Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-31-2013.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/31/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci A. X., nar. XX.XX.XXXX, A. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R., C. XX, A. X. zastúpený Mgr. A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XX, proti odporcovi A. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XX, o určenie výživného s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 07.03.2013 č.k. 6P 116/2009 - 194 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o určení výživného.
Mení rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za obdobie od 7.7.2009 do 31.3.2011 pre A. X., nar. XX.X.XXXX, vo výške 1.040,25 Eur sa odporcovi povoľuje splácať v splátkach po 25 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody splátok.
Dlžné výživné za obdobie od 7.7.2009 do 31.3.2011 pre A. X., nar. X.XX.XXXX vo výške 559,75 Eur sa odporcovi povoľuje splácať v splátkach po 25 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky, pod následkom straty výhody splátok.
Odmieta odvolanie Mgr. A. X. vo vzťahu k určeniu výživného pre A. X., nar. X.XX.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa A. X., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 07.07.2009 do 31.03.2011 mesačne sumou 50 Eur a na výživu navrhovateľky A. X., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 07.07.2009 do 31.03.2011 sumou 30 Eur mesačne. Súd prvého stupňa rozhodol o dlžnom výživnom v prospech oboch navrhovateľov spolu za uvádzané obdobie, ktoré ustálil sumou 1.600 Eur s tým, že odporcovi ho povolil splácať v splátkach po 50 Eur mesačne, a to spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že je opodstatnený návrh matky na určenie výživného v prospech navrhovateľov v období, kedy boli ešte maloletými, je dôvodný, ale nie v požadovanej výške. Súd prvého stupňa zistil, že v tomto období sa staral odporca o domácnosť tak, že platil náklady spojené s užívaním domu, čiastočne sa staral o potraviny tým, že choval sliepky a zajace,
nakupoval isté potraviny do domácnosti a podobne. Z toho vyplynulo, že otec takýmto spôsobom časť vyživovacej povinnosti plnil, a preto v tomto rozhodnom období ho zaviazal platením výživného pre A. X. v sume 50 Eur mesačne a pre A. X. v sume 30 Eur mesačne. Podľa súdu prvého stupňa takto určené výživné je primerané tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj zárobkovým schopnostiam a možnostiam oboch ich rodičov pri zohľadnení výdavkov, ktorými otec na chod domácnosti pravidelne prispieval. Súd prvého stupňa poukázal na to, že vznikol dlh na výživnom pre obe vtedy ešte maloleté deti, keď toto výživné povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 50 Eur. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ A. X., ako aj odporca. Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané prostredníctvom jeho zástupkyne, navrhoval rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby v tomto rozhodnom období bolo určené výživné pre A. X. sumou po 150 Eur mesačne a pre A. X. sumou po 100 Eur mesačne. K obdobiu, ktoré ostalo v danom štádiu konania jeho predmetom uvádza navrhovateľ, že otcovi okrem príjmu zo zamestnania 360 Eur bol priznaný aj predčasný dôchodok vo výške 366,60 Eur - 384 Eur. Tým sa podstatne zvýšil jeho príjem na vyše 730 Eur mesačne. Otcovi sa neznížil jeho príjem aj napriek tomu, že asi od apríla 2010 pracoval už len na polovičný úväzok a od 01.02.2011 pracuje na dohodu. Tvrdí, že zamestnávateľ ho zamestnáva na 8 a pol hodiny denne a rozdiel platu dostáva vyplatený v hotovosti do ruku. Taktiež v danom rozhodnom období mal otec vyplatený predčasný dôchodok spolu v sume 7.985 Eur. Príjem matky sa v uvedenom období znížil a výdavky na deti, ktoré boli obe v tom čase maloleté, sa zvýšili. Za obdobie od júla 2009 do augusta 2010 predstavovali 5.101 Eur, keď v tomto smere bolo poukázané na rozpis výdavkov nachádzajúci sa v spise. U matky detí došlo k zmene pomerov, k 30.06.2010 ukončila pracovnú činnosť z titulu odchodu do starobného dôchodku, od 01.09.2010 do 31.01.2011 bola zamestnaný na štvrtinový úväzok a k 31.01.2011 bol s ňou následne ukončený pracovný pomer. Vytýka súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal výdavkami na vtedy maloleté deti, keď obe deti navštevovali v tom čase stredné školy a celkové náklady zo strany matky len na začiatku školského roka 2010/2011 u oboch detí predstavovali 517 Eur okrem nákladov na potraviny, drogériu, papiernictvo. Matka v auguste a v septembri 2010 nemala okrem dôchodku vo výške 268,50 Eur žiaden iný príjem, musela preto použiť peniaze z kreditných úverových kariet. Keďže príjem otca v danom období prevyšoval príjem matky, táto trvá na určení výživného za dané obdobie v už uvádzanom rozsahu po 150 a 100 Eur mesačne. Vytýka súdu prvého stupňa dĺžku prebiehajúceho konania so zdôraznením, že podľa § 176 ods. 3 O.s.p. vo veciach starostlivosti o maloleté deti súd rozhodne bez zbytočného odkladu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa začatia konania.
Odporca v podanom odvolaní uvádza, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí a tvrdí, že v danom období si voči obom deťom plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Taktiež uvádza, že veľa vecí pred súdom prvého stupňa v tejto súvislosti vypovedané nebolo.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení uviedol, že bol ustanovený ako opatrovník súdom v čase, keď deti boli maloleté, tieto sú už v súčasnosti dospelé. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní, sú toho názoru, že by jej odvolaniu malo byť vyhovené.
Odporca sa taktiež vyjadril k podanému odvolaniu. Zdôrazňuje, že od marca 2010 u svojho zamestnávateľa pracoval len na polovičný úväzok a od februára 2011 pracoval len na dohodu. Už v tom období sa jeho príjem zo zamestnania znížil na 100 Eur mesačne, k čomu poberal aj predčasný dôchodok. Nie je pravdou, že by v zbytku mu bol príjem od zamestnávateľa vyplácaný v hotovosti do ruky. Taktiež tvrdí, že v uvádzanom čase v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu bol vždy aspoň 3 mesiace v roku práceneschopný, keď poberal len základné nemocenské dávky, čím opätovne došlo k zníženiu jeho príjmu. Zdôrazňuje, že v danom období plnil vyživovaciu povinnosť voči deťom aj iným spôsobom, keď platil všetky náklady na domácnosť, poplatky spojené s užívaním domu, zakupoval základné potraviny, a teda si riadne plnil vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ bol deťmi požiadaný prispieť na úhradu školských potrieb, či iných poplatkov spojených so školou, vždy tak urobil. Dcére prispieval na zakúpenie ošatenia alebo obuvi.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. a to spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolania sú sčasti dôvodné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. l,2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Pri určovaní vyživovacej povinnosti sa vychádza zo základných hľadísk uvedených v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby detí sú závislé predovšetkým od ich veku a zdravotného stavu, od fyzickej a duševnej vyspelosti detí, spôsobu a obsahu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenstvom živote. Výživné teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených potrieb detí (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre ich výchovu a vývoj.
Rodičia oboch navrhovateľov sú manželia, ktorí obývajú jednu domácnosť, v ktorej však hospodária samostatne. Ako bolo zistené, matka zabezpečuje starostlivosť o deti a uhrádza výdavky s tým súvisiace, pričom otec platí poplatky spojené s bývaním a taktiež zabezpečuje do domácnosti potraviny. Postup súdu pri určovaní výživného podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine je dôvodný v tom prípade, ak rodičia maloletých detí síce spolu žijú, ale jeden z nich si neplní svoju vyživovaciu povinnosť k deťom buď vôbec, alebo ju plní nedostatočne.
V prebiehajúcom konaní sa matka domáhala určenia výživného zo strany povinného otca vo vzťahu k vtedy obom maloletým navrhovateľom A. X. a A. X. v rozsahu po 150 Eur mesačne a 100 Eur mesačne s účinnosťou od 07.07.2009. Je zrejmé, že súd prvého stupňa v predchádzajúcom konaní už rozhodol o určení výživného, a to rozsudkom Okresného súdu Kežmarok zo dňa 08.04.2011 č.k. 6P 116/2009
- 130 v spojení s opravným uznesením zo dňa 29.09.2011 č.k. 6P 116/2009 - 150, keď určil výživné pre vtedy mal. A. X. sumou 100 Eur mesačne a pre vtedy mal. A. X. sumou 70 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 01.04.2011 do budúcna. Rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 13.05.2011. V ďalšom konaní súd prvého stupňa rozhodoval o určení vyživovacej povinnosti už iba za obdobie od 07.07.2009 do 31.03.2011, čo vyplynulo z obsahu uznesenia KS Prešov zo dňa 19.03.2012 č.k. 2CoP 23/2011 - 158.
Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že otec v priebehu rokov 2007 až 2011 pracoval v spoločnosti Drevointeriér R., s.r.o. Jeho priemerný čistý mesačný príjem v roku 2007 predstavoval 8.711,- Sk (289,15 Eur), v roku 2008 predstavoval sumu 10.916,- Sk (362,35 Eur) a v roku 2009 dosahoval čistý mesačný príjem vo výške zhruba po 351 Eur. Od 07.07.2009 začal odporca poberať predčasný starobný dôchodok vo výške 366,60 Eur a v nasledujúcom období podľa vlastných vyjadrení, pracoval už len na čiastočný úväzok s dosahovaným priemerným čistým mesačných príjmom po 240 Eur.
Pokiaľ ide o matku oboch navrhovateľov, táto k 30.06.2010 ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa ZŠ s MŠ Svätého kríža, I. XX, R., kde pracovala ako učiteľka s priemerným mesačným príjmom 600 Eur. Matka navrhovateľov požiadala o predčasný starobný dôchodok, ktorý jej následne bol vyplácaný vo výške 268,50 Eur mesačne. Matka navrhovateľov sa od 01.09.2010 opätovne zamestnala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, dôkazom čoho je pracovná zmluva z 02.09.2010 s tým, že pracovný pomer bol dohodnutý na kratší pracovný čas a to v rozsahu 6 vyučovacích hodín týždenne. Tento pracovný pomer mal trvať do 30.06.2011, bol ukončený však k 31.01.2011 a ďalej od roku 2011 začala matka navrhovateľov pracovať ako opatrovateľka v B. s priemerným čistým mesačným príjmom 520 Eur.
V období, ktoré je v súčasnosti predmetom konania, bol navrhovateľ A. X. študentom Gymnázia I. v R., navrhovateľka A. X. navštevovala v dobe začatia konania 9. ročník základnej školy a potom začala študovať na Hotelovej akadémii v R.. Navrhovatelia tiež navštevovali Základnú umeleckú školu A. F. v R. v odbore klavír.
Je potrebné konštatovať, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil a následne aj správne rozhodol o vyživovacej povinnosti zo strany odporcu k navrhovateľom v období od 07.07.2009 do 31.03.2011, keď v nasledujúcom období od 01.04.2011 je jeho povinnosťou platiť už výživné po 100 Eur mesačne a po 70 Eur mesačne. Ako bolo vyššie uvádzané, rodičia navrhovateľov ako manželia obývali v tom čase jednu domácnosť, hospodárili však samostatne. Vykonané dokazovanie potvrdilo, že odporca aj v tomto období sa staral o domácnosť tak, že platil všetky náklady spojené s užívaním domu a sčasti zabezpečoval aj potraviny do domácnosti. Časť vyživovacej povinnosti si teda plnil uvedeným spôsobom. Matke navrhovateľov však finančné prostriedky potrebné k ďalšej výžive a výchove navrhovateľov neodovzdával, preto bolo potrebné aj za tento čas rozhodnúť o jeho vyživovacej povinnosti. S ohľadom na to, že sčasti si otec plnil túto povinnosť, súd prvého stupňa dôvodne určoval toto výživné pre navrhovateľa A. X. sumou 50 Eur mesačne a pre A. X. sumou 30 Eur mesačne. Takto stanovené výživné vzhľadom na to, že odporca nepochybne realizoval aj ďalšie plnenia, čo sa týka zabezpečovania potrieb domácnosti a tým aj výživy navrhovateľov, je opodstatnené aj s prihliadnutím na vtedajší vek navrhovateľov a tomu zodpovedajúci rozsah ich potrieb.
Odvolací súd preto rozsudok vo výrokoch o určení výživného ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
V danom prípade konanie o určenie výživného bolo začaté v dobe, keď obaja navrhovatelia boli maloletí a aj predmetom tohto odvolacieho konania bolo obdobie určenia výživného za čas ich maloletosti. Navrhovateľ A. X. dovŕšil vek 18 -tich rokov 25.09.2011 a navrhovateľka A. X. sa stala plnoletou 05.12.2012. V priebehu konania tak navrhovatelia nepochybne nadobudli procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môžu konať samostatne v tom rozsahu, v akom majú spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 20 O.s.p.). Od tohto obdobia teda navrhovatelia získali spôsobilosť konať samostatne, napriek tomu, že predmetom konania ostalo obdobie určenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného odporcu v čase, keď boli obaja ešte maloletí. Po dosiahnutí plnoletosti A. X. ho začala v konaní na základe udelenej plnej moci zastupovať matka Mgr. A. X. (plnomocenstvo z 03.10.2011 č.k. 152) a pokiaľ ide o navrhovateľku A. X., táto v konaní zastúpená ďalej nebola. Práve z tohto dôvodu odvolací súd navrhovateľke A. X. doručil rozsudok zo 07.03.2013 č.k. 6P 116/2009 - 194, proti ktorému odvolanie nepodala a vzhľadom na obsah odvolania podaného Mgr. A. X., odvolací súd vyzval navrhovateľku, ako aj Mgr. A. X., aby oznámili, či Mgr. A. X. zastupuje navrhovateľku v tomto konaní a pokiaľ áno, bolo potrebné v tejto súvislosti predložiť plnomocenstvo. Právo rodiča zastupovať maloleté dieťa v zmysle § 28 ods. 1 Zákona o rodine patrí do toho času, kým dieťa
nenadobudne plnoletosť. Nedostatok zastúpenia účastníkov konania sa považuje za odstrániteľný nedostatok podmienky konania v súlade s § 103 O.s.p. Pokiaľ navrhovateľka ako aj Mgr. A. X. boli vyzvané na predloženie plnomocenstva navrhovateľky na zastupovanie v konaní a toto plnomocenstvo odvolaciemu súdu nepredložili, bolo potrebné odvolanie Mgr. A. X. vo vzťahu k určeniu výživného pre navrhovateľku A. X. odmietnuť postupom podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. ako podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.
Odvolací súd ďalej zmenil rozsudok vo výrokoch o dlžnom výživnom (§ 220 O.s.p.) a to z toho dôvodu, že nedoplatok na výživnom a spôsob jeho vyrovnania musí byť určený vždy pre každého z navrhovateľov samostatne a nie jednou sumou, tak ako to realizoval prvostupňový súd. Dlžné výživné u navrhovateľa A. X. má predstavovať sumu 1.040,25 Eur. Výživné bolo určené vo výške po 50 Eur mesačne s tým, že za obdobie 20 mesiacov tento nedoplatok na výživnom predstavuje 1.000 Eur a alikvotná časť výživného za 25 dní mesiaca júl 2009 predstavuje sumu 40,25 Eur, spolu tak dlžné výživné tvorí sumu 1.040,25 Eur, ktoré odvolací súd povolil odporcovi splácať v splátkach k rukám navrhovateľa pod následkom straty výhody splátok s tým, že tento dlh na výživnom je potrebné platiť spolu s bežným výživným. Navrhovateľka A. X., ako bolo uvádzané, odvolanie proti rozsudku nepodala, v tejto súvislosti odvolanie podal odporca, a preto pri rozhodovaní o dlžnom výživnom odvolací súd nemohol zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa v neprospech odporcu. Celková suma dlžného výživného tak musí zodpovedať tej sume, ktorú ustálil súd prvého stupňa, preto dlžné výživné za rozhodujúce obdobie u navrhovateľky A. X. bolo určené sumou 559,75 Eur (1.600 Eur mínus 1.040,25 Eur). Aj tento dlh na výživnom je odporca povinný splácať v splátkach po 25 Eur mesačne pod následkom straty výhody splátok spolu s bežným výživným.
O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., vzhľadom na to, že toto konanie bolo začaté ešte v dobe, keď obaja navrhovatelia boli maloletí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.