Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11P-30-2013.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: I. Y., J.. X.X.XXXX, G. H., G. XX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťa rodičov: matka I. A., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H., G.Í. XX a otec: Š. Y., J.. X.XX.XXXX, Y. G. N. J. S. Č.. XXX v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletú I. Y., J.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. I. Y.Y., J.. X.X.XXXX sumou 60 € mesačne od 21.3.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 21.3.2013 do 31.3.2014 vo výške 660 € je otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou I. Y., J.. X.X.XXXX každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky.
Matka je p o v i n n á maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať otcovi v mieste jej bydliska a otec je povinný maloleté dieťa vrátiť v stanovenú hodinu v bydlisku matky.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka návrhom doručeným súdu dňa 21.3.2013 žiadala, aby zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 160 € mesačne od 21.3.2013 do budúcna. Ohľadne úpravy styku navrhla, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 13.00 hod. do 18.00 hod. za jej prítomnosti.
Otec so zverením maloletého dieťaťa do starostlivosti matky súhlasil. Na výživu dieťaťa je ochotný prispievať sumou 60 € mesačne od 21.3.2013 do budúcna. S úpravou styku súhlasil.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 22.5.2013 navrhol zveriť maloletú I. do osobnej starostlivosti matky, zaviazať otca platením výživného podľa jeho majetkových možností a schopností s prihliadnutím na oprávnené potreby maloletého dieťaťa. S navrhovanou úpravou styku súhlasil, nakoľko je v záujme mal. dieťaťa.
Matka súhlasila s výškou výživného vo výške 60 € mesačne od 21.3.2013 do budúcna.
Z výpovede matky súd zistil, že s otcom dieťaťa žili v partnerskom vzťahu od júna 2011 v spoločnej domácnosti jej rodičov. Dňa X.X.XXXX sa narodila maloletá I.. Plánovali spoločnú budúcnosť, osamostatnenie ako aj svadbu. Počas tohto obdobia však začali medzi nimi vznikať nedorozumenia v súvislosti s odchodmi otca aj na niekoľko týždňov mimo domu. Napokon sa presťahovali do prenajatého bytu na Č. X v Košiciach v nádeji, že vzájomný vzťah nadobudne perspektívu. Od 11.3.2013 však prerušili spolužitie, pričom otec ostal bývať v prenajatom byte na Č. X. Odkedy nevedú spoločnú domácnosť, žije spolu s mal. dcérou u svojich rodičov. Byt je v osobnom vlastníctve rodičov. Obývajú jednu samostatnú izbu. Matka v čase podania návrhu poberala rodičovský príspevok vo výške 199,60 € a prídavok na dieťa vo výške 23,10 € mesačne. Od mája 2013 vykonáva zárobkovú činnosť, pričom už v súčasnosti pracuje ako čašníčka s príjmom vo výške 200 € mesačne. Rodičom na bývanie prispieva sumou 50-60 € mesačne, spláca pôžičku vo výške 124 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.
Maloletá I. má 2 roky. Od septembra 2014 bude navštevovať materskú škôlku. Doposiaľ bola v jej starostlivosti. Výdavky na maloletú pozostávali z nákupu plienok 40 €, detská kozmetika 20 €, strava 20 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá. Po zdravotnej stránke je v poriadku.
Otec na výživu dcéry prispel za uvedené obdobie sumou 120 €.
Z výpovede otca súd zistil, že je samostatne zárobkovo činná osoba s príjmom vo výške 300-400 € mesačne. Býva so svojou priateľkou. Za podnájom platí čiastku vo výške 150 € mesačne, telefón 40 € mesačne, pôžičky 700 € mesačne. Okrem toho ešte platí výživné na dcéru H. Y.Ú., J.. XX.XX.XXXX vo výške 60 € mesačne. Na dcéru prispel za uvedené obdobie sumou vo výške 120 €. Okrem výživného inou formou neprispieva, s dcérou sa nestretával.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, menovaná je poberateľkou rodičovského príspevku v období od 1.2.2012 do trvania podmienok a prídavkov na dieťa v období od 1.2.2012 do trvania podmienok. V súčasnosti nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, v evidencii bola naposledy v období od 29.6.2011 do 8.2.2012. Dňom 9.2.2012 bola z evidencie vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa.
Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 14.10.2011 do 18.12.2011. Vyradený bol z dôvodu nespolupráce s úradom. Dávku v hmotnej núdzi nepoberá.
Z pripojeného daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby K., N..V..Q.. bolo zistené, že základ dane bol vo výške 208,94 €.
Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, na odôvodnené potreby mal. dieťaťa, zo zárobkových schopností a možností oboch rodičov, prihliadol na počet vyživovacích povinností, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti.
Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 60 € mesačne od 21.3.2013 do budúcna je primerané.
V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. dieťaťa, môže matka alebo otec podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na určenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 21.3.2013 do 31.3.2014 vzniklo na strane otca dlžné výživné vo výške 660 €, ktoré mu súd uložil zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: obdobie od 21.3.2013 do 31.3.2014, 13 mesiacov x 60 € = 780 € - 120 € (plnenie zo strany otca) = 660 €.
Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov k maloletému dieťaťu, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v tomto prípade ide o úpravu styku otca s dieťaťom. Pri úprave styku zobral do úvahy vek mal. dieťaťa ako aj skutočnosť, že otec sa s dieťaťom nestretával. Z uvedeného dôvodu bolo stretávanie sa s dieťaťom upravené za prítomnosti matky.
O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.