Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_3C-51-2012.pdf
PDF · 117.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/51/2012
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, právne zastúpená: Mgr. Eva Bačíková, advokátka, AK so sídlom Andreja Žarnova 1, 917 02 Trnava proti odporcom: v l. rade: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX P. a v 2. rade: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P. o zaplatenie 4.117,36-eur s príslušenstvom, vydal tento
rozhodol:
Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky obsiahnuté v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006 uzavretej medzi dodávateľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v znení:
v čl. II. v časti „Mimoriadny medziúver“, za spracovanie medziúveru veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 500 Sk, ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500 Sk, poplatok za mimoriadny medziúver za biankozmenku sa zaúčtuje pri prvej výplate mimoriadneho medziúveru, takže celková výška vyplateného mimoriadneho medziúveru bude znížená o výšku týchto poplatkov, za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360 Sk je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho medziúveru, v ďalších rokoch je poplatok za vedenie úverového účtu platný podľa platného sadzobníka poplatkov, prípade, že poplatok za vedenie úverového účtu dlžník neuhradí za každý prislúchajúci rok, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úver a tým sa zároveň predĺži doba splatnosti stavebného úveru,
v čl. II bode 7 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky,
v čl. II časti „Stavebný úver“, bod 2 veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky svoje pohľadávky v nasledovnom poradí: sankčné úroky, poplatky, úroky a istinu,
v čl. III. (Zabezpečenie) bod 1 písomným prehlásením preberá ručiteľ, v prípade, že je úver zabezpečený aj záväzkom ručiteľa, voči veriteľovi povinnosť vyplývajúcu z ručenia v časti týkajúcej sa poplatkov,
v čl. V. (práva a povinnosti zmluvných strán) bod 1 dlžník má povinnosť uhradiť všetky splátky mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru riadne a včas,
v čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom uhradiť všetky poplatky súvisiace s poskytnutým mimoriadnym medziúverom a stavebným úverom v zmysle bodu XXIII. Všeobecných podmienok a „Sadzobníka poplatkov“ veriteľovi,
v čl. V. bod 2 vo vzťahu k poplatkom veriteľ je oprávnený automaticky uspokojiť neuhradené poplatky v zmysle Všeobecných podmienok a iné poplatky podľa „Sadzobníka poplatkov“ zo zaplatených mesačných splátok
v čl. V. bod 3 vo vzťahu k poplatkom na zabezpečenie všetkých pohľadávok voči dlžníkovi je veriteľ oprávnený tieto zaúčtovať s nasporenou sumou a vykonanými mesačnými splátkami,
v čl. VIII. bod 6 veriteľ má právo použiť peňažné prostriedky na všetkých účtoch dlžníka k započítaniu akýchkoľvek svojich pohľadávok, ktoré má voči dlžníkovi, t.j. aj pohľadávok nesplatných alebo premlčaných,
sú podmienkami n e p r i j a t e ľ n ý m i a n e p l a t n ý m i .
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal 14.11.2011na tunajšom súde návrh, ktorým navrhol zaviazať odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.117,36-eur s 12,49% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4100,52 eur od 1.11.2011 do zaplatenia. Navrhovateľ požadoval zaplatiť po odporcoch aj trovy konania.
Návrh navrhovateľa bol zdôvodnený skutočnosťami, podľa ktorých navrhovateľ odporcovi 1/ poskytol na základe Zmluvy o stavebnom sporení a podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere mimoriadny medziúver, ktorého výšku v návrhu neuviedol. Odporca sa zaviazal splácať úroky medzi úveru vo výške 7,49% p.a. /ročne/ a pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 31,10-eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 24,90-eur a zúčtovaní účtu mimoriadneho medziúveru s účtom stavebného sporenia splácať stavebný úver, vrátane úrokov 4,7% p. a. pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 43,58-eur. Navrhovateľ uviedol, že odporca 2/ prevzal na seba ručením povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí odporca 1/. Odporca 1/ neplnil svoje povinnosti a navrhovateľ ho upomínal na riadne a včasné uhrádzanie splátok a vkladov. Odporca 1/ ani po upomínaní navrhovateľom dlžné splátky neuhradil. Z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti odporcom 1/, pričom navrhovateľ poukázal na čl. V. v dôsledku omeškania so splácaním odstúpil navrhovateľ 26.9.2011 od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006 s odkazom na čl. VI. a VII. zmluvy a vyzval odporcu 1/ na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v 7- dňovej lehote. Odporca 1/ neplnil a odporca 2/ ako ručiteľ taktiež neplnil. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zostatok jeho pohľadávky je vo výške 4.117,36-eur k 31.10.2011 a úrok z omeškania je vo výške 12,49% ročne zo sumy 4.100,52-eur od 1.11.2011 do zaplatenia.
Navrhovateľ dňa 13.7.2012 navrhol konanie čiastočne, a to o sumu 16,84-eur, konkrétne o nárok na úrok z omeškania v tejto výške späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Späťvzatie zdôvodnil tým, že zamestnanci navrhovateľa do istiny 4.117,36-eur napočítali nesprávne aj úrok ku dňu podania návrhu na súd. Zdôvodnil, že vo výške úroku z omeškania 12,49% ročne je uplatnený úrok vo výške 7,49% ročne a 5% ročne je uplatnený úrok z omeškania (sankčný úrok), teda sú dané dohromady dve príslušenstvá pohľadávky.
Advokátka navrhovateľa navrhla pripustiť zmenu návrhu, o ktorej súd rozhodol uznesením z 13.7.2012 tak, že odporcovia 1. a 2/ sú povinní zaplatiť navrhovateľovi na istine 4.100,52-eur s 7,49% úrokom od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.100,52-eur od 20.10.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu a konanie čiastočne o navrhnutú sumu zastavil.
Po vykonanom dokazovaní Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006, oboznámením sa so Všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby v znení od januára 2009, odstúpením od zmluvy z 26.9.2011, fotokópiami poštových doručeniek, oboznámením sa u ručiteľa o odstúpení od zmluvy, výpisom z účtu medziúveru odporcu 1/, výsluchom oboch odporcov,
oboznámením sa so sadzobníkmi navrhovateľa, s predžalobnými upomienkami súd a po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom o sumu 16,84-eur, súd vydal dňa 26. septembra 2012 rozsudok č. k. 3C/51/2012 - 89, ktorým rozhodol o povinnosti odporcov v 1 . a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.087,45-eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 20.10.2011 do zaplatenia a úrok z nasledovných istín vždy vo výške 7,49% ročne zo sumy 3.922,17-eur od 10.5.2006 do 3.8.2006, zo sumy 4.785.21- eur od 4.8.2006 do 10.8.2006 vo výške 7,49%, zo sumy 4.598,-eur od 11.8.2006 do 31.12.2006, zo sumy 4598,61-eur od 1.1.2007 do 31.12.2007 vo výške 7,49% ročne, zo sumy 4.225,-eur 1.1.2008 do 31.12.2008, zo sumy 3864,61-eur od 1.1.2009 do 31.12.2009, zo sumy 3.522,85-eur od 1.1.2010 do 31.1.2010 a zo sumy 3.460,65-eur od 1.1.2011 do 19.9.2011 a iné trovy konania navrhovateľa vo výške 246,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 859,86-eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa, s tým, že plnením jedného z odporcov v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plnenia druhého odporcu. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., navrhovateľovi pri jeho neúspechu v pomerne nepatrnej časti nároku uplatneného návrhom oproti odporcom, zohľadniac aj späťvzatú časť návrhu priznal oproti odporcom plnú náhradu trov konania.
V zamietajúcej časti pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy, z ktorej sa navrhovateľ domáhal plnenia s poukazom na skutočnosť, že Občiansky zákonník zmluvu o úvere neupravuje, súd vychádzal zo skutočnosti, že v čase uzavretia zmluvy boli v platnosti ustanovenia § 52 ods. 1 O. z. v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, keď okrem tohto ustanovenia, v ktorom sú vymenované konkrétne typy zmlúv podľa Občianskeho zákonníka sa aj výslovne neuvádzal typ zmluvy o úvere, existoval už v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi aj ďalší právny predpis o spotrebiteľských zmluvách, a to zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v rámci svojho ustanovenia § 23a ods. 1 s účinnosť už od 1. januára 2000 a v § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. účinných v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi výslovne stanovil, že spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu mal navrhovateľ ( v spotrebiteľskej zmluve dodávateľ poskytujúci finančné služby) primerane použiť ustanovenia § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Tak ako podľa zákona č. 634/1992 Zb. aj podľa zákona č. 150/2004 Zb. - rozumela sa tým takzvaná typová zmluva, u ktorej sa vždy jednalo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V citovanom zákonnom ustanovení je výslovne uvedené, že aj zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom podľa Obchodného zákonníka je zmluvou spotrebiteľskou a o takýto prípad sa jedná aj u zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, bez ohľadu na to, že podľa § 261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka je zmluva o úvere uzavretá podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka absolútnym obchodom, v ktorom nie sú zmluvné strany v pozícii podnikateľov a bez ohľadu na to, že nie je ako typ uvedená v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy a závere, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy a v rámci tohto právneho vzťahu súd nepriznal rozsudkom č.k. 3C/51/2012-89 navrhovateľovi nárok na poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu, vyhodnotiac ich podľa § 53 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky.
Vychádzajúc zo zistenia, že v zmluve o úvere vystupovali odporcovia ako občania, odporca 1/ bral úver na riešenie bytovej otázky, potreby rekonštrukcie, resp. opravy rodinného domu a iba za tým účelom využil ponuku navrhovateľa na poskytnutie medziúveru a odporca 2/ vo vzťahu ručil za záväzky odporcu 1/, právne zdôvodnil súd rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 písm. a ), § 8 ods. 1 až 4, § 9 ods. 1, 2 , § 11 ods. 1 a ods. 4, § 12 ods. 1, ods. 2 všetky zákona o stavebnom sporení č. 310/1992 Zb. v platnom znení, účinnom od 1.1.2003, ďalej stanoveniami zákona č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov piatou hlavou - SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY“, konkrétne ustanoveniami § 52 ods. 1až 3, § 53 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1 a 2, na prechodné ustanovenia účinné od 1.4.2004 - § 879e ods. 3 a 4 zákona č. 150/2004 Z.z., na zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré sa novelou Občianskeho zákonníka č. 150/2004 Z.z. preberajú - 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 - 34, ďalej na ustanovenia § 488 OZ, § 489 OZ a § 546 OZ, § 547 OZ, § 548 ods. l a 2 OZ, § 517 ods. 1 a 2, z nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 na ustanovenia § 3 ods. 1 a 2, § 3a , ustanoveniami § 497, § 502 ods, 1 a 2, § 503 ods. 1,2 a 3, § 344 Obchodného zákonníka na ustanovenie § § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z.
Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., § 205 ods. 2 O.s.p., § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.
Prvostupňový súd doručil dňa 6.12.2012 spis Krajskému súdu v Trnave na odvolacie konanie. Spis bol prvostupňovému súdu vrátený dňa 9.1.2014 bez rozhodnutia o odvolaní na vydanie dopĺňacieho rozsudku podľa § 166 O.s.p. z dôvodu, že súd nerozhodol o celom predmete konania a vo výroku prvostupňového rozsudku neboli v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 O.s.p. uvedené neprijateľné podmienky, hoci má súd povinnosť uviesť ich aj bez návrhu ex offo.
Podľa § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 1.3.2010).
Podľa 166 ods. 1 Os.p. ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
Podľa § 166 ods. 2 O.s.p. doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne.
V rozsudku OS Skalica č.k. 3C/51/2012-89 súd nepriznal navrhovateľovi plnenie za poplatky za upomienky a poplatky za vedenie účtu zo všetkých ustanovení Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 3.5.2006, v ktorých je spotrebiteľovi daná povinnosť zaplatiť akékoľvek dodávateľom stanovené poplatky. Ide o zmluvnú podmienku v čl. II bode 7, podľa ktorého mal spotrebiteľ súhlasiť, že veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačne splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky. Domnelé právo navrhovateľa obsiahnuté v tomto článku a bode umožňovalo navrhovateľovi vytvoriť stav, že istina, ktorá sa skutočne dostala do dispozície dlžníka pripísaním na jeho účet sa neznižovala a umožnila navrhovateľovi vytvoriť stav, kedy podľa čl. VII. pristúpil navrhovateľ k odstúpeniu od zmluvy s dôsledkami podľa Obchodného zákonníka, pričom z výsluchu odporcu bolo zrejmé, že sa domnieval, že sa mu úhradami splátok znižuje dlh na istine, teda zmluva je nastavená tak, že odporca 1/ plnil iba na príslušenstve pohľadávky, na úrokoch a na poplatkoch za vedenie účtu a platil za upomienky. Hrubú nerovnováhu danú navrhovateľom do zmluvy spôsobuje v právach a povinnostiach účastníkov a v neprospech spotrebiteľa aj to, že zmluva obsahuje v čl. VII bodoch 4 až 10 podmienky, ktoré dávajú právo odstúpiť od nej iba navrhovateľovi - dodávateľovi a je tak v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd preto podmienky zmluvy, uprednostňujúce úhrady príslušenstva a pripustenie práva na odstúpenie od zmluvy iba jednou stranou zmluvy vyhodnotil v rozsudku podľa § 53 ods. 4 OZ za podmienky neprijateľné a podľa § 53 ods. 4 zákona OZ ich označil za neplatné so záverom, že na tom nič nemení ani dohoda účastníkov, poňatá do čl. VIII. zmluvy o úvere, podľa ktorej navrhovateľ využil úpravu na odstúpenie od zmluvy podľa Obchodného zákonníka s účinkami odstúpenia od zmluvy nastávajúcimi dňom doručenia odstúpenia s tým právnym účinkom,
že sa zmluva zrušuje dňom doručenia odstúpenia, na rozdiel od ustanovenia úpravy podľa ustanovenia § 497 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať pre ten prípad odstupné a navyše podľa úpravy podľa Občianskeho zákonníka kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné. Právne vzťahy v zmluve o medziúvere obsiahnuté v čl. VII bodov 1 až 10 zmluvy a prezentované navrhovateľom v zmluve ako dohoda účastníkov súd vyhodnotil v rozsudku z 26.9.2012 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre rozpor so zákonom. S ohľadom na pôsobenie navrhovateľa na trhu s jeho podnikateľskými aktivitami pri poskytovaní bankových služieb súd v odôvodnení rozsudku zdôvodnil, že navrhovateľ musel vedieť že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania a odporcom a povinnosť navrhovateľa predkladať podmienky zmluvy s odbornou starostlivosťou oproti neznalému odporcovi 1/ a odporcovi 2/ a na navrhovateľovu znalosť, že zmluva svojím obsahom a účelom odporuje Občianskemu zákonníku a že sa v zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, na neprípustnosť v zmysle objektívneho práva, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv, ktoré mu priznáva Občiansky zákonník alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie tým, že sa mu veriteľom namiesto na istine z jeho vkladov odpočítavajú podľa čl. II bod 7 z mimoriadneho medziúveru prednostne sankčné úroky a poplatky a podľa čl. II časti „Stavebný úver“, bod 2 z mesačnej splátky veriteľovej pohľadávky najprv sankčné úroky, čo znamená úroky z omeškania, poplatky, potom úroky a nakoniec istina.
Súd podľa odôvodnenia rozsudku posúdil ako neprijateľnú podmienku, podľa ktorej je navrhovateľ oprávnený účtovať na ťarchu odporcu 1/ poplatky za upomienky. Za zistenia , že navrhovateľ vyúčtoval odporcovi dňa 31.3.2009 a dňa 31.8,2009 poplatok za 2. upomienku každý vo výške 16,50 € , dňa 30.9.2009 predžalobnú upomienku vo výške 24,80 € a v dňoch 31.7.2010, 30.9.2010, 30.11.2010 31.12.2010, 31.1.2011 poplatky za upomienku každý vo výške 3,- €, dňa 28.2.2011 poplatok za 2. upomienku vo váš e 18,- € a dňa 31.3.2011 za predžalobnú upomienku vo výške 25,-€ a že poplatky za upomienky neboli s odporcom individuálne dojednané a neboli obsiahnuté priamo v zmluve ale až Sadzobníku poplatkov, tak isto aj poplatky za vedenie úverového účtu, ktoré mali byť podľa čl. II veriteľom vyrubované dlžníkovi v zmysle platného Sadzobníka poplatkov, prvý poplatok vo výške 360,-Sk a v ďalších rokoch poplatok za vedenie úverového účtu podľa sadzobníka poplatkov, ktorý odporca ani nepoznal. V jednotlivých sadzobníkoch sú uvedené aj poplatky za upomienky, stanovené v sadzobníku platnom od roku 2005 vo výške 500,-Sk, za 1. upomienku banka poplatok nevyrubovala, za 2. upomienku vyrubovala poplatok vo výške 500,-Sk, za predžalobnú upomienku vo výške 700,-Sk, ktoré a menili, v roku 2011 za 1. upomienku banka vyrubovala poplatok vo výške 3,-eurá, za druhú 18,- eur a za predžalobnú upomienku vyrubovala 25,-eur.
Súd plnenie nepriznal, zdôvodniac, že nie je ani žiadnym spôsobom ohraničený počet upomienok, ktoré je navrhovateľ oprávnený zaslať a teda je len na vôli navrhovateľa, koľko upomienok vyúčtuje, pričom by mohol upomienky zasielať a účtovať aj každý deň čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa. Poplatok umožňuje široký a nejasný výklad, pritom je na vôli navrhovateľa koľko upomienok odporcovi zašle. V tomto prípade nastala situácia, že navrhovateľ zasielal odporcovi upomienky takmer každý mesiac pričom postupne výšku poplatku za upomienku neúmerne zvyšoval (zo sumy za 1. upomienku vo výške 3,- až na sumu 25,- € za predžalobnú upomienku). Výška týchto poplatkov je neprimerane vysoká a súd považuje za neprijateľné, aby odporca v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré si navrhovateľ dokonca určil pevnou sumou a žiadnym spôsobom nie je navrhovateľ obmedzený v tom, koľko upomienok vyúčtuje čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Výška tohto poplatku je nie len v rozpore s ustanoveniami na ochranu práv spotrebiteľa, ale aj proti dobrým mravom, keďže výška týchto poplatkov nie je ničím odôvodnená, a niekoľkonásobne prevyšuje aj poštovné, ktoré navrhovateľ v skutočnosti zaplatil. Za takto zisteného stavu súd žalobu aj v tejto časti za vyúčtované upomienky zamietol v súlade s § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a dopĺňacím rozsudkom vyhlásil ustanovenia zmluvy v časti týkajúcej sa poplatkov za upomienky za neprijateľné.
Podľa zmluvy v ďalších rokoch trvania zmluva bol poplatok za vedenie úverového účtu splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov. Po oboznámení sa so Sadzobníkmi navrhovateľa, účinnými od 1.1.2005 a od 1.1.2007, zistil, že okrem splatnosti poplatku za uzatvorenie zmluvy o stavebnom sporení v
Sadzobníkoch nie je žiadna lehota splatnosti poplatku za vedenie úverového účtu. V Sadzobníku účinného od 1.11.2005 je uvedené, že ostatné poplatky sú splatné najneskôr dňom spracovania žiadosti žiadateľa, na základe ktorej sa vykonala operácia, podľa sadzobníka platného a účinného od 1.1.2007 detto ako v predchádzajúcom Sadzobníku okrem toho, že sa zvýšil poplatok za vedenie úverového účtu zo sumy 360,-Sk na sumu 390,-Sk ročne. Podľa sadzobníka platného od 1.1.2008 sa zvýšil poplatok za vedenie úverového účtu na 14,94-eur, taký bol aj podľa sadzobníka platného od 1.1.2009., od 1.1.2010 sa zvýšil na sumu 16,00-eur a od 1.1.2011 na sumu 25,00-eur ročne. Zo Sadzobníkov je iba zrejmé, že poplatky sa zúčtujú na ťarchu účtov klientov a v súlade s VPSS, bodom VI. ods. 1 Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení a navrhovateľ /banka/ si vyhradzuje právo operatívnych úprav sadzieb aj výšky jednotlivých cien a to vo všetkých častiach sadzobníka poplatkov. Banka deklarovala, že podľa Sadzobníka platného od 1.1.2007 každá zmena bude klientom k dispozícii najneskôr v deň jej platnosti vo všetkých jej obchodný priestoroch alebo na internetovej stránke navrhovateľa.
Podľa zmluvy ak dlžník neuhradí poplatok za vedenie účtu, zvýši sa o sumu neuhradených poplatkov pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení celková výška stavebného úveru a predĺži sa aj doba splatnosti úveru.
Súd má za to, že tak naformulované podmienky, ako ich dal do zmluvy navrhovateľ ohľadom poplatkov za vedenie účtu sú podmienkami neprijateľnými v zmysle § § 53 ods. 3 písm. a) a písm. i) OZ, podľa ktorých za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré po a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a podľa písm. i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, čo sa aj zo strany navrhovateľa stalo menením výšky poplatkov v sadzobníkoch bez písomnej dohody s odporcom (§ 40 ods. 1 a 2 OZ). Z odôvodnenia rozsudku OS Skalica č.k. 3C/51/2012-89 súd uvádza časť zdôvodnenia k poplatkom: „Zmluvnú podmienku, uvedenú v zmluve o úvere týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, ktorá má zaväzovať odporcu, v zmluvnom vzťahu spotrebiteľa, na zaplatenie odplaty za vedenie úverového účtu súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Vedením úverového účtu banka realizuje svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí finančných prostriedkov, úverov klientom a slúži banke na sledovanie stavu plnenia na svojich účtoch zo strany dlžníka. Účet si banka vedie vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, ktorý nie je odkázaný na prehľad o stave splácania úveru. Banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Banka ako dodávateľ finančnej služby musí poznať účel vedenia úverového účtu a musela vedieť, že ide o neprijateľnú podmienku, spôsobujúcu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a poznať aj právny následok neplatnosti takejto neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom platiť za niečo, čo v plnení od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Pohľadávkou sa rozumie subjektívne právo jedného subjektu (veriteľa) požadovať od druhého subjektu (dlžníka) toho istého záväzkovoprávneho vzťahu určité plnenie, t.j. požadovať od dlžníka, aby niečo dal, aby niečo konal alebo niečo nekonal, t.j. opomenul, či strpel avšak vždy iba v súlade s platným právom. Pohľadávka navrhovateľa na poplatok za vedenie úverového účtu nemôže zaväzovať dlžníka v neplatnom záväzkovom vzťahu, iba z platného záväzkového vzťahu je dlžník osobou povinnou poskytnúť veriteľovi plnenie v dojednanom rozsahu, forme a čase. Odporcu neplatný právny úkon nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani navrhovateľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Preto súd v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. Názor ako u poplatku za vedenie úverového účtu zastáva súd aj u poplatku za biankozmenku a aj za poplatok za spracovanie medziúveru vo výške 3.500,-Sk“. Súd dodáva, že čo sa týka poplatku za biankozmenku a poplatku za spracovanie úveru alebo poplatku za upomienku, ide o výdavky a náklady banky so správou úveru a z jej administratívy, z úkonov jej zamestnancov či pri pracovaní vstupných podkladov pred poskytnutím úveru klientovi, zisťovaním jeho bonity alebo mzdové či obdobné náklady na zamestnancov banky, vykonávajúcich úlohy pri vymáhaní úverov a súd nevidí právny dôvod, aby tieto náklady boli prenášané do poplatkov na ťarchu dlžníka ( spotrebiteľa).
Z dôvodu, že súd nerozhodol o časti predmetu konania, ktorým boli neprijateľné podmienky súd s poukazom na ustanovenie § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. a § 166 ods. 1 a 2 O.s.p. vydal dopĺňací rozsudok, pričom podrobné zdôvodnenie celého rozsudku OS Skalica zo dňa 26.9.2012 vrátane celého predmetu konania, o ktorom súd vydal dopĺňací rozsudok je v rozsudku OS Skalica č.k. 3C/51/2012-89.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto dopĺňacieho rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.