Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-4-2014.pdf
PDF · 88.67 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/4/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci navrhovateľa I. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. Q., L. XX, zastúpeného T.. U. A., advokátom, Advokátska kancelária P..D..G.., M. P. XX, Q. Q., proti odporkyni T. P., rod. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. Q., A. XX, za účasti maloletého L. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. dieťaťu takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľa I. P., nar. XX. XX. XXXX F. Q. Q. a odporkyne T. P., rod. C., nar. XX. XX. XXXX F. Q. Q., uzavreté dňa XX. XX. XXXX F. Q. Q. a zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Q. Q., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX, r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e túto dohodu rodičov :
Maloletý L. P., nar. XX. XX. XXXX F. Q. Q. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na jeho výživu mesačne sumou 150 €, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého dieťaťa.
Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou s poukazom na to, že manželstvo je dlhodobo a vážne rozvrátené a neplní svoj spoločenský účel. Uviedol, že manželstvo uzatváral po niekoľko mesačnej známosti na základe citovej náklonnosti k odporkyni. Uviedol, že v tom čase odporkyňa už mala vo svojej starostlivosti jedno mal. dieťa C. C., nar. XX. XX. XXXX. Uviedol, že počas trvania manželstva žili v rôznych prenajatých bytoch v Banskej Bystrici v spoločnej domácnosti, naposledy spolu žili v roku XXXX na L. ulici XX. Uviedol, že odporkyňa bola 3 roky na materskej dovolenke a v tom čase po finančnej stránke zabezpečoval rodinu výlučne on, pričom o domácnosť sa starala odporkyňa a o výchovu maloletého sa starali spoločne. Uviedol, že po skončení materskej dovolenky, odporkyňa začala pracovať F. Q., ako upratovačka a za prácou cestovala na dlhšie časové obdobie X-X A., čo samozrejme nebolo optimálne najmä z hľadiska starostlivosti o mal. dieťa, keďže on pracoval a chodieval aj na P. a tak striedavo pri opatere o maloletého vypomáhali buď jeho rodičia alebo rodičia odporkyne. Aj po návrate odporkyne do spoločnej domácnosti sa nedorozumenia medzi nimi prehĺbili, vzájomne sa odcudzovali, čím ďalej tým viac, začali mať rozdielne názory na chod
domácnosti, na spoločné hospodárenie. Z týchto dôvodov on v roku XXXX opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k svojim rodičom. Poukázal na tú skutočnosť, že už X rokov nežije s odporkyňou v spoločnej domácnosti a manželstvo sa tak stalo formálnym zväzkom. Napriek tomu naďalej udržiava svoj kontakt s mal. dieťaťom a riadne prispieva na jeho výživu. Poukázal tiež ešte na tú skutočnosť, že naďalej má vyživovaciu povinnosť na syna z prvého manželstva R. P., nar. XX. XX. XXXX na výživu, ktorého prispieva sumou 150 € mesačne na základe rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 32P/185/2012 zo dňa 29. 11. 2012. Navrhovateľ preto žiadal, aby súd jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol, na čas po rozvode navrhol dieťa zveriť do starostlivosti odporkyne a určiť výživné 150 € mesačne.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení, ako aj v ústnej výpovedi potvrdila, že údaje, ktoré uvádzal navrhovateľ v návrhu sa zakladajú na pravde a priklonila sa k návrhu na rozvod manželstva, tiež z dôvodu, že manželstvo v súčasnej dobe už neplní žiadnu svoju funkciu. Potvrdila, že manželstvo s navrhovateľom uzatvárala asi po X-mesčnej známosti a na základe citového vzťahu a bola v tom čase aj tehotná a spočiatku vychádzali dobre. Odporkyňa potvrdila, že problémy vo vzájomnom vzťahu začali nastávať potom, ako sa jej skončila materská dovolenka a ona nastúpila do práce. Prácu vykonávala v Q. F. E. firme, kde pracovala v rokoch XXXX až XXXX. Navrhovateľ s tým spočiatku súhlasil a o dve deti sa staral navrhovateľ za pomoci starých rodičov. Ona do domácnosti dochádzala asi 2-3x do mesiaca a z tohto dôvodu začali medzi nimi vznikať problémy vo vzájomných vzťahoch, začali sa hádať a hádky prechádzali až do takých extrémov, že to nebolo vhodné pre deti a tak sa navrhovateľ odsťahoval v roku XXXX k jeho D., pričom v tom čase sa staral aj o maloletého syna. Potom ako navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť o jej syna sa určitý čas starali jej rodičia. Odporkyňa potvrdila, že s navrhovateľom sa naposledy intímne stýkali pred X rokmi. Ona v minulosti inú známosť nemala a v súčasnosti asi od roku XXXX má známosť s iným mužom, s ktorým však nežije v spoločnej domácnosti. Súhlasila s návrhom na rozvod manželstva a súhlasila aj s návrhom navrhovateľa na zverenie mal. dieťaťa do jej ďalšej výchovy, ako aj s návrhom navrhovateľa na určenie výšky výživného. Potvrdila, že mal. L. má t.č. XX rokov, navštevuje X.triedu ZŠ na L. E.. F. Q. Q.. Uviedla, že dieťa je zdravé, krúžky, kde by platila poplatky nenavštevuje. Podľa jej názoru, maloletý je zmierený s danou situáciou, ona s ním jedná otvorene a tak, aby maloletý vedel, aká situácia v rodine je. Uviedla, že maloletý má s otcom vytvorený dobrý a pekný vzťah, ako vzťah otca a syna a ona tento ich vzájomný vzťah aj podporuje. Potvrdila, že otec sa s maloletý dieťaťom stretáva.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi uviedol, že sociálnym zisťovaním v rodine dieťaťa nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. dieťa. Poukázal na to, že maloletý sa vyjadril k veci a uviedol, že pre prípad rozvodu, chce byť zverený do starostlivosti matky. Preto pre prípad rozvodu kolízny opatrovník doporučil schváliť dohodu rodičov o výchove a výžive mal. dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1,2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo po niekoľko mesačnej známosti dňa XX. XX. XXXX F. Q. Q.. Manželstvo je zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XX. Z manželstva účastníkov konania sa narodil mal. L. dňa XX. XX. XXXX. U navrhovateľa sa jedná o manželstvo druhé a u odporkyne o manželstvo prvé. Obaja sú národnosti slovenskej, štátnej príslušnosti SR. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v Q. Q..
Ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, účastníci konania uzavreli manželstvo na základe vzájomnej citovej náklonnosti a aj pod vplyvom tej skutočnosti, že očakávali narodenie mal. dieťaťa. Obe strany v konaní zhodne potvrdili, že manželstvo bolo dobré a usporiadané až do času, pokiaľ odporkyňa po skončení materskej dovolenky nenastúpila do zamestnania. Odporkyňa svoju prácu vykonávala v Q. a navrhovateľ spolu s dvoma deťmi, t.j. aj synom odporkyne z predchádzajúceho vzťahu žil v Banskej Bystrici a zabezpečoval starostlivosť o mal. deti aj za pomoci starých rodičov z oboch strán. Na základe toho došlo vo vzájomnom vzťahu medzi účastníkmi konania k vzájomnému odcudzeniu a vznikli medzi nimi konflikty a hádky, ktoré dospeli až do takého stavu, že v roku XXXX navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, do ktorej sa viac nevrátil a to ani potom, čo navrhovateľka začala žiť a pracovať v Banskej Bystrici.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd teda konštatuje, že manželstvo účastníkov konania sa stalo formálnym zväzkom, bez naplnenia jeho skutočného obsahu. Účastníci konania spolu nežijú, spolu sa intímne nestýkajú, spoločne nezabezpečujú výchovu, opateru mal. dieťaťa ani spolu nehospodária. Vzhľadom na dĺžku odlúčenia manželov súd musí konštatovať, že nie je tu ani predpoklad, že by manželstvo do budúcna mohlo plniť svoj spoločenský účel. Aj maloleté dieťa, ako to vyplýva z prejavu účastníkov konania je o tejto situácii v manželstve informované a je s ňou zmierené. Súd preto návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Pri rozhodovaní o výkone rodičovských a práv a povinností oboch rodičov k mal. dieťaťu na čas po rozvode manželstva, súd vychádzal z odôvodnených potrieb, záujmov mal. dieťaťa, možností a schopností oboch rodičov. Za danej situácie, súd schválil rodičovskú dohodu tak, ako to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Maloleté dieťa bolo v konaní vypočuté kolíznym opatrovníkom a prejavilo želanie zostať žiť naďalej v spoločnej domácnosti s matkou. Rodičia sa na tomto dohodli a súd v tejto časti dohodu schválil, keď zistil, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Maloleté dieťa nebude vytrhnuté z doterajšieho spôsobu života a z miesta jeho súčasného bydliska, kde má vybudované svoje väzby, rodinné zázemie, vzťahy ku kamarátom, priateľom, ku škole a podobne.
Pokiaľ sa týka otázky výšky výživného, navrhovateľom navrhnutá suma výživného zodpovedá veku a potrebám mal. dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Súčasný priemerný mesačný príjem matky je vo výške 371,77 € a otca 900 € mesačne. Každý z nich má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Súd má za to, že takto stanovená výška výživného, spolu s rodinným prídavkom, ktorý matka na dieťa poberá a určitou finančnou čiastkou aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o mal. dieťa takto vyspelé v plnom rozsahu nevynahrádza povinnosť platiť výživné, zabezpečuje všetky odôvodnené potreby a záujmy mal. dieťaťa.
Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 144 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pretože sa účastníci tohto práva vzdali, nadobudne rozsudok právoplatnosť
dňom doručenia.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.