Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-77-2012.pdf
PDF · 92.55 KB
No categories available
7C/77/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou v právnej veci navrhovateľa: ACCOUNTING s.r.o., IČO: 35 879 165, so sídlom Karpatská 7, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., IČO: 35 960 728, so sídlom Palárikova 14, Bratislava, proti odporkyni: M. V., narodená XX.XX.XXXX, bytom G. A. X, E., o zaplatenie 2.000,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.300,- € od 29.09.2009 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 226,24 €, z toho sumu 36 ,- € ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a sumu 190,24 € ako náhradu trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. XXX XXX XXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 3.4.2012 sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal zaplatenia 2.000,- € spolu s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.000,- € od 29.09.2009 od zaplatenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa, ktorá u navrhovateľa pôsobila v oblasti vedenia účtovníctva, potom ako s ňou navrhovateľ ukončil spoluprácu, previedla na účet svojej matky neoprávnene sumu 2.000,- €. Okresný súd Bratislava I odporkyňu v rozsudku č.k. 2T 28/2011-127 zo dňa 9.12.2011 uznal za vinnú z prečinu krádeže. Navrhovateľ poškodený trestným činom odporkyne si škodu spôsobenú trestným činom odporkyne uplatnil v trestnom konaní, avšak trestný súd navrhovateľa s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne konanie.
Titulom náhrady trov konania navrhovateľ žiadal priznať celkom sumu 559,66 €, z toho sumu 120,- € ako náhradu za zaplatený súdny poplatok a sumu 439,66 ako náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní 14.02.2013, 4x 19,29 €, účasť na pojednávaní 17.03.2014 á 61,41 €), 2x režijný paušál 7,63 €, 1 x režijný paušál 7,81 €, 1x režijný paušál 8,04 €, 20 % DPH.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila tak, že žalovanú istinu navrhovateľ previedol na jej účet po predchádzajúcej ústnej dohode ako odmenu za vykonanú prácu v predchádzajúcom mesiaci a odstupné za skončenie spolupráce. Žalovaná istina bola riadne vyfakturovaná. Navrhovateľ po 14 dňoch
zaslal navrhovateľke list s reklamáciou predmetnej faktúry, v ktorej uznal jej opodstatnenosť, avšak nie jej výšku. Samotnú faktúru nespochybnil.
Na pojednávaní dňa 17.03.2014 navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť v časti o zaplatenie 700,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 700,- € od 29.09.2009 do zaplatenia. Súd tomuto návrhu na rovnakom pojednávaní vyhovel a konanie v príslušnej časti zastavil.
Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu: Výpis z Obchodného registra navrhovateľa zo dňa 2.04.2012 (čl. 3), výpis z podnikateľského účtu navrhovateľa zo dňa 30.09.2009 (čl. 5), faktúra č. 102009 zo dňa 28.09.2009 (čl. 6), rozsudok tunajšieho súdu č.k. 2T 28/2011-127 zo dňa 09.12.2011 (čl. 11), odvolanie odporkyne voči rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2T 28/2011-127 zo dňa 20.12.2011 (čl. 7), rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To 41/2012 zo dňa 07.06.2012, úradný záznam zo dňa 17.3.2014, a oboznámením sa s ostatným obsahom spisu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledujúci skutkový stav:
Z výpisu podnikateľského účtu navrhovateľa zo dňa 30.09.2009 mal súd za preukázané, že dňa 28.09.2009 bola z tohto účtu prevedená suma 2.000,- € v prospech V. K.. Faktúrou zo dňa 28.09.2009 odporkyňa faktúrovala navrhovateľovi sumu 2.000,- € za pomocné účtovnícke a administratívne práce za mesiac 9/2009. Faktúra predložená navrhovateľom nebola opatrená podpisom ani pečiatkou osoby, ktorá faktúru vystavila.
Rozsudkom č.k. 2T 28/2011-127 zo dňa 09.12.2011 tunajší súd uznal odporkyňu za vinnú že, potom ako jej bolo oznámené ukončenie spolupráce zo strany navrhovateľa sa 28.09.2009 v čase o 15.48 hod v sídle navrhovateľa dopustila krádeže finančnej hotovosti vo výške 2.000,- € z bankového účtu navrhovateľa tak, že ako vtedajšia zamestnankyňa navrhovateľa priamo v kancelárii navrhovateľa počas pracovnej doby pomocou firemného počítača a pripojenia na internet cez IP adresu 78.99.102.216 a pomocou potrebného prístupového mena, hesla a prístupových kódov GRID karty, ktoré sa nachádzali v kancelárii za použitia služby internet banking Tatra banka, a.s. získala neoprávnený prístup k podnikateľskému účtu navrhovateľa, z ktorého svojvoľne previedla sumu 2.000,- € na účet svojej matky. Odporkyňa takto konala na základe svojej svojvôle a bez akéhokoľvek oprávnenia, svoje konanie sa snažila zakryť tým, že ihneď po čine vystavila fiktívnu faktúru, ktorou navrhovateľovi fakturovala sumu 2.000,-€ za poskytnuté služby, aby takto odôvodnila neoprávnený prevod finančných prostriedkov v jej prospech, čím spôsobila navrhovateľovi škodu vo výške 2.000,- € a teda spáchala prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona (prisvojila si cudziu vec, tým že sa jej zmocnila).
Proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2T 28/2011-127 zo dňa 09.12.2011 podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a uznal odporkyňu za vinnú zo skutku totožného ako je uvedený vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa okrem výšky škody, ktorá podľa odvolacieho súdu bola 1.300,- €. Navrhovateľa odvolací súd odkázal zo škodou na občianskoprávne konanie. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2012 (úradný záznam zo dňa 17.03.2014).
Predmetom konania je náhrada škody, ktorú spôsobila odporkyňa navrhovateľovi trestným činom.
Podľa § 135 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
V občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladaného Trestným zákonom (R 35/1993).
Pretože odporkyňa bola rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2To 41/2012 zo dňa 07.06.2012 právoplatne odsúdená, súd je týmto rozsudkom viazaný a to v časti, že bol spáchaný trestný čin a že ho spáchala odporkyňa. Súd je teda viazaný tým, že odporkyňa neoprávnene previedla na účet svoj dňa 28.09.2009 peňažné prostriedky z podnikateľského účtu navrhovateľa. Uvedeným konaním navrhovateľovi spôsobila škodu.
Výškou škody vymedzenou v trestnom rozsudku súd nie je viazaný (napr. R 22/1979). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporkyňa neoprávnene jednorazovo vybrala z účtu navrhovateľa sumu 2.000,- € s odôvodnením, že išlo o odmenu za pomocné účtovnícke a administratívne práce za mesiac 09/2009 (Dohoda). Táto odmena mala byť podľa vyjadrenia odporkyne dohodnutá ústne s navrhovateľom. Existenciu Dohody odporkyňa v konaní nepreukázala a faktúru č. 102009 zo dňa 28.09.2009 za dôkaz takejto dohody nemožno považovať. Samotná faktúra nie je ani relevantným účtovným dokladom, pretože jej chýbajú zákonom predpísané náležitosti (podpis, pečiatka vystaviteľa). Reklamáciu, v ktorej mal navrhovateľ uznať opodstatnenosť predmetnej faktúry odporkyňa v konaní nepredložila. Ak by tomu tak aj bolo súd je viazaný príslušným trestným rozsudkom o tom, že odporkyňa peňažnú čiastku z účtu navrhovateľa vybrala neoprávnene.
Navrhovateľ v trestnom konaní uviedol, že odporkyni za mesiac 9/2009 patrila odmena vo výške 700,- €, pričom v tejto časti aj s príslušenstvom vzal návrh na začatie konania späť.
Súd teda dospel k záveru, že odporkyňa spôsobila navrhovateľovi škodu vo výške 1.300,- €.
Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 442 ods. 3 OZ, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Odporkyňa svojím konaním (neoprávneným prevodom peňažných prostriedkov z podnikateľského účtu navrhovateľa) porušila § 212 ods. 1 Trestného zákona a teda podľa § 420 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu, ktorý týmto konaním spôsobila. Pretože na konanie podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona sa vyžaduje zavinenie a súd je v tomto smere viazaný trestným rozsudkom, a preukázanie, že odporkyňa škodu nezavinila, neprichádza v tomto prípade do úvahy.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil skutočnú škodu vo výške 1.300,- €. Výšku škody súd považoval za preukázanú v celom rozsahu, preto návrhu na začatie konanie v časti o zaplatenie istiny vyhovel v celom rozsahu.
Spolu s uplatnenou istinou si navrhovateľ uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej istiny.
Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.06.2010, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná od 13.5.2009 do 13.4.2011 bola 1 %.
Súd uznal za dôvodný aj nárok na priznanie úroku z omeškania, pretože odporkyňa dlžnú istinu nezaplatila navrhovateľom včas. Pretože navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške vyčíslenej podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 87/1995 Z.z., súd mu priznal úrok z omeškania v uplatnenej výške s tým, že za prvý deň omeškania súd určil nasledujúci deň po porušení právnej povinnosti (po neoprávnenom prevode peňažných prostriedkov).
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vyniesol rozsudok na pojednávaní dňa 17.03.2014. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní síce ospravedlnila, ale o odročenie pojednávania nežiadala, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporkyne.
Súd nevykonal dôkaz obsahom zápisníc vo veci sp. zn. 2T 28/2011, pretože v tejto trestnej veci bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom. Súčasne vzal do úvahy aj skutočnosť, že výšku škody považoval za jednoznačne preukázanú výpisom z podnikateľského účtu navrhovateľa ako aj tvrdením navrhovateľa (v odôvodnení trestného rozsudku) o výške odmeny za vykonanú prácu, ktorá odporkyni prináleží.
Navrhovateľ vzal návrh v časti o zaplatenie 700,- € späť s prihliadnutím na výsledok trestného konania. V tejto časti z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, keďže nešlo o prípad podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a je teda povinný nahradiť v predmetnej časti trovy konania. Súd to vo vzťahu k celkovým trovám konania vyhodnotil ako procesný neúspech navrhovateľa v časti o zaplatenie 700,- s príslušenstvom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi s čiastočným úspechom v spore priznal náhradu trov konania vo výške 226,24 €.
Mieru úspechu navrhovateľa potom určil na 30 % (úspech navrhovateľa bol 1300/2000x100%= 65 %, úspech odporkyne bol 700/2000x100%= 35 %) s výnimkou úkonu právnej služby, vykonaného po späťvzatí návrhu na začatie konania, kde súd vyhodnotil úspech navrhovateľa ako 100 %.
Z uplatnených trov konania potom súd priznal navrhovateľovi
- 30 % z uplatnenej náhrady trov konania zaplatený súdny poplatok a za 3 úkony právnej služby: prevzatie právneho zastúpenia, návrh na začatie konania, účasť na pojednávaní 14.02.2013 , t.j. 30 % zo sumy 476,32 €(= 120,- € +118,70 €+118,70 €+118,92 €), t.j. 142,90 €
- 100 % z uplatnenej náhrady za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014, t.j. 83,34 €.
Uvedené trovy uznal súd za účelne vynaložené na uplatňovanie práva navrhovateľa a vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny
súd určil podľa § 11 ods. 1 pís. a) citovanej vyhlášky na sumu 91,29 €, pred späťvzatím návrhu na začatie konania, a na sumu 61,41 € po späťvzatí návrhu na začatie konania. Za právny úkon prevzatie a príprava právneho zastúpenia súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 20c vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z, za právny úkon návrh na začatie konania podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 20c citovanej vyhlášky, za účasť na pojednávaní dňa 14.2.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. c) v spojení s § 20c citovanej vyhlášky a za účasť na pojednávaní dňa 17.03.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. d) citovanej vyhlášky. Režijný paušál súd priznal navrhovateľovi podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky, DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
O lehote na splnenie povinnosti uloženej vo výrokovej časti rozsudku súd rozhodol podľa § 160 ods. 1, veta prvá pred bodkočiarkou O.s.p..
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi navrhovateľa súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p..