Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28C-56-2022.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu V. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. M.. B.. A. XXXX/XX, XXX XX K. Š., zastúpený JUDr. Jánom Reptišom, advokátom so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, proti žalovanému M. L., G.. XX.XX.XXXX, E. K. K. Č.. XX, XXX XX K., zastúpený JUDr. Ivom Osvaldom, advokátom so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o vypratanie nehnuteľností, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 12.09.2022 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX pre k.ú. K., obec K., okres K. Š., konkrétne pozemky R. parc. č. X/X, X, X, X Q. X a stavbu súp. č. XX O.ostavenú na pozemku R. O.arc. č. X (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“). V žalobe žalobca tiež uviedol, že by k tomu malo dôjsť odstránením a vyprataním 1 ks sečkárne, 1 ks vlečky a šrotovníka, fukára, fekálneho sudu, 2 ks prešov, rúry na fukár, 1 ks nedefinovanej motorovej nápravy, pneumatiky, rám z dverí, 6 ks plastových nádob, pouličné osvetlenie zdemolované, železná búda 4,5 x 1,3 m, zábradlie z chlieva, disk z traktora, rôzne plechy, 4 ks okenných rámov, 1 ks mrazničky, nahromadené kosti, 1 ks starej vane, plynový šporák, rôzne pneumatiky, rámy okien, ohrievač vzduchu malý, veci nachádzajúce sa v pivnici a komore, sklo, sklenený odpad pred letnou kuchyňou, 1 ks manželskej postele a skrine. 1.2. V žalobe a ďalších písomných vyjadreniach žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Pôvodne predmetné nehnuteľnosti boli písané na žalobcu a jeho sestru Q. L., ktorá mu svoj podiel predala na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Napriek tomu sa nemohol ujať užívania vlastníctva pre spory, ktoré v rodine pretrvávali. Išlo o spor vedený na Okresnom súde Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX bolo potvrdené vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam. Ako výlučný vlastník nehnuteľností sa žalobca rozhodol požiadať žalovaného, aby vypratal nehnuteľnosti a umožnil mu tieto riadne užívať. Od nadobudnutia vlastníckeho práva žalobca nemohol užívať predmet vlastníctva, a to ani domovú nehnuteľnosť, i keď určitý vstup mohol mať na dvorovú plochu, ale disponovať touto plochou nemohol. Žalovaný choval psov, čo znemožňovalo voľný pohyb po nehnuteľnostiach a nehnuteľnosť bola uzavretá. Psy v počte 30 kusov boli žalovanému odobraté v júli 2021 vzhľadom k tomu, že išlo o psov, o ktorých nebola vykonávaná riadna starostlivosť, dodržiavané hygienické predpisy a mohli spôsobiť ujmu spoluobčanov v obci K.. V čase podania žaloby sa psy na nehnuteľnosti nenachádzali. 1.3. Žalobca uviedol, že pokiaľ vie, v dome sa nachádzala manželská posteľ a skriňa, ktorú tam má žalovaný. Takisto v nehnuteľnosti sú poskladané v žalobe špecifikované veci, ktoré je potrebné, aby si
žalovaný vyniesol. Na nehnuteľnosti sa neoprávnene nachádzajú veci, ktoré je potrebné odstrániť a ide o vlastnícke právo žalovaného, ktorý užíval nehnuteľnosť od roku XXXX a do súčasnej doby predmetné nehnuteľnosti užíva. Pri stretnutí v advokátskej kancelárii dňa 19.08.2021 žalovaný podmieňoval vypratanie nehnuteľností vyplatením kúpnej ceny. 1.4. Žalobca nemá možnosť vstúpiť do domu a posúdiť, či sú nehnuteľnosti vypratané alebo nie. Žalovaný mu neodovzdal kľúče, voľne sa pohybuje po nehnuteľnostiach a nerešpektuje vlastnícke právo žalobcu. Je nemysliteľné, aby žalobca preberal nehnuteľnosť v dezolátnom stave, poškodenú, bez záznamu o spôsobených škodách a užívaní. V čase podania žaloby nemal sprístupnenú nehnuteľnosť, nebola vypratá z vonkajšieho pohľadu.
2.1. Žalovaný v písomných vyjadreniach uviedol, že uznáva, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XX v k.ú. K.. Žalobca už jedenkrát podal proti nemu žalobu na vypratanie predmetných nehnuteľností, a to zo dňa 05.11.2021, ktorá bola prejednávaná na OS Žiar nad Hronom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX s tým že konanie bolo prerušené a následne uznesením zo dňa 17.08.2022 zastavené. Už na základe uvedeného konania po vzájomnom jednaní za účasti právnych zástupcov dňa 21.01.2022 začal žalovaný vypratávať nehnuteľnosti patriace žalobcovi, ktoré následne aj vypratal. Teraz podaná žaloba kopíruje žalobu z predchádzajúceho konania a poukazuje na stav z obdobia roku 2021, ktorý nezodpovedá súčasnému stavu. Žalovaný uviedol, že už dlhšiu dobu nehnuteľnosti neužíval, chodil tam sporadicky. Nehnuteľnosti vypratal, z týchto si odsťahoval a odniesol hnuteľné veci patriace do jeho vlastníctva. Nehnuteľnosti neužíva už 4 roky, žalobca má od týchto kľúč a teda hocikedy ich môže otvoriť a užívať. V čase, keď boli od domovej nehnuteľnosti odvedené psy, žalobca k týmto odovzdal aj preukazy, ktoré boli zamknuté v dome, čo potvrdzuje, že mal kľúč. Z nehnuteľností žalovaný odsťahoval všetky jemu patriace hnuteľné veci, zostali tam len veci patriace matke žalobcu z obdobia keď bývala v tejto nehnuteľnosti. V nehnuteľnosti boli naposledy robené investície pred 25 rokmi a žalovaný nezodpovedá za jej časové opotrebenie. 2.2. Ku konkrétnym veciam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že sečkáreň nie je jeho vlastníctvo, táto patrila starým rodičom žalobcu. Jeden kus vlečka bola z nehnuteľností vyprataná. Fukár nie je jeho vlastníctvo, patril matke žalobcu. Fekálne sudy boli vypratané a odvezené. Dva kusy prešov sú vypratané, odvezené. Rúry na fukár nie sú jeho vlastníctvo, sú súčasťou fukáru. Motorová náprava bola vyprataná, odvezená, rovnako pneumatiky, rám z dverí, 6 ks plastových nádob. Nevie nič o železnej búde rozmerov 4,5 x 1,3 m, takúto hnuteľnú vec žalovaný nevlastní. Zábradlie z chlieva nie je jeho vlastníctvo, patrí a tvorí súčasť k chlievu, ktorý patril matke žalobcu. Disk z traktora, rôzne plechy, 4 ks okenných rámov, 1 ks mrazničky, kosti, stará vaňa, rôzne pneumatiky, rámy z okien, veci nachádzajúce sa v pivnici a komore, 1 ks manželská posteľ, 1 ks skriňa, ktoré sú jeho vlastníctvom, boli všetky vypratané z nehnuteľností. Ohrievač vzduchu nie je jeho vlastníctvo, patrí žalobcovej rodine. Žalovanému nie je známe žiadne zdemolované pouličné osvetlenie - lampy. Sklo bolo určené na stavbu skleníka. Všetky tieto uvedené hnuteľné veci boli vypratané z nehnuteľností patriacich žalobcovi dávno pred podaním tejto novej žaloby. Veci patriace do jeho vlastníctva žalovaný z nehnuteľností vypratal. Nie sú mu známe iné hnuteľné veci, ktoré by mali byť v jeho vlastníctve a mali by sa nachádzať na predmetných nehnuteľnostiach.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28.03.2023, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom strán sporu.
4. Z výpisu z LV č. XX pre k.ú. K. súd zistil, že sú na ňom okrem iného zapísané pozemky R. parc. č. X/ X, X, X, X Q. X a stavba - rodinný dom súp. č. XX, vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
5. Zo záznamu zo dňa 13.01.2023 vyplýva, že bol spísaný advokátskou kanceláriou právneho zástupcu žalobcu, je podpísaný jeho advokátskou koncipientkou a právnym zástupcom žalovaného. Podľa jeho obsahu sa v uvedený deň dostavil do advokátskej kancelárie právny zástupca žalovaného a odovzdal kľúče od predmetných nehnuteľností pre žalobcu.
6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že mu boli 27.03.2023 od jeho právneho zástupcu odovzdané kľúče od predmetného domu a letnej kuchyne, v ten deň bol dom skontrolovať a urobiť fotodokumentáciu. Žiadal žalovaného, aby nehnuteľnosti vyčistil a vydezinfikoval, čo neučinil. Niečo vypratal z komory, ale stále tam viacero vecí zostalo, napríklad aj exkrementy po psoch. Pred maštaľou je stále umiestnené za vločku hnoja. V stodole nie je vyprataná približne polovica vecí. Takisto sú zničené brány na tejto stodole, nie je odprataný fukár, rúry k fukáru, kovové klientky, nejaká spílená baza, vrecia
z krmiva pre psy a podobne. Žalobcovi chýba napríklad cirkulár, krosná, demižóny, na ktorých vrátenie žalovaného vyzýval. Všetky veci, ktoré sa nachádzajú v predmetných nehnuteľnostiach možno považovať za odpad, sú to veci, ktoré tam navláčil žalovaný počas toho ako tieto nehnuteľnosti užíval. K nehnuteľnosti patrí pivnica, komora, maštaľ, letná kuchyňa, ktoré zo strany žalovaného doteraz vypratané neboli. Stále sa tam nachádza odpad, ktorý tam nechal a nanosil tam z dediny. Žalobca sa v roku XXXX z predmetných nehnuteľností odsťahoval, odvtedy kľúče nemal. Do konca októbra 2022 sa do predmetných nehnuteľností nemohol dostať, lebo až vtedy bol chytený posledný pes, ktorých tam žalovaný choval. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že napríklad fukár patrí matke žalobcu, tak jej v tom prípade patria aj iné veci, na ktoré dala peniaze, ako napríklad traktor, píla a podobne.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že aj pokiaľ boli na pojednávaní predložené fotografie, ktoré by mali zobrazovať aktuálny stav nehnuteľností, tento stav nemá nič spoločné s konaním o vypratanie nehnuteľností. Pokiaľ žalobca žiadal v žalobe vypratať konkrétne hnuteľné veci, tieto žalovaný buď vypratal, alebo popiera svoje vlastnícke právo k nim a preto ich vypratať nemôže. Žalobca celý čas disponoval kľúčom k predmetným nehnuteľnostiam a mal možnosť sa do týchto nehnuteľností dostať už aj v minulosti. Napriek tomu dňa 13.01.2023 právny zástupca žalovaného nechal kľúče žalovaného od týchto nehnuteľností v kancelárii právneho zástupcu žalobcu. Ku dňu pojednávania žalovaný neeviduje žiadne svoje veci, ktoré by sa nachádzali na predmetných nehnuteľnostiach. Pokiaľ sa jedná o nejaké poškodenia, zarastenie burinou a pod., tieto okolnosti nesúvisia s konaním o vypratanie nehnuteľnosti a žalovaný nebude obnovovať nehnuteľnosti, do ktorých nikto 20 rokov neinvestoval, do nejakého predchádzajúceho stavu, ktorý bol v minulosti. Žalovaný už 4 roky nehnuteľnosti neužíva a nijako neobmedzuje práva žalobcu ako vlastníka. Žalobca môže s nehnuteľnosťou voľne nakladať.
8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že čo bolo jeho si z tých nehnuteľností pobral. Napríklad fukár, ktorý spomína žalobca, nie je jeho, na tieto dala peniaze matka žalobcu a on si ho preto nemôže zobrať. Na predmetných nehnuteľnostiach sa v súčasnosti nenachádzajú žiadne hnuteľné veci, ktoré by mu patrili.
9. Podľa § 119 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
11. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľností (pozemkov a rodinného domu), teda ochrany svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred neoprávneným zásahom zo strany žalovaného. Obsahom vlastníckeho práva je právo vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastník môže niektoré z uvedených čiastkových oprávnení zmluvne previesť na inú osobu. Vlastník veci je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. V zmysle § 126 ods. 1 OZ má vlastník právo najmä domáhať sa vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje (tzv. vindikačná žaloba) a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva (tzv. negatórna, resp. zapieracia žaloba). Voľba prostriedku procesnej ochrany práv vlastníka (teda druhu žaloby) závisí od toho, akým spôsobom je treťou osobou (žalovaným) zasahované do vlastníckeho práva vlastníka. Základným predpokladom úspešnosti oboch druhov žalôb je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, ktoré je podmienkou aktívnej vecnej legitimácie v spore. Pasívne vecne legitimovanou v spore je osoba, ktorá do vlastníckeho práva žalobcu neoprávnene zasahuje. V prípade nehnuteľnej veci sa vlastník veci môže domáhať vindikačnou žalobou v súlade s ustálenou doktrínou a súdnou praxou zásadne vypratania nehnuteľnej veci, keďže vydanie nehnuteľnej veci nie je možné.
12. V konaní nebolo sporné, že vlastníkom predmetných nehnuteľností - pozemkov R. parc. č. X/X, X, X, X Q. X a stavby súp. č. XX postavenej na pozemku R. parc. č. X, všetky zapísané na LV č. XX pre k.ú. K., je žalobca, čím je daná jeho aktívna vecná legitimácia.
13. Pri právnom posúdení zistených skutkových okolností bolo potrebné v prejednávanej veci vychádzať z povahy žalobcom zvoleného procesného prostriedku ochrany svojich práv. Ako už bolo uvedené, žaloba na vypratanie nehnuteľností je vindikačnou žalobou, ktorou sa vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pred tým, kto mu do neho neoprávnene zasahuje. Pre úspech v takomto spore je potrebné, aby žalobca preukázal práve takýto pretrvávajúci neoprávnený zásah zo strany žalovaného v čase rozhodovania súdu. Podstatou tohto typu žaloby je ochrana pred tým, aby niekto neoprávnene užíval bez akéhokoľvek právneho titulu vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) v rozpore s vôľou žalobcu ako vlastníka tejto veci, čím vlastník nemôže naplniť obsah svojho vlastníckeho práva, teda najmä predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Aby bol žalobca úspešný v spore o vindikačnej žalobe, musí preukázať práve takýto zásah. Na tomto mieste je potrebné dať do pozornosti, že pojem „vypratanie“ je potrebné chápať a vykladať s prihliadnutím práve na účel vindikačnej žaloby. Týmto je vydanie veci vlastníkovi od toho, kto mu ju neoprávnene zadržiava a neumožňuje tak vlastníkovi držať ju, nakladať s ňou a vykonávať ostatné práva vlastníka. Pojem vypratanie je v doktríne a súdnej praxi používaný pri nehnuteľných veciach len z dôvodu, že ich „vydanie“ v zmysle fyzického odovzdania do držby vlastníka nie je na rozdiel od hnuteľných vecí dobre možné, avšak obsah uvedených pojmov je z hľadiska tejto vlastníckej žaloby obdobný. Podstatou teda je, aby mal žalobca ako vlastník reálnu možnosť vykonávať svoje oprávnenia vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka a nebolo do ich výkonu zasahované zo strany inej osoby (žalovaného).
14. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že v čase rozhodovania súdu sa žalovaný z predmetných nehnuteľností odsťahoval, nevstupoval do nich, odovzdal žalobcovi svoj kľúč od týchto nehnuteľností a takisto odstránil z týchto nehnuteľností hnuteľné veci, ktoré považoval za svoje vlastníctvo. Uvedené okolnosti žalobca ku dňu rozhodovania súdu ani nespochybňoval. Podstata jeho argumentácie, kvôli čomu naďalej zotrval na podanej žalobe, smerovala k tomu, že nehnuteľnosti nepovažoval za „vypratané“, nakoľko sa na nich stále nachádzajú rôzne hnuteľné veci, čo dokladoval fotodokumentáciou. Tiež tvrdil, že nehnuteľnosti sú v dezolátnom stave, viaceré súčasti (napr. brány) sú poškodené, resp. že niektoré hnuteľné veci (napr. cirkulár, krosná, demižóny) sa tam nenachádzajú. Súd sa však stotožnil so žalovaným v tom, že predmetná argumentácia je právne irelevantná vo vzťahu k predmetu tohto sporu, ktorým je vindikačná žaloba smerujúca k tomu, aby žalobcovi bolo umožnené využívať svoje oprávnenia vlastníka v zmysle § 123 OZ a nebolo mu do nich zasahované zo strany žalovaného. Žiadny takýto zásah pritom ku dňu rozhodovania súdu nebol preukázaný. Je úplne nepochybné, že žalobcovi aktuálne nič nebráni predmetné nehnuteľnosti riadne držať, teda nakladať s nimi ako s vlastnými, keďže má od nich kľúče, môže do nich vstupovať, užívať ich podľa svojej ľubovôle, keď žalovaný už do nich nevstupuje a nijako v držbe žalobcovi nebráni. Žalobca môže s nehnuteľnosťami nakladať, teda voľne ich scudzovať, prenajímať, robiť akékoľvek iné právne úkony. Účelom vindikačnej žaloby (v prípade nehnuteľností žaloby o ich „vypratanie“) nie je uvedenie nehnuteľností do nejakého konkrétneho faktického stavu podľa predstáv žalobcu, čo sa týka napr. vykonania opráv, investícií a podobne, a jej účel je naplnený už tým, že nedochádza k zásahom do vlastníckeho práva žalobcu.
15. Pokiaľ sa jedná o konkrétne hnuteľné veci, ktoré boli uvedené v žalobe, v konaní nebolo ničím vyvrátené tvrdenie žalovaného, že niektoré z nich ku dňu rozhodovania súdu boli z nehnuteľností odstránené a vo zvyšku ich žalovaný nepovažuje za svoje vlastníctvo. Pokiaľ sa jedná o navrhnuté dokazovanie výpoveďami svedkov od oboch strán sporu, obsahom ich výpovede malo byť potvrdenie aktuálneho stavu predmetných nehnuteľností (ktorý inak vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie), alebo na druhej strane potvrdenie, že žalovaný vypratával svoje hnuteľné veci z predmetných nehnuteľností. Takéto dokazovanie súd s ohľadom na okolnosti veci, na nesporné tvrdenia strán ohľadom rozhodujúcich skutočností a najmä právne hľadisko zvoleného prostriedku ochrany práv žalobcu považoval za nadbytočné. Pokiaľ totiž aj z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že na pozemkoch a v súčastiach stavby súp. č. XX sa nachádzajú hnuteľné veci v podobe rôznych drevených dosiek, kovového a skleneného šrotu a pod., samotný žalobca sa na pojednávaní vyjadril, že ich považuje za odpad a žalovaný opakovane v priebehu konania uvádzal, že neeviduje už žiadne hnuteľné veci, ktoré by boli jeho vlastníctvom a ktoré by sa stále nachádzali na predmetných nehnuteľnostiach. Zmyslom a obsahom vindikačnej žaloby v zmysle § 126 OZ nie je odstránenie rôznych poškodení, resp. náhrada škody v peniazoch, ani vrátenie prípadných chýbajúcich hnuteľných vecí, a ani odstránenie odpadu, ktorý sa na nehnuteľnostiach nachádza, resp. ich čistenie, dezinfikovanie či uvedenie do nejakého predošlého stavu podľa predstáv žalobcu. Zmysel vindikačnej žaloby je naplnený tým, že žalobcovi ako vlastníkovi nič nebráni predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, pričom ku dňu rozhodovania súdu nebolo preukázané, že by žalovaný do týchto
oprávnení ešte stále zasahoval. Pokiaľ má žalobca za to, že mu zo strany žalovaného vznikla škoda na jeho vlastníctve, spočívajúca napr. v nákladoch na uvedenie veci do predošlého stavu, na odstránenie rôznych poškodení, príp. odpadu a podobne s tým, že za takúto škodu je zodpovedný žalovaný, resp. ak žalobcovi vznikli iné nároky voči žalovanému, má možnosť uplatňovať si ich príslušnými právnymi prostriedkami, medzi ktoré však nepatrí vindikačná žaloba na vydanie veci (resp. vypratanie nehnuteľností) v zmysle § 126 OZ, ktorá bola predmetom tohto konania.
16. Súd teda nemal preukázaný pretrvávajúci neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobcu zo strany žalovaného ku dňu rozhodovania, preto podanej žalobe vlastníka smerujúcej k ochrane jeho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebolo možné vyhovieť.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaný bol vo veci úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.