Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-1358-2010.pdf
PDF · 76.34 KB
Case nature
Subarea
10Er/1358/2010
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: PROFI GREEN, s.r.o., Priemyselná 923/5, Senec, IČO:35 929 332, právne zastúpený: AK Balara, s.r.o., Košická 56, Bratislava, IČO:36 858 528 proti povinnému: BOTANICUS, s.r.o., Tatranská 175, Nové Zámky, IČO:36 703 729 o zaplatenie 828,19 €, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi Mgr. Marcele Zummerovej, Exekútorský úrad so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 22 náhradu trov exekúcie vo výške 174,73 €.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na sumu 828,19 €, keď poukázal rozsudok tunajšieho súdu 15Cb/139/2010-34 zo dňa 16.6.2010.
Poverením tunajšieho súdu 10Er/1358/2010-13 zo dňa 20.12.2010 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor Mgr. Marcela Zummerová, Exekútorský úrad so sídlom Michalovce, Kpt. Nálepku 22 (ďalej len exekútor).
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.7.2011 exekútor navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Zároveň v podaní vyčíslil i trovy exekúcie sumou 187,23 €.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 196 Exekučného poriadku Za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko povinný bol dňa 30.1.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že Uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28CbR/126/2012-35 zo dňa 09.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2013, bola zrušená obchodná spoločnosť BOTANICUS, s. r.o., s. r.o. bez likvidácie. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, odd. Sro, vložka č. 19003/N sa v y m a z u j e dňa 30.01.2014 obchodná spoločnosť BOTANICUS, s. r.o., so sídlom Tatranská 175, Nové Zámky, IČO: 36 703 729. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia Exekučného poriadku. Nemajetnosť povinného vyplýva z jeho zrušenia bez likvidácie, ktorá predchádza samotnému výmazu z obchodného registra, nakoľko k takémuto kroku, teda ku zrušeniu spoločnosti bez likvidácii pristupuje súd v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka vtedy, ak obchodná spoločnosť nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podobný názor vyslovil i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku 3MCdo 10/2011 zo dňa 24.11.2011, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „...ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať...“
V podaní exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie zároveň vyčíslil trovy exekúcie nasledovne: odmenu podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov /ďalej len citovanej vyhlášky/ vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 17,90 € (poštovné), vo výške 6,50 € (kolok za výpis z obchodného registra), vo výške 123 € (cestovné) a DPH vo výške 6,64 €. Celkovo tak súdnym exekútorom vyčíslené trovy predstavujú sumu 187,23 €.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda neexistuje a logicky nemôže uhradiť trovy exekúcie, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia, ako to vyplýva z predošlej časti odôvodnenia je nemajetnosť povinného, teda tá skutočnosť, že majetok povinného nestačil ani na náhradu trov exekúcie.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, teda exekúcia bola zastavená z toho dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd o trovách exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súdnemu exekútorovi bola priznaná náhrada trov exekúcie podľa vyššie
uvedených zákonných ustanovení v spojitosti s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 33,19 € (paušálna náhrada), náhradu hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 11,90 € (poštovné za: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie povinný, žiadosť o lustráciu ORPZ, žiadosť o lustráciu DU, Exekučný príkaz oprávnený, povinný, návrh na zastavenie, každé doručenie á 1,70 €, teda 7x 1,70 €), vo výške 123 € (cestovné) a DPH vo výške 6,64 €. Celkovo tak priznal odmenu vo výške 174,73 €. Súd iba poznamenáva, že odmena vo výške 33,19 € je paušálnou odmenou exekútora, minimálnou odmenou, ktorá mu prináleží v tom prípade, ak odmena za jednotlivé úkony, ktoré vykoná a sú odmeňované podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky nepresiahne sumu 33,19 €, čo je v danom prípade splnené, nakoľko exekútor vo žiadal náhradu úkonov, za ktoré odmena nepresahuje sumu 33,19 €. Suma, 1,70 € za doručenie zásielky, je súdu známa z rozhodovacej činnosti súdu ako i činnosti súdu ako takej.
Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov za poštovné (okrem vyššie priznaného), nakoľko v spise exekútora EX 1379/2010 sa nenachádzajú ďalšie doručenky resp sa nachádzajú iba fotokópie doručeniek, pričom náhradu poštovného za tieto doručenia si bude môcť uplatniť v konaní v ktorom sa nachádza originál doručenky opatrený pečiatkou poštového doručovateľa, ktorý jednoznačne preukáže že zásielka bola riadne daná na poštovú prepravu. Ďalej súd nepriznal náhradu za kolok za výpis z obchodného registra, nakoľko má súd za to, že uvedené trovy neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného, nakoľko vznik týchto trov potrebný nebol, keďže úplný výpis z obchodného registra je prístupný i na internete, a teda žiadanie registrového súdu o zaslanie listiny, ktorá je dostupná na internete a plne zodpovedá listene zaslanej z registrového súdu sa súdu javí ako zbytočné.
K priznaniu cestovného súd uvádza nasledovné. Exekútor sa rozhodol vykonať šetrenie majetkových pomerov povinného priamo na adrese sídla spoločnosti. Pri šetrení pomerov sa podarilo exekútorovi doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, ako i zistiť ďalšie okolnosti ohľadne majetkových pomerov celej spoločnosti ako i o pomeroch jej konateľa. Z uvedeného sa javí, že vykonanie cesty exekútorom bolo úspešné a účelné. Exekútor vykonal dňa 15.3.2011 cestu na osobnom automobile značky LEXUS RX 350. Cestu vykonával na trase Michalovce - Nové Zámky na vzdialenosti 720km. Cena za jeden liter pohonnej látky - benzín, Super 95- v danom období bola 1,429 €. Priemerná spotreba automobilu na 100km je podľa technického 11,2 litra. Z uvedeného teda vyplýva, že exekútorovi by prináležala odmena vo výške 246,99 € (7,2 x 11,2x 1,429 + 720x 0,183= 115,23+131,76= 246,99 €). Z uvedenej sumy exekútor požiadal o priznanie polovičnej hodnoty vo výške 123 €, ktorá mu bola priznaná, keďže exekútor voči povinnému vedie ďalšie exekučné konanie a i vzhľadom k tomu žiadal o priznanie polovice výšky cestovného, keďže jednou cestou riešil dve exekučné konania.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia.
O trovách konania účastníkov exekúcie súd rozhodol podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku k § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.