Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1444-2019.pdf
PDF · 101.47 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1444/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 792 752, proti povinnému: Z. I., T.: XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 10, 089 01 Svidník, o vymoženie 581,40 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa pod sp. zn. 202EX 479/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 30.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 581,40 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súd, stály rozhodcovský súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp.zn. 169/09/18 zo dňa 22.01.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 31.50.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 18.09.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušan Kormaník, so sídlom exekútorského úradu Námestie gen. Štefánika 529/4, 06401 Stará Ľubovňa, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 202EX 479/19.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 04.10.2019.
4. Povinný podal dňa 04.10.2022 „Návrh na zastavenie exekúcie“, t.j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v Návrhu na zastavenie exekúcie opieral hlavne o ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku podľa ktorého súd zastaví exekúciu v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný namietal skutočnosť, že rozhodcovský súd pri vydávaní rozsudku pochybil, keď ho vydal v rozpore so zákonom, nakoľko nevykonal kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok úverovej zmluvy podľa ustanovení občianskeho zákonníka. Povinný namietal uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá jednoznačne zhoršila postavenie povinného ako spotrebiteľa, čím došlo k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi oprávneným a povinným. Podľa názoru povinného si veriteľ vo vopred naformulovanej rozhodcovskej zmluve vymedzil pre prípad vzniku sporu právo výberu rozhodcovského súdu, ktorý rozhoduje prevažne v prospech oprávneného. Zhoršenie postavenie povinného vyplývalo m.i. aj zo skutočnosti, že povinný tak bol ukrátený o možnosť prejednať svoj spor pred všeobecným súdom v mieste svojho bydliska. Povinný mal z vyššie uvedeného zato, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná
zmluvná podmienka, ktorá je navyše aj nemorálna. Povinný tiež namietal, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko povinný nemal možnosť ovplyvniť jej znenie, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Povinný poukázal na smernicu Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993, v zmysle ktorej rozhodcovský rozsudok vydaný bez účasti spotrebiteľa ja neplatný. Povnný tiež namietal, že Zmluva o revolvingovom úvere bez presnej špecifikácie neobsahuje všetky náležitosti ktoré vyžadoval v tom čase platný zákon o spotrebiteľských úveroch (129/2010 Z.z.). Z uvedených dôvodov preto povinný navrhol zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Povinný v neposlednom rade poukázal na rozpor výkonu exekúcie s verejným poriadkom. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiadal, aby súd exekúciu v celosti zastavil, a požiadal súd o náhradu trov exekúcie v celkovej výške 72,82 Eur..
6. Súdny exekútor dňa 10.10.2022 preposlal oprávnenému návrh povinného na zastavenie exekúcie, avšak ten sa ku dňu podania návrhu na exekučný súd nevyjadril.
7. Súdny exekútor preposlal návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu dňa 09.03.2023.
8. Podľa §61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
13. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmierov v ňom schváleného.
14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané 2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
17. Súd pre posúdenie včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného skúmal, či povinný dodržal 15-dňovú zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie exekúcie podľa §61k ods. 2 Exekučného poriadku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené 04.10.2019. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začala v danom prípade plynúť dňa 05.10.2019. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie je procesnou lehotou. To znamená, že stačí, ak sa návrh na zastavenie exekúcie podá na pošte, prípadne na inom orgáne, ktorý je povinný procesný úkon doručiť v posledný deň lehoty. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie súdu dňa 04.10.2022. Z uvedeného je zrejmé, že predložený návrh na zastavenie exekúcie bol povinným podaný po uplynutí tejto zákonnej 15-dňovej lehoty. V neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže podľa § 61k ods.3 Exekučného poriadku povinný namietať iba skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní. Povinný znáša dôkazné bremeno, čo znamená, že musí preukázať pravdivosť svojich tvrdení a predložiť všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení.
18. Súd v nadväznosti na vyššie uvedené uvádza, že aj napriek nedodržaniu zákonnej lehoty sa exekučný súd návrhom povinného na zastavenie exekúcie bližšie zaoberal a dospel k záveru, že aj keby povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote v súlade s § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, súd by aj napriek tomu návrh na zastavenie exekúcie zamietol
19. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
20. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
21. Súd preskúmal včasnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku a zistil, že návrh bol podaný v zákonnej lehote. V danej veci súd preskúmal návrh na zastavenie exekúcie podaný povinným, kde povinný navrhol, aby súd zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Dušan Kormaník, v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie súd dospel k názoru, že návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
22. Exekučný súd najskôr skúmal spotrebiteľský charakter úverovej (revolvingovej) zmluvy. Z predložených dokumentov jednoznačne vyplýva že Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086931 medzi oprávneným ako veriteľom je povinným ako dlžníkom je spotrebiteľská zmluva, keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom, resp., že by pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Uvedené má súd za preukázané aj z toho, že povinný pri uzatváraní zmluvy uviedol svoje osobné údaje ako meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo. Nakoľko mal súd za preukázané, že ide o spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu, bolo nevyhnutné posúdiť, či uzatvorená zmluva obsahuje, resp. neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle občianskeho zákonníka a tiež, ako uviedol správne aj povinný - zo smernice Rady 93/13 EHS z 05. apríla 1993 o neprijateľných zmluvných podmienkach pre spotrebiteľa. V zmysle § 53 OZ za neprijateľné zmluvné podmienky sú považované také, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 2 Oz sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že ochrana pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami sa vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah a sú teda vopred pripravené.
23. Exekučný súd zo spisového materiálu zistil, že oprávnený s povinným uzatvorili dňa 27.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500086931, v ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnému ako spotrebiteľovi úver vo výške 1.500,-Eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť sumu 1.170,-Eur (bod 5 Zmluvy). V rovnaký deň bola medzi oprávneným a povinným uzatvorená rozhodcovská zmluva, pričom v bode 1 povinný svojim podpisom súhlasil s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Súd ďalej zistil, že v bode 2 rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.“ Rozhodcovská zmluva nakoniec v bode 7 obsahovala aj možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy a to tak, že „povinný môže od tejto zmluvy odstúpiť v lehote štrnástich kalendárnych dní bez uvedenia dôvodu.“
24. Exekučný súd sa oboznámil detailne s obsahom predložených listinných dôkazov, predovšetkým venoval pozornosť a skúmal obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy č. 8500086931 zo dňa 27.10.2014 uzatvorenej podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ povinný v návrhu namietal, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, a povinný nemohol ovplyvniť jej znenie, ani výber rozhodcu, ktorý spor prejedná, tu exekučný súd konštatuje, že rozhodcovská zmluva, zakladajúca legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, nebola zakomponovaná ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy, nakoľko bola zmluvnými stranami uzatvorená osobitne. Táto listina navyše je aj označená výrazne ako ROZHODCOVSKÁ ZMLUVA, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo Rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu Zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto Zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. Zmluvy). V bode 3. tejto Rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“ a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere Rozhodcovskej zmluvy, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. Zmluvy).
25. Exekučný súd navyše uvádza, že povahu formulárovej zmluvy spravidla majú aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej) predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutej potreby dopĺňania alebo iných zmien tohto návrhu. Z uvedeného potom vyplýva, že len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnému na podpis predpripravenú rozhodcovskú zmluvu na samostatnom list papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná.
26. Podľa názoru exekučného súdu je tak z vyššie uvedeného zrejmé, že povinný mohol pred podpisom rozhodcovskej zmluvy získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej zmluvy s tým, že mu bola deklarovaná skutočnosť, že na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemusí pristúpiť, a ak tak urobí, neohrozí tým uzavretie samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní Zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá
bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru exekučného súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (článok 7. Zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má exekučný súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 7 článkov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote, uvedenú rozhodcovskú zmluvu je možné považovať za individuálne dojednanú. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby uvedená rozhodcovská zmluva bola klasifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá má za následok neplatnosť Zmluvy o revolvingovom úvere od samého počiatku, tak ako to uvádza povinný vo svojom Návrhu na zastavenie exekúcie.
27. V danej prejednávanej veci tak rozhodcovská zmluva nie je súčasťou všeobecných podmienok, t.j. povinný ju mohol odmietnuť podpísať, resp. odstúpiť od tejto zmluvy a popri tom uzatvoriť samostatnú zmluvu o revolvingovom úvere. Súd poukazuje na skutočnosť, že ani ochrana spotrebiteľa priznaná právnymi predpismi nie je koncipovaná na to, aby bol spotrebiteľ zbavený vlastných dobrovoľne vykonaných úkonov. Súd popri skutočnosti, že povinný nebol viazaný povinnosťou uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, mohol od nej v dostatočnej lehote odstúpiť, mohol tiež namietať jej neplatnosť v rozhodcovskom konaní, domáhať sa určenia jej neplatnosti a dokonca podať aj žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
28. Námietku povinného, že došlo k zhoršeniu jeho postavenia z dôvodu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní a tým bola povinnému odopretá možnosť konať pred všeobecným súdom v mieste svojho bydliska, považuje súd za neudržateľnú, najmä pokiaľ exekučný súd zistil, že táto podmienka bola individuálne dojednaná (povinný nevyužil možnosť odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 dní) a oprávnený len využil svoje oprávnenie vyplývajúce z bodu 4 rozhodcovskej zmluvy. Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že v zmysle rozhodcovskej zmluvy má strana, ktorá poruší zmluvu o revolvingovom úvere (buď veriteľ alebo dlžník) možnosť výberu - buď konanie pred všeobecným súdom alebo rozhodcovskými súdmi konkretizovanými v bode 4 rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ povinný ako dlžník podpísal rozhodcovskú zmluvu (ktorej uzatvorenie ani nebolo povinné) zobral na seba tiež riziko, že v prípade porušenia revolvingovej zmluvy môže byť spor riešený aj pred rozhodcovským súdom, v ktorom má spotrebiteľ rovnako právo sa vyjadriť k žalobe, predkladať dôkazy, podať opravný prostriedok ako je tomu aj v súdnom konaní. Pokiaľ teda ide o tvrdenie povinného, že oprávnený účelovo podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý rozhoduje v prospech oprávneného, tu súd ako je vyššie uvedené dopĺňa, že legitimita rozhodcovského súdu je daná v bode 4 a 5 rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého zmluvné strany na môžu dohodnúť, že vzniknuté spory, príp. spory, ktoré vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní, pričom boli na výber poskytnuté 4 rozhodcovské súdy, pričom samotná zmluvná strana mala možnosť rozhodnúť, ktorý rozhodcovský súd (v prípade riešenia sporu pred rozhodcovským súdom) bude riešiť prípadný spor medzi zmluvnými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že právomoc rozhodcovského súdu je daná jednak zákonom, a jednak na základe dojednania medzi zmluvnými stranami a preto námietka povinného o netransparentnosti rozhodcovského konania a neobjektívnosti samotného procesu sama o sebe neobstojí.
29. Povinný záverom namietal rozpor vedenia exekúcie s verejným poriadkom - najmä rozpor výkonu exekúcie s dobrými mravmi, keď uviedol, že „klauzula o rozhodcovskom konaní je v rozpore s dobrými mravmi ale aj výkon práv dodávateľa sa priči dobrým mravom, ak svoje právo uplatnil na základe neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy spôsobujúcej hrubú nerovnováhu naviac v neprospech slabšieho“. Vyššie uvedená námietka povinného je v danom prípade podľa názoru súdu bezpredmetná, nakoľko právomoc rozhodcovského súdu (ktorý m.i. vydal exekučný titul) bola založená platnou rozhodcovskou zmluvou. Pokiaľ individuálne dojednaná rozhodcovská zmluva založí právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie vykonateľného rozhodnutia, nemožno konštatovať rozpor exekučného titulu so zákonom podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a takýto exekučný titul je spôsobilý na vedenie exekúcie.
30. Exekučný súd záverom uvádza, že ďalšie skutočnosti namietané povinným nemali povahu privodiť zastavenie exekúcie.
31. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a zároveň ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Na základe toho trvajú aj akékoľvek nároky oprávneného vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu a ktorý je spôsobilý byť predmetom núteného výkonu v rámci exekúcie. Súd vychádzajúc z tvrdení povinného a aj z vyjadrenia oprávneného má zato, že povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku predstavovali niektorý z taxatívnych dôvodov pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu alebo v časti. Súd preto podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
32. Právny zástupca povinného požiadal súd, aby zaviazal v prípade zastavenia exekúcie oprávneného aj na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72,82 Eur vrátane DPH.
33. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
35. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
36. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania.
37. Keďže oprávnený nie je v konaní zastúpený právnym zástupcom a navyše sa ani k Návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, súd o trovách oprávneného ani o ich výške nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.