Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-203-2013.pdf
PDF · 87.11 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/203/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti o maloleté deti T. A., nar. XX.XX.XXXX a R. A., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/a, Bratislava, deti matky O. A., bytom W. XX, D., zastúpenej Mgr. Martou Záhorskou, Odborárska 23, Bratislava a otca N. A., bytom J. XXX, zastúpeného W.. N. A., bytom J. XXX , o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca takto
rozhodol:
Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletému T. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a k maloletej R. A., nar. XX.X.XXXX zo sumy 50 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od 9.8.2013.
Zročné výživné za obdobie od 9.8.2013 do 31.3.2014 k maloletému T. vo výške 193,55 eur a k maloletej R. vo výške 309,67 eur spolu vo výške 503,22 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 60,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom apríl 2014 pod následkom straty výhody splátok.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 13P/157/2012-23 zo dňa 21.6.2012 v časti výroku o výživnom.
Konanie o zmene úpravy styku zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 9.8.2013, postúpeným Okresnému súdu v Galante, žiadala matka o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému T. zo sumy 75,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne a k maloletej R. zo sumy 50,- eur mesačne na sumu 130,-eur mesačne. zároveň žiadal upraviť styk otca s maloletými deťmi a to každý druhý víkend v mesiaci od piatku po vyučovaní do nedele do 16.00 hod.. Svoj návrh v často výživného odôvodnila tým, že došlo k zvýšeniu nákladov súvisiacich s potrebami detí vyplývajúce u povinnej školskej dochádzky ako aj mimoškolských aktivít. V časti styku odôvodňovala návrh tým, že otec nerešpektuje vopred dohodnuté termíny týkajúce sa styku s maloletými deťmi, berie si ich nepravidelne.
Uznesením Okresnému súdu v Galante č.k. 16P/224/2013-49 zo dňa1.10.2013 bola prenesená miestna príslušnosť na Okresný súd Bratislava II.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka maloletých detí , oboznámil sa s rodnými listami maloletých detí, príjmom matky, príjmom otca a s ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný stav:
Dokazovaním bolo zistené, že o vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom rozhodoval naposledy Okresný súd Galanta v konaní č.k. 13P/157/2013-23 zo dňa 21.6.2012, v ktorom bolo manželstvo rodičov rozvedené, bola schválená rodičovská dohoda, ktorou boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého T. sumou 75,- eur mesačne a na výživu maloletej R. sumou 50,- eur mesačne. Matka bola zamestnaná, dosahovala mesačný príjem vo výške cca 700,- eur netto. Otec bol zamestnaný, uviedol, že dosahuje príjem 700,- eur netto.
V súčasnosti navštevuje T. 8. ročník základnej školy, R. navštevuje 5. ročník základnej školy, za obedy uhrádza matka za obidvoch cca 50,- eur mesačne, obidve deti navštevujú tanečný krúžok, za ktorý štvrťročne uhrádza za obidvoch 125,- eur . Zdravotný stav detí je dobrý.
Matka je rozvedená, je zamestnaná, dosahuje mesačný príjem 550,18 eur netto. Býva v byte svojej matky, v ktorom býva aj jej sestra. Matka sa podieľa na nákladoch sumou 200 eur mesačne a sestra sumou 100,- eur mesačne.
Matka uviedla, že od augusta 2013 sa stretáva otec s deťmi pravidelne každý druhý víkend. Bolo to tak do decembra, predtým tie stretnutia neboli pravidelné, uskutočnili sa tak raz do mesiaca, išli k otcovi v sobotu a už mi v nedeľu ráno písali, že idú domov. Otec nad rámec vyživovacej povinnosti neprispieva. Po vyporiadaní BSM jej bola vyplatená suma 7.536,18 eur, 2.000 eur vložila na Stavebné sporenie, 5.000,- eur použila na vyplatenie dlhov, kúpila deťom nejaké veci, mame vyplatila dlh za bývanie. Vlastní motorové vozidlo zn. Renault r. v. 2007, nadobudla ho v máji 2013 za sumu 3.000,- eur.
Otec so zvýšením vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Má za to, že by malo platiť výživné, ktoré bolo dohodnuté pri rozvode, on nežiadal o zníženie výživného napriek tomu, že mal nižší príjem v predchádzajúcom období. Čo sa týka vypriadania BSM, išlo o riadne uzatvorenú dohodu, matke boli pri vyporiadaní BSM vyplatené finančné prostriedky. Čo sa týka nákladov na maloleté deti, matka uvádzala rovnaké výdavky na maloleté deti ako v čase podania návrhu na úpravu práv a povinností do rozvodu. Výdavky sú porovnateľné, to znamená , že nedošlo k ich zvýšeniu a nie je teda dôvod na zvýšenie výživného.
Otec je rozvedený, je zamestnaný, pracuje v gastronómii ako kuchár, dosahuje priemerný mesačný príjem 425,- eur brutto. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, tento dom mu darovali rodiča a on potom polovicu prepísal na bývalú manželku. Náklady na bývanie dosahujú mesačne výšku 161,- eur, sú v tom zahrnuté poplatky za elektrinu, plyn, vodu a OLO. Do práce cestuje autom, ktoré je vlastníctvom jeho otca.Otec uviedol, že si hľadá prácu, ale je obmedzený tým, že mal v minulosti srdcovú slabosť. Ambulantne sa lieči, každého pol roka dochádza na kontrolu. Užíva lieky na srdce, na cievy, na tlak, na odvodňovanie. Lekársku správu o svojom zdravotnom stave súdu nepredložil.
Kolízny opatrovník navrhol ponechať styk v pôvodnom rozsahu. Navrhoval zvýšiť výživné na maloletého T. na sumu 100,- eur mesačne a na maloletú R. na sumu 90,- eur mesačne.
Otec so sumou, ktorú navrhoval kolízny opatrovník súhlasil s tým, že zročné výživné bude uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 60,- eur.
Matka trvala na sume 200,- eur na obidve deti, z toho 110,- eur na syna a 90,- eur na dcéru, neskôr súhlasila so sumou, ktorú navrhol otec. Návrh na zmenu úpravy styku zobrala matka späť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa §77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je vzatý návrh späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane maloletých deti došlo k zmene pomerov, od poslednej úpravy uplynuli 2 roky, maloletá R. nastúpila na druhý stupeň, k zmenám došlo u obidvoch detí aj v dôsledku vývoja životných nákladov.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z potrieb maloletých detí ako aj z možnosti otca, pričom odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Výšku výživného určenú v tomto rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam otca, berúc do úvahy aj vyjadrenie otca, ktorý s takto určenou sumou súhlasil. Otec síce deklaroval príjem 426,- eur brutto, súd je toho názoru, že jeho profesia mu umožňuje, aby si zvýšil príjem aj brigádnou formou, vzhľadom na región v ktorom žije. Výživné súd zvýšil od podania návrhu tak ako žiadala matka.
Zročné výživné súd vyčíslil ako rozdiel medzi výživným určeným v tomto rozhodnutí a naposledy určeným výživným za obdobie od 9.8.2013 do 31.3.2014 ( 7 mesiacov+ alikvótna časť za mesiac august t.j. 23 dní )
- u maloletého T. 193,55 eur ( 25 eur x 7 mesiacov= 175,- eur +alikvótna časť 18,55 eur, naposledy určené výživné 75,-eur v tomto rozhodnutí 100,- eur, rozdiel 25,- eur ).
- u maloletej R. 309,67 eur ( 40 eur x 7 mesiace=280 eur+ alikvótna časť 29,67 eur, naposledy určené výživné 50,-eur v tomto rozhodnutí 90,- eur, rozdiel 40,- eur ).
Zročné výživné dosahuje spolu 503,22 eur.
Vzhľadom na možnosti otca dovolil súd splácanie zročného výživného v primeraných splátkach spolu s bežným výživným.
Konanie o zmene úpravy styku súd vzhľadom na späťvzatie matky zastavil.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.
Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.