Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-189-2011.pdf
PDF · 127.64 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/189/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky: M. R., rod. L., nar. X.X.XXXX, bytom U., M. XXX/XX, zast. JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum I 57/132, proti odporkyni: T. T., rodená N., nar. XX.X.XXXX, bytom U., M. 745/9, zast. JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 478,13 eur na účet zástupcu odporkyne JUDr. Jaroslava Hujíka, advokáta so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu 23.12.2011 domáhala určenia vlastníckeho práva ku KNC parcele č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere X mX v k. ú. U. s odôvodnením, že je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. U., a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na L. parcele č. XXXX/X a parc.č. XXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom odporkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k. ú. U., a to rodinného domu súp. č. XXX na parc. L. č. XXXX a ďalej pozemkov parc. č. XXXX a XXXX, pričom keď navrhovateľka v roku XXXX uskutočňovala na svojich nehnuteľnostiach rekonštrukčné práce, súčasťou ktorých bola aj oprava oplotenia nachádzajúceho sa na hranici oddeľujúcej pozemky L. parcely č. XXXX a XXXX vo vlastníctve odporkyne a pozemky L. parc. č. XXXX/X a XXXX/X vo vlastníctve navrhovateľky, odporkyňa vzniesla v stavebnom konaní námietku, že časť múru postaveného na hranici medzi vyššie uvedenými pozemkami je postavená na pozemkoch L. parcelách č. XXXX a 2496 vo vlastníctve odporkyne, na základe čoho stavebný úrad rozhodnutím z 10.11.2011 prerušil stavebné konanie na dobu 30 dní s tým, že v tejto lehote má byť stavebnému úradu predložený dôkaz o podaní návrhu na súd. Navrhovateľka uviedla, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX nadobudla od svojej starej matky G. Trnavskej darovacou zmluvou z 21.9.2006. Podľa jej informácií betónový múr postavila na hranici vyššie uvedených pozemkov jej stará matka so svojím manželom, súčasne s výstavbou rodinného domu súp.č. XXX a táto hranica bola v teréne vyznačená geodetom a zakreslená v geometrickom pláne č. XXX-XXXX-X. Právni predchodcovia odporkyne a ani odporkyňa nikdy túto hranicu nespochybnili, pričom až v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby podala odporkyňa vlastnícku námietku. Následným meraním sa skutočne zistilo, že časť oporného múru čiastočne zasahuje do pozemku vo vlastníctve odporkyne, čo je zobrazené v geometrickom pláne č. Xa/XXXX, pričom tá časť pozemku, ktorá zasahuje do pozemku vo vlastníctve odporkyne predstavuje parcelu č. XXXX/X. Keďže uvedenú časť nehnuteľnosti navrhovateľka resp. jej právni predchodcovia užívali nerušene minimálne od roku XXXX do roku XXXX, vlastnícke právo k uvedenej časti pozemku nadobudla vydržaním v zmysle § 134 Obč. zákonníka v spojení s § 130 Obč. zákonníka.
Na ústnom pojednávaní konanom 30.1.2014 zástupca navrhovateľky zmenil podaný návrh v tom smere, aby súd určil, že navrhovateľka je vlastníčkou pozemku KNC parcely č. XXXX/X zastavané plochy o výmere X m2, v k. ú. U., ktorá bola vytvorená geometrickým plánom č. XA/XXXX z X.X.XXXX, vyhotoveným B.. N. I.. Súd zmenu návrhu v zmysle uvedeného prednesu pripustil v celom rozsahu uznesením z 30.1.2014.
Zástupca navrhovateľky po vykonanom dokazovaní uviedol, že i samotná odporkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.10.2013 nespochybňovala tvrdenie, že vybudovaný betónový múrik sa nachádza na pozemku navrhovateľky, pričom o tom, že to tak nie je, sa dozvedela až po vykonaní meraní v roku 2010. Do tohto obdobia bola sama presvedčená o nespornosti hranice. Až na základe vykonaných meraní si začala uplatňovať nárok na časť pozemku, ktorý v podstate bol zastavaný múrikom, a ktorý podľa geometrického plánu Ing. I. zasahoval do jej pozemku. Poukázal na to, že nestranný svedok p. G. potvrdil, že uvedený múrik vybudoval právny predchodca navrhovateľky, a to jej starý otec p. F. z dôvodu, že bolo potrebné vybudovať oporný múr po predchádzajúcom vyrovnaní pozemku vo vlastníctve p. F.. Na základe toho je splnená i podmienka dobromyseľnosti a nepretržitej doby 10 rokov, ako podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydržaním, preto s poukazom na uvedené navrhol podanému návrhu vyhovieť a priznať náhradu trov konania, ktoré vyčísli v lehote troch dní.
Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila. Podľa nej navrhovateľka v konaní neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by ona alebo jej právny predchodca nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku vydržaním. Tiež v konaní nepreukázala, že by na časť tohto pozemku pod múrikom, resp. za oplotenie vybudované na múriku, počas celej doby od jeho vybudovania, teda od začiatku 70-tych rokov minulého storočia, navrhovateľka ani jej právny predchodca nikdy nevstúpili, túto časť nikdy neužívali a nemohli byť preto dobromyseľní, že im tento múrik vrátane pozemku pod múrikom patril. I z výpovede svedkyne Ing. I. vyplynulo, že sama navrhovateľka, keď ju prizvala na meranie, jej povedala, že nevie, na akom pozemku je múrik postavený a ona mala pri meraní zistiť, kde múrik stojí, teda na ktorom pozemku. Odporkyňa poukázala i na to, že z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že navrhovateľka ani jej právny predchodca nemohli byť dobromyseľní v tom, že by im nehnuteľnosť, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva patrila, pretože táto sa nachádza za predným plotom / múrom/ z podhradského kameňa, ktorý bez akýchkoľvek pochybností patril a patrí odporkyni, s čím musela byť uzrozumená tak navrhovateľka ako i jej právny predchodca, preto s poukazom na uvedené navrhla návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré si vyčísli v lehote troch dní. Trovy konania si zástupca odporkyne vyčíslil v podaní z 17.3.2013, pričom žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výške 478,13 eur z titulu trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 189/2011, výsluchmi svedkov, a to B.. N. I., G. G. , A. N., C. T. a zistil nasledovný skutkový stav:
Z rozhodnutia G. U. z XX.XX.XXXX č. spisu XXX/XXXX/XXX/SOU mal súd preukázané, že G. U. ako stavebný úrad dňa 28.9.2011 zahájil konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby - prístavby rodinného domu a oplotenia na parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXX/X, XXXX v k. ú. U. vo vlastníctve navrhovateľky, v ktorom konaní zástupca odporkyne B.. C. T. uplatnil námietky, vyplývajúce z vlastníckych práv k pozemkom, na základe čoho uvedený stavebný úrad konanie prerušil a odkázal na podanie žaloby na súd. Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že námietky sa týkali umiestnenia stavby tesne pri hranici a sčasti za hranicou susednej parcely bez písomného súhlasu vlastníkov tejto parcely / odporkyne/ s tým, že súčasťou stavby je i vystavaný múrik (oplotenie), ktorý je sčasti postavený na cudzom pozemku.
Z výpisu z LV č. XXX v k. ú. U. z XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX ako i L. parcely XXXX o výmere XXX mX zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere XXX mX záhrady, pričom spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice nadobudla pod B3 na základe dohody V XXX/XX z X.X.XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti jednej polovice pod B6 na základe darovacej zmluvy č. V XXX/XXXX.
Z výpisu z LV XXX v k. ú. U. z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X a ďalej L. parcely č. XXXX/X o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X o výmere XXX mX zastavaná plocha a nádvorie, ďalej parcely č. XXXX/X o výmere XXX mX záhrada a parc. č. XXX/X o výmere X mX zastavaná plocha a nádvorie, pričom vlastnícke právo nadobudla k uvedeným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy z XX.X.XXXX a kúpnej zmluvy č. V XXXX/XX.
Z geometrického plánu č. Xa/XXXX vypracovaného B.. N. I. z X.X.XXXX mal súd preukázané, že uvedeným GP bola vytvorená z pôvodnej parcely č. XXXX zápis v LV XXX o výmere XXX mX / zapísanej vo vlastníctve odporkyne/ novovytvorená parcela č. XXXX/X o výmere XXX mX zastavaná plocha a parc. XXXX/X o výmere 4 m2 zastavaná plocha.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že hranicu medzi pozemkami netvorila vonkajšia strana betónového múrika v smere od nehnuteľnosti navrhovateľky, ale túto tvoril plot skonštruovaný na tomto múriku, pričom betónový múrik oddeľujúci predmetné nehnuteľnosti bol postavený na základe vzájomnej dohody medzi jej rodičmi H. N., T. N. a právnymi predchodcami navrhovateľky C. F. a jeho manželkou. Obsahom dohody bolo, že oplotenie sa vybuduje na odsúhlasenej hranici, a to tak, že betónový základ- múrik bude vyhotovený sčasti na pozemku F. a sčasti na pozemku N. a na betónovom múriku bude v jeho strede vyhotovený plot oddeľujúci tieto nehnuteľnosti. Táto dohoda bola následne realizovaná tak, že betonárske práce vykonali F. pre oboch susedov, a to vrátane osadenia kovových stĺpikov, ktoré dodal otec odporkyne a vybudovanie ďalšej kovovej konštrukcie oplotenia zabezpečili jej rodičia a samotné zhotovenie konštrukcie kovového plota vykonal za prítomnosti jej rodičov jej manžel B.. C. Habala, ktorý konštrukciu zváral. Takto vybudované oplotenie bolo akceptované i právnymi predchodcami navrhovateľky, a to približne do roku 2009, kedy odporkyňa zasiahla do tohto zaužívaného stavu tak, že odstránila bez súhlasu odporkyne oplotenie po celej dĺžke tak, že odpílila železné stĺpiky a železnú konštrukciu plota, tieto odstránila a bez súhlasu odporkyne a bez stavebného povolania na pôvodnom betónovom múriku, ktorý mal šírku približne 30 cm vybudovala betónový múrik vo výške asi 80 cm a široký asi 20 cm, ktorý múrik však umiestnila nie na tú časť múrika, ktorá sa nachádzala medzi pôvodným oplotením a jej pozemkom, ale tento vybudovala tak, že vonkajší obvod nového múrika lícuje s vonkajšou hranou pôvodného betónového múrika na pozemku odporkyne, čím zasiahla do jej nehnuteľnosti najmenej v rozsahu 15 cm po celej dĺžke hranice, t.j. v dĺžke približne 20m. Nie je teda pravda, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia užívali a mali v držbe a vydržali vlastnícke právo k pozemku nachádzajúcemu sa pod pôvodným plotom z oboch strán tohto plota, pretože nehnuteľnosť nachádzajúcu sa na ich strane od železného plota vždy užívali a považovali dôvodne za svoje vlastníctvo jej rodičia, pričom nehnuteľnosť užívali až po železné oplotenie. Za toto železné oplotenie navrhovateľka ani jej právni predchodcovia nikdy nevstúpili, túto nehnuteľnosť za železným plotom neužívali a rešpektovali, že tá časť nehnuteľnosti, ktorá je vymedzená železnou konštrukciou oplotenia bola jej rodičov a následne jej.
Z fotografií predložených odporkyňou, a to z fotografie č. 1 z prílohovej obálky na č.l. 19 spisu, mal súd preukázané, že tvrdenia odporkyne o tom, že na pôvodnom betónovom múriku bol vybudovaný kovový železný plot, pozostávajúci z kovových stĺpikov, medzi ktoré boli pevne zabudované kovové plotové dielce, ktorý kovový plot bol postavený v strede pôvodného betónového múrika sú pravdivé, pričom z uvedenej fotografie č. 1 tiež vyplýva, že na začiatku dvora vo vlastníctve odporkyne, t.j. parcely č. 2496, prvý kovový stĺpik i prvý plotový dielec uvedeného oplotenia bol postavený v strede pevne vybudovaného múru /resp. stĺpa/ vybudovaného z podhradského kameňa, ktorý kamenný stĺp / nesporne vo vlastníctve odporkyne/ je z celej časti vybudovaný pred celou časťou pôvodného betónového múrika, oddeľujúceho a tvoriaceho hranicu pozemkov vo vlastníctve navrhovateľky i odporkyne. Inak povedané tento betónový múr predstavujúci hranicu týchto pozemkov, sa v prednej časti / od ulice/ nachádza za múrom /stĺpom/ z podhradského kameňa vo výlučnom vlastníctve odporkyne a predtým vo vlastníctve predchodcov odporkyne, t.j. rodičov odporkyne, manželov N.. Z fotografie č. 4, z prílohovej obálky na č.l. XX spisu, tiež nesporne vyplýva, že i novovybudovaný betónový múr vybudovaný odporkyňou na pôvodnom betónovom múriku sa nachádza v celej svojej šírke za uvedeným kamenným stĺpom vo vlastníctve odporkyne.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka nadobudla nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXX v k. ú. U. od svojej starej matky G. F., pričom rodinný dom nadobudla v roku 2006. Keď začali realizovať rekonštrukciu nehnuteľností, dala si vytýčiť geodetkou skutočné hranice nehnuteľnosti, geodetka jej povedala, že celý tento sporný múrik je postavený na parcelách, ktoré zdedila. Uviedla, že tieto nehnuteľnosti, ktoré vlastní, sú úrovňovo nižšie od úrovne pozemku vo vlastníctve odporkyne, pričom na hranici ich pozemkov bol pôvodne postavený betónový múrik o hrúbke približne 20 cm, ktorý múr z ich strany mal výšku približne 1,2 m, keďže sú približne o 1 m nižšie ako pozemky vo vlastníctve odporkyne. V strede tohto múrika bol postavený kovový plot tak, ako je to zachytené na fotografiách č. 1,2, ktoré doložila do spisu odporkyňa. Keďže geodetka im povedala, že celý múrik je na jej pozemkoch, ona tento kovový plot na múriku zdemontovala spolu s manželom a postavili na ňom betónový múr, ktorý je označený bodom 1 na fotografiách č. 4 a 5 doložených odporkyňou. Tento dobetónovaný múr má výšku približne 0,8 m a hrúbku asi 20 cm. Uviedla, že i jej stará matka tvrdila, že tento pôvodný betónový múrik, na ktorom bol kovový plot, je postavený na ich pozemku, čo jej potom potvrdila i geodetka. Tento pôvodný múrik, na ktorom bol kovový plot, bol postavený niekedy v 70-tych rokoch, ešte pred stavbou ich domu, aby nedošlo k zosuvu pôdy. Uviedla, že tento múrik, na ktorom bol až neskôr vybudovaný kovový plot, staval pôvodne jej starý otec C. F., určite s nejakou pomocou aj zo strany rodiny odporkyne. E. otec C. F. zomrel v roku XXXX. Potvrdila, že keď odstraňovala tento kovový plot v roku 2008, neriešila to s odporkyňou, lebo bola v tom, že celý tento plot je ich, pričom tiež potvrdila, že bez stavebného povolenia vybudovala na pôvodnom múriku betónový múr, ktorý je zachytený na fotografiách č. 4,5 na čl. 19 spisu. Uviedla, že v rámci stavebného konania bol vypracovaný nový geometrický plán, ktorý zistil rozdiel, a to, že tento novovybudovaný betónový múr zasahuje na jednu aj druhú parcelu, t.j. v jej vlastníctve i vo vlastníctve odporkyne. Uviedla, že nemá vedomosť, či pôvodný kovový plot bol vybudovaný len z nákladov jej starých rodičov alebo aj zo strany odporkyne.
Odporkyňa pred súdom uviedla, že ona bola vždy v tom, že aj pôvodný betónový múrik bol postavený v celom rozsahu na jej pozemku. Uviedla, že navrhovateľka jej tvrdila, že starká jej povedala, že celý plot bol ich, čo nebola pravda. Pôvodný betónový múrik bol postavený v roku 1970 a kovová časť plota v roku 1971. Tento kovový plot robil už jej manžel / teda odporkyne/. Uviedla, že jej rodičia H. N. a T. N. boli vlastníkmi týchto nehnuteľností až do roku - otec 1986, kedy zdedila po ňom nejaký podiel a zvyšnú časť nadobudla darovacou zmluvou od matky niekedy v roku 1987. Uviedla, že v tomto dome bývala do roku 1984, potom sa odsťahovali i s manželom a deťmi a tieto nehnuteľnosti začala znova užívať od roku 1999. Uviedla, že navrhovateľka jej asi v roku 2009 oznámila, že geodetickým zameraním bolo zistené, že betónový múr v podstate postavili na jej pozemku. Odporkyňa k tomu uviedla, že bola prekvapená týmto zistením, ale pozitívne, lebo navrhovateľka predtým s istotou vyhlasovala, že plot je ich a na ich pozemku. Odporkyňa uviedla, že ona predtým neskúmala, na koho pozemku bol postavený múr a plot, lebo s týmto múrikom a oplotením nič nerobili, keď ho išla navrhovateľka rekonštruovať, mala si to zistiť. Odporkyňa potom uviedla, že bola v tom domnení, že celý tento múrik je postavený na pozemku navrhovateľky, predtým to neskúmala. Uviedla, že toto začala tvrdiť navrhovateľka v roku 2008, keď začali s týmito rekonštrukčnými prácami. Odporkyňa uviedla, že si myslela, že je to pravda, až kým navrhovateľka nedoniesla nový geometrický plán, niekedy v roku 2010, keď prišla s B.. A., kedy sa odporkyňa prvýkrát dozvedela, že celý pôvodný múrik je postavený na jej pozemku. Uviedla, že pôvodnú časť betónového múrika o výške približne 1,2 m stavali spoločne a finančne znášali spoločne jej rodičia i starí rodičia navrhovateľky, kovový plot finančne zabezpečovali a aj realizovali vlastnou prácou jej rodičia a jej manžel, ktorý zváral tento kovový plot. Podľa nej tento kovový plot bol výlučne ich, pôvodný betónový múrik bol spoločný. Potvrdila, že do roku 2009 žiadne spory ani susedské spory ohľadom tohto kovového plota a betónového múrika neboli.
Z výsluchu svedkyne B.. N. I., geodetky, ktorá vypracovávala geometrický plán č. Xa/XXXX z X.X.XXXX súd zistil, že uvedený GP vypracovala z podnetu navrhovateľky, ktorá ju oslovila s tým, že potrebujú zamerať priebeh existujúceho postaveného múrika, nachádzajúceho sa vedľa jej rodinného domu s tým, že si neboli istí, či je postavený správne na hranici ich pozemku s pozemkom odporkyne. Svedkyňa uviedla, že previedla meranie, pričom ako podklad mala i pôvodný geometrický plán z 9.2.1995, vypracovaný B.. L., v ktorom bola číselne určená hranica medzi týmito dvoma nehnuteľnosťami, čiže parc. č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky a parcelu odporkyne č. XXXX. Svedkyňa uviedla, že zamerala priebeh múrika, pričom zistila, že začiatočný bod oplotenia pri ceste je v dovolených odchýlkach, ktoré stanovujú predpisy, čiže dá sa stotožniť s pôvodným bodom, pričom pri meraní priebehu oplotenia zadnej časti zistila, že postavený múrik zasahuje na parcelu odporkyne, t.j. parcelu č. XXXX. Tento rozsah múrika, ktorý zasahuje do susednej parcely č. XXXX, vyznačila na vypracovanom geometrickom pláne z X.X.XXXX ako novovytvorenú parcelu č. XXXX/X. Podľa svedkyne predná časť tohto múrika je od cesty celá postavená na parcele navrhovateľky, pričom zadná časť tohto múrika zasahuje do parcely odporkyne, a to v rozsahu, ako je označené parcelou č. XXXX/X v geom. pláne z X.X.XXXX.
Z výsluchu svedka G. G., suseda oboch účastníkov tohto sporu, súd zistil, že uvedený svedok sa poznal i so starými rodičmi navrhovateľky i s rodičmi odporkyne. Svedok uviedol, že múrik v blízkosti rodinného domu pôvodne vo vlastníctve starých rodičov navrhovateľky, manželov F., postavil podľa neho starý otec navrhovateľky C. F., a to ešte predtým, ako začal stavať jeho rodinný dom, čiže niekedy okolo roku 1968, pretože potreboval vybudovať oporný múr, aby zabránil zosuvu pôdy zo susedného pozemku na jeho pozemok. Svedok uviedol, že celý tento oporný múr C. F. vybudoval len na svojom pozemku a nie i na pozemku odporkyne. Uviedol, že starí rodičia navrhovateľky sa sťahovali do ich domu v lete 1969, kedy bol ich dom už prevažne dokončený. Svedok uviedol, že pán C. F., tento pôvodný múrik postavil na svojom pozemku zo svojho materiálu a na vlastné finančné náklady. Čo sa týka výstavby kovovej časti plotu na tomto múriku, túto zrealizovali v celom rozsahu z vlastného materiálu otec odporkyne p. H. N., a to na múriku podľa neho vo vlastníctve C. F.. Uviedol, že vzťahy medzi rodinou C. F. a H. N. boli v tom období veľmi dobré až do ich smrti. O. hranice medzi dvormi, teda pozemkami teraz vo vlastníctve navrhovateľky a odporkyne, neboli medzi nimi nikdy žiadne problémy.
Z výsluchu svedka A. N., synovca odporkyne, súd zistil, že uvedený svedok býval v rodinnom dome vo vlastníctve odporkyne v období rokov 1980 až 2004 so starou matkou T. N. a starým otcom H. N.. Súd zistil, že uvedený svedok nemá vedomosť a nikto pred ním nikdy nespomínal, v koho vlastníctve je plot a múrik, oddeľujúci pozemky v súčasnosti vo vlastníctve navrhovateľky a odporkyne. Svedok uviedol, že nikoho nevidel, že by sa staral o údržbu tohto plota, a to ani zo strany N. ani zo strany F.. Taktiež sa nikdy nestalo, že by C. F. išiel k nim na dvor a staral sa o údržbu tohto plota. Svedok uviedol, že podľa neho tento kovový plot sa nachádzal v pôvodnom stave odvtedy ako bol vybudovaný pred rokom 1977. Uviedol, že si on vždy myslel, že hranicou medzi týmito pozemkami je tento plot.
Z výsluchu svedka C. T., manžela odporkyne, súd zistil, že manželstvo s odporkyňou uzatváral v roku 1971, pričom on prišiel na Slovensko na jar 1970, kedy už bol postavený múrik, na ktorom bol neskôr postavený kovový plot tak, ako je zachytené na fotografii č.l. 95 spisu. Uviedol, že na jar 1970 však už v tom múriku boli osadené kovové stĺpy, ktoré boli zapustené do hĺbky 70 cm, čo mu povedal svokor, t.j. otec odporkyne. Svokor sa vtedy jednoznačne vyjadril, že on staval tento betónový múrik kvôli tomu, že sa tam na jeho dvor navážala zemina, aby sa zrovnal pozemok, ktorý bol pôvodne svahovitý smerom dolu od začiatku pozemku. Svokrovci sa do rodinného domu sťahovali niekedy v lete cez prázdniny 1970. Svedok uviedol, že on naváral plotové dielce ešte predtým, ako sa svokrovci nasťahovali do tohto domu, aby bol ohradený ich dvor, pričom kovový plot sa robil z materiálu vo vlastníctve svokra, pričom pôvodný betónový múr staval v celom rozsahu jeho svokor na svojom pozemku, keďže tam zapúšťal i tie stĺpy. Svedok potvrdil, že taktiež kameninový múr z prednej časti pozemku vo vlastníctve teraz odporkyne, stavali známi jeho svokra, chlapi z D., niekedy v roku 1970, predtým ako sa svokrovci nasťahovali do domu, pričom svedok potvrdil, že pôvodný kovový plot bol zaústený do tohto kameninového stĺpu, čo je zachytené i na fotografii č. 1, ktorá bola doložená do spisu. Svedok uviedol, že nesporné medzi nimi bolo, že celý múrik i kovový plot patrí svokrovi. Svedok potvrdil, že navrhovateľka bez súhlasu jeho manželky odpílila tento kovový plot a bez jej súhlasu na pôvodnom betónovom múre postavila nový betónový múr. Pôvodný betónový múr mal šírku približne 30 cm, pričom navrhovateľka navrchu postavila betónový múr o šírke 20 cm, pričom 10 cm nechala z jej strany ešte voľné, čiže vrchnú časť nového betónového múrika viac posunula na pozemok odporkyne. Svedok potvrdil, že keď sa umiestňoval na tento betónový múr kovový plot, p. F. to žiadnym spôsobom nenamietal, pričom v prednej časti dvora bola podľa svedka hranica medzi ich dvormi až za postaveným betónovým múrikom.
Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z 16.9.1966 /č.l. 56 spisu/ mal súd preukázané, že právo osobného užívania k pozemku nachádzajúcemu sa v obci T. M., a to k parc. č. XXX/X o výmere XXX mX získal k výstavbe rodinného domu C. F. a manželka G.. Z osvedčenia o dedičstve D XXX/XX-XX z 11.6.2003 mal súd preukázané, že C. F., starý otec navrhovateľky zomrel dňa 28.3.2003. Z darovacej zmluvy z 21.9.2006, vklad ktorej bol povolený pod V XXXX/XX mal súd preukázané, že uvedenou darovacou zmluvou darkyňa G. F. darovala obdarovanej M. L., t.j. navrhovateľke rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX ako i parc. č. XXXX o výmere XXX mX a parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX v k. ú. U., a to v celosti.
Z dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku z X.X.XXXX / č.l.XX spisu/ mal súd preukázané, že na základe uvedenej dohody získal H. N. s manželkou T. právo osobného užívania pozemku v obci U. - T. M., a to k parc. č. XXX/X o výmere XXX mX určeného k výstavbe rodinného domu. Z rozhodnutia štátneho notárstva v D. D XX/XX-XX z XX.X.XXXX mal súd preukázané, že H. N. zomrel X.X.XXXX. Z darovacej zmluvy z XX.XX.XXXX registrovanej pod RI XXXX/XX-X mal súd preukázané, že uvedenou darovacou zmluvou T. N. darovala svojej dcére T. T. rod. N., t.j. odporkyni spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X-tín k parcele č. XXX/X dvor a záhrada o výmere XXX mX a domu súp. č. XXX na parc. XXX/X.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v platnom znení, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a pod dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 872 ods. 6 cit. zákona, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa § 868 Občianskeho zákonníka ( Zák.č. 40/1964 Zb. v znení novely Zák.č. 509/1991 Zb.) pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 135a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( Zák.č. 40/1964 Zb. v znení platnom do 31.12.1991 ) vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1 ) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2 ). /2/ Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1 ) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania ( § 199 ods. 1 ), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
Podľa § 199 ods. 1 cit. zákona právo osobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom, spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov, alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží, alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť.
V súvislosti s predmetným sporom je potrebné uviesť, že v čase, a to od 1.4.1964 nadobudol účinnosť nový Občiansky zákonník, a to prijatý zákonom č. 40/1964 Zb., ktorý vydržanie vlastníckeho práva vôbec neupravoval a nadobudnutie vlastníckeho práva týmto spôsobom neumožňoval. Právny inštitút vydržania zaviedla až novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 131/1982 Zb. účinná od 1.4.1983, avšak len k veciam, ktoré mohli byť predmetom osobného vlastníctva a k pozemku iba vtedy, ak sa k nemu inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Takýmto pozemkom v zmysle § 199 ods. 1 cit. zákona boli len pozemky v socialistickom spoločenskom vlastníctve. K takémuto pozemku oprávnenou držbou občana po dobu 10-tich rokov, nadobudol vlastnícke právo štát ( § 135 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.12.1991 ). § 132a citovaného zákona, upravoval, že kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti, je dobromyseľný, že mu vec patrí, má, pokiaľ nie je stanovené inak, obdobné práva na ochranu, aké má vlastník veci. Následná novela Občianskeho zákonníka, a to vykonaná zákonom č. 509/1991 Zb. účinná od 1.1.1992, ustanovila v ustanovení § 134 ods. 1,2 vydržanie vlastníckeho práva ku všetkým nehnuteľnostiam zo strany oprávneného držiteľa, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, s výnimkou vecí, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, resp. vecí, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb. Do doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmysle § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, možno započítať aj dobu, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Po zhodnotení vyššie uvedeného skutkového stavu a na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXX/X v k.ú. U., je v celom rozsahu neopodstatnený. Ako prvoradú otázku súd riešil v tomto konaní, či navrhovateľka mala v konaní naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe. Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej žalobe v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v platnom znení zo strany navrhovateľky bol daný, a to s prihliadnutím na skutočnosť, že otázku, kto je skutočným vlastníkom spornej nehnuteľnosti, bolo možné riešiť len predmetnou určovacou žalobou v súdnom konaní a na podanie uvedenej žaloby bola navrhovateľka odkázaná i rozhodnutím Mesta U. ako stavebného úradu v rozhodnutí z 10.11.2011.
Z výsledkov vykonaného dokazovania v tejto veci, a to z geometrického plánu č. Xa/XXXX vypracovaného B.. N. I., ako i z výsluchu uvedenej svedkyne geodetky B.. I. mal súd preukázané, že betónový múrik vybudovaný medzi parcelami č. XXXX /pôvodne vo vlastníctve predchodcov odporkyne/ a parc. č. XXXX /pôvodne vo vlastníctve predchodcov navrhovateľky/ je v jeho zadnej časti / smerom od ulice/ vybudovaný na pozemku evidovanom vo výlučnom vlastníctve odporkyne, a to na parc. č. XXXX, a to v rozsahu ako uviedla uvedená geodetka v geometrickom pláne č. Xa/XXXX o výmere X m2, ktorú časť tohto pozemku označila ako novovytvorenú parcelu č. XXXX/X o výmere X m2, pričom z výsluchu uvedenej svedkyne súd ďalej zistil, že predná časť tohto betónového múrika je postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, t.j. na parc. č. XXXX, a to v rozsahu ako je zakreslené v uvedenom geometrickom pláne. Navrhovateľka v konaní tvrdila, že tento betónový múrik bol pôvodne vo vlastníctve jej starých rodičov C. F. a jeho manželky, ktorí postavili uvedený betónový múrik na hranici medzi pozemkami XXXX a XXXX. Navrhovateľka ďalej v konaní tvrdila, že uvedený betónový múrik starý otec C. F. postavil s vedomím, že ho stavia výlučne na jeho pozemku, preto zastáva názor, že i novovytvorená parcela č. XXXX/X z parcely vo výlučnom vlastníctve odporkyne, ktorá sa nachádza pod betónovou časťou tohto múrika je v jej výlučnom vlastníctve, keďže vlastnícke právo nadobudla vydržaním. Pri výpovedi pred súdom tiež uviedla, že pôvodný betónový múrik vybudoval jej starý otec určite s nejakou pomocou zo strany rodiny odporkyne.
V tej súvislosti je potrebné uviesť, že z citovaných ustanovení vyplýva, že oprávnenosť držby je jednou zo základných podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním, pričom za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky vec ovláda, pričom pri oprávnenej držbe musí ísť o také faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný psychický stav držiteľa, pričom posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere, alebo nie je, treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej, normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu) vzniku vlastníctva.
V danom prípade z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že pôvodný betónový múrik bol postavený ešte pred rokom 1970 zo strany starých rodičov navrhovateľky C. F. s manželkou a podľa názoru súdu i za pomoci rodičov odporkyne H. N. s manželkou, čo uviedla vo svojej výpovedi i navrhovateľka a túto skutočnosť uviedla vo svojej výpovedi i odporkyňa a potvrdil ju i svedok B.. T., manžel odporkyne. Podľa názoru súdu nielen tento pôvodný betónový múrik ale i kovový plot, ktorý bol postavený po roku 1970 manželom odporkyne B.. T., z materiálu / plotových dielcov/, ktoré mu poskytol svokor, teda otec odporkyne, boli v spoluvlastníctve predchodcov navrhovateľky, teda starých rodičov navrhovateľky ako i rodičov odporkyne, čomu nasvedčujú viaceré okolnosti. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že susedské vzťahy medzi predchodcami navrhovateľky i odporkyne boli v minulosti veľmi dobré, čo bolo v konaní nesporné, pričom betónový múrik ako i kovový plot na tomto betónovom múriku boli postavené za súčinnosti a materiálovom prispení oboch rodín, a to rodiny F. a rodiny N., o čom svedčia vyššie uvedené svedecké výpovede. Preto má súd za to, že obe rodiny boli v domnení , že uvedený betónový múrik bol postavený na hranici oboch pozemkov, a to parc. č. XXXX a XXXX, t.j. sčasti na pozemku predchodcov odporkyne a sčasti na pozemku predchodcov navrhovateľky, a to v smere po celej dĺžke tohto pozemku, pričom túto skutočnosť nikto bližšie nepreveroval, keďže ich susedské vzťahy boli veľmi dobré. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že predná časť tohto betónového múrika / smerom od ulice/ sa nachádza na pozemku vo vlastníctve v súčasnosti navrhovateľky a zadná časť na pozemku vo výlučnom vlastníctve odporkyne. Tvrdeniu navrhovateľky o tom, že starý otec F. bol v čase výstavby uvedeného betónového múrika v domnení, že je postavený len na pozemku v ich vlastníctve s manželkou odporuje tá skutočnosť, že pokiaľ by tomu bolo tak, podľa názoru súdu rodina predchodcov navrhovateľky, teda C. F., by nedovolila rodičom odporkyne - manželom N. postaviť pred celou prednou časťou tohto betónového múrika / od ulice/ kamenný múr z podhradského kameňa, ktorý nesporne stavala rodina odporkyne, ktorý ohraničuje pozemok odporkyne z prednej časti od ulice, čo nesporne vyplýva i z fotografii č. X,X z príloh. obálky na č.l. XX spisu. Uvedený betónový múrik a kovové oplotenie, pôvodne postavené v strednej časti tohto betónového múrika spoločne využívali ako spoločnú hranicu obe rodiny predchodcov navrhovateľky i odporkyne. Pozemok v zadnej časti dvora odporkyne, ktorý je vymedzený v GP č. Xa/XXXX B.. I. ako parc.č. XXXX/X, ktorá časť pozemku vo vlastníctve odporkyne bola zastavaná i pôvodným betónovým múrikom a je zastavaná i novovybudovaným betónovým múrikom / ktorý bol dostavaný na pôvodný betónový múrik/, nebola nikdy vo výlučnom užívaní navrhovateľky resp. predchodcov navrhovateľky, preto súd dospel k záveru, že navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by k tejto časti pozemku vo vlastníctve odporkyne nadobudla vlastnícke právo vydržaním v zmysle cit. zákonných ustanovení, preto súd podaný návrh v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol.
O trovách konania účastníkov v danej veci rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej pomoci á XX,XX eur v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov /z hodnoty neurčitej, a to za prevzatie veci a písomné vyjadrenie k žalobe z 12.1.2012 / a za dva úkony právnej pomoci á 60,07 eur /účasť na pojednávaní v dňoch 7.1.2013 a 10.10.2013/ a za tri úkony právnej pomoci á 61,87 eur /účasť na pojednávaniach v dňoch 30.1.2014, 25.2.2014 a 17.3.2014/, plus 2x režijný paušál á 7,63 eur, 2x režijný paušál á 7,81 eur, plus 3x režijný paušál á 8,04 eur, čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 478,13 eur, ktoré je povinná nahradiť odporkyni navrhovateľka, keďže bola v konaní v celom rozsahu neúspešná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.