Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-209-2013.pdf
PDF · 74.28 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/209/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobkyne: S. A.Š., J.. XX. XX. XXXX, G. X. XXX, zastúpená JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., advokátom, Košice, Mäsiarska 6, proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Hollého 14, Prešov, IČO: 00 610 577, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOGA a spol., s.r.o., Košice, Žriedlová 3, o zaplatenie 2.091,11 Eur s prísl., takto
rozhodol:
žalobu zamieta,
o trovách konania rozhodne súd do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 07. 06. 2013 domáhala sa žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej 2.091,11 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %-a ročne zo sumy 21.122,38 Eur od 13. 07. 2011 do zaplatenia, ako aj trovy konania. V žalobe uviedla, že na základe rozsudku Okresného súdu Prešov, v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 156/2012 zo dňa 08. 04. 2009, v znení opravného rozsudku zo dňa 15. 04. 2009, boli žalovaní povinní zaplatiť žalobkyni 11.202,95 Eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej 373,43 titulom zvýšenia bolestného a 9.546,- Eur titulom náhrady vecnej škody. Vykonateľnosť nadobudli tieto výroky 20. 05. 2009. Do dňa spísania žaloby žalovaný ani napriek výzve žalobcu neuhradil tieto sumy, čím žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania zo sumy 21.122,38 Eur od 07. 06. 2010 do 12. 04. 2011, t.j. 1.609,35 Eur, 9,25 %-ný úrok z omeškania zo sumy 21.122,38 Eur od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011, t.j. 481,76 Eur a 9,5 %-ný úrok z omeškania zo sumy 21.122,38 Eur od 13. 07. 2011 do dňa podania žaloby, teda do 07. 06. 2013.
Podaním doručením súdu dňa 15. 10. 2013 žalobca zobral žalobu čiastočne späť a to v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 %-a ročne zo sumy 21.122,38 Eur od 13. 04. 2011 do 12. 07. 2011 a úrok z omeškania vo výške 0,5 %-a ročne zo sumy 21.122,38 Eur od 13. 07. 2011 do zaplatenia. Dôvod späťvzatia nebol uvedený. Keďže k späťvzatiu došlo ešte pred začatím žaloby, súd konanie bez vyjadrenia žalovaného zastavil v rozsahu späťvzatia. Týmto istým podaním žalobca upravil petit žaloby a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 9 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 21.122,38 Eur od 07. 06. 2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania. Súd túto zmenu pripustil.
Žalovaný pohľadávku žalobcu nespochybňoval, namietal premlčanie uplatneného nároku. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého sa právo na úrok z omeškania premlčiava ako celok počnúc odo dňa, kedy mohlo byť právo uplatnené po prvý raz.
Súd vykonal dokazovanie rozsudkom Okresného súdu Prešov 10 C 156/2002 zo dňa 08. 04. 2009 a vychádzajúc zo skutočností, ktoré boli medzi účastníkmi nesporné, zistil nasledujúci stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 10 C 156/2012 zo dňa 08. 04. 2009, v znení opravného rozsudku zo dňa 15. 04. 2009, boli žalovaní zaviazaní zaplatiť žalobkyni 11.202,95 Eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ďalej 373,43 titulom zvýšenia bolestného a 9.546,- Eur titulom náhrady vecnej škody, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 16. 05. 2009, vykonateľnosť, teda tieto výroky nadobudli 20. 05. 2009.
Sumy, ktoré vyplývajú z rozsudku 10 C 156/2002, žalovaný zaplatil žalobkyni 31.12.2013.
V danom prípade je medzi účastníkmi nesporné, že žalovaný mal povinnosť vyplývajúcu z rozsudku Okresného súdu Prešov 10 C 156/2002 do 20. 05. 2009 zaplatiť žalobkyni sumu 11.202,95 Eur, sumu 373,43 Eur a sumu 9.546,- Eur. Súčet týchto súm činí 21.122,38 Eur a v tomto konaní sa žalobkyňa domáha úroku z omeškania z týchto súm. Žalovaný tieto sumy v lehote na plnenie stanovenej Okresným súdom v Prešove nezaplatil, zaplatil ich až v roku 2013.
Žalovaný právo žalobkyne na úrok z omeškania nespochybňuje, namieta však premlčanie nároku. Z ustanovenia § 100 vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Premlčuje sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Okresný súd Prešov v konaní 10 C 156/2002 rozhodol o priznaní vecnej škody, zvýšení bolestného a zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia a teda priznal žalobkyni práva majetkového charakteru, ktoré sa premlčiavajú. Rovnako sa premlčiavajú aj úroky z omeškania z tohto práva, ktoré súd predmetom tohto konania. Podľa § 101 právo sa premlčí v trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že okolnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, treba hodnotiť objektívne, nie vo vzťahu k vedomosti účastníka konania (R 1/1998). Ďalej je nepochybné, že právo na opakujúce sa plnenia (vrátane úrokov z omeškania) možno uplatniť aj vo vzťahu k plneniam, ktoré nie sú v čase podania žaloby splatné. Z uvedeného vyplýva, že od 21. 05. 2009 si žalobkyňa mohla uplatniť právo na úrok z omeškania zo sumy 21.122,38 Eur v celom rozsahu, teda aj vo vzťahu k čiastkam, ktoré v tom čase neboli splatné. Preto možno premlčaciu dobu vo vzťahu k právu na úrok z omeškania za celú dobu omeškania počítať odo dňa 21. 05. 2009, a teda dňom 21. 05. 2012 sa právo premlčalo. Keďže žaloba bola podaná 7. júna 2013, právo žalobkyne je premlčané. Žalovaný namietal premlčanie, a preto súd žalobu zamietol.
Súdu je známa doterajšia judikatúra NS SR, podľa ktorej sa právo na úrok z omeškania premlčiava za každý jeden deň samostatne (napr. 2 Obdo 36/2010). Táto judikatúra však pri formulovaní svojich záverov nezobrala do úvahy skutočnosť, že právo na úrok z omeškania možno uplatniť na súde naraz, a to aj vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré v čase podania žaloby ešte nie sú splatné. Z tohto faktu vyplýva, že právo na celý úrok z omeškania mohlo byť uplatnené už nasledujúci deň po splatnosti pohľadávky a k premlčaniu došlo uplynutím 3 rokov od tohto dňa. K rovnakému záveru dospela aj judikatúra NS ČR vychádzajúca z obdobnej právnej úpravy a právnej tradície (napr. 21 Cdo 681/2006).
K obrane žalobkyne, že prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania súd uprednostňuje právnu istotu (námietku premlčania) pred povinnosťou dlžníka plniť, súd uvádza, že inštitút premlčania je súčasťou slovenského právneho poriadku a súd je povinný ustanovenia o ňom aplikovať. Žalobkyňa mala možnosť uplatňovať svoje práva tak, aby k premlčaniu nedošlo a aby naplnila svoje právo domôcť sa svojej pohľadávky v konaní pred súdom. Žalobkyňa svoje právo však využila takým spôsobom (neskoro), že sa vystavila námietke premlčania. V tomto prípade si teda inštitúty chrániace práva veriteľa konkurujú s inštitútom premlčania v zákonom vymedzenej situácii, kedy je podľa zákona nevyhnutné uprednostniť aplikáciu inštitútu premlčania. Premlčanie spočíva v tom, že súd existujúce právo neprizná, ak bolo uplatnené neskoro.
O trovách konania, vzhľadom na obtiažnosť veci, súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.