Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16P-2-2014.pdf
PDF · 79.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/2/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletého G. H., B.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, dieťa matky X. H.Á., B.. XX.XX.XXXX, X. X. XX, C.. U., na návrh N. W.W., B.. X.X.XXXX, X. I. XXX, v konaní o určenie výživného, takto
rozhodol:
I. Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G. H., B.. XX.XX.XXXX sumou rovnajúcou sa 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, určené zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v platnom znení, vždy do 25.dňa v mesiaci vopred, k rukám N. W., B.. X.X.XXXX, počnúc od 9.1.2014.
II. Dlžné výživné za obdobie od 9.1.2014 do 17.3.2014 vo výške 47,26 Eur je matka povinná uhradiť k rukám N. W., B.. X.X.XXXX, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom vo veci samej doručeným súdu dňa 9.1.2014 domáhala určenia vyživovacej povinnosti zo strany matky dieťaťa, ktorý odôvodnila tým, že o maloletého G. sa stará od malička, pričom matka na výživu dieťaťa ničím neprispieva, ústnu dohodu o výživnom uzavretú na pojednávaní v L. nedodržiava.
Matka sa k návrhu vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 27.2.2014. Uviedla, že je toho času nezamestnaná, bez akéhokoľvek príjmu. Poberateľom rodičovského príspevku a prídavku na maloletého syna Jána je jej druh a otec dieťaťa Y. T., s ktorým žije v obci X.. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila nedostatkom finančných prostriedkov.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu L. 10 č.k. 50Nc/34/2011-59 zo dňa 4.3.2013, právoplatným dňa 9.7.2013 súd zveril maloletého G. H., B.. XX.XX.XXXX do starostlivosti N. W., nar. X.X.XXXX. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že matka s návrhom súhlasila. O maloletého G. sa od 3 mesiacov jeho veku stará p.W., matka otca dieťaťa. K určeniu otcovstva doposiaľ však nedošlo. Dňa 21.11.2012 sa jej narodil ďalší syn Y. T., ktorý je v jej osobnej starostlivosti. O svojho staršieho syna sa nemôže starať, nemá nato vytvorené podmienky, býva v penzióne, kde má k dispozícii jednu miestnosť.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov v rodine dieťaťa zo dňa 12.3.2014 bolo zistené, že N. W. žije v obci I. v rodinnom dome, ktorý bol v čase šetrenia riadne zariadený, hygiena domácnosti bola na primeranej úrovni.
Maloletý G. je v celodennej starostlivosti navrhovateľky, predškolské zariadenie nenavštevuje. V čase šetrenia bol prítomný, komunikoval primerane svojmu veku, Bol čisto oblečený.
Z potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov zo dňa 21.2.2014 súd zistil, že navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 € a prídavku na dieťa vo výške 34,54 €. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 5.12.2013 bolo zistené, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku 260,50 € mesačne a vdovského dôchodku vo výške 90,50 € mesačne.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 20.2.2014 bolo zistené, že matka X. H.Á. je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 13.12.2013. Nie je poberateľkou prídavku na dieťa, rodičovského príspevku ani dávky v hmotnej núdzi.
Podľa § 62 ods.1,2,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, v platnom znení ( ďalej len Zákona o rodine ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona ( §2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení).
Podľa § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného.
Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 Eur mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 160 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dieťa je od svojich dvoch mesiacov v osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá zabezpečuje dieťaťu všetky potreby. Matka sa na výchove a výžive dieťaťa ničím nepodieľa.
V zmysle citovaného §62 Zákona o rodine, je matka povinná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá vzniká narodením dieťaťa, až do doby, kým dieťa nie je schopné sa samostatne živiť. Keďže si matka dobrovoľne svoju zákonnú povinnosť neplní súd návrhu navrhovateľky vyhovel a vyživovaciu povinnosť určil. Vzhľadom na aktuálne sociálne pomery matky súd určil minimálne výživné, ktoré zodpovedá 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo v súčasnosti činí sumu 27,13 €. V tejto súvislosti súd poukazuje nato, že sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. každého kalendárneho roka.
Keďže si matka neplnila vyživovaciu povinnosť vo výške určenej súdom vznikol jej dlh na výživnom za obdobie od 9.1.2014 do 17.3.2014 ( od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku ) vo výške 47,26 € ( 20,13€ (23 dní januára 2014) + 27,13 € ( výživné za 2/2014 )= 47,26), ktorý je povinná v zmysle citovaného § 160 ods. 1 O.s.p. uhradiť k rukám navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Na pojednávaní dňa 17.3.2014 súd vyhlásil rozsudok za prítomnosti navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, ktorí sa vzdali práva na podanie odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.