Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-1055-2005.pdf
PDF · 75.63 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/1055/2005
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej Union poisťovňa, a. s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, IČO: 31 322 051, proti povinnej VTP-VINOPOL, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 15, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 008 516, pre vymoženie pohľadávky 1 048,70 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, so sídlom Exekútorského úradu Moyzesova 34, Košice, pod spisovou značkou Ex 1796/05, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e.
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 89,40 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom sa dňa 30. 09. 2005 začalo exekučné konanie pod sp. zn. Ex 1796/05 na vymoženie pohľadávky vo výške 31 593,- Sk s príslušenstvom, priznanej vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 09. 09. 2004, č. k. 4Cb/29/2004
- 111. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 004135* zo dňa 26. 10. 2005, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 31 593,- Sk, trovy predchádzajúceho konania 2 847,- Sk a trovy exekúcie.
V priebehu konania požiadal súdny exekútor o zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor nezistil žiadny majetok povinnej, ktorá navyše už niekoľko rokov nevykonáva podnikateľskú činnosť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Za výkon exekúcie a rovnako aj za zvolený spôsob jej vykonania je zodpovedný súdny exekútor, preto ak v priebehu konania zistil, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v záujme hospodárnosti konania podať podnet na zastavenie exekúcie. Súd mal z predloženého exekútorského spisu za preukázané, že súdny exekútor dostupnými prostriedkami a dostatočným spôsobom zisťoval príjem a majetok povinnej. Vykonaným dokazovaním bola zistená nemajetnosť povinnej, preto sa súd stotožnil s názorom exekútora o potrebe zastavenia exekúcie. Ďalšie vykonávanie exekúcie by viedlo k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by pre nemajetnosť povinnej znášala oprávnená. Na základe uvedeného súd predmetnú exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 125,06 eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V súlade s citovaným ustanovením súd uložil oprávnenej povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.
Predmetné exekučné konanie začalo dňa 30. 09. 2005, preto podľa § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) patrí súdnemu exekútorovi odmena a náhrady podľa vyhlášky v znení platnom do 31. 04. 2008. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky priznal odmenu za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eur. Súd s prihliadnutím na obsah a rozsah úkonov exekučnej činnosti určil časy trvania týchto úkonov tak, ako to považuje za primerané a hospodárne a následne tieto časy spočítal, nakoľko pre priznanie odmeny je rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov. Na základe uvedeného patrí súdnemu exekútorovi odmena za spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a výzvy povinnej v trvaní 30 minút a spracovanie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie, príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu v trvaní 30 minút.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky má exekútor nárok na paušálnu odmenu po 3,32 eur za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za zisťovanie bydliska konateľa povinnej, za zisťovanie účtu povinnej (žiadosť o súčinnosť Daňovému úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 03. 2006 a 07. 11. 2012) a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinnej (žiadosť o súčinnosť Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš zo dňa 13. 03. 2006 a 07. 11. 2012, lustrácia nehnuteľností povinnej), spolu 23,24 eur.
Súdnemu exekútorovi nepatrí paušálna náhrada za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, nakoľko z doručeniek nachádzajúcich sa v exekútorskom spise vyplýva, že upovedomenie bolo doručované prostredníctvom pošty a nie súdnym exekútorom. Pokiaľ na doručenie súdny exekútor využije služby iného subjektu (pošta), potom mu nevzniká právo na odmenu za doručenie, ale len nárok na náhradu poštovného. Priznaním odmeny za doručenie, ktoré nevykonal súdny exekútor, by bola porušená zásada priznávania odmeny len za úkony, ktoré boli reálne vykonané súdnym exekútorom, resp. zamestnancami jeho úradu, pri vykonávaní exekučnej činnosti. Naviac, podanie zásielky na poštovú prepravu rozhodne nemožno považovať za exekučnú činnosť v právnom zmysle slova. Na doručenie exekútorských listín prostredníctvom pošty sa totiž nevyžaduje, aby bola tá ktorá osoba štátom určená a splnomocnená na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods. 1 Exekučného poriadku). Rovnako súd nepriznal exekútorovi odmenu za zisťovanie zamestnávateľa povinnej, nakoľko ide o neúčelné trovy exekúcie z dôvodu, že povinná je obchodnou spoločnosťou, ktorá nemôže byť zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu.
V súlade s § 22 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi popri odmene za exekučnú činnosť priznaná aj náhrada hotových výdavkov predstavujúcich poštovné vo výške 15,50 eur, poplatky vo výške 6,50 eur, cestovné náhrady 21,96 eur a náhrada za stratu času 0,66 eur, spolu vo výške 44,62 eur.
Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 74,50 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 14,90 eur.
Celkom súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu vzniknutých trov vo výške 89,40 eur. Tieto trovy je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi oprávnená.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.