Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (73)Rozhodnutie_11C-177-2012.pdf
PDF · 114.92 KB
Case nature
Subarea
11C/177/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúcej prostredníctvom doc. JUDr. Branislava Fridricha, PhD., konateľa a advokáta, proti odporcovi Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamieta.
Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady škody v sume 125 eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 eur z dôvodu, že Okresný súd Bratislava I nerozhodol o jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku, ktorá vznikla nesplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1360254 dlžníkom- G. R., narodeným XX.XX.XXXX, (ďalej len „povinný“), v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd Bratislava I ako exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom bol exekučný titul - bližšie neoznačený rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v konaní postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o vydaní poverenia pre súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe dňa 05.06.2009 (bol v omeškaní viac ako 5 mesiacov). V tejto súvislosti vznikla navrhovateľovi majetková škoda v sume 125 eur predstavujúca účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Konkrétne išlo o 1/ sumu 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca navrhovateľa pomocou informačného systému, 2/ sumu 40 eur na udržiavanie a správu informačného systému a 3/ sumu 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Predmetná suma majetkovej škody, stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov (keďže presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami), by nezaťažila navrhovateľa, pokiaľ by exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia postupoval bez zbytočných prieťahov. Navrhovateľovi vznikla i nemajetková ujma, keďže došlo k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu. Márnym uplynutím času totiž
došlo k reálnemu ohrozeniu legitímnych očakávaní navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a tiež k vyvolaniu rizika, že neskorým ukončením procedúry exekučným súdom dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, ako aj k jeho insolvencii. Vzhľadom na dopad nesprávneho úradného postupu súdu v podobe vnútorných zásahov do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenia práv navrhovateľa, straty legitímnych očakávaní, že v stanovenom čase nastane stav predpokladaný zákonom, straty dôvery v právo a v spravodlivé riešenie považoval navrhovateľ za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy v sume 275 eur.
Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. V prvom rade poukázal na nejasný titul nároku na náhradu škody, keďže z návrhu nebolo zrejmé, či navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v konaní, ktoré všeobecný súd nie je v konaní o náhradu škody oprávnený posudzovať, nakoľko to patrí do právomoci predsedu súdu alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky, alebo sa nároku domáhal z dôvodu nerozhodnutia súdu v zákonom stanovenej lehote. V druhom rade považoval odporca návrh navrhovateľa za predčasne podaný, keďže od podania žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u odporcu dňa 23.04.2012 neuplynula zákonom stanovená lehota 6 mesiacov. K nesprávnemu úradnému postupu odporca uviedol, že z dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodnutie rozhodcovského súdu. Pokiaľ exekučný súd obdržal žiadosť o udelenie poverenia pred účinnosťou novely Exekučného poriadku zákonom č. 102/2011 Z.z. bolo na mieste, aby postupoval pri rozhodovaní o nej rovnako, pretože ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v sebe zahŕňalo i prípady, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok pritom osvedčila autentickým výkladom Národná rada Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu zastával odporca názor, že akýkoľvek nárok navrhovateľa vychádzajúci z vytýkaného nesprávneho úradného postupu nemá oporu v zákone. Vnútroštátny súd má pritom povinnosť ex offo preskúmavať a posúdiť materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá. Odporca sa nestotožnil ani s tvrdeniami navrhovateľa ohľadne nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, keď v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) navrhovateľ nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu a ani rozhodnutie, v ktorom by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu navrhovateľ nepreukázal ani nárok na náhradu škody vyčíslený na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov spočívajúcich v administratívnych, funkčných, mzdových výdajoch, výdajoch spojených so stratou času jeho zamestnancov, a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Z jeho tvrdení v žalobe pritom nebolo zrejmé, či si uplatňoval nárok na náhradu skutočnej škody alebo tzv. ušlý zisk, ktoré nároky navrhovateľ naviac ani v jednom prípade nepodporil relevantnými dôkazmi. Odporca mal za to, že navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nevyhnutne potrebuje a využíva informačný systém a preto akékoľvek náklady vynaložené na prevádzkovanie, správu a každodennú údržbu tohto systému vznikli nezávisle od tvrdených prieťahov v konaní. Zároveň náklady deklarované ako publikačné a tie vzniknuté v súvislosti s administratívnym spracovaním urgencií exekučnému súdu považoval odporca za ničím nepodložené a nadhodnotené. Pokiaľ išlo o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj tento považoval odporca za nedôvodný. S poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky totiž poskytovanie finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu, pričom rozhodujúcim hľadiskom je i význam sporu pre navrhovateľa a to, či využil zákonný prostriedok nápravy nečinnosti súdu v podobe sťažnosti adresovanej predsedovi súdu. Zároveň mal odporca za to, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú irelevantné, keďže nemajetkovú ujmu si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ potom nepreukázal, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením porušenia jeho práv. S prihliadnutím na charakter podnikateľskej činnosti navrhovateľa považoval odporca konanie navrhovateľa za v rozpore s dobrými mravmi.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC 68/2012, rozhodol, že vec prejednávajúca sudkyňa Okresného súdu Bratislava I, Mgr. Patricia Skotnická, spolu s ďalšími sudcami tohto súdu, okrem sudkyne JUDr. Jarmily Gulovej, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v danej veci pre absenciu okolností subjektívnej a objektívnej povahy, pre ktoré by mohli vzniknúť
pochybnosti, že bude vo veci postupovať nestranne a nezaujato. Z uvedeného dôvodu krajský súd nevyhovel ani návrhu navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti podľa § 12 ods. 1,3 O.s.p.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a po vykonaní dokazovania na pojednávaní dňa 17.03.2014, ktoré viedol podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa, vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa o zrušenie pojednávania (podľa obsahu išlo o žiadosť o odročenie pojednávania - pozn. súdu), keď mal za to, že tento neuviedol dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôležité na odročenie pojednávania. To, že navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC 68/2012, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu dňa 19.03.2013 a obrátil sa sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej republiky namietajúc jeho nesprávnosť nemá automaticky za následok prejednanie veci nestranným a nezákonným sudcom, naviac v situácii, keď konajúci súd disponuje právoplatným rozhodnutím súdu o tom, že u vec prejednávajúcej sudkyni neexistujú skutočnosti tak subjektívnej, ako ani objektívnej povahy, zakladúce jej pomer k veci, účastníkom konania alebo ich zástupcom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom na začatie konania, písomnými a ústnymi vyjadreniami splnomocnenej zástupkyne odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu oboma účastníkmi konania, s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1Er 412/2009, ako aj s ostatným obsahom spisu.
Súd poučil účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť potrebné dôkazy, ktoré v konaní žiadajú vykonať, a to písomne v predvolaní na pojednávanie. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním potom súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, keďže skutkový stav, na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná, a preto súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené ( § 120 ods. 1,4 O.s.p. ).
Skutkový stav je nasledovný:
Dňa 03.06.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Bratislava I žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému G. R., na vymoženie úroku z omeškania vo výške 16,25% ročne zo sumy 170,28 eur od 08.09.2004 do 02.07.2007, t.j. 77,94 eur a trov exekúcie v sume 16,50 eur. Exekučným titulom v danej veci bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 13.02.2007, č.k. 32Cb 158/2006-45, ktorý v časti výroku súdu o uložení povinnosti odporcovi (G. R.) zaplatiť navrhovateľovi (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) sumu 170,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,25% ročne z dlžnej sumy od 08.09.2004 do zaplatenia a výroku o trovách konania nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2007, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2007, sp. zn. 3Cob 56/07, ktorým tento potvrdil zamietajúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa ohľadne príslušenstva; rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.08.2007. Okresný súd Bratislava I poverením č. 5101 040562* zo dňa 05.06.2009 poveril v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie. Predmetné poverenie súd doručil súdnemu exekútorovi dňa 23.06.2009.
Navrhovateľ namietal, že v súvislosti s vyššie označeným postupom exekučného súdu mu vznikla škoda a nemajetková ujma.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu v rámci ústnych prednesov na pojednávaní súdu zotrvala na nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Nerozporovala, že odporca obdržal žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody uplatneného v prebiehajúcom konaní. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1Er 412/2009, mala za to, že tunajší súd sa nedopustil namietaného nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nečinnosti alebo v zbytočných prieťahoch v konaní. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nepreukázal
existenciu hneď prvotného predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu a nemajetkovú ujmu, splnomocnená zástupkyňa odporcu nepovažovala za potrebné vyjadrovať sa k navrhovateľom predloženému znaleckému posudku, ktorý mal preukazovať existenciu majetkovej škody.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, súd pritom zistil, že jeho účelom bolo určiť výšku majetkovej škody spôsobenú navrhovateľovi nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora, a to metodikou výpočtu škody v štyroch oblastiach - mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné služby a poštovné za obdobie rokov 2009-2012, a následného spriemerovania. Na základe analýzy znalecký ústav ustálil majetkovú ujmu vzniknutú navrhovateľovi podľa jednotlivých typov žalôb, v prípade žalôb s neskorým vydaním poverenia pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie alebo jeho nevydania v rozsahu 30,76 eur, keď mzdové náklady predstavovali sumu 4,15 eur, náklady na tlač sumu 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur, náklady na poštovné sumu 3,01 eur a náklady na telekomunikačné služby sumu 4,43 eur, v priemere na jednu žalobu.
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods.1 veta prvá a druhá pred bodkočiarkou zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti s poukazom na § 132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a nemožno mu vyhovieť.
Pred samotným posúdením nároku navrhovateľa uplatneného v konaní súd považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou odporcu o predčasnosti podania návrhu na začatie konania na súde. V danej veci nebolo sporné, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa na náhradu škody bola Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručená dňa 23.04.2012 (tak ako uviedol odporca vo vyjadrení k žalobe a splnomocnená zástupkyňa odporcu na pojednávaní súdu dňa 17.03.2014- pozn.
súdu). Je pravdou, že medzi podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a podaním návrhu na začatie konania na súd (27.09.2012) navrhovateľ skutočne nedodržal zákonnú lehotu 6 mesiacov, avšak táto uplynula v priebehu tohto súdneho konania. Preto má konajúci súd za to, že námietka odporcu o predčasnosti podania žalobného návrhu na súd je nedôvodná. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že nárok na náhradu škody, príp. jeho časť, nebol zo strany odporcu v lehote 6 mesiacov uspokojený.
Z obsahu skutkových tvrdení uvedených navrhovateľom v žalobnom návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal náhrady škody titulom zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. S ohľadom na tieto skutočnosti súd posudzoval nárok navrhovateľa uplatňovaný žalobou v intenciách tohto zákona (v znení účinnom v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu - pozn. súdu).
Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 514/2003 Z.z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t.j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1/ nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2/ existencia majetkovej alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi škodou/nemajetkovou ujmou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Nepreukázanie čo len jedného z uvedených predpokladov má za následok zamietnutie celého návrhu, keďže, ako bolo uvedené vyššie, predpoklady zodpovednosti pod bodmi 1/,2/ a 3/ musia byť naplnené kumulatívne.
Navrhovateľ v konaní namietal ako nesprávny ten úradný postup súdu spočívajúci v nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v zákonom stanovenej lehote, a teda namietal existenciu prieťahov v konaní v trvaní viac ako 5 mesiacov.
Z vykonaného dokazovania, najmä z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 1Er 412/2009, jednoznačne vyplýva, že exekučný súd postupoval v súlade so zákonom.
Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.12.2009) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného do 31.12.2009) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Z vyššie citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zrejmé, že zákon spája procesnú lehotu 15 dní s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Z obsahu exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1Er 412/2009, jednoznačne vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedená na jeho úrade pod sp. zn. EX 2890/2009, bola doručená exekučnému súdu dňa 03.06.2009 a exekučný súd už dňa 05.06.2009, t.j. po 2 dňoch, vydal poverenie č. 5101 040562*, ktorým súdneho exekútora poveril v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie. Je teda zrejmé, že exekučný súd rozhodol v lehote 15 dní počítanej odo dňa podania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na súd, a teda nemohol sa dopustiť vytýkanej nečinnosti, resp. zbytočných prieťahov v konaní v trvaní viac ako 5 mesiacov. Naviac, podkladom na vykonanie exekúcie nebol rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, tak ako nesprávne tvrdil navrhovateľ, ale právoplatný a vykonateľný rozsudok všeobecného súdu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, vydaný v konaní sp. zn. 32Cb 158/2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, vydaný v konaní sp. zn. 3Cob 56/2007).
S poukazom na vyššie uvedené považoval súd postup exekučného súdu v súlade so zákonom, keďže v exekučnom konaní v zákonom stanovenej lehote 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal rozhodnutie, ktorým ho poveril vykonaním exekúcie. Navrhovateľ tak v konaní nepreukázal hneď prvotný predpoklad zodpovednosti odporcu za škodu, a to existenciu ním namietaného nesprávneho úradného postupu. Vzhľadom na to, že na vyvodenie zodpovednosti odporcu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné kumulatívne splnenie všetkých podmienok zodpovednosti, t.j. nielen existencia nesprávneho úradného postupu, ale aj škoda a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom, súd posúdil nárok navrhovateľa ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol, práve pre absenciu hneď prvotného predpokladu zodpovednosti.
Pre úplnosť súd však dopĺňa, že pokiaľ išlo o škodu a nemajetkovú ujmu, ktorej sa navrhovateľ v konaní domáhal v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom, túto sa mu rovnako nepodarilo preukázať. Výšku majetkovej škody pritom navrhovateľ odvodzoval od znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý si dal pre potreby prebiehajúceho konania vypracovať. Predmetný znalecký posudok však stanovuje paušálnu sumu nákladov (mzdových, na tlač, na úpravu informačného systému, na poštovné a na telekomunikačné služby) vzniknutých v období rokov 2006, resp. 2008-2012, ktoré nepredstavujú a nevyjadrujú skutočné náklady vzniknuté pri tom ktorom konkrétnom prípade exekúcie. Rovnako navrhovateľ v konaní nepreukázal ani existenciu nemajetkovej ujmy, ktorá mala (podľa opisu skutkových tvrdení v žalobnom návrhu) vzniknúť nie samotnému navrhovateľovi (ako právnickej osobe), ale de facto osobám, prostredníctvom ktorých navrhovateľ koná.
Navrhovateľ podaním zo dňa 13.03.2014, navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods.1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Uviedol, že nesúhlasil s uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 11NcC 68/2012, na základe ktorého predmetný súd nevylúčil sudcov Okresného súdu Bratislava I z prejednávania a rozhodovania veci, keďže už v návrhu na začatie konania označil skutočnosti, pre ktoré sudcovia tohto súdu mali byť z konania o veci vylúčení. Podľa navrhovateľa otvoreniu pojednávania a prejednaniu veci musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky zámeny namietaného súdu a osoby domnelého zákonného sudcu povolaného rozhodnúť, ktoré vyriešenie nastane až okamihom právoplatného rozhodnutia súdu deklarujúceho nevylúčenie sudcu z rozhodovania veci. Podľa navrhovateľa rozhodnutie krajského súdu zasiahlo do jeho základných práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z dôvodu ktorého sa obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou, ktorú v jednom vyhotovení pripojil k návrhu.
Z obsahu Sťažnosti navrhovateľa na porušovanie základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd súd zistil, že navrhovateľ ju smeroval proti porušovateľovi - Krajský súd v Bratislave, v súvislosti s konaním a rozhodnutím vo veci sp. zn. 11NcC 68/2012. Namietal, že napriek jasne formulovanej námietke nestrannosti a nezávislosti sudcov Okresného súdu Bratislava I rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012 tak, že okresnému súdu ponechal možnosť rozhodovať o jeho veci, keďže nevylúčil všetkých sudcov tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. 11C 177/2012. Podľa rozvrhu práce tohto súdu pritom neexistoval sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý.
Splnomocnená zástupkyňa odporcu navrhla návrh na prerušenie konania zamietnuť. Podľa nej navrhovateľ nepreukázal existenciu dôvodov podľa § 109 ods. 1 písm. b), ako ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., keďže nepreukázal súdu ústavnú sťažnosť, z ktorej by bolo nepochybné, že bola tomuto súdu skutočne doručená a že o nej predmetný súd v súčasnosti rozhodoval. O tom, že v prejednávanej veci rozhoduje zákonný sudca rozhodol pritom Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC 68/2012. Zároveň splnomocnená zástupkyňa odporcu uviedla, že odporcovi je známe, že obdobné ústavné sťažnosti podávané navrhovateľom na Ústavný súd Slovenskej republiky v skutkovo totožných veciach, tento odmietol pre nedostatok právomoci.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Súd má obligatórne povinnosť prerušiť konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. v prípade, ak jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, a to ani ako otázku predbežnú. Ide predovšetkým o otázky uvedené v ustanovení § 135 ods. 1 O.s.p. Zároveň je súd povinný prerušiť konanie aj v prípade existencie rozporov, a to : a) rozporu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, b) rozporu všeobecne záväzného predpisu so zákonom a c) rozporu všeobecne záväzného predpisu s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Citované ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, t.j. také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní (§ 6 O.s.p.) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (k tomu uznesenie NS SR, sp. zn. 3Cdo 150/2010).
Oboznámením sa s návrhom navrhovateľa na prerušenie konania, ako aj s obsahom jeho ústavnej sťažnosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania tak v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., ako aj v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je v danom štádiu konania dôvodný.
V prvom rade má súd za to, že predmetom ústavnej sťažnosti navrhovateľa (pri ktorej nemal relevantným spôsobom preukázané jej skutočné doručenie Ústavnému súdu SR- pozn. súdu) nie je taká otázka, od vyriešenia ktorej by bolo závislé rozhodnutie súdu vo veci samej (§ 109 ods. 1 písm. b) veta prvá O.s.p.), resp. by mala význam pre rozhodnutie súdu o veci (§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.). Z obsahu súdneho spisu totiž jednoznačne vyplýva, že konajúci súd, pred rozhodnutím o návrhu navrhovateľa, disponoval (a naďalej disponuje) právoplatným rozhodnutím ohľadne navrhovateľom namietanej nestrannosti sudcov Okresného súdu Bratislava I, za ktoré treba považovať uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.10.2012, sp. zn. 11NcC 68/2012. Z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že predmetný súd sa zaoberal otázkou existencie pomeru sudcov Okresného súdu Bratislava I k veci, k účastníkom konania a ich zástupcom z hľadiska objektívneho, ako aj subjektívneho, tak ako to má na mysli ustanovenie § 14 ods. 1 O.s.p., pričom nezistil a nekonštatoval prítomnosť akéhokoľvek pomeru zakladajúceho pochybnosti o nestrannosti tak u vec prejednávajúcej zákonnej sudkyne, príp. ostatných sudcov tohto súdu, s výnimkou JUDr. Jarmily Gulovej. Z tohto dôvodu preto krajský súd nevyhovel návrhu navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu z dôvodu nutnosti. Navrhovateľ v návrhu na prerušenie konania nenamietal rozpor všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ústavným zákonom, príp. medzinárodnou zmluvou, preto súd nevzhliadol dôvody na prerušenie konania podľa druhej vety ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na prerušenie prebiehajúceho konania až do času rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti navrhovateľa, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd zamietol ako nedôvodnú.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave, 17. marca 2014 Mgr. Patricia Skotnická sudkyňa
za správnosť: