úkonov, nevedno ako k tomu dospel. Zákonná úprava a všeobecná prax je v tomto celkom jednoznačná, keďže na zmluve ohľadne zriadenia záložného práva na nehnuteľnosť sa osvedčenie podpisu záložcu zo zákona nevyžaduje. Samotná pohľadávka navrhovateľa je sporná, zrejme preto navrhovateľ disponuje „núdzovo vyrobenou“ notárskou zápisnicou, ktorú mu podpísal jeho brat - vtedajší konateľ odporcu 3. Samotná existencia notárskej zápisnice je pre odporcu 3. do podania návrhu na začatie exekúcie (november 2013) neznámou skutočnosťou, keďže ju podpísal brat navrhovateľa a nenachádza sa v dokumentoch spoločnosti, v účtovných dokumentoch a pod., prevzatých novým spoločníkom. Samotné zmarenie uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v konaní preukázané nebolo. S ohľadom na prípadnú neplatnosť predmetnej notárskej zápisnice je nárok navrhovateľa premlčaný, so všetkými s týmto súvisiacimi dôsledkami. Na súd bol aj podaný návrh na určenie neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice, ako aj záložnej zmluvy uzatvorenej bratom navrhovateľa v prospech navrhovateľa, nehovoriac o podaných námietkach proti exekúcii a ďalších súvisiacich návrhoch. Nárok navrhovateľa z predmetnej zmluvy o pôžičke nie je dôvodný. V žiadnom ohľadne vzhľadom na stav spisu v prejednávanej veci nemožno skutkovo dôvodiť zmarenie uspokojenia veriteľa. Rovnako z listín predložených navrhovateľom vyplýva, bez ohľadu na spornosť pohľadávky a notárskej zápisnice, že sám navrhovateľ bol nečinný, hoci splatnosť jeho úveru/pohľadávky mala byť v roku 2008. Povaha právneho vzťahu z úveru je pritom obchodnoprávna, teda aj pri ňom sa aplikuje zásada „bdelému patrí právo“. Pokiaľ aj navrhovateľ poukazuje na prepojenosť odporcov ako obchodných spoločností, nemôže to spôsobiť bez ďalšieho neplatnosť predmetných úkonov. Absentuje tu skutočná vecná argumentácia neplatnosti úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, obchádzanie a rozpor so zákonom. Poskytnuté zabezpečenie zodpovedá získaným zdrojom pre odporcu 3. pre dočasnú finančnú výpomoc pri realizácii projektu na C. ulici. Na objasnenie uvádzajú, že odporca 3. dlhoval odporcovi 1. peniaze za dodávku prác a materiálu, preto si odporca 3. požičal na tento projekt v predchádzajúcom roku finančné prostriedky aj od iných veriteľov a to odporcu 2. a pani B.. Preto pri skúmaní podmienok podľa § 75 a nasl. O.s.p. sa súd nevysporiadal s tým, že síce môže poskytovať ochranu jednej strane, ale na druhej strane zasahuje do práv ostatných
účastníkov, za čo je takýto zásah neprimeraný (vzhľadom na pohľadávku navrhovateľa 200 000 Eur k celkovým preinvestovaným prostriedkom odporcu 3. 1 000 000 Eur), súd sa len vyjadril, že sa stotožnil s navrhovateľom, čo však nie je dostatočné. Postup záložného veriteľa je pritom legitímny a opodstatnený, ide o pohľadávky staršie viac ako jeden rok, v omeškaní viac ako jeden rok, pričom odporca 1. (záložný veriteľ) si vykonáva svoje právo postupom bežným v obchodnom styku.
K doručenému odvolaniu odporcov 1. a 3. navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predložil do spisu písomné vyjadrenie, ktorým navrhol, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne potvrdené. Poukázal na to, že všetky odvolacie námietky smerujú výlučne k meritórnemu posúdeniu veci, pričom súd vydaným predbežným opatrením nerozhoduje o veci samej. Vydané predbežné opatrenie zakazuje realizovať výkon záložného práva len dočasne, ktorého vydanie v posudzovanom prípade bolo potrebné a nevyhnutné, aby bolo možné poskytnúť mu skutočnú a nie len formálnu ochranu jeho práv do doby rozhodnutia v merite veci. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a odporcom 3., ako aj obavu zo zmarenia či ohrozenia výkonu rozhodnutia, čo je zrejmé z predložených listín - snaha odporcov 1. a 2. realizovať záložné právo a snaha odporcu 3. opätovne zaťažiť svoj majetok, tak aby bol znemožnený výkon súdneho rozhodnutia vo veci samej, ako aj uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolanie odporcov 1. a 3. nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú splnené podmienky na potvrdenie vecne správneho uznesenia prvostupňového súdu vo vzťahu k odvolateľom, teda vo výrokoch I. a III.
Tu je potrebné poukázať, že odvolanie odporcu 2. urobené elektronickými prostriedkami - emailom súdu prvého stupňa doručené dňa 23. 12. 2013 nebolo doplnené písomne, resp. ústne do zápisnice do troch dní ako to vyžaduje ust. § 42 ods. 1 O.s.p., preto sa naň neprihliada. V odvolacej lehote podali odvolanie písomne len odporcovia 1. a 3. a to písomným podaním súdu prvého stupňa doručeným dňa 31.12.2013 (č.l. 58 spisu), keď ani tu nemožno vychádzať z toho, že ide o doplnenie spoločného emailového podania všetkých odporcov, súdu prvého stupňa doručeného dňa 23. 12. 2013, pretože vychádzajúc z jeho obsahu nejde o podanie totožného znenia.
Predmetom odvolacieho konania je tak preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k odporcom 1. a 3. vyhovené.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom vo vzťahu k odporcom 1. a 3. domáha, aby súd určil, neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.09.2013, uzatvorenej medzi odporcom 1. ako záložným veriteľom na jednej strane a odporcom 3. ako záložcom na strane druhej, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX pre obec a k.ú. H. ako parcela registra KN „C“ parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 684 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 m2, a parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2, ktorej vklad povolil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor pod č. V - 5480/13 (správne má byť uvedené V - 5540/13 - poznámka odvolacieho súdu) dňa 9.10.2013. Alternatívne sa navrhovateľ domáhal aby súd určil, že vyššie uvedená zmluva je voči nemu právne neúčinná.
Zároveň navrhovateľ podal dňa 30.10.2013 aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, okrem iného spočívajúceho v uložení povinnosti odporcovi 1. zdržať sa výkonu záložného práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy zo dňa 27.9.2013 uzatvorenej medzi odporcom 1. ako záložným veriteľom a odporcom 3. ako záložcom, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom v Trnave, katastrálny odbor dňa 9.10.2013 k zálohu, a to k špecifikovaným nehnuteľnostiam v rozsahu predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo akýmkoľvek iným spôsobom, a aby bola odporcovi 3. predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami uvedenými v petite návrhu v rozsahu predaja,
darovania, zámeny, založenia, zaťaženia vecným bremenom, dania do nájmu, vypožičania alebo vloženia do obchodnej spoločnosti alebo družstva.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že návrhom vo veci samej zo dňa 25.10.2013 sa okrem iného domáha určenia neplatnosti alternatívne neúčinnosti právneho úkonu a to zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.9.2013 uzatvorenej medzi odporcom 1. ako záložným veriteľom na jednej strane a odporcom 3. ako záložcom na strane druhej, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktorej vklad povolil Okresný úrad v Trnave, katastrálny odbor dňa 9.10.2013. Predbežným opatrením žiada zakázať odporcovi 1. realizovať záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam a rovnako zakázať odporcovi 3. ďalšiu dispozíciu s predmetnými nehnuteľnosťami z dôvodu, aby nakladaním s nehnuteľnosťami v priebehu konania nebol výkon rozhodnutia ohrozený alebo celkom znemožnený. Na LV č. XXXXX katastrálne územie H. je v jeho časti C zapísaná ťarcha - pod poradovým číslom 1. ako záložné právo v prospech odporcu 1., v časti B uvádzaného listu vlastníctva je zapísaná poznámka podľa ktorej „poznamenáva sa začatie výkonu záložného práva na špecifikované pozemky registra CKN odporcom 1 (záložným veriteľom): Žiadosť o vyznačenie začatia výkonu záložného práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka zo dňa 24.10.2013. Zároveň v časti A-majetková podstata LV č. XXXXX pre katastrálne územie H. je k predmetným nehnuteľnostiam zapísaná blomba vyznačená na základe V-5542/13, keď z informácie o katastrálnom konaní dostupnej na katastrálnom portáli je zrejmé, že konanie vedené na Okresnom úrade v Trnave, katastrálnom odbore je v štádiu rozhodovania o návrhu. Podľa jeho informácií na konanie vedené pod uvedenou spisovou značkou, toto sa týka rozhodovania o návrhu na vklad ďalšej v poradí tretej zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 27.9.2013 uzatvorenej medzi odporcom 3. ako záložcom a pani W. B. ako záložným veriteľom, ktorá má identický obsah ako napadnuté záložné zmluvy. Obsah napadnutých záložných zmlúv je koncipovaný výrazne v prospech možností odporcu 1. realizovať výkon záložného práva priamym predajom, pričom z obsahu výpisu z LV č. XXXXX pre katastrálne územie H. a obsahu poznámky P 1072/13 zapísanej v časti B uvedeného LV je zrejmé, že odporca 1. už začal s realizáciou výkonu záložného práva. Z uvedeného potom vyplýva, že napriek skutočnosti, že odporca 1. nie je právne perfektným záložným veriteľom, realizuje úkony smerujúce k výkonu záložného práva a odporca 3. uskutočňuje úkony smerujúce k ďalšiemu zaťaženiu svojho majetku záložným právom. Výkon záložného práva formou priameho predaja alebo formou dobrovoľnej dražby resp. akýmkoľvek iným spôsobom by znamenal zmarenie významu a účelu podaného návrhu, nakoľko rozhodnutie o neplatnosti zmluvy v prípade, ak by medzičasom došlo k realizovaniu záložného práva, by znamenalo ohrozenie výkonu rozhodnutia o určení neplatnosti alternatívne neúčinnosti zmluvy. Má preto odôvodnenú obavu, že odporca 3. realizáciou svojho dispozičného práva predmetné nehnuteľnosti scudzí tretiemu subjektu, prípadne tieto opätovne zaťaží a podobne, čím bude jednoznačne znemožnený výkon rozhodnutia, ktorého vydania sa v tomto konaní navrhovateľ domáha. Vzniká odôvodnená obava, že by výkon rozhodnutia vydaného v konaní vo veci samej v prípade úspechu navrhovateľa bol ohrozený, resp. zmarený. Rovnako v prípade realizácie záložného práva zo strany odporcu 1. bude zmarené reálne vymoženie jeho vymáhateľnej pohľadávky voči odporcovi 3. vo výške 200 823,21 Eur s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu zmluvy o úvere zo dňa 17.10.2007 uzatvorenej medzi ním ako veriteľom a odporcom 3. ako dlžníkom, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru vo výške 200 823,21 Eur z jeho strany odporcovi 3. Pohľadávka voči odporcovi 3. je podľa podmienok uvedených v úverovej zmluve zo dňa 17.10.2007 splatná dňom 30.9.2008. Pohľadávka je vymáhateľná a uplatnená v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Albína Božeka so sídlom Holíči pod sp. zn. EX 45/2013. V záujme poskytnutia skutočnej, nielen formálnej ochrany jeho práv, ktorú umožňujú procesné ustanovenia a účel predbežného opatrenia, je nevyhnutné, aby bolo odporcovi 3. vo vymedzenom rozsahu zakázané nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a aby bolo odporcovi 1. zakázané uskutočniť výkon záložného práva. Obava zo zmarenia, či ohrozenia výkonu rozhodnutia je dôvodná, čo je zrejmé aj z predložených listín - výpisov z listov vlastníctva, ktorými je jasne zdokumentovaná snaha odporcu 1. a odporcu 3. realizovať záložné právo, resp. opätovne zaťažiť svoj majetok tak, aby bol znemožnený výkon súdneho rozhodnutia v predmetnom konaní a aby bolo znemožnené uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť ohrozený. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie súd zásadne nariadi na návrh. Podľa ods. 2 návrh má okrem náležitosti podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania, pričom o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov (ods. 8 cit. ust.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. súd môže predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, podľa písm. f) aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Podľa § 76 ods. 4 O.s.p. ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Podľa § 151a O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151j ods. 1 O. z. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (ktorým je na základe poznámky č. 3e zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách...) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.
Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia je súd viazaný návrhom účastníka, pričom by však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie účastníka, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Nariadenie predbežného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť (článok 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ.
Zhora citovanými ustanoveniami je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu
funkciu a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa zákona o verejných dražbách č. 527/2002 Z.z.. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote. K už opísanému spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súv. por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka), na zánik práva potom zákon ustanovuje hneď viacero dôvodov.
Z obsahu spisu vyplýva, že odporca 3. je vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli zaťažené Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 27.9.2013 uzatvorenou medzi odporcom 1. ako záložným veriteľom a odporcom 3. ako záložným dlžníkom za účelom zabezpečenia pohľadávky vo výške 250 000 eur, ktorá vznikla na základe Zmlúv o pôžičke zo dňa 10.2.2009 a 22.1.2009. Rovnako z predložených listinných dokladov vyplýva uzatvorenie Zmluvy o úvere zo dňa 17.10.2007 medzi navrhovateľom a odporcom 3. podľa ktorej mal byť odporcovi 3. poskytnutý navrhovateľom úver vo výške 6 050 000 Sk. Z vyjadrenia účastníkov konania je nesporné, že v súčasnosti prebieha exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi 3. na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 166/2011, Nz 17857/2011 zo dňa 17.5.2011. Je zrejmé aj to, že medzi navrhovateľom a odporcom 3. je sporná existencia pohľadávky ako aj spornosť záložného práva na základe záložnej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1. a odporcom 3., ktorej neplatnosť alternatívne neúčinnosť vo vzťahu k sebe v konaní vo veci samej napáda navrhovateľ.
V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný návrhom vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.09.2013, uzatvorenej medzi odporcom 1. ako záložným veriteľom na jednej strane a odporcom 3. ako záložcom na strane druhej, alternatívne určenia, že vyššie uvedená zmluva je voči nemu právne neúčinná, je očividne vylúčený. Navrhovateľ rozsiahlou argumentáciou podoprel svoj právny názor o dôvodnosti návrhu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, že návrh je dôvodný, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Odvolací súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa uplatňovaného návrhom, je daný.
Zároveň bol podľa odvolacieho súdu naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by k nariadeniu predbežného opatrenia nedošlo. V priebehu konania bolo totiž pripojenými listinnými dôkazmi navrhovateľa osvedčené, že odporca 1. podnikol kroky k realizácii záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam, vyplýva to zo zápisu začatia výkonu záložného práva na LV č. XXXXX záložným veriteľom odporcom 1., na základe jeho žiadosti zo dňa 24.10.2013, ako aj zo samotného vyjadrenie odporcov 1. a 3. Jeho realizáciou v danom prípade hrozí navrhovateľovi ujma, keďže v zmysle zákona o verejných dražbách č. 527/2002 Z.z. v účinnom znení (§ 27) v spojení s konštantnou judikatúrou, po uhradení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote vlastnícke právo a iné právo k predmetu dražby udelením príklepu prechádza na vydražiteľa. V danom prípade ide o tzv. originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Navrhovateľ by po uskutočnení dražby a realizácii záložného práva mal tak zmarené domôcť sa v prípade úspechu v spore nároku vo veci samej, ako aj sťažené podmienky na vymoženie svojej skoršej splatnej pohľadávky, ku ktorej disponuje exekučným titulom. Tu odvolací súd nemohol nechať bez povšimnutia aj osobné prepojenie odporcov 1. a 3., keď odporca 1. je jediným spoločníkom odporcu 3., konateľ odporcu 3. je jedným z konateľov odporcu 1., za ktorého je zároveň oprávnený konať samostatne, t.j. záložný veriteľ je zároveň jediný spoločník záložného dlžníka, keď takýto stav bol aj v čase uzatvorenia záložnej zmluvy.
Vo vzťahu k odporcovi 3. odvolací súd poukazuje na to, že už jeho samotná snaha o zaťaženie predmetných nehnuteľností (podľa všetkého schopných uspokojiť hoci aj čiastočne existujúcu splatnú pohľadávku navrhovateľa uplatňovanú v exekučnom konaní) ďalším záložným právom, vykazovala znaky konania znižujúceho hodnotu takéhoto majetku potenciálneho povinného (odporca 3.) a preto je možné konštatovať vyvolanie v potenciálnom oprávnenom (navrhovateľ) obavu zo zachovania
prinajmenšom takej úrovne vymožiteľnosti jeho pohľadávky, aká by tu bola nebyť zaťaženia záložným právom, bez zabezpečenia toho, aby aj výnos z prevodu vlastníctva ostal v dispozičnej sfére povinného a bol tu aj v čase, v ktorom by malo dôjsť (či už dobrovoľne alebo nútene) k splneniu jeho prípadného záväzku. Vzhľadom na konštatované mal odvolací súd za osvedčený i druhý základný predpoklad pre nariadenie predbežného opatrenia.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcov 1. a 3. obsiahnuté v ich odvolaní, tu je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že tieto smerujú k otázke meritórneho posúdenia veci, ktorými sa bude súd prvého stupňa zaoberať v rámci dokazovania vo veci samej. Odvolatelia namietali aj samotné odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa súd prvého stupňa obmedzil len na konštatovanie stotožnenia sa s navrhovateľom uvedenými skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, kde odvolaciemu súdu zostáva len poukázať na to, že zákonodarca pri odôvodnení nariadenia predbežného opatrenia takýto postup súdu prvého stupňa umožnil vychádzajúc zo znenia citovaného ust. § 76 ods. 4 O.s.p..
S poukazom na vyššie uvedené, i odvolací súd potom považoval za dôvodné nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne do rozhodnutia súdu vo veci samej, odloží výkon záložného práva odporcu 1. a odporcovi 3. sa dočasne zakáže nakladať so špecifikovanými nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve, keď nariadením tohto predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, iba sa dočasne odloží uspokojenie pohľadávky odporcu 1. realizovaním záložného práva. V dôsledku nariadeného predbežného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane odporcu 1. a 2., ani neprimeraná výhoda na strane navrhovateľa. Odporcovi 1. totiž zo zákona vzniká nárok na prípadné úroky z omeškania z nezaplateného dlhu.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého predmetného predbežného opatrenia. Odvolací súd preto vo výroku vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa vo vzťahu k odvolateľom vo výrokoch I. a III., s použitím ustanovenia § 219 ods. 1. O.s.p. potvrdil.
V prípade, že nastanú okolnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 77 ods. 1 O.s.p. dochádza k zániku nariadeného predbežného opatrenia priamo zo zákona, takouto okolnosťou je aj nevyhovenie návrhu vo veci samej, resp. vyhovenie návrhu a uplynutie 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci, predbežné opatrenie tak zanikne bez toho, že by o tom súd vydával osobitné rozhodnutie.
O náhrade trov konania o nariadenie predbežného opatrenia včítane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v už prebiehajúcom základnom konaní (§ 145, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.