Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoE/10/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Daniel Ilavský, v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 31, IČO: 00 735 825), proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom C. XXX, pre vymoženie 66,38 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Ing. Stanislav Sklenář, so sídlom Teplická 2217/53, Piešťany, pod sp. zn. EX 561/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -10 zo dňa 2. mája 2012 – proti výroku II. o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. oprávneného zaviazal k náhrade trov exekučného konania vo výške 2,60 eura k rukám súdneho exekútora do 3 dní po právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „“); , , , , , , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a vecne tým, že oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi navrhol zastavenie exekúcie v zmysle v celom rozsahu. Dňa 27.1.2012 súdny exekútor predložil návrh oprávneného súdu spolu s vyúčtovaním trov exekúcie. Súd prvej inštancie súhlasil s týmto dispozitívnym úkonom oprávneného a exekúciu podľa v celom rozsahu zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie mal za to, že k zastaveniu exekučného konania došlo zavinením oprávneného a preto v zmysle zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu proti výroku II. podal včas odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o náhrade trov exekúcie zrušil z dôvodu, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený uviedol, že návrhom z 22.9.2008 sa domáhal nariadenia výkonu exekúcie proti povinnému z dôvodu, že povinný dobrovoľne neuhradil pokutu vo výške 66,38 eura, ktorá mu bola uložená na základe právoplatného Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. ORP-460/DI-P-2007-R, vydaného Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Dunajská Streda dňa 28.3.2007. V priebehu exekučného konania povinný dňa X.XX.XXXX zomrel. Smrťou fyzická osoba stráca spôsobilosť byť účastníkom konania, preto smrť

povinného je dôvodom na zastavenie exekúcie. Zodpovednosť za dlhy povinného v zmysle prechádza na jeho dedičov, preto oprávnený spracoval návrh na zastavenie exekúcie a svoju pohľadávku prihlásil do dedičstva po poručiteľovi podaním zo dňa 20.4.2011. Rovnakú možnosť mal aj súdny exekútor vo vzťahu k trovám exekúcie. Exekučný poriadok uvádza prípady, kedy súd môže rozhodnúť o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie. Oprávnený však zastáva názor, že žiaden z prípadov ustanovených v Exekučného poriadku nebol príčinou zastavenia exekúcie, preto nebol dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie. Oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného, preto tvrdenie, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený je nedôvodné. V zmysle platnej legislatívy by súd rozhodol o zastavení exekúcie aj vtedy, ak by návrh na zastavenie exekúcie nepodal oprávnený, ale súd by sa o úmrtí povinného dozvedel z podnetu niekoho iného, prípadne z vlastnej činnosti, pretože okamihom smrti povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Podľa je súd počas konania povinný prihliadať na to, či sú splnené podmienky konania, preto pripisovať oprávnenému vinu za zastavenie exekúcie len preto, že súd získal vedomosť o úmrtí povinného z podnetu oprávneného je neprípustné. Oprávnený trvá na tom, že k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti (smrť povinného), ktorú oprávnený nedokáže predvídať ani ovplyvniť, preto je zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie vylúčené a nie je daný skutkový dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie.

4. K odvolaniu oprávneného vyjadrenia neboli podané.

5. Rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012 bolo zrušené Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave ako rozpočtová organizácia. Všetok majetok, pohľadávky a záväzky, ktoré malo v správe Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave k 31.12.2012, prešli počnúc dňom 1.1.2013 na Ministerstvo vnútra SR, ktoré sa tak stalo oprávneným v tomto exekučnom konaní.

6. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť (ďalej tiež „“), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný (ďalej tiež „“). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval na základe prechodného ustanovenia (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa . Keďže ale odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení .

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( v čase podania účinného , akt. ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( , akt. ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal ( v znení účinnom v čase podania odvolania), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( , akt. a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, akt. ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku II. o trovách exekúcie vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

8. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora 26.9.2008, teda pred 1.11.2013, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (porov. a ).

10. Exekučné konanie proti povinnému začalo dňa 26.9.2008 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi. Dňa 8.10.2008 súd prvej inštancie vydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Dňa 27.1.2012 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie súdneho exekútora, ktorého prílohou bol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený výslovne navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný dňa X.XX.XXXX zomrel. Následne súd prvej inštancie uznesením č. k. -10 zo dňa 2.5.2012 exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal k náhrade trov exekučného konania podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku dôvodiac, že podaním návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. Toto uznesenie v časti trov exekúcie napadol oprávnený odvolaním.

11. Oprávnený v odvolaní namietal, že podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného, a teda k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu objektívnej právnej skutočnosti (smrti povinného), ktorú oprávnený nedokáže predvídať ani ovplyvniť, preto je zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie vylúčené a nie je daný skutkový dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

14. Ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku predstavuje výnimku zo zásady ustanovenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie znáša povinný. Jeho použitie prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená, zastavenie zavinil oprávnený a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie práva hmotného, preto o tom, či oprávnený zavinil zastavenie konania, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Ide teda o procesné zavinenie oprávneného, spočívajúce buď v takom porušení procesných predpisov oprávneným, ktoré majú za následok vznik neodôvodnených trov exekúcie alebo v takom úkone oprávneného, ktorý procesne spôsobí zastavenie exekúcie.

15. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, pričom aj z obsahu podania oprávneného zo dňa 20.4.2011 (č.l. 8 spisu) mal odvolací súd preukázané, že oprávnený výslovne prejavil vôľu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Tento záver súdu prvej inštancie pritom nenamietal ani oprávnený. Namietol len, že takýto návrh podal z dôvodu úmrtia povinného. Skutočnosť, že z hľadiska hmotného práva oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, je v danom prípade evidentná. Je tiež nepochybne pravdou, že k zastaveniu exekúcie by došlo aj v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného podaný nebol. Avšak dispozičný princíp ovláda exekučné konanie aj v tom smere, že proti vôli oprávneného v ňom nemožno pokračovať. Preto v ktoromkoľvek štádiu môže oprávnený navrhnúť zastavenie exekúcie a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať.

16. K zastaveniu exekúcie teda došlo na návrh oprávneného, oprávnený takto svojim procesným úkonom spôsobil, že exekúcia musela byť zastavená. V danom prípade je tu teda dané procesné zavinenie na zastavení exekúcie zo strany oprávneného, aj keď povinný zomrel. Odvolací súd pritom konštatuje, že súd prvej inštancie uložil oprávnenému náhradu len tých trov, ktoré sú kryté jeho procesným zavinením, a to poštovné za doručenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie súdu a vrátenie poverenia, spolu vo výške 2,60 eura.

17. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov exekúcie z dôvodu jeho vecnej správnosti v zmysle ust. a potvrdil.

18. V odvolacom konaní by fakticky plne úspešnému povinnému a exekútorovi () vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému oprávnenému (v zmysle v spojení s ust. , použitých s odkazom na ), o ktorom nároku v zmysle

v spojení s musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný zomrel, teda stratil právnu subjektivitu a exekútor si náhradu trov odvolacieho konania žiadnu neuplatnil. Preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).