Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Cb-114-2013.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cb/114/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, 00 151 700 o zaplatenie 616,10 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 616,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 616,10 € odo dňa 14.08.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 36,50 € na účet vedený v Uni Credit Bank Slovakia, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.01.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 616,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 616,10 € odo dňa 14.08.2011 do zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh žalobcu bol odôvodnený tým, že dňa 08.02.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BL XXX AV, prevádzkovateľ ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na komunikácii D1, km 13,800. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, tlmiča nárazov a stĺpikov ako aj ich súčastí, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku vo výške 22.457,46 €.
Žalobca si u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa škodcu náhradu vyššie spomenutej škody, a to listom číslo XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2011. Žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 21.841,36 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 616,10 € z titulu amortizácie.
Podľa § 9 odsek 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia.
V žalobnom návrhu žalobca poukazuje na § 9 ods. 6 Zák. č. 135/1961 Z. z. ako lex specialis vo vzťahu k § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to poukazuje na ustanovenie § 9 ods. 6 cestného zákona, z ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy
spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Poukazuje ďalej na skutočnosť, že v zmysle § 8 odsek 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, poškodené zvodidlá sú súčasťou cestných komunikácií. Občiansky zákonník v § 120 presne definuje pojem súčasť veci, kedy súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
Podľa § 427 odsek 1 Občianskeho zákonníka zodpovedajú fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa odseku 2 predmetného ustanovenia rovnako zodpovedá aj iný prevádzkovateľ motorového vozidla. Poškodený pritom nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti prevádzkovateľa ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov platných a účinných v čase rozhodnom - zákon o PZP mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Následne na to v zmysle § 15 odsek 1 zákona o PZP poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.
Žalobca vynaložil náklady na odstránenie poškodenia cestnej komunikácie vo výške 22.457,46 €, pričom mu bola uhradená len časť nákladov a časť nákladov vo výške 616,10 € ostala neuhradená. Opätovne v žalobnom návrhu poukazuje na § 9 odsek 6 cestného zákona, ktorý predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 odsek 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek obmedzenia.
V zmysle § 11 odsek 6 zákona o PZP bol poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný. Podľa odseku 7 predmetného ustanovenia bol poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplývala iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
V zmysle § 11 odsek 8 predmetného zákona o PZP ak poisťovateľ nesplnil povinnosť podľa odseku 6, bol povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Nakoľko celá dlžná suma zaplatená žalobcovi nebola, žalobca si okrem dlžnej sumy uplatňuje aj úrok z omeškania počítaný odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Prešetrovanie poistnej udalosti bolo žalovaným v II. rade ukončené dňa 21.09.2010. Žalobca si teda uplatňuje aj úrok z omeškania vo výške 9% p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda od 07.10.2010 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
Súd vo veci vydal dňa 23.04.2013 platobný rozkaz sp. zn. 33 Rob/17/2013, voči ktorému podal žalovaný v zákonne lehote odpor.
Žalovaný v podanom odpore zo dňa 02.05. 2013 okrem iného uviedol, že žalobcovi neuhradil tzv. amortizačnú zložku. Vychádzal z ceny veci v čase poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných treba vždy prihliadať na vek, opotrebovanie veci a podobne.
Žalovaný je názoru, že postupoval v súlade s platnou legislatívou na území Slovenskej republiky a poskytol žalobcovi náhradu škody v takej výške, aká mu podľa platnej právnej úpravy prináležala. Preto žalovaný navrhuje súdu, aby žalobný návrh zamietol ako nedôvodný a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.
K odporu žalovaného sa dňa 29.05.2013 písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne poukázal na § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Z.z., podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t. j. žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Predmetné ustanovenie predstavuje lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11 Co/41/2007 - 125 zo dňa 27.02.2008, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. Co 24/145/2008 - 175 zo dňa 08.04.2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 289/09 - 173 zo dňa 07.10.2010, v ktorých súdy ustálili, že nie je spravodlivé pri odstraňovaní poškodenia náklady žalobcu znižovať z titulu amortizácie, keďže v takomto prípade dôjde k nemajetkovej ujme na strane žalobcu, nakoľko tento dopravnú nehodu nezavinil, odstránil jej následky v zmysle platnej legislatívy, avšak dochádza k majetkovej ujme na jeho majetku. Uviedol, že v súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody. Napriek tomu majetok poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody), poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody.... . Skutočnú škodu možno vymedziť ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Za skutočnú škodu možno považovať napr. náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody (Fekete, Občiansky zákonník komentár, strana 449 - 450). Aj profesor Lazar sa zaoberá otázkou rozsahu náhrady škody na poškodenej veci a uvádza: „ Za týchto okolností možno za skutočnú škodu považovať napríklad aj náklady nevyhnutne vynaložené na nové získanie veci, a to aj vtedy ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase spôsobenia škody (Lazar a kolektív, Občianske právo hmotné, tretie doplnené vydanie, 2. zväzok, 2006, strana 308).
S prihliadnutím na všetky skutočnosti, ale predovšetkým na skutočnosť, že § 9 odsek 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam § 442 a 443 Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis a neprípustnosť amortizácie, má žalobca za to, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade sú povinní uhradiť náklady v celom rozsahu, tak ako ich chápe cestný zákon.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, Listom č. XXXXX/XXXXX/XXXXX/ XXXX, nehodou zo dňa 08.02.2011, Listom - Oznámením zo dňa 18.05.2011, úrokovou sadzbou ECB, výpismi žalobcu a žalovaného z obchodného registra, písomne podaným odporom žalovaného podaného v zákonnej lehote, písomným podaním žalobcu doručeným súdu dňa 07.05.2013, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.
Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 08.02.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: BL XXX AV, prevádzkovateľ ktorého bol povinne zmluvne poistený u žalovaného, a to na komunikácii D1, km 13,800. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel, tlmiča nárazov a stĺpikov ako aj ich súčastí, pričom žalobcovi bola spôsobená škoda na majetku vo výške 22.457,46 €. Žalobca si u žalovaného uplatnil ako u poisťovateľa škodcu náhradu vyššie spomenutej škody, a to listom číslo XXXXX/XXXXX/XXXXX/XXXX zo dňa 08.02.2011.
Žalovaný poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 21.841,36 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 616,10 € z titulu amortizácie.
Súd z vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla a žalobca si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného ako poisťovateľa škodcu.
Žalovaný však žalobcovi nepriznal celú vzniklú škodu, ale túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v podanom odpore a ktoré predniesol aj na pojednávaní konanom dňa 17.03.2014.
Poverený zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných návrhov založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie, teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa technického predpisu TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Poverený zástupca žalovaného sa tiež v plnom rozsahu na pojednávaní pridržiaval písomne podaného odporu zo dňa 16.08.2012 a vzhľadom na skutočnosti a argumenty uvedené v odpore žiadal, aby súd žalobný návrh ako nedôvodný zamietol a žalovanému priznal trovy konania v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že poistné plnenie krátil titulom amortizácie. Odmieta právnu existenciu nároku navrhovateľa, čo sa týka aplikácie zákona o pozemných komunikáciách, konkrétne § 9 ods. 6 zák. 135/61 Z.z..
Uviedol ďalej, že žalobca v žalobnom návrhu nekonkretizoval vek zariadenia, k poškodeniu ktorého došlo poistením v spoločnosti žalovaného. Keďže Občiansky zákonník hovorí „o uvedení veci do pôvodného stavu“, mal by žalobca v súdnom konaní jednoznačne preukázať, aké staré bolo poškodené zvodidlo, či v minulosti bolo už opravované alebo bolo nainštalované v čase uvedenia vozovky do prevádzky. Zároveň však uviedol, že nemôže byť na škodu škodcu keď žalobca ako poškodený si uvedie alebo nahradí opotrebovanú vec vecou novou, pričom jej hodnota je vyššia ako hodnota veci v čase poškodenia.
Uviedol, že žalobca prezentuje že zariadenia majú životnosť 30 rokov, ak tvrdí, že je ich životnosť 30 rokov nemôže mať poškodené zariadenie po celu dobu rovnakú hodnotu. Preto žalovaný svoj postup v prejednávanej veci považuje za zákonný.
Poverená zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že životnosť zvodidiel je 30 rokov, nie je jej známe z čoho žalovaný vychádza, lebo žiaden technický predpis žalobcu neurčuje takúto životnosť, teda životnosť 30 rokov. Pri tejto nehode väčšinu časti škody predstavuje náklady na výmenu tlmiča nárazov. Zároveň aj technické predpisy žalobcu neumožňujú opravu týchto zariadení, ale ukladajú mu povinnosť vymeniť ich. Pokiaľ ide o uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, týmto pôvodným stavom je práve stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácie. V takomto funkčnom stave bola komunikácia pred nehodou. Preto obrana žalovaného je nedôvodná.
Žalovaný žiadal, aby žalobca súdu preukázal vek zvodidiel. Žalobca uviedol, že pokiaľ ide o vek zvodidiel, tento preukázať nevie, ale vie preukázať vek konkrétneho metra alebo kilometra zvodidiel a vek uvedenia komunikácie do prevádzky. Žalobca ďalej uviedol, že ho “zaráža” takáto obrana žalovaného, keďže žalovaný už v minulosti - v roku 2013 prezentoval svoj postup neuplatňovať si vek amortizácie.
Podľa § 120 odsek 1 účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Súd nepripustil návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dôkazu, aby žalobca preukázal vek zvodidiel a to s poukazom na Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z., ako aj Smernicu TP 07/2000 (Smernica na údržbu diaľnic), kedy zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii. Zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí mať k dispozícii.
V zmysle § 420 ods. 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).
Podľa § 442 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (ods. 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
V zmysle § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej poškodenia.
V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.).
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný žalobcovi poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 21.841,36 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 616,10 €. Žalovaný uhradil poistné plnenie vo výške 21.841,36 € a z titulu amortizácie poistné plnenie krátil tak, ako to uviedol vo svojom písomnom podaní, ako aj na súdnom pojednávaní o sumu 616,10 €.
Podľa názoru súdu nemožno od žalobcu požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal na dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu, čo nie je možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí
mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám. Poškodený (žalobca) by nemal doplácať na nehodu. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Predmetná oprava nemohla byť podľa názoru súdu prevedená inak ako za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli použité kvalitnejšie či nadštandardné diely a ani nie diely, ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Nebolo možné neprihliadnuť na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné tzv. „zhodnotenie“ zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti a od poškodeného nemožno požadovať, aby on doplácal na vzniknutú nehodu.
Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.
V zmysle § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením povinností. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto soby sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú., ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa odseku 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto poukáže, že škodu zavinil.
V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (odsek 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (odsek 2).
Podľa § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk (odsek 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
V zmysle § 9 odsek 6 zákona č. 135/1961 Zb. - cestný zákon, pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.
Podľa § 3d odsek 5 písmena a) zákona č. 135/1961 Zb. správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.
Podľa bodu 3.7.1. písmeno d) TP 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.
S poukazom na vyššie uvedené bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný v I. rade ako prevádzkovateľ vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú dopravnou nehodou na zvodidlách diaľnice, ktorej správcom je žalobca. S. v I. rade mal v čase dopravnej nehody riadne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so žalovaným v II. rade, ktorý argumentoval zníženie poistného plnenia amortizáciou zvodidiel.
P. porovnajúc ustanovenia § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 9 odsek 6 cestného zákona dospel k jednoznačnému záveru, že § 9 odsek 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje v danom prípade lex generalis. Osobitné ustanovenie špeciálneho zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ustanovenia § 9 odsek 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal vo výške 4.735,21 €. Je preto povinnosťou žalovaného, aby žalobcovi ako správcovi rýchlostnej cesty predmetné náklady v žalobcom preukázanej výške v plnom rozsahu uhradili.
Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo podľa súdu prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, pričom nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi, nemožno teda od poškodeného požadovať, aby on doplácal na nehodu.
Súd musí pritom nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo preto musí byť predovšetkým na strane spravodlivosti a nie iba súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel chráneného záujmu. V danom prípade zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma.
V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 7 dni odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie žalovanému. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená dňa 16.09.2010 (výzva na zaplatenie číslo XXXXX/XXXXX/XXXX). Podľa § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. ECB stanovila na obdobie od 13.05.2009 základnú úrokovú sadzbu vo výške 1%.
Omeškanie dlžníka nastáva vtedy, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní a neexistujú žiadne relevantné okolnosti, ktoré by bránili jeho splneniu. Nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo, pričom úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, je potrebné podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,50% p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda odo dňa 14.08.2011.
Žalobca v zmysle § 120 odsek 1 OSP uniesol svoju procesnú povinnosť, t.j. povinnosť na preukázanie ním tvrdených skutočností, čo malo za následok vyhovenie žalobnému návrhu súdom. Vzhľadom na hospodárnosť konania a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko bol žalobca v spore úspešný, je žalovaný povinný zaplatiť mu trovy konania spočívajúce v uhradenom súdnom poplatku za návrh vo výške 36,50 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.