Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-3345-2012.pdf
PDF · 88.64 KB
Case nature
Subarea
35Er/3345/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: MPL TRADING, spol. s r.o., IČO: 31388639, Galvániho 8, 821 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária MAJLING and NINČÁK, s.r.o., IČO: 35960728, Paláriková 14, 811 04 Bratislava proti povinným: 1/ VME GROUP, s.r.o., IČO: 44211171, Ambrova 8, 831 01 Bratislava, 2/ G. E., U.. XX.XX.XXXX, Na Q. U. XX, XXX XX R., zastúpený: Mgr. Jana Almašíková, Prievozská 41/B, 821 09 Bratislava, pre peňažné plnenie vo výške XX.XXX,XX Y. istiny s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Szabóm, so sídlom úradu Palatínova 41, 945 05 Komárno
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a túto zastavuje. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi dňa 12.12.2012 začalo exekučné konanie, na vykonanie rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, zriadený pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, č.k. SR 245/2012, zo dňa 12.10.2012, právoplatného dňa 05.11.2012 a vykonateľného dňa 08.11.2012. Na vykonanie exekúcie bol tunajším súdom poverený súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó, poverením č. 5103*106610, dňa 29.04.2013. Súdny exekútor postúpil súdu dňa 23.08.2013 námietky povinného v 2. rade proti exekúcii a námietky povinného v 2. rade proti trovám exekúcie, kde povinný okrem iného namieta neprípustnosť vedenia exekúcie voči jeho osobe. Tunajší súd uznesením zo dňa 15.11.2013 pod č.k. 35 Er 3345/12-51, Ex 4298/12 námietky proti exekúcii povinného v 2. rade zamietol a námietky proti trovám exekúcie povinného v 2. rade zamietol. Voči tomuto uzneseniu povinný podal v zákonnej 15 dňovej lehote dňa 18.12.2013 odvolanie s odôvodnením že s uvedeným rozhodnutím súdu sa nemožno stotožniť, nakoľko v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení) a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení). Súd pri skúmaní procesných podmienok vo vzťahu k účinnému podaniu námietok proti exekúcii primárne vychádzal z toho, že ako povinný v 2. rade podal námietky proti exekúcii pred tým, ako mu vzniklo právo na ich podanie, t.j., že námietky proti exekúcii boli povinným v 2. rade podané predčasne. Z uvedeného dôvodu nie sú podľa názoru súdu splnené zákonné podmienky vyžadované § 50 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení. Povinný v 2. rade sa s týmto právnym názorom súdu nestotožnil. Zamietnutie námietok z dôvodu, že mu formálne v rozhodnom čase nezačala plynúť lehota na ich podanie, považoval za hrubé upretie jeho zákonných a ústavných práv, ktorým v konečnom dôsledku došlo postupom súdu vo vzťahu k jeho osobe k odňatiu možnosti konať pred súdom ako účastník exekučného konania, nakoľko je postihovaný za to, že si uplatnil svoje právo procesnej obrany v exekučnom konaní. V uvedenej súvislosti považoval za nevyhnutné analogicky
poukázať na judikatúru vo vzťahu k začiatku plynutia lehoty na podanie odvolania. Konkrétne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR, sp.zn. 1 Cz 84/73, publikované v Sborníku stanovisek, zpráv o rozhodování soudu a soudních rozhodnutí NS ČSSR, ČSR a SSR 1970-1983, Z IV, s. 764, podľa ktorého „odvolanie podané po vyhlásení rozsudku je účinné aj vtedy, keď k nemu došlo ešte pred doručením rozsudku, a teda pred začiatkom plynutia odvolacej lehoty. Na tom nič nemení skutočnosť, že účastník po doručení rozsudku napísal znovu podanie, ktoré podal až po uplynutí odvolacej lehoty a v ktorom sa uvádza, že proti rozsudku podáva odvolanie a aj ho podrobne odôvodňuje. Napriek tomu, že námietky proti exekúcii nepredstavujú riadny opravný prostriedok, jedná sa o procesný inštitút, prostriedok obrany povinného proti exekúcii s tým, že tak odvolanie ako aj námietky proti exekúcii predstavujú procesné inštitúty s rovnakým, teda suspenzívnym účinkom vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu. Z toho dôvodu je právny záver Najvyššieho súdu SSR vyslovený vyššie uvedeným rozsudkom týkajúci sa účinne podaného odvolania ešte pred začatím plynutia lehoty na jeho podanie, relevantný aj vo vzťahu k meritu predmetnej veci, nehovoriac o tom, že vzťah Občianskeho súdneho poriadku ako základného procesného predpisu v rámci civilného konania a Exekučného poriadku je založený na princípe subsidiarity. Nepriaznivé následky spojené s plynutím procesných lehôt tak postihujú účastníka len v súvislosti so zmeškaním predmetnej lehoty, ktorým je oneskorené podanie. Podanie, ktoré účastník urobil ešte pred samotným začatím plynutia lehoty je podanie urobené včas, a to so všetkými k tomu prislúchajúcimi účinkami s tým, že takéto podanie nie je možné považovať za podanie, ktoré účastník neurobil v zákonnej lehote. Žiaden právny predpis nepostihuje podanie urobené pred začiatkom plynutia lehoty pod následkom zamietnutia z dôvodu nepodania v zákonnej lehote, nakoľko je nesporné, že podanie bolo urobené včas. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ako povinný v 2. rade podal námietky proti exekúcii riadne, včas a účinne, pričom právny záver súdu v tom zmysle, že predmetné podanie nebolo urobené v zákonnej 14-dňovej lehote považoval za nesprávny, nakoľko je zrejmé, že takýmto konaním z dôvodu uplatneného formalizmu dochádza k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) v uvedenom prípade, čo je v právnom štáte neprípustné. Povinný v námietkach zastával názor, že vedenie exekučného konania proti povinnému v 2 rade je v rozpore so zákonom, nakoľko boli porušené jeho práva ako spotrebiteľa, ručiteľské vyhlásenie uvedené v bode 2 čl. 6 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosti MPL TRADING spol. s r.o. k Rámcovej kúpnej zmluve uzavretej medzi oprávneným a povinným v 1 rade dňa 27.01.2012 nespĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ale hlavne medzi oprávneným a povinným v 2 rade nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej by mala byť založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, je dohodnutá v Rámcovej kúpnej zmluve, v prípade ktorej nie je povinný v 2 rade účastníkom predmetného zmluvného vzťahu a vo Všeobecných obchodných podmienkach k uvedenej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v 2 rade nie je účastníkom Rámcovej zmluvy a ako zmluvná strana nepodpísal ani Všeobecné zmluvné podmienky, ktoré sú nesporne podpísané len medzi spoločnosťou MPL TRADING spol. s r.o. a spoločnosťou VME Group s.r.o., rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platne uzavretú. Z uvedeného dôvodu v uvedenom prípade nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie prípadného sporu medzi oprávneným a povinným v 2 rade, keďže povinný v 2 rade nielenže ako samostatný subjekt práva nepodpísal rámcovú zmluvu, ale nepodpísal ani Všeobecné obchodné podmienky k nej prináležiace. Z uvedeného dôvodu nebola medzi oprávneným a povinným v 2 rade platne dohodnutá rozhodcovská doložka, a teda nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v uvedenej veci. Povinný v 2 rade uviedol, že nemal možnosť sa voči postupu rozhodcovského riadne a účinne brániť, keďže v uvedenom prípade bola vo vzťahu k povinnému v 2 rade uplatnená fikcia doručenia rozhodcovského rozsudku. K dnešnému dňu teda zo strany rozhodcovského súdu došlo k odňatiu práva povinného v 2 rade na spravodlivé súdne konanie, keďže rozhodcovský súd využil možnosť fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku bez toho, aby o existencii ručiteľského vyhlásenia vo Všeobecných obchodných podmienkach povinný v 2 rade vedel. Využitie rozhodcovského konania bez možnosti povinného v 2 rade brániť sa voči praktikám oprávneného je preto nevyhnutné vnímať ako o snahu oprávneného zaviazať povinného v 2 rade na plnenie bez toho, aby podpísal rozhodcovskú doložku a aby na seba riadne v súlade so všeobecne záväznými predpismi prevzal na seba ručiteľské vyhlásenie. Povinný v 2 rade žiadal, aby súd exekučné konanie voči nemu zastavil. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Keďže odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu súdneho úradníka, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušilo. V danom prípade je potrebné poukázať, čo sa týka splnenia lehoty na podanie námietok, keď podanie povinného doručené alebo osobne podané na exekútorskom úrade pred vydaním, prípadne doručením upovedomenia o začatí exekúcie, stačí na to, aby sa zachovala lehota na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie (konštantná judikatúra civilných súdov aprobovala včasnosť odvolania, aj keď bolo podané po vyhlásení a pred doručením napádaného rozhodnutia súdu prvého stupňa). Z toho vyplýva, že obsahom takéhoto podania sa súdny exekútor alebo exekučný súd musia vyrovnať bez ohľadu na lehotu, kedy boli podané. Ak boli podané pred začatím jej plynutia, znamená to, že táto lehota ani nemôže plynúť. Ak by teda exekučný súd zamietol námietky povinného urobené pred vydaním, prípadne doručením upovedomenia o začatí exekúcie a námietky by obsahovali skutočnosti, ktoré by preukazovali, že nie sú splnené predpoklady na vykonanie exekúcie, aj tak by súd musel z toho vyvodiť zákonné dôsledky a po zistení neprípustnosti exekúcie túto exekúciu ex offo zastaviť. Ustanovenie § 50 ods. 1 vyjadruje koncentračnú zásadu, z ktorej vyplýva, že súd môže zobrať do úvahy len dôvody, ktoré účastník uviedol v lehote na podanie námietok. Pri posudzovaní obsahu podania, ktoré účastník označí ako námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie, nie je súd viazaný týmto označením. Rozhodujúce je to, čo je obsahom tohto podania. Vyplýva to z ustanovenia § 41 ods. 2 OSP, podľa ktorého „každý úkon posudzuje súd podľa obsahu aj keď je úkon nesprávne označený“. Toho dôsledkom napr. je, že ak obsahom podania označeného ako námietky je návrh na zastavenie konania, súd musí rozhodnúť o návrhu na zastavenie konania. Súd tieto námietky povinného podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie, keď povinný žiadal o zastavenie exekúcie. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk. Podľa § 4 rozhodcovských pravidiel (použitie občianskeho súdneho poriadku), rozhodca postupuje v konaní podľa občianskeho súdneho poriadku tam, kde tieto pravidlá ani dohoda strán neustanovia inak. Vydanie rozhodcovského rozsudku pre omeškanie je vylúčené. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. SR245/2012 zo dňa12.10.2011na ktorom bola vyznačená právoplatnosť dňom 05.11.2012 a vykonateľnosť dňom 08.11.2012. Podľa založených doručeniek na čísle listu 47 exekučného spisu sa nepodarilo rozsudok doručiť účastníkom konania do vlastných rúk. Exekučný súd v rámci svojej úradnej činnosti v exekučnom konaní zistil, že rozhodcovský súd aplikoval v rámci svojej činnosti predpisy spôsobom, ktorý odporuje ustanoveniam zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, o doručovaní rozhodcovských rozsudkov. Dôsledkom takéhoto postupu je, že do exekučného konania sa dostali účastníci na strane povinného, ktorí majú celý rad vecných námietok spadajúcich pod prípady žaloby podľa § 40 citovaného predpisu, pričom tieto námietky v dôsledku fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku uplatnenej rozhodcovským súdom boli vznesené až v exekučnom konaní. Exekučný súd nemôže všetky tieto námietky posúdiť, pretože to aké námietky posudzuje exekučný súd z hľadiska rozhodcovského konania upravuje ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. a je zjavné, že okruh týchto námietok je podstatne užší než sú námietky, ktoré je možné uplatniť v žalobe podľa § 40 citovaného predpisu. Je neprípustné, aby rozhodcovský súd aplikoval také predpisy a postup na doručovanie rozhodcovských rozsudkov, ktorými sa zužuje možnosť účastníka podať žalobu podľa ust. § 40 citovaného predpisu a aby sa takouto činnosťou eliminovala účasť štátnych orgánov na posúdení sporu účastníkov, a to v rámci konania o žalobe podľa § 40 citovaného predpisu. Exekúcia vedená na základe rozhodcovského rozsudku u ktorého bola stanovená fikcia doručenia spôsobom odporujúcim zákonu č 244/2002 Z.z., narúša tradičnú deľbu moci v štáte, keď zákony prijaté Národnou radou Slovenskej republiky sú nadradené vnútorným predpisom rozhodcovských súdov a nestranné súdy ako štátne orgány vykonávajú preskúmavanie rozhodcovských rozsudkov, aj čo do preskúmania vecných dôvodov takýchto rozhodnutí. Exekúciu bolo potrebné vyhlásiť za neprípustnú aj z dôvodu obnovenia zákonnosti a z dôvodu ochrany základného ľudského práva účastníkov na poskytnutie súdnej ochrany v konaní o žalobe podľa ust. § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré je exekučný súd povinný chrániť aj v exekučnom konaní a vykonať vždy také opatrenia a vydávať také rozhodnutia, ktorými sa pri zistení porušenia tohto práva účastníkov zabezpečí náprava nezákonného stavu.
Súd má aj dôvodné pochybnosti o vyznačenej doložke právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. Podľa priložených doručeniek strana 47 exekučného spisu kópie nedoručených zásielok povinnému v 1 rade a povinnému v 2 rade, z ktorých vyplýva možný spôsob doručovania rozhodcovského rozsudku účastníkom na strane povinného, poukazuje na fikciu doručenia. Zákon č. 244/2002 Z.z. odkazuje na ust. § 45 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. T.j. podľa takéhoto odkazu by bolo možné zo strany rozhodcovského súdu aplikovať aj fikcie doručenia, ale len tie fikcie doručenia, ktoré stanovuje občiansky súdny poriadok. Zavádzanie iných fikcií doručenia zo strany rozhodcovského súdu by bolo možné považovať, za konanie ktoré odporuje zákonu, pretože zákon výslovne zakazuje, aby sa spôsob doručovania rozhodcovských rozsudkov menil dohodami účastníkov, t.j. účastníci svojou rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou nemôžu uskutočniť voľbu právneho predpisu, podľa ktorého sa bude doručovanie rozhodcovského rozsudku uskutočňovať a vždy treba principiálne trvať na tom, aby sa dodržiavali zákonné požiadavky pre doručovanie rozhodcovských rozsudkov, najmä vtedy ak sa majú exekučnými súdmi vykonávať za rovnakých podmienok ako vykonateľné rozsudky súdov. V tomto prípade sa doručovanie uskutočňovalo prostredníctvom pošty, pričom z kópií zásielok nevyplýva, že by bola pošta žiadaná o poskytnutie služby opakovaného doručovania. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. sa vyžaduje pre uplatnenie fikcie doručenia opakovaný pokus o doručenie, ktorý takisto ako prvý pokus ostal bezvýsledný, až po takomto druhom bezvýslednom pokuse je možné zásielku uložiť na pošte. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, kedy bola zásielka vrátená súdu za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. V predmetnom prípade neboli zo strany pošty zistené okolnosti odôvodňujúce záver, že písomnosť nemožno doručiť. Pokiaľ by súd mal brať do úvahy fikciu doručenia pre fyzickú osobu (§ 47 ods. 2 O.s.p.), potom od vrátenia doručenia rozhodcovskému súdu dňa 08.11.2012, by bolo možné počítať lehotu 30 dní, ktoré mal povinný v 2 rade na podanie odvolania a až od tohto dátumu mohol rozhodcovský súd počítať právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Potom by právoplatnosť rozhodcovského rozsudku pre povinného v 2 rade mohla nastať až dňa 11.12.2012 (teda nie 05.11.2012 ako to vyznačil rozhodcovský súd) a vykonateľnosť až dňa 14.12.2012 (nie 08.11.2012 ako to vyznačil rozhodcovský súd). Pre právnickú osobu teda povinného v 1 rade by fikcia doručenia platila podľa § 48 ods. 2 O.s.p. sa písomnosť považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Podľa priloženej doručenky na strane 47 súdneho spisu sa doručenka vrátila súdu dňa 09.11.2012, lehota by potom začala plynúť od 12.11.2012 a od tohto dátumu 30 dní, môže byť vyznačená právoplatnosť až dňom 13.12.2012 a vykonateľnosť až dňom 16.12.2012. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, rozhodcovský rozsudok nebol doručených do vlastných rúk povinnému v 1 rade ako aj povinnému v 2 rade (§ 25 ods. 4 zákona č 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., keď konanie bolo zastavené. Úlohou súdneho exekútora bude vyčísliť si trovy exekúcie v lehote 15 dní, o ktorých súd rozhodne samostatným uznesením. Pokiaľ súdny exekútor nepredloží v 15 dňovej lehote vyúčtovanie trov exekúcie, súd bude mať za to, že si ich neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.