Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-58-2022.pdf
PDF · 129.85 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/58/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci žalobcu: Ptáček – veľkoobchod, a.s., so sídlom Vajnorská 140, Bratislava, IČO: 35 814 586, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Cubinková s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 47 246 910, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, adresa B. XX, zastúpenému splnomocnencom: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s. r. o., so sídlom Dolná 6, Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o zaplatenie 17.830,01- eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/14/2021-307 zo dňa 4. marca 2022, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovaného voči zastavujúcemu výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I. a výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.329,71 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.291,53 eura od 15.2.2020 do 19.1.2021, zo sumy 6.180,09 eura od 20.1.2021 do 21.4.2021, zo sumy 6.024,33 eura od 28.4.2021 do 26.7.2021, zo sumy 5.912,89 eura od 27.7.2021 do 10.8.2021, zo sumy 4.425,93 eura od 11.8.2021 do 27.9.2021, zo sumy 4.295,24 eura od 28.9.2021 do 25.10.2021, zo sumy 4.183,80 eura od 26.10.2021 do 28.12.2021, zo sumy 4.125,54 eura od 29.12.2021 do 25.1.2022, zo sumy 3.791,23 eura od 26.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 564,42 eura od 5.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 488,77 eura od 6.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 3.954,01 eura od 7.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 68,10 eura od 9.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.313,92 eura od 13.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 75,60 eura od 14.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 21,89 eura od 17.3.2020 do zaplatenia, zo sumy 608,23 eura od 30.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 793,31 eura od 1.5.2020 do zaplatenia, zo sumy 650,23 eura od 4.5.2020 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. konanie vo zvyšnej časti žaloby zastavil. Výrokom III. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 261 ods. 1, 2 a 7, § 303, § 307 ods. 1 prvá veta, § 365, § 369c ods. 1, § 409, § 411, § 447, § 448 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), ust. § 155 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca dňa 21.11.2018 uzavrel so spoločnosťou BITTERA SERVIS, s.r.o., IČO: 36 246 859 (ďalej „dlžník“), rámcovú kúpnu zmluvu (ďalej „RKZ“) na opakovaný predaj v zmluve špecifikovaného tovaru zo strany žalobcu tomuto dlžníkovi podľa jednotlivých (čiastkových) kúpnych zmlúv uzatváraných medzi zmluvnými stranami v zmysle nasledovných vopred v RKZ určených podmienok: (i) všetky záväzkové vzťahy vznikajúce medzi žalobcom a dlžníkom sa spravujú Obchodným zákonníkom; (ii) jednotlivá kúpna zmluva je medzi žalobcom a dlžníkom uzatvorená najneskôr okamihom odovzdania akéhokoľvek tovaru zo strany žalobcu dlžníkovi, a (iii) všetky a akékoľvek jednotlivé kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a dlžníkom po uzatvorení RKZ, sú okamihom prevzatia tovaru dlžníkom uzatvorené (čl. I. ods. 10 RKZ č.l. 134-138 spisu). Žalobca a dlžník sa teda dohodli, že v prípade pochybnosti o okamihu uzavretia jednotlivej kúpnej zmluvy sa má za to, že odovzdaním tovaru dlžníkovi bola jednotlivá kúpna zmluva medzi nimi uzatvorená a ďalej, že po uzatvorení RKZ, t.j. po 21.11.2018 sú okamihom prevzatia tovaru dlžníkom všetky a akékoľvek jednotlivé kúpne zmluvy medzi žalobcom a dlžníkom uzavreté na základe RKZ. Samotná RKZ nezakladá záväzkový vzťah, avšak jej význam spočíva v tom, že zmluvné strany, predpokladajúc dlhodobejší obchodný vzťah medzi sebou, prostredníctvom RKZ stanovili základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. jednotlivé realizačné) zmluvy, ktoré budú na jej základe v budúcnosti uzavreté, ak nebude v tej-ktorej jednotlivej realizačnej zmluve dohodnuté inak (napr. čl. I bod 2 RKZ).
4. Súd uzavrel, že rámcová zmluva má teda takú funkciu, že určuje zmluvné podmienky následne v budúcnosti uzatváraných konkrétnych realizačných zmlúv, t. j. v tom či onom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačných zmlúv uzatvorených na základe rámcovej zmluvy sa tak v rozsahu, v ktorom sa zmluvné strany v realizačnej zmluve nedohodli inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej zmluve súčasťou obsahu jednotlivých realizačných zmlúv. Súd uviedol, že predložením RKZ v replike, žalobca jednoznačne preukázal vopred v rámcovej zmluve dohodnuté zmluvné podmienky, ktoré sa stali súčasťou obsahu jednotlivých realizačných (čiastkových) zmlúv. Súd mal za to, že predložené faktúry a príslušné dodacie listy jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukazujú, že žalobca skutočne dodal dlžníkovi ním objednaný tovar (špecifikácia tovaru vyplýva z jednotlivých faktúr a dodacích listov) v období od novembra 2019 do januára 2020 na základe jednotlivých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a dlžníkom na základe RKZ s tým, že kúpnu cenu dodaného tovaru fakturoval žalobca dlžníkovi faktúrami pripojenými k žalobe a k replike, ktoré je možné spárovať s predloženými dodacími listmi. Medzi žalobcom a dlžníkom došlo k uzatváraniu kúpnych zmlúv podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorých si žalobca ako predávajúci splnil svoje povinnosti podľa ust. § 411 Obchodného zákonníka a dlžník v rozpore s ust. § 447, § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu prevzatého tovaru v celej jej dohodnutej výške (čl. I bod 1 RKZ s odkazom na cenník žalobcu), čím sa dlžník dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov (§ 365 a nasl. Obchodného zákonníka). Uznesením Okresného súdu Trnava z 27.2.2020 sp. zn. 25R/1/2020 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 48/2020 z 10.3.2020. Prihláškami z 3.4.2020 si žalobca ako veriteľ svoje pohľadávky voči dlžníkovi (fakturované mu faktúrami pripojenými k žalobe) riadne uplatnil (prihlásil) v predmetnom reštrukturalizačnom konaní a tieto pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok pod por. č. 23 až 38. Uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 25R/1/2020 z 29.10.2020, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 213/2020 z 4.11.2020, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 9.10.2020 a zároveň reštrukturalizácia dlžníka bola skončená. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2020, oznam o právoplatnosti predmetného uznesenia bol zverejnený v Obchodnom vestníku č. 222/2020 z 18.11.2020. Žalobca predložil do konania reštrukturalizačný plán, ktorý mu bol preposlaný dlžníkom a ktorý bol schválený vyššie uvedeným súdnym rozhodnutím. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola v reštrukturalizačnom konaní zistená v celom rozsahu, t.j. v celkovej výške 17.830,01 eura na istine. Dlžník, v mene ktorého konal žalovaný ako jeho konateľ, sa v rámci tohto reštrukturalizačného konania vyjadril listom z 22.5.2020 k pohľadávkam žalobcu zapísaným do zoznamu pohľadávok tak, že pohľadávky voči žalobcovi uznal, s výnimkou pohľadávky uvedenej pod poradovým číslom 34, fakturovanej mu žalobcom fa č. 1021923243 vo výške 21,89 eura (č.l. 19 spisu), ktorú pohľadávku neuznal z dôvodu jej
neevidovania v účtovníctve dlžníka. K tejto pohľadávke bolo v konaní zistené, že predmetný tovar, kúpnu cenu ktorého žalobca vyúčtoval dlžníkovi faktúrou č. 1021923243, vystavenou dňa 17.12.2019 vo výške 21,89 eura, žalobca skutočne dodal dlžníkovi dodacím listom č. V1021927577 (č.l. 147-148 spisu) a predmetný tovar za dlžníka prevzala oprávnená osoba, p. C.. Uvedená osoba (p. C.) tovar za dlžníka obvykle preberala, napr. prevzala za dlžníka aj tovar žalobcom mu dodaný dodacím listom č. V1001932021 (č.l. 160-161 spisu), kúpnu cenu ktorého vo výške 1.457,24 eura žalobca fakturoval dlžníkovi fa č. 1001911851 (č.l. 40-41 spisu), pričom dlžník túto pohľadávku vo svojom vyjadrení z 22.5.2020 uznal. Podľa vyjadrenia žalobcu pohľadávku fakturovanú fa č. 1021923243 žalobca uviedol aj v kontrolnom výkaze DPH za mesiac 12/2019.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa jeho nesporných zistení, pôvodný žalovaný 1/ (A. B.) a žalovaný 2/ (D. B.), ktorí sú spoločníkmi a konateľmi spoločnosti dlžníka, dňa 21.11.2018 písomne žalobcovi vyhlásili (ručiteľské vyhlásenie na č.l. 46-47 spisu - jeho bod 2), že ho uspokoja, ak dlžník nesplní voči nemu (žalobcovi) akékoľvek svoje záväzky spolu s príslušenstvom vzniknuté (i) z jednotlivých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a dlžníkom na základe RKZ vrátane všetkých ich neskorších zmien a dodatkov, najmä z titulu povinnosti dlžníka zaplatiť kúpnu cenu dodaného mu tovaru a z titulu povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu; (ii) z titulu bezdôvodného obohatenia z dôvodu dodania tovaru žalobcom dlžníkovi bez právneho dôvodu alebo na základe neplatného právneho úkonu alebo z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a (iii) z titulu náhrady škody, a to tak záväzky existujúce k času urobenia predmetného ručiteľského vyhlásenia, ako aj záväzky vzniknuté v budúcnosti z vyššie uvedených dôvodov. Žalobca uvedený ručiteľský záväzok pôvodných žalovaných 1/ a 2/ prijal dňa 30.11.2018. Splnenie záväzku dlžníka zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu žalobcom mu dodaného tovaru bolo teda podľa ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka zabezpečené ručením pôvodných žalovaných 1/ a 2/, ktorí v súlade s ich písomným ručiteľským vyhlásením boli povinní bez ďalšieho plniť žalobcovi po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho záväzku s príslušenstvom, zabezpečeným ručením. Ručenie pôvodných žalovaných 1/ a 2/ sa s poukazom na ust. § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka spravuje Obchodným zákonníkom. Podľa uvedeného ručiteľského vyhlásenia sa tak žalobca oprávnene domáhal predmetnou žalobou zaplatenia svojej pohľadávky s príslušenstvom voči ručiteľom dlžníka, keďže dlžník si svoje vyššie uvedené peňažné záväzky nesplnil. Platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 28 Up/1724/2020 z 17.9.2020 už bol spoluručiteľ žalovaného D. B., dátum narodenia XX.X.XXXX, ako žalovaný 2/, právoplatne zaviazaný zaplatiť žalobcovi pohľadávku s príslušenstvom, zaplatenia ktorej sa žalobca naďalej domáha v tomto spore voči žalovanému ako druhému ručiteľovi. Na podklade uvedeného exekučného titulu je na návrh žalobcu voči D. B. vedené exekučné konanie JUDr. Jurajom Rácikom, súdnym exekútorom, pod sp. zn. 358EX/144/2021.
6. Súd uzavrel, že podľa ručiteľského vyhlásenia z 21.11.2018 je žalobca oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od žalovaného ako ručiteľa po tom, čo sa dlžník dostane do omeškania so splnením svojho ručením zabezpečeného záväzku. Z ust. § 155 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že zabezpečenie poskytnuté tretími osobami, zostáva celým procesom reštrukturalizácie nedotknuté a veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojich pôvodných pohľadávok, a to aj voči ručiteľom dlžníka. Podľa ust. § 307 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Žalobca sa v tomto konaní naďalej domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči žalovanému z titulu jeho ručiteľského záväzku, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom, ktorého trvanie je podmienené existenciou dlhu zo strany hlavného dlžníka. Subsidiarita a akcesorita ručiteľského záväzku žalovaného v súlade s hmotným právom bola vyjadrená v petite žaloby. Podľa tohto, ako aj s poukazom na solidárnu zodpovednosť ručiteľov pritom v hmotnoprávnej rovine platí (čo sa ale nemohlo z procesného hľadiska prejaviť vo výroku rozsudku z dôvodu, že stranou sporu tu zostal iba jeden z ručiteľov), že plnením dlžníka alebo jedného z ručiteľov zaniká v rozsahu plnenia aj povinnosť ostatných z nich. Keďže žalobca svojimi podaniami z 4.5.2021, 15.11.2021, 14.1.2022 a 30.3.2022 vzal svoju žalobu voči žalovanému čiastočne späť, a to celkom v časti o zaplatenie sumy 2.500,30 eura s príslušenstvom z dôvodu, že pohľadávka bola v uvedených podaniach špecifikovanými a preukázanými úhradami vykonanými jednak dlžníkom v rámci reštrukturalizačného plánu, ako aj druhým ručiteľom v rámci exekúcie v tejto časti zaplatená. V týchto častiach súd konanie čiastočne zastavil podľa ust. § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 CSP výrokom II. rozsudku. V zostávajúcej časti nároku na zaplatenie ceny dodaného tovaru vo výške 15.329,71 eura (uplatnenému v tomto konaní voči žalovanému ako ručiteľovi) ako v celom rozsahu oprávnenému a v konaní riadne preukázanému súd vyhovel a žalovaného k zaplateniu tejto sumy zaviazal výrokom I. rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal aj úroky z omeškania z
priznanej istiny vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho vždy po dni splatnosti jednotlivých faktúr, keďže žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s plnením tohto peňažného záväzku, ako aj sumu 40,- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka (všetko spolu výrok I.).
7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. Súd mal za to, že do celkového úspechu žalobcu sa započítava aj časť konania, v ktorej bola žaloba čiastočne vzatá späť, keďže žaloba bola zo strany žalobcu dôvodne podaná v celkovej výške 17.830,01 eura a k čiastočným späťvzatiam došlo v dôsledku uskutočnenia (už počas konania) takých čiastočných plnení (zo strany dlžníka a druhého ručiteľa so žalovaným solidárne zodpovedného), na ktoré bol takisto povinný aj žalovaný podľa § 303 a § 307 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka (výrok III.).
8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že nebol a nie je pasívne vecne legitimovaný v uvedenom spore, pretože v konaní nebol riadne ustálený hmotnoprávny základ oprávňujúci žalobcu požadovať zaplatenie pohľadávok od žalovaného. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že žalobca síce v konaní predložil faktúry, z ktorých má vyplývať jeho nárok na zaplatenie pohľadávok, avšak nepredložil rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 21.11.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou BITTERA SERVIS, s. r. o., IČO: 36 246 859, ktorá zakladá hmotnoprávny nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky primárne od dlžníka a nie primárne od žalovaného. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného predstavuje procesnú podmienku, ktorej existencia tvorí neodstrániteľnú vadu konania. Podľa žalovaného niet pochýb o tom, že vzťah žalobca-dlžník sa riadi rámcovou zmluvou a rovnako niet pochýb o tom, že aj zabezpečovací vzťah žalobca-žalovaný sa taktiež riadi rámcovou zmluvou. Nakoľko však žalobca v konaní nepredložil rámcovú zmluvu má žalovaný za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný bol tiež informovaný, že žalobca už časť pohľadávky si uplatňoval cez poistnú udalosť (škody spôsobené reštrukturalizačným konaním spol. BITTERA SERVIS s. r. o.) od svojej poisťovne. Na základe tejto skutočnosti nedošlo k zníženiu vymáhanej pohľadávky. Podľa žalovaného je tak celé konanie neopodstatnené, preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci, ktorým sa zastavuje doterajšie konanie pre nedostatok procesnej legitimácie na strane žalovaného a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.
9. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného podal písomné vyjadrenie v ktorom uviedol, že žalovaný síce svoje odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak konkrétne neuviedol, v čom má ním tvrdené nesprávne právne posúdenie veci súdom spočívať. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že žalovaný nebol v spore pasívne legitimovaný a že v spore nebol riadne ustálený hmotnoprávny základ oprávňujúci žalobcu požadovať zaplatenie pohľadávok od žalovaného. Poukázal na to, že pod vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce z hmotného práva, o ktorej sa v spore rozhoduje. Súd riadne ustálil hmotnoprávny základ sporu a žalobcom uplatnenú pohľadávku mu voči žalovanému priznal z titulu ručenia (platnosť ručiteľského vyhlásenia z 21.11.2018 žalovaný nesporoval a nesporuje ho ani vo svojom odvolaní). Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že rámcová kúpna zmluva uzatvorená dňa 21.11.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a spol. BITTERA SERVICE s. r. o. ako kupujúcim, zakladá hmotnoprávny nárok žalobcu voči uvedenému dlžníkovi a že predmetnou rámcovou kúpnou zmluvou sa riadi aj zabezpečovací vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Rámcová kúpna zmluva nezakladá záväzkový vzťah, preto pohľadávky a záväzky z nej zmluvným stranám nevznikajú. Význam rámcovej zmluvy spočíva v tom, že zmluvné strany v prípadoch, keď predpokladajú dlhodobejší obchodný vzťah, stanovia prostredníctvom nej základné pravidlá, ktorým budú podliehať všetky konkrétne (tzv. jednotlivé realizačné) zmluvy na jej základe v budúcnosti uzatvorené, ak nebude v tej-ktorej jednotlivej realizačnej zmluve dohodnuté inak. Rámcová zmluva tak nemá inú funkciu než tú, že stanoví zmluvné podmienky následne v budúcnosti uzatváraných konkrétnych realizačných zmlúv, t. j. v tom či onom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačných zmlúv uzatvorených na základe rámcovej zmluvy sa tak v rozsahu, v ktorom sa zmluvné strany v realizačnej zmluve nedohodli inak, stávajú pravidlá (zmluvné podmienky) dohodnuté v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Základom hmotnoprávneho nároku žalobcu voči obchodnej spoločnosti BITTERA
SERVICE s. r. o. v prípade neuhradenia kúpnej ceny tovaru dodaného jej žalobcom, sú jednotlivé realizačné zmluvy (prípadne v spojení s rámcovou kúpnou zmluvou, ktorá dopĺňa ich obsah); základom hmotnoprávneho nároku žalobcu voči žalovanému, je ručiteľské vyhlásenie žalovaného. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca v spore nepredložil rámcovú kúpnu zmluvu, keďže predmetný dôkaz žalobca predložil spolu s jeho vyjadrením sa k odporu žalovaného voči platobnému rozkazu vydanom v upomínacom konaní. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že žalobca obdržal odškodnenie od svojej poisťovne, z dôvodu ktorého žalobca o poskytnuté odškodnenie mal znížiť svoj nárok uplatňovaný voči žalovanému, tak poistný vzťah medzi žalobcom a poisťovňou, v ktorej má žalobca poistené svoje pohľadávky, vznikol na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a poisťovňou a tento právny vzťah je právnym vzťahom nezávislým na právnom vzťahu medzi žalobcom a dlžníkom ako aj na právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca od svojej poisťovne neobržal plnenie pohľadávky, zaplatenia ktorej sa domáha od žalovaného, ale obdržal poistné plnenie po splnení dvoch predpokladov, a to: (i) vznik poistnej udalosti, t. j. nastanie náhodnej (rizikovej) udalosti v poistnej zmluve bližšie označenej (nezaplatenie poistenej pohľadávky v určitom čase od jej splatnosti) a (ii) zaplatenie poistného žalobcom poisťovni. Podľa poistných podmienok, je žalobca povinný poistenú pohľadávku riadne vymáhať (vyvíjať aktivitu smerujúcu k vymoženiu pohľadávky). Vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
10. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), v prvom rade dospel k záveru, že odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie vo zvyšnej časti žaloby zastavil, bolo podané neoprávnenou osobou.
12. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
13. Pokiaľ teda ide o odvolanie žalovaného proti výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý výrok bol v celom rozsahu v prospech žalovaného, keďže ním bolo konanie proti nemu v časti zastavené, žalovaný nebol osobou oprávnenou na podanie odvolania voči nemu. Keďže výrokom II. napadnutého rozsudku, nedošlo k rozhodnutiu v neprospech žalovaného, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, ako s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odvolanie žalovaného voči výroku II. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ako podané neoprávnenou osobou odmietnuť.
14. Pokiaľ ide o zvyšnú časť odvolania žalovaného, t. j. jeho odvolanie voči výrokom I. a III. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd po zistení, že v týchto častiach bolo odvolanie podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo v daných častiach napadnuté rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch I. a III. vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie pohľadávky titulom ručenia žalovaného za pohľadávky dlžníka vyhovel dôvodiac, že v spore bolo preukázané, že medzi žalobcom a dlžníkom došlo k uzatvoreniu rámcovej kúpnej zmluvy na základe ktorej potom boli medzi nimi uzatvárané jednotlivé realizačné kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca dodal dlžníkovi tovar, ktorý však dlžník v celom rozsahu včas nezaplatil. Pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi bola následne v reštrukturalizačnom konaní na dlžníka zistená v celom rozsahu, v celkovej výške 17.830,01 eura na istine. D. B. a žalovaný A. B., ktorí sú spoločníkmi a konateľmi dlžníka, sa dňa
21.11.2018 ako ručitelia písomne zaviazali žalobcovi, že uspokoja jeho pohľadávky, ak dlžník nesplní voči nemu akékoľvek svoje záväzky spolu s príslušenstvom vzniknuté z jednotlivých kúpnych zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a dlžníkom na základe RKZ. Nakoľko si dlžník peňažné záväzky voči žalobcovi nesplnil, bol žalobca oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od žalovaného ako ručiteľa po tom, čo sa dlžník dostal do omeškania so splnením svojho ručením zabezpečeného záväzku, pričom podľa § 155 ods. 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zostáva zabezpečenie poskytnuté tretími osobami reštrukturalizáciou nedotknuté a veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia svojich pôvodných pohľadávok aj voči ručiteľom dlžníka, preto súd žalobe v zostávajúcej časti nároku na zaplatenie ceny dodaného tovaru (v rozsahu po čiastočnom späťvzatí žaloby vzhľadom na čiastočné úhrady vykonané jednak dlžníkom, jednak druhým ručiteľom) vyhovel.
16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky z uzatvorených kúpnych zmlúv titulom ručenia žalovaného za záväzky dlžníka, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:
17. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia svojej pohľadávky s príslušenstvom od ručiteľa dlžníka. V konaní nebolo sporné dodanie tovaru žalobcom dlžníkovi, nezaplatenie pohľadávky žalobcu zistenej v reštrukturalizačnom konaní, ani existencia záväzku žalovaného titulom ručenia za pohľadávky dlžníka. Ručiteľské vyhlásenie žalovaného A. B. sa nachádza na č. l. 46 spisu. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu svojho hmotnoprávneho nároku voči nemu z toho dôvodu, že nepredložil v spore rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 21.11.2018 medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou BITTERA SERVIS s. r. o. ako dlžníkom, ktorá zakladá hmotnoprávny nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky primárne od dlžníka a nie od ručiteľa. Žalovaný mal za to, že nakoľko žalobca nepredložil rámcovú kúpnu zmluvu, neuniesol v spore dôkazné bremeno.
18. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že táto argumentácia žalovaného v odvolaní je celkom nedôvodná, nakoľko žalobca v spore jednoznačne predložil danú rámcovú kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a dlžníkom dňa 21.11.2018. Táto sa nachádza na č. l. 134 až 138 spisu a žalobca ju predložil do konania ako reakciu na obsah odporu podaný žalovaným proti platobnému rozkazu vydanému upomínacím súdom, v ktorom žalovaný vzniesol obranu v podobe nepredloženia RKZ. Argumentácia žalovaného v odvolaní je tak celkom nepodložená, pretože aj súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v ods. 4 uvádza, že pri právnom posúdení veci vychádzal z obsahu rámcovej kúpnej zmluvy, ktorá je v spise založená na č. l. 134-138. Na pojednávaní dňa 4.3.2022 súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listín predložených v spore žalobcom, teda aj danou rámcovou kúpnou zmluvou. Obrana žalovaného v odvolaní, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepredložil rámcovú kúpnu zmluvu, ktorá mala tvoriť základ hmotnoprávneho nároku žalobcu teda neobstojí, pretože táto rámcová kúpna zmluva žalobcom predložená bola, bola súdom oboznámená a žalovaný mal možnosť na ňu v spore reagovať.
19. Odvolaciemu súdu sa žiada dodať, že pokiaľ ide o právnu povahu medzi veriteľom a dlžníkom uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy, tak hoci rámcová kúpna zmluva nie je inštitút upravený výslovne Obchodným zákonníkom, avšak už niekoľko rokov je súčasťou zmluvných nástrojov využívaných už v praxi v záväzkových vzťahoch medzi podnikateľmi, kde sa rámcová zmluva konštruuje spravidla ako zmluva, ktorá obsahuje pravidlá, úpravy uzatvárania konkrétnych (realizačných) zmlúv a ako zmluva, ktorá obsahuje úpravu podmienok, ktoré budú tvoriť obsah realizačných (v danom prípade kúpnych) zmlúv. Rámcová zmluva sa tak v konkrétnej aplikačnej praxi formuluje ako zmluva, ktorá obsahuje náležitosti zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 289 Obchodného zákonníka a obchodných podmienok podľa § 273 Obchodného zákonníka, s tým rozdielom, že sa netýka jednej takejto zmluvy, ale neobmedzeného počtu. Ak zmluvné strany v rámci rámcovej zmluvy uvedú, že ich budúce vzťahy sa budú riadiť rámcovou zmluvou, potom nie je potrebná dodatočná inkorporačná doložka v jednotlivých zmluvách, ktorá by sa odvolávala na rámcovú zmluvu Na základe rámcovej zmluvy dochádza potom k
uzavieraniu viacerých realizačných zmlúv, či väčšieho počtu takýchto realizačných zmlúv, ktorými by mal byť naplnený v rámcovej zmluve dohodnutý rozsah spolupráce v dohodnutom čase a za dohodnutých podmienok. Rámcová zmluva teda vytvára základ pre dlhodobejšiu obchodnú spoluprácu realizovanú na základe pravidelne a jednoduchším mechanizmom uzavierania konkrétnych realizačných zmlúv.
20. Rámcová zmluva spravidla obsahuje vymedzený predmet plnenia a dohodnutý rozsah obchodov, či objem obchodov vyjadrený v hmotnostných, objemových či iných jednotkách alebo vo finančnom vyjadrení, ktoré sa majú uskutočniť za určitý, v rámcovej zmluve vymedzený čas (tu bola zmluva uzavretá na dobu neurčitú). Rámcová zmluva obsahuje tiež, na rozdiel od zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, úpravu obchodných podmienok, ktorá zahŕňa napríklad pravidlá predkladania návrhov realizačných zmlúv s časovým vymedzením, v akom časovom predstihu pred požadovaným plnením je potrebné predložiť návrh realizačnej zmluvy, mechanizmus ich uzavierania a plnenia, pravidlá určovania cien v realizačných zmluvách a spôsoby zmien, platobné podmienky v realizačných zmluvách, dôsledky porušenia zmluvných povinností vrátane dojednania výšky zmluvných pokút. Tieto náležitosti jednoznačne v zmysle vyššie uvedeného spĺňa podľa obsahu aj rámcová kúpna zmluva uzavretá dňa 21.11.2018 medzi žalobcom a dlžníkom (č. l. 134 – 138 spisu).
21. Na základe samotnej rámcovej zmluvy nedochádza k poskytnutiu plnenia ani jednou zo zmluvných strán a k poskytnutiu plnenia dochádza až na základe uzavretej následnej čiastkovej realizačnej zmluvy. Vzťah medzi realizačnou zmluvou a rámcovou zmluvou možno charakterizovať, ako vzťah medzi špeciálnou úpravou, ktorú predstavuje realizačná zmluva a rámcovou zmluvou ako všeobecnou alebo subsidiárnou úpravou. Predložením rámcovej kúpnej zmluvy a vzhľadom na nespornosť uzavretia jednotlivých realizačných kúpnych zmlúv, tak bol hmotnoprávny základ vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom spoločnosťou BITTERA SERVIS s. r. o. nielenže daný ale aj preukázaný.
22. Záväzok žalovaného v danom prípade však vznikol titulom jeho ručiteľského vyhlásenia podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. A hoci žalovaný v odvolaní naznačuje, že žalobca má nárok na zaplatenie pohľadávky primárne od dlžníka a nie primárne od ručiteľa, tak v zmysle ust. § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, má veriteľ právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa v prípade, ak dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho veriteľ na splnenie záväzku vyzval. V danom prípade bola otázka nesplnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi medzi stranami nesporná a podmienka výzvy veriteľa na plnenie dlžníkovi bola splnená minimálne prihlásením pohľadávok veriteľa v reštrukturalizačnom konaní, kde bola pohľadávka veriteľa zistená v rozsahu 17.830,01 eur na istine.
23. Posledná odvolacia námietka žalovaného v odvolaní bola, že žalobca si už časť pohľadávky uplatnil cez poistnú udalosť (škody spôsobené reštrukturalizačným konaním spol. BITTERA SERVIS s. r. o.) od svojej poisťovne, na základe čoho malo podľa žalovaného dôjsť k zníženiu vymáhanej pohľadávky. Odvolací súd uvádza, že v prípade tejto argumentácie žalovaného ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní (§ 366 CSP), pretože žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že tento prostriedok procesnej obrany nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto na túto odvolaciu námietku odvolací súd prihliadať nemohol. Navyše ako správne uviedol žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, vyplatenie poistného plnenia sa týka iného súkromnoprávneho vzťahu, a to medzi žalobcom a poisťovňou.
24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
25. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
- 2 -
6120373716
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).