Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-43-2009.pdf
PDF · 109.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-12C/43/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu : Q. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Y., právne zast. : JUDr. Jozef Kiss, advokát, so sídlom Jantárová 30, Košice, proti žalovanej : V. U., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, Y., právne zast. : Anna Lacová, advokátka, so sídlom Pražská 4, Košice, v konaní o vyporiadanie BSM, takto
rozhodol:
Z veci, ktoré mali žalobca a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, prikazuje do vlastníctva žalovanej nehnuteľnosti, byt č. XX na 7. poschodí bytového domu, súp. číslo XXX, na ul. C. č. XX v Y., postaveného na parcele XXX, parcele č. XXX a parcele č. XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 251/10 000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. číslo XXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 251/10 000 na pozemkoch, parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 , parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 , parcela č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 196 m2 , v celkovej hodnote 72.300 eur.
Konanie v prevyšujúcej časti zastavuje.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.680,22 eura, do 6-tich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je povinný nahradiť trovy štátu v sume 56,56 eura, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Košice II.
Žalovaná je povinná nahradiť trovy štátu v sume 56,56 eura, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Košice II.
Žalobca je povinný zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.084 eur, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Košice II.
Žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 1.084 eur, do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Košice II.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.8.2009 domáhal voči žalovanej vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, dôvodiac, že po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov zánikom manželstva so žalovanou rozvodom, nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou so žalovanou. Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa žalobcu patril byt č. XX, nachádzajúci sa v Y., na ulici C. č. XX, na 7. poschodí bytového domu súp. č. XXX, zapísaný na LV č. XXXXX, hnuteľný majetok špecifikovaný v žalobe a pasíva vo výške 2.140,91 eura, predstavujúce celkovú výšku splátok, ktoré žalobca uhradil po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súvislosti so splácaním spotrebiteľského úveru č. XXXXXX/XXXX/XX, ktorý bol účastníkom poskytnutý vo výške 3.319,39 eura (100.000,- Sk). Žalobca žiadal, aby mu súd prikázal videorekordér a domáce kino a žalovanej predmetný byt a hnuteľný majetok špecifikovaný v žalobnom petite s uložením povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielov sumu 37.583,77 eura. Žalobca takisto žiadal, aby mu bola uložená povinnosť vypratať predmetný byt. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 4.2.2010. Pokiaľ ide o hnuteľný majetok, navrhla vyporiadať, okrem už žalobcom uvedeného hnuteľného majetku, aj vrt. pneu kladivo, okružnú pílu, vrták, 4WW Waterpress, priamu a uhlovú brúsku, ktoré navrhla spolu s videorekordérom a domácim kinom prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu. Ostatný hnuteľný majetok uvedený vo vyjadrení, navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva. Predmetný byt žalovaná navrhla prikázať do svojho výlučného vlastníctva, avšak bez povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu na vyrovnanie podielov dôvodiac, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na jeho nadobudnutí. Uviedla, že predmetný byt mala v nájme od Bytového podniku mesta Košice na základe zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 28.8.1995, titulom prechodu nájmu podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka, po svojej nebohej matke H. N.. Uviedla, že Mesto Košice najprv vyhotovilo zmluvu o prevode vlastníctva bytu, kde ako nadobúdateľ bola uvedená iba žalovaná, následne však Mesto Košice zmluvu prepracovalo a ako nadobúdateľ bol uvedený aj žalobca, nakoľko v tom čase boli už manželia. Podľa žalovanej zmluva o prevode vlastníctva bytu nemala obsahovať ako ďalšieho nadobúdateľa žalobcu poukazujúc na ust. § 16 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z. z. Uloženie povinnosti zaplatiť žalobcovi finančnú náhradu za byt, by podľa žalovanej odporovalo dobrým mravom. Na splácaní spotrebiteľského úveru sa žalovaná nepodieľala, nakoľko žalobca, po opustení spoločnej domácnosti v auguste 2007, sa nepodieľal na úhrade nákladov spojených s vlastníctvom bytu, najmä nájomného, dane a poistenia. V čase odchodu žalobcu so spoločnej domácnosti bol na účte č. XXXXXXXX/XXX zostatok 663,88 eura (20.000,- Sk). K uvedenému účtu jej žalobca zrušil dispozičné právo. Žalovaná žiadala uvedenú sumu v konaní vyporiadať.
Na pojednávaní konanom dňa 23.1.2012, účastníci konania zhodne uviedli, že v rámci predmetného konania nežiadajú vyporiadať hnuteľný majetok. Na pojednávaní konanom dňa 17.3.2014 právny zástupca žalobcu vzal späť žalobu v časti, v ktorej žalobca žiadal, aby mu bola uložená povinnosť vypratať predmetný byt dôvodiac, že takýto výrok by bol nadbytočný, nakoľko žalobca v predmetnom byte už nebýva. Na základe uvedených skutočnosti súd, použijúc ust. § 96 O.s.p., konanie o vyporiadanie hnuteľného majetku, bližšie špecifikovaného v žalobe a vo vyjadrení k žalobe a o vypratanie zastavil.
Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.7.1993 v Košiciach, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Košice II vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX (sobášny list na č. l. 7 pripojeného spisu 31C/137/2007). Z manželstva účastníkov pochádzajú deti Q. U. nar. XX.XX.XXXX a B. U. nar. XX.XX.XXXX (rodné listy na č. l. 8 pripojeného spisu 31C/137/2007). Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2008, č. k. 31C/137/2007-48, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2008 (rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 10.1.2008 na č. l. 48 pripojeného spisu 31C/137/2007). Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo po jeho zániku vyporiadané dohodou účastníkov konania (nesporná skutočnosť). Mestská časť Košice - Západ, ako prenajímateľ a H. N., nar. XX.X.XXXX, ako nájomca uzavreli dňa 16.8.1993 Zmluvu o nájme bytu č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, na ulici C. č. XX v Y.. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že predmetný byt mali, podľa zmluvy, užívať traja členovia
domácnosti. Okrem H. N. byt užívali V. N., nar. XX.X.XXXX - dcéra, Q. U., nar. XX.X.XXXX - zať a Q. U., nar. XX.XX.XXXX - vnuk (Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX na č. l. 47 a evidenčný list na č. l. 49). Bytový podnik mesta Košice, ako prenajímateľ a V. U., nar. XX.X.XXXX, ako nájomca, uzavreli dňa XX.X.XXXX F. o nájme bytu č. XXX/XXXX, predmetom ktorej bol nájom bytu č. XX, na ulici C. č. XX v Y.. V čase podpísania predmetnej zmluvy byt užívali V. U., nar. XX.X.XXXX, Q. U., nar. XX.X.XXXX - manžel a Q. U., nar. XX.XX.XXXX - syn (Zmluva o nájme bytu č. XXX/XXXX na č. l. XX a evidenčný list na č. l. XX). I. Y. ako predávajúci a V. U., nar. XX.X.XXXX a Q. U., nar. XX.X.XXXX ako kupujúci, uzavreli dňa 17.3.1998 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. č. XX v Y., spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na ulici C. 6, 8, XX vo veľkosti podielu XXX/ XXXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 196 m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 196 m2, vo veľkosti podielu 251/10000. Vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu bol povolený Okresným úradom Košice II, katastrálny odbor dňa 9.6.1998 (Zmluva o prevode vlastníctva bytu na č. l. 62). Všeobecná hodnota bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. č. XX v Y., zapísaného na LV č. XXXXX bola stanovená znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, vo výške 72.300 eur (Znalecký posudok č. 02/2013 na č. l. 183). Poštová banka, a.s., Prievozská 2/B, Bratislava, IČO:31340890, ako veriteľ a Q. U., nar. XX.X.XXXX, ako spotrebiteľ a V. U., nar. XX.X.XXXX ako spoludlžník, uzavreli dňa 27.1.2006 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX/XXXX/XX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver vo výške 100.000,- Sk, t. j. 3.319,39 eura (Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX/XXXX/XX na č. l. 10). Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. 4.3.2008, predstavovala nesplatená časť poskytnutého úveru sumu 1.003,66 eura. Ku dňu 31.12.2008 bol poskytnutý úver splatený. Okrem istiny v sume 1,003,66 eura, boli v období od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov do úplného zaplatenia úveru zaplatené aj úroky v sume 41,85 eura a poplatky v sume 14,94 eura. Úver bol splácaný inkasom z osobného účtu č. XXXXXXXX/XXXX, ktorého majiteľom je žalobca (oznámenie Poštovej banky, a.s. na č. l. 165). Žalobca je zamestnaný v spoločnosti U. S. Steel Košice, s.r.o., Vstupný areál U. S. Steel, Košice s priemerným mesačným príjmom vo výške 811 eur (potvrdenie zamestnávateľa žalobcu o príjme na č. l. 156). Žalovaná je zamestnaná v spoločnosti U. S. Steel Services s.r.o., s priemerným mesačným príjmom vo výške 506 eur (potvrdenie zamestnávateľa žalovanej o príjme na č. l. 150).
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa ust. § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa ust. § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať
a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.
Podľa ust. § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
Podľa ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd zistil, že v predmetnom prípade sú dané predpoklady pre rozhodnutie súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania, keďže ich bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo a k dohode o jeho vyporiadaní medzi účastníkmi nedošlo a že predmetom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bol byt č. 14 na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. č. XX v Y., zapísaný na LV č. XXXXX a zostatok úveru splatený žalobcom po zániku bezpodielového spoluvlastníctva v celkovej výške 1.060,45 eura.
Pokiaľ ide o byt č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. č. XX v Y. žalovaná tvrdila, že nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov dôvodiac, že predmetný byt mala v nájme od Bytového podniku mesta Košice na základe zmluvy č. XXX/XXXX zo dňa 28.8.1995, titulom prechodu nájmu podľa ust. § 706 Občianskeho zákonníka, po svojej nebohej matke H. N., že Mesto Košice najprv vyhotovilo zmluvu o prevode vlastníctva bytu, kde ako nadobúdateľ bola uvedená iba žalovaná a až následne Mesto Košice zmluvu prepracovalo a ako nadobúdateľ bol uvedený aj žalobca, nakoľko v tom čase boli už manželia. Podľa žalovanej zmluva o prevode vlastníctva bytu nemala obsahovať ako ďalšieho nadobúdateľa žalobcu poukazujúc na ust. § 16 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z. z. Ďalej argumentovala tým, že žalobca sa žiadnym spôsobom nepričinil o nadobudnutie predmetného bytu ako aj tým, že kúpnu cenu za byt uhradila žalovaná.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 3.7.1993. Žalovaná sa stala nájomníčkou predmetného bytu na základe Zmluvy o nájme bytu č. XXX/XXXX zo dňa 28.8.1995, potom ako v dôsledku smrti matky žalovanej H. N., prešli na žalovanú v zmysle ust. § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka práva vyplývajúce z nájomnej zmluvy. Mesto Košice ako predávajúci a účastníci konania ako kupujúci uzavreli dňa 17.3.1998 Zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva bytu č. XX na 7. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, na ulici C. č. XX v Y.. Teda obaja účastníci ako manželia boli kupujúcimi a obaja pri uzavretí zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť predmetný byt, ktorý sa tak nepochybne stal predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Tento záver súdu by nemohla ovplyvniť ani okolnosť, ak by žalovaná kúpnu cenu zaplatila výlučne zo svojich prostriedkov, ktorá skutočnosť v konaní preukázaná nebola. Argumentáciu žalovanej súd považoval za právne bezvýznamnú, rovnako aj poukaz na ust. § 16 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Citované ustanovenie § 16 ods. 1 podľa názoru súdu neznamená, že nájom je ohraničeným vzťahom s jedným subjektom na každej strane. Pluralita subjektov na strane nájomcov je bežným javom. Pozná ju aj Občiansky zákonník, konkrétne v ust. § 700 ods. 1, podľa ktorého byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. V prípade uzavretia manželstva je dôsledkom tejto skutočnosti, v oblasti nájomného bývania, vznik spoločného nájmu bytu, o čom hovorí aj ust. § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spoločný nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti. Účastníkom vzniklo právo spoločného užívania bytu, čo je nedielnym právom. V prípade prevodu vlastníckeho práva teda dochádza k prevodu v prospech všetkých nájomcov a nedielny spoločný nájom sa zmení na nedielne spoluvlastníctvo.
Na základe uvedeného teda súd uzavrel, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov s tým, že ho prikázal do vlastníctva žalovanej, vychádzajúc zo zhodných tvrdení účastníkov.
V prípade, ak by súd dospel k záveru, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, žalovaná žiadala, aby súd nevychádzal zo zásady rovnosti podielov, ale aby podiely vo vzťahu k predmetnému bytu určil v pomere 1 žalobcovi a 3 žalovanej. Určenie nerovných podielov žalovaná odôvodňovala opätovne tým, že žalobca sa nezaslúžil o nadobudnutie predmetného bytu a poukázala na to, že žalobca nie je v kontakte s deťmi a že ani pred rozvodom a ani po rozvode sa nepodieľal na úhrade nákladov na bývanie.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, od ktorej sa možno odchýliť, avšak len vo výnimočných prípadoch. V danom prípade vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určenie iného než rovného pomeru podielov. Z hľadiska toho, ako každý z manželov sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku, žalovaná netvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by boli výnimočne významné, a ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť určenie výšky podielov. Za výnimočné úsilie nie je možné považovať zaplatenie zostatku kúpnej ceny pri prevode bytu do osobného vlastníctva účastníkov, ktorú skutočnosť navyše žalovaná ani hodnoverne nepreukázala. Súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že zostatok kúpnej ceny zaplatila výlučne zo svojich prostriedkov, nakoľko žalovaná ponúkla súdu viacero vysvetlení, a síce, že peniaze mala našetrené ešte z obdobia, keď bola slobodná, že peniaze jej dala matka z vkladnej knižky, že peniaze si sama vybrala z vkladnej knižky po smrti svojej matky, že peniaze na zaplatenie kúpnej ceny získala z predaja nehnuteľnosti, ktorú nadobudla po svojom otcovi, pričom rozporuplnosť týchto vyjadrení žalovaná súdu nevedela hodnoverným spôsobom vysvetliť. Za výnimočné úsilie nie je možné považovať ani to, že žalovaná sa stala nájomníčkou predmetného bytu v dôsledku smrti svojej matky. K prechodu užívacieho práva na žalovanú došlo priamo zo zákona (§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ani z hľadiska starostlivosti o rodinu súd nezistil také skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na určenie výšky podielov. Súdom nebolo zistené, že by si žalobca počínal nezodpovedne vo vzťahu k rodine, k spoločnému majetku. Žalobca sa práci nevyhýbal, riadne pracoval. V krátkom období, keď bol nezamestnaný vyhľadával pracovné príležitosti aj vo forme brigád. Tak žalobca ako aj žalovaná zabezpečovali spoločne potreby svojej rodiny.
Vzhľadom na to, že medzi účastníkmi bola sporná hodnota predmetného bytu, súd pri ustálení jeho hodnoty vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti vo výške 72.300 eur. Z uvedenej sumy súd vychádzal pri vyporiadaní aj napriek stanovisku žalovanej, podľa ktorej znalcom stanovená všeobecná hodnota je neprimerane vysoká. Svoje námietky však bližšie nezdôvodnila a nevrhla ani vypracovanie kontrolného znaleckého posudku.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že za trvania manželstva účastníkov, bol im poskytnutý úver vo výške 3.319,39 eura. Ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t. j. 4.3.2008, predstavovala nesplatená časť poskytnutého úveru sumu 1.060,45 eura, pozostávajúca z istiny v sume 1,003,66 eura, úrokov v sume 41,85 eura a poplatkov v sume 14,94 eura. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nesplatený zostatok, po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v celej výške uhradil žalobca.
Žalovaná v súvislosti s úverom poskytnutým účastníkom vo výške 3.319,39 eura, žiadala vyporiadať aj sumu 20.000,- Sk (663,87 eura), ktorú sumu mal žalobca z poskytnutého úveru použiť iba pre vlastnú potrebu. Žalovaná však neoznačila a nepredložila súdu žiaden dôkaz a ani nežiadala v tomto smere doplniť dokazovanie, preto súd pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva na túto sumu neprihliadol.
O povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 36.680,22 eura rozhodol súd na podklade ust. § 150 Občianskeho zákonníka, ukladajúceho pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov vychádzať z rovnosti podielov oboch manželov. Nakoľko súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali na výšku podielov vplyv, ustálil že pri hodnote vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 72.300 eur, predstavuje hodnota podielu každého z účastníkov na bezpodielovom spoluvlastníctve sumu 36.150 eur. Vzhľadom na to, že žalobca po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov uhradil nesplatený zostatok úveru vo výške 1.060,45 eura, je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi polovicu tejto sumy vo výške 530,22 eura. Súd vzhľadom jednak na výšku sumy na vyrovnanie podielu žalobcu, vzhľadom na samotné tvrdenie žalovanej, že sumu 36.680,22 eura je schopná uhradiť len z úveru, ako aj na celkové majetkové a osobné pomery žalovanej, zároveň však na záujem žalobcu na čo najrýchlejšom uhradení sumy na vyporiadanie podielu určil, že sumu 36.680,22 eura je žalovaná povinná zaplatiť do šiestich mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, čo je podľa názoru súdu primeraná lehota za účelom zabezpečenia všetkých podkladov pre získanie úveru.
O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p. Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u žalobcu tak aj u žalovanej rovnaký, a preto súd uložil obom účastníkom nahradiť trovy štátu v rovnakom rozsahu. Trovy štátu pozostávajú zo znalečného, ktoré štát zaplatil za vypracovanie znaleckého posudku v konaní ustanoveným znalcom, a to Ing. Matejovi Stykovi ( znalecký posudok č. 02/2013 zo dňa 17.6.2013) v celkovej sume 113,12 eura. Nakoľko účastníci preddavok na trovy znaleckého dokazovania neuhradili, súd uložil každému z účastníkov nahradiť trovy štátu v sume 56,56 eura.
O poplatkovej povinnosti za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva súd rozhodol podľa položky 6b/ Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Výška súdneho poplatku v danom prípade, keď konanie sa skončilo súdnym zmierom, predstavuje 3 % z predmetu konania, t, j, zo súčtu aktív, avšak najmenej 66 eur. Vzhľadom na výšku aktív 72.300 eur, súdny poplatok predstavuje výšku 2.169 eur. Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u žalobcu tak aj u žalovanej rovnaký, a preto súd uložil obom účastníkom zaplatiť súdny poplatok v rovnakom rozsahu, t.j. žalobcovi vo výške 1.048,50 eura a žalovanej vo výške 1.048,50 eura.
Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u žalobcu tak aj žalovanej rovnaký, preto súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II.
V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).