Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/31/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudcom JUDr. Mariánom Hoffmannom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. septembra XXXX, C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2020, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2020 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Správna žaloba

Žalobca sa správnou žalobou, podanou včas písomným podaním zo dňa 1. októbra 2020, domáhal preskúmania rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného správneho orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. augusta 2020 v spojení s rozhodnutím ústredia správneho orgánu rovnakého čísla zo dňa 9. júna 2020, ktorým bola zamietnutá jeho žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 19. mája 2020 podľa a o sociálnom poistení v platnom znení.

V dôvodoch správnej žaloby žalobca citujúc ustanovenie § 71 ods.6 cit. zákona sociálnom poistení poukázal na svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vzhľadom k zisteniu choroby z povolania, keď bol nútený zmeniť prácu pilčíka a v súčasnosti vykonáva (v čase podania správnej žaloby) prácu obsluhy gátra s poklesom zárobku cca o 50 %. Pôvodnú prácu pilčíka ďalej nemôže vykonávať pre neustálu bolesť kĺbov, ramien, zápästia, pre tŕpnutie prstov, zlú citlivosť v rukách a pre vypadávanie vecí z rúk, prečo už pílu v rukách neudrží. Okrem toho uviedol, že žalobca, má aj vysoký krvný tlak, veľké problémy s chôdzou, je po operácii kolena ľavej nohy a zápästia pravej ruky a tiež po operácii kŕčových žíl na oboch nohách. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom k jeho nepriaznivému zdravotnému stavu z titulu povolania a závažnosť jeho ochorení, mu mala byť stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zodpovedajúca hodnote 35 % a súčasne mala byť zohľadnená závažnosť ostatných zdravotných postihnutí v miere 10 %, čo predstavuje spolu 45 %. Žalobca požiadal, aby súd jeho žiadosť

o invalidný dôchodok posúdil a rozhodnutím nariadil Sociálnej poisťovni uznať ho invalidným v miere 45 bodov (%).

Ku správnej žalobe žalobca pripojil napadnuté rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXXX zo dňa 6. augusta 2020, rozhodnutie ústredia správneho orgánu rovnakého čísla zo dňa 9. júna 2020, komunikáciu so správnym orgánom vo veci nepriznania invalidity a odvolania, posudok zo dňa 19. mája 2020, prepúšťaciu správu z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa 9. apríla 2019, lekársku správu

- nález zo dňa 20. februára 2019, ošetrovateľskú prepúšťaciu správu zo dňa 9. apríla 2019, potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti zo dňa 26. júna 2019, hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania v apríli 2019, lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia z choroby z povolania zo dňa 9. apríla 2019.

Ku správnej žalobe sa elektronickým podaním zo dňa 23. novembra 2020 vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval zhodne dôvody napadnutého rozhodnutia. Ďalej k argumentácii žalobcu v správnej žalobe uviedol, že pri priznaní choroby z povolania nemusí automaticky vzniknúť aj invalidita. Pri poruche mikrocirkulácie ciev horných končatín klinika posudkového lekárstva zhodnotila, že došlo k poškodeniu ciev, čo je choroba z povolania. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí funkčný stav prstov rúk pri tomto poškodení a ten je na úrovni na viacerých prstoch horných končatín mierneho stupňa. Takýto funkčný stav v rámci hodnotenia na účely invalidity by zodpovedal miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % - 20 %, čo je posudkovo menej závažné a nespĺňa kritéria invalidity. Subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, medzi závermi lekárskych posudkov a odborných lekárov neboli zistené rozpory. Citujúc ustanovenie cit. považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za vecne správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade s K žalobcom uvádzaným viacerým ochoreniam, žalovaný uviedol, že posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej hodnotia zdravotný stav podľa funkčnej poruchy ich závažnosti pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č.4 zákona o soc. poistení, kde sú zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V zmysle citovaného cit. zákona posudkový záver posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej vychádzal zo skutočnosti, ktoré boli preukázané počas konania o priznanie invalidného dôchodku a odvolacieho konania. Žalobca v odvolacom konaní nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaný v závere vyjadrenia žiadal, aby krajský súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.

II.

Zhrnutie napadnutého rozhodnutia a priebeh administratívneho konania

Napadnutým rozhodnutím žalovaného zo dňa 6. augusta 2020, doručenom žalobcovi dňa 27. augusta 2020, generálny riaditeľ zamietol v celom rozsahu sťažnosť poistníka – žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9. mája 2020, ktorým bola podľa a o sociálnom poistení zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 19. mája 2020.

V dôvodoch rozhodnutia správny orgán prvého stupňa konštatoval, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky žalovaného zo dňa 19. mája 2020, ktorý tvorí obsah rozhodnutia pripojením, žalobca nie je invalidný podľa § 71 cit. zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Odvolací správny orgán konštatoval v dôvodoch svojho rozhodnutia správnosť postupu prvostupňového orgánu s poukazom ustanovenie § 153 ods.5 cit. zákona, upravujúce výkon lekárskej posudkovej činnosti a tiež na ustanovenia § 71 cit. zákona, upravujúce posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár pobočky žalovaného v Poprade, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 9. júla 2020 na základe odvolania, zotrval na pôvodnom posudku a stanovení miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %. Posudkový lekár ústredia žalovaného posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti na základe dostupnej dokumentácie dňa 4. augusta 2020 a stotožnil sa s dovtedajším posúdením, pričom mal k dispozícii viaceré odborné vyšetrenia (správy) s konštatovaním, že žalobca sa podrobuje liečbe v odborných ambulanciách pre bolesti v oblasti pohybového aparátu na viacerých úsekoch – bolesti kĺbov horných a dolných končatín, bolesti chrbtice. V súvislosti s Reynaudovým syndrómom - ochorenie horných končatín, spôsobené vibráciami, mu bola priznaná choroba z povolania dňa 9. apríla 2019. Zistený zdravotný stav žalobcu podmieňoval hodnotenie podľa prílohy č.4 k v príslušnej kapitole XV, oddielu G, položka 1, písmena b/, s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Znížená počuteľnosť s celkovou stratou sluchu na úrovni 20,3 % je z posudkového hľadiska nezávažná, EKG a spirometrické vyšetrenie je v norme. K odvolacím dôvodom posudkový lekár uviedol, že hodnotenie na účely invalidity a hodnotenie v súvislosti s chorobou z povolania sú rozdielne a hodnotia sa podľa určitých kritérií. Pri priznaní choroby z povolania nemusí automaticky vzniknúť aj invalidita. Za rozhodujúce ochorenie posudkový lekár určil podľa prílohy 4 k zaradené do kapitoly XV – choroby podporného a pohybového aparátu oddiel C – choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1 – iné ochorenie mäkkého tkaniva synoviálnej blany a šľachy, písmeno b – dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce s menšou poruchou funkcie kĺbu (obmedzenie funkcie o 1/3) so značnými subjektívnymi ťažkosťami, stacionárnym röntgenovým nálezom, občasným laboratórnym zápalovým nálezom s postihnutím viacerých kĺbov s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %. Iné zdravotné postihnutia žalobcu nie sú posudkovo závažné, preto nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu podľa cit. zákona. Zdravotný stav žalobcu v čase posúdenia nepodmieňoval priznanie invalidity, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň odvolací správny orgán skonštatoval, že žalobca neuviedol v odvolacom konaní relevantné dôvody alebo námietky, ktoré by spochybňovali závery posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, pretože nepredložil nové odborné vyšetrenia, ktoré by preukazovali zhoršenie zdravotného stavu. Námietku nesprávneho posúdenia vyhodnotil odvolací správny orgán ako vyvolanú subjektívnym presvedčením , čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov, prijatých v konaní.

Z predloženého administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca požiadal dňa mája 2020 o invalidný dôchodok s uplatnením nároku od 10. októbra 2018. Poberá čiastočný invalidný dôchodok od 21. marca 1995. Uznaný za invalidného bol dňa 13. mája 2005 s mierou poklesu schopnosti 45 %. Dňa 27. februára 2009 naďalej bol uznaný za čiastočne invalidného v súlade s Nálezom Ústavného súdu SR s priznaním čiastočného invalidného dôchodku (podľa z.č. o sociálnom zabezpečení. Od 14. augusta 2014 bola žalobcovi určená MPSVZČ 55 %, invalidný dôchodok bol priznaný podľa z.č.

V administratívnom spise sa ďalej k žalobcovi ako poistníkovi nachádza lekárska správa - posudok zo dňa 19. marca 2014 (posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 19. marca 2014) s výrokom, že žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods.1 cit. zákona lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 10 % na podklade vyšetrenia ortopedického oddelenia vo februári 2014, GEA dňa 28. mája 2012 a 20. augusta 2012, reumatologického zo dňa 6. novembra 2013, interného zo dňa 27. mája 2013, USG brucha zo dňa 29. júna 2013, OP vyšetrenia zo dňa 29. mája 2013, RTG zápästí zo dňa 14. novembra 2013, ortopedického vyšetrenia zo dňa 2. októbra 2013, 25. februára 2014 a 13. marca 2014, s konštatovanou chorobou gonatróza – artróza

kolenného kĺbu, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – obmedzenie pohybu v oboch kolenných kĺboch pri artrotických zmenách a stavu po parciálnej menisektomii mediálneho menisku pravého kolena ľahkého stupňa (10 %) a inom zdravotnom postihnutí – artériová hypertenzia II. stupeň, radiokarpálna artróza II. stupeň obojstranne (zvýšenie o 0 %).

Tiež lekárska správa - posudok zo dňa 14. augusta 2014 s výrokom o invalidite žalobcu podľa § 71 ods.1 cit. zákona lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 55 % na podklade ORL vyšetrenia zo dňa 3. júna 2014 a psychologického vyšetrenia z 3. júna 2014 s konštatovanou chorobou konduktívna strata sluchu a nedočujnosť, tiež ľahká duševná zaostalosť, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – obojstranná praktická hluchota (45 %) a inom zdravotnom postihnutí – ľahká duševná zaostalosť (zvýšenie o 10 %).

Lekárska správa - posudok zo dňa 8. júna 2017 (posúdenie na základe kontrolnej lekárskej prehliadky) s výrokom o naďalej invalidite žalobcu podľa § 71 ods.1 cit. zákona lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 55 % na podklade psychologického vyšetrenia z 24. apríla 2017, s konštatovanou chorobou obojstranná zmiešaná prevodová a percepčná strata sluchu a ľahká duševná zaostalosť, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – obojstranná praktická hluchota (45 %) a inom zdravotnom postihnutí – ľahká duševná zaostalosť (zvýšenie o 10 %).

Lekárska správa - posudok zo dňa 26. februára 2018 (posúdenie invalidity v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky na podnet poistenca zo dňa 8. septembra 2017) s výrokom o naďalej invalidite žalobcu podľa lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 55 % bez potreby kontrolnej lekárskej prehliadky, na podklade urologického vyšetrenia zo 16. mája 2017, neurologického vyšetrenia z 23. januára 2017, lekárskej správy z psychologickej ambulancie Poprad zo dňa 24. apríla 2017, lekárskej správy z foniatrickej ambulancie v Poprade zo dňa 17. augusta 2017 , s konštatovanou chorobou obojstranná zmiešaná prevodová a percepčná strata sluchu, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí – obojstranná praktická hluchota (45 %) a inom zdravotnom postihnutí – ľahká duševná zaostalosť, bolesť krčnej chrbtice CB sy v anamnéze, artériová hypertenzia 2 st., hypofunkcia pravej obličky (zvýšenie o 10 %).

Lekárska správa - posudok zo dňa 19. mája 2020 (posúdenie invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok zo dňa 19. mája 2020, bez prítomnosti z dôvodu prijatých opatrení počas krízovej situácie) s výrokom že žalobca nie je invalidný podľa lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 30 %, s konštatovanou chorobou syndróm manžety rotátorov, Raynaudov syndróm, primárna artróza iných kĺbov v oblasti pleca – kľúčna kosť, lopatka, akromioklavikulárny, primárna artróza iných kĺbov nadlaktia –ramenná kosť, lakťový kĺb, účinky vibrácie, mediálna epikondylitída, laterálna epikondylitída, syndróm karpálneho tunela, artróza kolenného kĺbu- bližšie neurčená, bolesť chrbta – bližšie neurčená na viacerých miestach chrbtice, cervikobrachiálny syndróm, obojstranná percepčná strata sluchu, radikulopatia v driekovokrížovej oblasti, pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí Kapitola XV – choroby podporného a pohybového aparátu oddiel C – choroby mäkkého tkaniva, synoviálnej blany a šľachy, položka 1 – iné ochorenie mäkkého tkaniva synoviálnej blany a šľachy, písmeno b – dlhotrvajúce neprogredujúce formy, občas recidivujúce so značnými subjektívnymi ťažkosťami, s postihnutím viacerých kĺbov, s výrazným obmedzením výkonnosti organizmu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 25 % až 35 %, bez iného zdravotného postihnutia.

Napokon lekárska správa - posudok zo dňa 9. júla 2020 a 4. augusta 2020 (posúdenie invalidity na Základe konania o odvolaní zo dňa 8. júla 2020) s rovnakým výrokom že žalobca nie je invalidný podľa lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s určenou mierou poklesu 30 %, v ďalšom nadväzujúcom na prechádzajúci posudok, s ktorým sa posudkový lekár sociálneho poistenia stotožnil.

III.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

Správny súd po preskúmaní obsahu žaloby zistil, že sa jedná o vec, ktorá patrí do právomocí správneho súdnictva, jedná sa o žalobu v sociálnych veciach, je daná vecná a miestna príslušnosť Krajského súdu v Prešove na rozhodnutie, žalobca je aktívne procesne legitimovaný, rovnako žalovaný je pasívne procesne legitimovaný v predmetnej veci, správne žalobca označil predmet preskúmania v správnom súdnictve - rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a správna žaloba bola podaná včas v zákonnej dvojmesačnej lehote, pričom konajúci súd nezistil dôvod na odmietnutie žaloby, alebo na zastavenie konania.

Podľa , (S.s.p.), účinného od 1. júla 2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c/ S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

Podľa §177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Správna žaloba v sociálnych veciach je upravená v tretej časti Tretej hlavy , ktorá je definovaná v S.s.p. pre účely tohto zákona okrem iného aj ako rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa § 199 ods. 2 S.s.p., ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 202 ods. 2 S.s.p. alinea prvá správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

Podľa § 203 ods. 2 S.s.p. pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a konanie, ktoré im predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia správneho orgánu je potrebné zrušiť pre nespreskúmateľnosť.

Podľa § 137 ods. 4 S.s.p. vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na citované ustanovenie, oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesením písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní (§ 137 ods.3 S.s.p.) dňa 28.3.2023 .

Podľa o sociálnom poistení v platnom znení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 cit. zákona v znení účinnom k 9. júnu 2020, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

V rámci posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu v nadväznosti na prvostupňové rozhodnutie žalovaného, správny súd vychádzal zo skutkových zistení,

vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasťou ktorého bol administratívny spis žalovaného správneho orgánu. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti konania správneho orgánu sociálneho zabezpečenia a rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán nevyhovel žiadosti žalobcu o invalidných dôchodok zo dňa 19. mája 2020, pretože nie je invalidný podľa § 71 ods.1 zákona o sociálnom poistení na podklade lekárskej správy – odborného posúdenia zo dňa 19. mája 2020 a opätovného posúdenia zo dňa 9. júla 2020 a 4. augusta 2020. Uvedenému odbornému posúdeniu zdravotného stavu žalobcu, relevantnému pre predmetné správne konanie, však v súvislosti so žalobcom predchádzali odborné posúdenia zo dňa spätne 26. februára 2018, 8. júna 2017, 14. augusta 2014, 19. marca 2014.

Správny súd plne súhlasí s konštatovaním žalovaného, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho zabezpečenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25. októbra 2011.

V danom prípade, kontinuita posudzovania zdravotného stavu žalobcu na účely posúdenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so záverom o jeho invalidite bola prerušená posúdením zo dňa 19. mája 2020 so stanovením hodnoty miery poklesu pod 40 % zmenou zdravotného stavu, ku ktorému došlo bez náležitého zdôvodnenia, kedy posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne (na základe žiadosti žalobcu), dospel k záveru, že je odôvodnená zmena rozhodujúceho postihnutia v zmysle prílohy č. 4 k a z tohto dôvodu určil nanovo aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobu.

Pri dostatočnom, riadnom a presvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedôjde k pochybnostiam účastníka administratívneho konania. Pre nedostatok odôvodnenia zmeny posúdenia zdravotného stavu z pohľadu účastníka administratívneho konania, konštatoval správny súd nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné chápať ako takú vadu konania, ktorá bráni súdu vecnému preskúmaniu jeho zákonnosti. Podľa judikatúry správnych súdov sú za také vady považované prípady, keď správny orgán oprie rozhodovacie dôvody o skutočnosti v konaní nezisťované, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, ak nie je zrejmé či boli dôkazy vykonané a pod. G., ktorá má za následok následnú nepreskúmateľnosť rozhodnutia je tiež, ak v odôvodnení rozhodnutia nie je náležite vecne opísaný skutok, ktorý bol dôvodom pre vydanie rozhodnutia s uvedení m dôkazov a ich hodnotením, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia.

K obsahu vykonaného dokazovania, týkajúceho sa posúdenia miery poškodenia zdravotného stavu žalobcu súd poznamenáva, že závery posudkových lekárov o jeho zdravotnom stave sú pre súd v konaní podľa ustanovenia § 199a nasl. S.s.p. dôkazmi vykonanými v konaní pred správnym orgánom, ktorých obsah súd nemôže pri hodnotení dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti obísť, alebo znižovať ich dôkazný význam, ak v konaní nezistí iné skutočnosti, vyvracajúc závery podaných posudkov, s poukazom na § 195 ods.1 zákona o sociálnom poistení. Súd vychádzajúc z obsahu podanej žaloby a po oboznámení sa s obsahmi lekárskych posudkov nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce závery posudkových lekárov o zdravotnom stave žalobcu pri posudzovaní jeho invalidity.

Obdobne poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia

správneho orgánu, a to z hľadiska, či uvedené procesné pochybenia správneho sú takou vadou konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Pretože súd nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov posudkových orgánov, ktoré boli zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.

Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, vyhovel petitu žaloby a zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, predovšetkým z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ S.s.p. a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v predmetnej veci neposkytuje zrozumiteľné odpovede na zmenu posúdenia zdravotného stavu na účely priznania invalidity v neprospech žalobcu a preto je toto potrebné považovať za nepresvedčivé a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo, musí pri svojej činnosti, resp. rozhodovaní dbať na to, aby jej rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bolo úplné, presvedčivé a aby nevzbudzovalo nedôveru v spravodlivosť. Odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať.

V ďalšom priebehu konania je potrebné, aby správne orgány náležitým spôsobom svoje rozhodnutia odôvodnili racionálne a presvedčivo uchopiteľne pre v správnom konaní slabšiu stranu z pohľadu práva, žalobcu, ktorého nedostatočnú argumentáciu má možnosť správny súd zastúpiť v predmetnom konaní a to za predpokladu, že do času nového rozhodnutia správneho orgánu o žiadosti poistníka o priznanie invalidného dôchodku nedošlo k zmene skutkového stavu v danom prípade.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.2 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

S.s.p. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.).