Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-1097-2005.pdf
PDF · 71.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/1097/2005
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného R. L.B. T., P., Y. X, XXX XX P. /.Krajské I. Y. L. Q., Q. X, XXX XX Q., S.: XX XXX XXX/ právne zast. advokátom JUDr. Mariánom Novikmecom, Duklianskych hrdinov š. 2473, Vranov nad Topľou proti povinnému J. K., V.. XX.X.XXXX, B.. T. X, XXX XX Q. vedenej na Exekútorskom úrade vo Vranove nad Topľou u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou pod Ex 1786/2005 o vymoženie pohľadávky vo výške 49,79 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 19.7.2005 domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 49,79 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Okresného I. Y., OkresnÉ. E. S., Č..Y.. D. O. E. XX.X.XXXX.
Dňa 5.8.2005 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s práslušnými dokladmi, na základe ktorých mu súd vydal poverenie č. 5803/019452 zo dňa 1.3.2006.
Dňa 18.6.2013 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. f/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Súdny exekútor si trovy exekučného konania neuplatnil.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“ v príslušnom gramatickom tvare) platného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania
vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú naplnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu tunajšieho súdu, ako aj dokladov založených v spise totiž zistil, že Doklad o uložení pokuty za priestupok Okresného I. Y., Okresný E. S. Č..P. D. zo dňa 10.3.2003 (exekučný titul) nadobudol právoplatnosť dňa 10.3.2003 a vykonateľnosť dňa 25.3.2003. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekúcie pripadol na deň 25.3.2006. Počnúc nasledujúcim dňom došlo k zániku práva oprávneného na vymáhanie predmetnej pohľadávky.
Z uvedeného teda vyplýva, že keďže rozhodnutie o priestupku, ako rozhodnutie štátneho orgánu vydané v správnom konaní, nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.3.2003, ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie prešla už stanovená trojročná lehota na uskutočnenie jeho výkonu. Z toho dôvodu zaniklo právo oprávneného vyplývajúce mu z exekučného titulu voči povinnému, takže súd nemal inú možnosť, len exekúciu podľa ust. § 57 ods.1, písm. f/ Exekučného poriadku zastaviť.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor si trovy exekúcie neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.