Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/248/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senáte JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu M. H., B. I. M. H., G., G. XXX/XX, IČO: 34 565 132 zast. JUDr. Stanislavom Bovánom, Trebišov, M.R. Štefánika 1161/184, proti žalovanej Obec Malčice, Malčice, Hlavná 176, IČO: 00 326 465, zast. JUDr.Alexejom Ivankom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Nám. osloboditeľov 73, o neplatnosť výpovede z nájmu nebytových priestorov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -44 z 21.3.2013 Okresného súdu Michalovce

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov z 2.9.2011 (č.l. 5-10 spisu) zistil, že medzi prenajímateľom žalovanou a nájomcom žalobcom bola uzatvorená podľa v platnom znení o nájme nebytových priestorov, citoval zároveň jej čl. I. bod 1 v ktorom prenajímateľ uviedol, že je výlučným vlastníkom v zmluve uvedených nehnuteľností a je oprávnený prenajímať nehnuteľnosť - budovu zdravotné stredisko (terajší kultúrny dom) súp. č. 160, postavenú na pozemku, parc. č. XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 2323 m2, evidovanú na katastrálnej mape parc. reg. C, ktorá je vedená na LV č. XXX kat. úz. I., okres Michalovce, na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Michalovce, že v zmysle bodu 2 čl. I. prenajímateľ na základe tejto zmluvy prenecháva nájomcovi do dočasného užívania za odplatu uvedené nehnuteľnosti, predmet nájmu je vo vlastníctve prenajímateľa a odovzdáva ho nájomcovi v stave spôsobilom na zmluvné užívanie. Ďalej citoval znenie čl. II. bod 1 a znenie čl. III. a aj z listu z 11.1.2012 adresovaného žalovanej žalobcovi (č.l. 4 spisu). Vychádzajúc z , O. z. , , , , , a o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) , ktorých znenie citoval , z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k písomnému uzavretiu zmluvy označenej ako Zmluva o nájme nebytových priestorov z 2.9.2011, že predmetom nájmu bola nehnuteľnosť budova zdravotného strediska (terajší kultúrny dom), so súp. č. XXX, postavená na pozemku parc. č. 237/1, zast. plochy a nádvoria o výmere 2323 m2, ktorá je vedená na LV č. XXX, kat. úz. Malčice, že v zmysle zák. o slobode informácií obec patrí medzi tzv. povinné osoby, ktoré sú povinné podľa sprístupňovať informácie, pričom v zmysle zák. o slobode informácií zmluva, ktorá bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená 2.9.2010 patrí medzi “povinne zverejňované zmluvy“, keďže sa týkala nakladania s majetkom obce, že preto v zmysle uvedených ust. zák. o slobode informácií zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou označenú ako Zmluva o

nájme nebytových priestorov z 2.9.2011 treba považovať za povinne zverejňovanú zmluvu, že zmluva, ktorá podlieha tomuto režimu (povinne zverejňovaná zmluva) nadobudne účinnosť v zmysle § 47a O. z. až dňom nasledujúcim po dni jej zverejnia (§ 47a odsek 1 O. z.), resp. , ak sa účastníci nedohodnú, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po jej zverejnení (§ 47a ods. 2 O. z. ). Urobil záver, že obec (žalovaná) ako povinná osoba, keďže v zmysle § 5a ods. 6 cit. zák. nebola povinná túto povinne zverejňovanú zmluvu zverejniť v registri vedeného Úradom vlády Slovenskej republiky, že ju bola povinná zverejniť v zmysle § 5a ods. 9 cit. zák. zverejniť na svojom webovom sídle a to bezodkladne po uzavretí zmluvy, že v prípade jej nezverejnenia do siedmych dní do dňa uzavretia , mohol účastník zmluvy podať návrh na zverejnenie v Obchodnom vestníku (§5a ods. 10), resp. mohol žalobca požiadať povinnú osobu (obec Malčice) o písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. V konaní mu nebolo preukázané, žeby zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou označená ako Zmluva o nájme nebytových priestorov z 2.9.2011 bola zverejnená na webovom portáli povinnej osoby, obce Malčice, pričom žalobca mohol požiadať povinnú osobu o písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy a keďže uvedená zmluva nebola vôbec zverejnená v zmysle cit. ust. zák.o slobode informácií, nebola ani zverejnená v zák. požadovanej trojmesačnej lehote od uzavretia , platí v zmysle § 47a odsek 4 O. z., že k uzavretiu zmluvy nedošlo, že ide o nulitný právny úkon, na ktorý sa od počiatku hľadí, ako keby k jeho uzatvoreniu nedošlo a keďže k uzatvoreniu tejto zmluvy nedošlo, nemôže sa žalobca ani domáhať žiadnych práv s touto zmluvou spojených a v konečnom dôsledku, keďže ide o nulitnú zmluvu od samotného počiatku , že absentuje na určení neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy, ktoré bolo predmetom tohto konania, aj naliehavý právny záujem na takomto určení, keďže určenie neplatnosti odstúpenia sa vzťahuje na zmluvu, na ktorú hľadíme ako na neexistujúcu, nevyvolávajúcu žiadne právne účinky a v konečnom dôsledku ani žiadne právne následky nevyvolalo samotné odstúpenie od zmluvy urobené žalovaným. Pri trovách konania uviedol, že aj keď bola žalovaná v konaní úspešná a v zmysle by jej prináležali trovy konania, že poukazuje na to, že sú tu dané dôvody hodné osobitné zreteľa, pre ktoré jej ich náhradu nemohol priznať a preto o trovách konania rozhodol v zmysle Tieto dôvody videl v tom, že žalovaná ako osoba povinná zapríčinila tú skutočnosť, že predmetnú zmluvu o ktorú v konaní ide nezverejnila, čím zapríčinila aj vznik samotného konania, keďže žalobca žiadal o učenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy voči predmetnej zmluve, ktoré bolo urobené listom žalovanej z 11.1.2012, pričom nemohol vedieť o týchto skutočnostiach, že predmetnú zmluvu žalovaná nezverejnila aj keď bol ju bola vzhľadom na uvedené povinná zverejniť. V konečnom dôsledku priznanie trov konania žalovanej mal aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže samotnú neúčinnosť zmluvy a jej nulitnosť spôsobila svojim opomenutím žalovaná.

Proti rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v a , t.j. že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z dôvodu, že rozhodnutie súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní o. i. uviedol, že prvotným zverejnením zmluvy bola splnená podmienka, vyplývajúca z §47 a) O. z. a neskoršie odstránenie zmluvy z webovej stránky už nemá a ani nemôže mať vplyv na jej platnosť. Poukázal v tejto súvislosti aj na zjavné rozpory vo vyjadreniach žalovanej, pokiaľ ide o ukončenie nájomného vzťahu a zverejnenie zmluvy, že žalovaná jednak tvrdí, že zmluvu nezverejnila z dôvodu, lebo ju nepovažovala za platnú, keďže údajne žalobca mal ústne zmluvu vypovedať v novembri 2011, ďalej však tvrdí, že zmluvu chcela zverejniť, ale kým sa dostala k jej zverejneniu, tak bola porušená dohoda, podľa ktorej k 31.12.2011 mali byť vykonané všetky stavebné práce z jeho strany, čo údajne on nesplnil, a preto považovala zmluvu za neplatnú a nezverejnila ju. Poukázal na to, že samotná zmluva bola uzatvorená 2.09.2011 a trojmesačná lehota na jej zverejnenie tak uplynula 2.12.2011, že žalovaná preto nemohla vedieť v tejto lehote, či si splní alebo nesplní povinnosť vykonať stavebné práce, keďže táto lehota mu uplynula až 31.12.2011. Z uvedeného mal za zrejmé, že argumentácia žalovanej je účelová a , že si sama odporuje vo svojich vyjadreniach, kde na jednej strane uvádza vzájomne sa vylučujúce dôvody, pre ktoré zmluvu nezverejnila, na druhej strane sa však snažila ukončiť nájomný vzťah odstúpením, o čom svedčí list z 11.1.2012. Poukázal ďalej na to, že navrhoval ďalšie dokazovanie, týkajúce sa objasnenia skutočností, či predmetná zmluva bola zverejnená, že konajúci súd bez ďalšieho akceptoval vyjadrenia žalovanej o tom, že zmluvu nezverejnila a vec ďalej neskúmal, aj napriek tomu, že otázka zverejnenia je zásadná pre rozhodnutie vo veci samej. Domnieval sa preto, že súd pochybil, ak riadne nezistil stav veci a nevykonal ďalšie dokazovanie. Aj z existujúcej judikatúry mu vyplývalo, že ak ide o dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci, súd môže a zároveň aj musí takýto dôkaz vykonať, a to aj bez ohľadu na návrhy účastníkov. Rovnako tvrdil, že nie je potrebné, aby zmluva bola

zverejnená po celý čas na webovej stránke žalovanej a zastával názor tak, ako sme to už uviedol, že stiahnutie zverejnenej zmluvy už nemá vplyv na jej platnosť. S poukazom na to zastával názor, že ním podané odvolanie je odôvodnené a navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu nesúhlasila s dôvodmi odvolania žalobcu.

Tvrdila, že žalobca v odvolaní špekuluje, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola po podpísaní zverejnená na webovej stránke obce, a že túto zmluvu stiahla zo svojej stránky, až keď došlo k sporom medzi žalobcom a ňou, avšak žalobca v konaní toto nepreukázal a tieto jeho tvrdenia sú účelové. Citovala znenie o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedla, že žalobca ju nepožiadal ako povinnú osobu o písomné potvrdenie o zverejnení zmluvy. Tvrdila, že zmluvu nezverejnila preto, lebo ju nepovažovala za právoplatnú, keďže žalobca dal ústnu výpoveď už v jedenástom mesiaci r. 2011, keď uviedol, že nemá záujem o ďalšiu činnosť a rekonštrukčné práce nedokončil, že týmto jeho konaním jej vznikla škoda a z týchto dôvodov nezverejnila zmluvu v súlade so o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Citujúc znenie O. z navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať na znášanie trov odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok potvrdil podľa , , lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav, správne ju právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalobcom uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Okrem toho je potrebné uviesť, že prítomní účastníci konania vrátane žalobcu boli na pojednávaní 21.3.2013 (zápisnica na č.l. 42) poučení podľa a , aby sa vyjadrili k skutkovým zisteniam vo veci aj po právnej stránke a uviedli, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, že žalobca ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemal a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené (zápisnica na č.l. 43) a preto pokiaľ žalobca uplatnil odvolací dôvod nedostatočne zistený skutkový stav veci, pričom sám súdu nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov , ktoré , o. i. , konkrétne v odvolaní ani neoznačil, tento nie je daný ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech a ktorej vznikli trovy odvolacieho konania z titulu trov právneho zast. za vyjadrenie k odvolaniu , náhrada trov odvolacieho konania nemohla byť priznaná, pretože vyjadrenie k odvolaniu neobsahuje žiadne procesne významné skutočnosti, ktoré by neboli uvádzané, resp. spomenuté už pred súdom prvého stupňa, preto tieto trovy nemožno považovať za účelné vynaložené.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.