Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-45-2022.pdf
PDF · 143.27 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/45/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: X. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/XX, Komárno, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra, IČO: 36 868 876, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 13. 06. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 04. 2022, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 04. 2022 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2020 bol žalobcovi od 21. 07. 2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 198,60 eur mesačne. Uvedenému rozhodnutiu predchádzala lekárska správa zo dňa 21. 07. 2020, ako aj odborný posudok o invalidite zo dňa 21. 07. 2020, v rámci ktorého bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 45%. Kód dg./ skupina chorôb: S52.5/kapitola XV, oddiel G, položka 17, písmeno b. Kontrolná lekárska prehliadka určená 07/2021.
2. Po vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky rozhodnutím zo dňa 21. 09. 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodla podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že žalobcovi odňala invalidný dôchodok od 22. 11. 2021.
Súčasťou rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 07. 09. 2021 a taktiež lekárska správa zo dňa 07. 09. 2021, zápisnica o ústnom pojednávaní - žalobca posudzovaný v neprítomnosti.
Okrem toho v spise sa nachádza aj oznámenie zo dňa 09. 09. 2021 o tom, že žalobcov zdravotný stav bol posudzovaný v neprítomnosti dňa 07. 09. 2021.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v rámci ktorého namietal lekárske vyšetrenie MUDr. Kataríny Vinczeovej, ktorá uviedla, že nechodí na kontrolné vyšetrenia.
Okrem toho namietal, že protipandemické opatrenia platili aj na psychiatrii a nesúhlasil s vyšetrením v jeho neprítomnosti. Zotrval na tom, že jeho zdravotný stav je nezmenený.
Podaním zo dňa 08. 12. 2021 žalobca zaslal žalovanej najnovšie výsledky odborných vyšetrení, pričom súčasťou podania bola lekárska správa - nález zo dňa 11. 11. 2021 - 11:47 MUDr. Róbert Kolár, ako aj dekurz zo psychiatrickej ambulancie zo dňa 18. 11. 2021.
4. Dňa 22. 03. 2022 bola spísaná zápisnica v neprítomnosti žalobcu, ktorej výsledkom bol posudok, v rámci ktorého boli uvedené vyšetrenia - rehabilitačné zo dňa 07. 05. 2020, ortopedické zo dňa 01. 06. 2020, zo dňa 25. 05. 2021 a zo dňa 17. 08. 2021 a celkový posudok bol: „ 43 ročný účastník konania utrpel v auguste 2018 pri autonehode zlomeninu distálnej časti ľavého rádia (vretenná kosť je menšia kosť predlaktia) s dislokáciou a sekundárnym hojením u ľaváka. Stav bol riešený operačne so sekundárnym hojením s následným odstránením osteosyntetického materiálu v septembri 2019. Pri posudzovaní zdravotného stavu 21. 07. 2020 bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie na úrovni 35%, podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 17, písmena b). Bola využitá možnosť prirovnania k zlomenine oboch kostí predlaktia (pričom bola zlomená len tenšia vretenná kosť) vzhľadom na dislokáciu, na dominantnej končatine, so sekundárnym hojením, s pretrvávaním výrazne obmedzenej funkcie zápästného kĺbu pri zníženej sile v osteoporotickom teréne. Po komplexnej liečbe, s odstupom času, a intenzívnej rehabilitácie je aktuálnymi vyšetreniami preukázaná zlepšená funkcia na dominantnej končatine, objektivizovaná ortopedickým vyšetrením v auguste 2021 v korelácii s r?ntgenologicky verifikovaným dobrým postavením kosti, bez známok dislokácie. Klinicky pretrváva mierna deformácia ľavého zápästia, motorika aj jemná motorika ruky bez poškodenia, úchop zachovaný. Rovnako je preukázané zmiernenie osteoporózy. V roku 2019 s T skór - 2.8, aktuálne na úrovni osteopénie s T-skére - 1.8. Stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na základe zhodnotenia funkčného pohybu v zápästnom kĺbe na dominantnej končatine, s nepatrným obmedzením na úroveň 10 %.
V roku 2020 (v poúrazovom období) dominovala adaptačná porucha s anxiózne-depresívnym ladením u neuroticky štruktúrovanej osobnosti ako reakcie na ťažký stres. Uvedené psychické problémy boli v poúrazovom období reaktívne podmienené s potrebou ovplyvnenia symbolickou liečbou, v ďalšom období bez preukázania pokračujúcej kontinuálnej ambulantnej psychiatrickej liečby a sledovania.“
5. Na základe uvedeného posudku žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 12. 04. 2022 žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X . zo dňa 21. 09. 2021, vo veci odňatia invalidného dôchodku, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
7. V odôvodnení žalovaná poukázala na preskúmavané prvostupňové rozhodnutie, ako aj odvolanie žalobcu a skutočnosť, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálneho poistenia, pobočky Komárno dňa 22. 10. 2021, ktorý nevyhovel odvolaniu, zotrval na pôvodnom posúdení zdravotného stavu, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave.
V dôsledku prekážky na strane posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave (jeho práceneschopnosti) bol kompletný spisový materiál postúpený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 22. 03. 2022 v neprítomnosti žalobcu v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, na základe dostupnej lekárskej dokumentácie a uviedol, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil zlomeninu dolného konca vretennej kosti s diskoláciou - Collesova zlomenina, ochorenie podľa
prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu G - postihnutie končatín, položky 19 - obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe, písmena a) - nepatrného stupňa, 2. - na dominantnej končatine, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% bez percentuálneho rozpätia. Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. neurčil.
8. V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu, zhodnotil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zdravotné postihnutie na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %.
9. Námietku, týkajúcu sa posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti, vyhodnotila žalovaná za nedôvodnú.
Pokiaľ išlo o spochybňovanie objektívnosti posudkových lekárov organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, odporuje to ustanoveniu § 153 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré presne stanovujú práva a povinnosti posudkových lekárov s poukazom na okolnosti, že títo majú udelenú licenciu na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia a akékoľvek subjektívne spochybňovanie ich odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušeniu princípov právneho štátu.
Pri hodnotení zdravotného stavu si posudkoví lekári sociálneho poistenia nedovolia diskriminovať a ináč hodnotiť, posudkoví lekári sociálneho poistenia nemajú záujem poškodiť. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech.
Okrem toho uviedla, že v odvolaní žalobca poukázal na skutočnosť, že pre zdravotné problémy nedokáže pracovať dlhšie ako 4 hodiny denne, avšak táto skutočnosť nezakladá nárok na invalidný dôchodok, pretože pre trvanie nároku na invalidný dôchodok je rozhodujúce splnenie všetkých, zákonom stanovených podmienok, pričom v danej veci bolo preukázané, že už nie je žalobca invalidný.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
10. Žalobou zo dňa 13. 06. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. 04. 2022, z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP.
11. V žalobe poukázal na napadnuté rozhodnutie, ako aj odvolanie a tiež skutočnosť, že dodatočne, dňa 08. 12. 2021, k odvolaniu doložil kópie lekárskych správ z odborných vyšetrení, avšak žalovaný sa s týmito odbornými správami z lekárskych vyšetrení žiadnym spôsobom nevysporiadal ani v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani v pripojenom odbornom posudku o invalidite. Konkrétne išlo o lekársku správu
- nález MUDr. Róberta Kollára - ortopéda zo dňa 11. 11. 2021, ktorá je v príkrom rozpore s citovanými lekárskymi vyšetreniami MUDr. Kataríny Vinzeovej v odbornom posudku, ako aj so závermi tohto posudku.
Zdôraznil, že žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia túto lekársku správu vôbec neuviedla, úplne ju ignorovala.
Taktiež konštatoval, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobcu v jeho neprítomnosti, v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie, ale na druhej strane neakceptoval túto skutočnosť pri žalovanom, ktorý z toho istého dôvodu nemohol predložiť kontrolné psychiatrické vyšetrenie. Len jednoducho konštatovala, že nakoľko nepredložil kontrolné psychiatrické vyšetrenie, nie je dôvod ďalšie navyšovanie percentuálnej miery.
Z uvedeného bolo jednoznačné, že pandemickú situáciu žalovaná zneužila v neprospech žalobcu, keď na jednej strane rozhodovala bez jeho osobného vyšetrenia a na druhej strane vzhľadom na túto situáciu neurobila iné vhodné opatrenia na zabezpečenie posúdenia jeho psychického stavu, čím nebola zabezpečená rovnosť strán v konaní a bolo popreté žalobcove ústavné právo na spravodlivý proces.
12. Následne namietal nezákonnosť rozhodnutia, pričom citoval časti z rozhodnutia NS SR 7Sk/4/2020, NS SR 1 So 97/2005 a KS Žilina sp. zn. 29Sa/46/2018. Mal za to, že pokiaľ sa lekárska komisia okrem toho vo svojej správe odchýlila od svojich vlastných skorších posúdení zdravotného stavu bez ďalšieho spresnenia zdravotných dôvodov, ktoré ju viedli k takým záverom, je odôvodnenie rozporuplné.
Tým, že lekárska komisia prijala nedostatočné a rozporuplné odôvodnenie, neumožnila dotknutej osobe pochopiť súvislosť, ktorá podľa tejto komisie existovala medzi jej lekárskymi posudkami a závermi, ku ktorým dospela, pokiaľ ide o dátum ustálenia poškodení utrpených touto osobou.
Ako vyplývalo z vyššie uvedeného žalobca bol toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia trpí závažnými vadami. V prvom rade sa žalovaná nevysporiadala s lekárskou správou - nálezom MUDr. Róberta Kollára. Nemusela sa stotožniť so závermi uvedenými v lekárskej správe, ale svoj odklon od týchto záverov musela dôsledne odôvodniť a oprieť o dôkazy vykonané v konaní. Neurobila tak, a preto jej rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné.
Okrem toho vytýkal, že žalovaná nemohla len na základe nepredloženia lekárskeho vyšetrenia bez ďalšieho vyvodiť záver, že psychické problémy u žalobcu ďalej nepretrvávajú.
IV. Vyjadrenie žalovanej
13. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 08. 2022 uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 22. 03. 2022, podľa ktorého nie je už žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená už nie na 45%, ale na 10% od 07. 09. 2021.
Mala za to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
14. K námietke žalobcu, týkajúcej sa lekárskej správy z ortopedického vyšetrenia zo dňa 11. 11. 2021 a k jeho psychickým problémom posudkový lekár sociálneho poistenia sa vyjadril tak, že „v rámci odvolacieho konania bolo doplnené ortopedické vyšetrenie zo dňa 11. 11. 2021 vykonané ortopédom
- MUDr. Róbertom Kollárom. V citovanom odbornom náleze je nesprávne uvedený dátum utrpenej trieštivej zlomeniny distálnej epifýzy ľavého radia - 18. 08. 2020 v Nemecku - úraz bol v auguste 2018. Potvrdené je liečenie MUDr. Vinczeovou (aj pre osteoporózu) a pretrvávajúce bolesti a obmedzenie hybnosti ľavého zápästia u ľaváka. Objektívne vyšetrenie - poúrazová deformita ľavého zápästia, dorziflexia ľavého RC zhybu 10 st. (vpravo 60 st), palmárna flexia 10st (60 st.), radiálna dukcia 30 st. (45st), ulnárna dukcia 0st. (20st), pohyby bolestivé. Záver- nález na klinických vyšetrovaných nervov je toho času patognomický zmiešanej senzimotorickej neuropatie nervus medianus vľavo (pravdepodobne klinicky nemý syndróm karpálneho tunela), vľavo je nález fyziologický (MUDr. Viola zo dňa 18. 08. 2018). Stav je trvalý s ťažkým funkčným deficitom ľavého RC zhybu, vyžaduje manuálne šetrenie, používanie ortézy zápästia. Zlepšenie od konzervatívnej terapie sa nedá očakávať. Žalobca nie je schopný vykonávať ťažkú manuálnu prácu. V doplnenom ortopedickom vyšetrení je zvýraznené obmedzenie pohybu v zápästnom kĺbe (3 mesiace po predchádzajúcom ortopedickom vyšetrení, v medziobdobí bez pôsobenia prípadnej inej noxy) a RTG verifikované ťažké poúrazové artrotické zmeny (predchádzajúce RTG - august 221 - po extrakcii OSM lomná línia je prehojená, postavenie je relatívne dobré, bez známok diskolácie). Vykonaným EMG vyšetrením však nie sú preukázané významné zmeny na periférnych nervoch ruky, ktoré by významnou mierou mohli ovplyvniť jej pohyblivosť. Na základe predložených odborných nálezov citovaných v odbornom posudku o invalidite zo dňa 22. 03. 2022, so zhodnotením aj doplňujúceho ortopedického vyšetrenia zo dňa 11. 11. 2021, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici považoval z posudkového hľadiska stav komplexne a objektívne zhodnotený. Citovanú diskrepanciu rozsahu pohyblivosti ROM v oblasti zápästného kĺbu by bolo možné vyriešiť prípadným konfrontačným vyšetrením, čo však posudkový lekár sociálneho poistenia nepovažoval za nutné, nakoľko obmedzeniu pohybu v zápästnom kĺbe
závažnejšieho stupňa na dominantnej končatine zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 20%, čo nepodmieňuje invaliditu.
Okrem toho skonštatoval, že v súčasnosti neboli predložené žiadne odborné nálezy, ktoré by potvrdzovali pretrvávanie psychických ťažkostí s nutnými kontrolami a chronickou liečbou, a preto nebolo možné psychické prejavy posudkovo vyhodnotiť. Poukázal pritom na § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., a zdôrazniac, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a nepreskúmateľnosťou.“
15. Žalovaná taktiež vyhodnotila aj námietku žalobcu, týkajúcu sa posúdenia zdravotného stavu v jeho neprítomnosti, ako nedôvodnú, nakoľko žalobcova neprítomnosť na tomto posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhodnotenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie.
16. Záverom dodala, že posudkový lekár po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie vyhodnotil situáciu tak, že mal k dispozícii všetky potrebné dôkazy k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu na účely invalidity v rámci odvolacieho konania bez jeho účasti, aj s poukazom na skutočnosť, že prítomnosť žalobcu by neovplyvnila posudkový záver.
17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná žiadala, aby krajský súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
18. K vyjadreniu žalovanej podal ďalšie písomné vyjadrenie žalobca, ktorý opätovne poukázal na to, že v preskúmavanom rozhodnutí nie je ani zmienka o lekárskom náleze MUDr. Róberta Kollára zo dňa 11. 11. 2021 a taktiež nie sú zohľadnené ani psychické problémy z dôvodu nepreukázania pokračujúcej kontinuálnej psychiatrickej ambulantnej liečby a sledovania. Dôvodenie ustanovením § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobca s poukazom na rozsiahlu judikatúru súdov považoval za nesprávne a zotrval na tom, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné a nepreskúmateľné.
19. Žalovaná ďalšie písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu nepodala.
20. Keďže žalobca, zastúpený právnym zástupcom, nepožiadal o nariadenie pojednávania, rovnako tak nepožiadala o nariadenie pojednávania ani žalovaná, súd dôvod na nariadenie pojednávania nevzhliadol, rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 28. 03. 2023 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právne argumenty
21. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej aj ako "SSP" alebo "Správny súdny poriadok"), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu správnym orgánom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 12. 04. 2022, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba podaná proti tomuto rozhodnutiu je dôvodná, preto napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 780 426 6602 0 zo dňa 12. 04. 2022 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
22. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup Sociálnej poisťovne, zohľadniac pritom tú skutočnosť, že pri správnej žalobe fyzickej osobe v sociálnych veciach nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2, § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.
Prihliadol pritom na to, že žalobca v žalobe žiadal o zrušenie rozhodnutia žalovanej zo dňa 12. 04. 2022. Prvostupňové rozhodnutie je možné zrušiť len na návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP), ktorý však podaný nebol.
23. Správny súd pritom vec posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
Podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
Podľa § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z., zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia sú vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára.
Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z. účinného od 04. 04. 2020; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
24. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu (a to ani pri žalobách v sociálnych veciach), ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (viď. porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014).
25. Predmetom tohto súdneho konania je posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu Sociálnej poisťovne vo veci odňatia invalidného dôchodku, ku ktorému bolo pristúpené po vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky zo dňa 07. 09. 2021. Sociálna poisťovňa žalobcovi odňala invalidný dôchodok od 22. 11. 2021, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno zo dňa 07. 09. 2021 žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 10 % od 07. 09. 2021. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a dodatočne predložil nové lekárske nálezy (ortopedické vyšetrenie, psychiatrické vyšetrenie). Napriek predloženým novým lekárskym nálezom, ktoré neboli obsiahnuté v posudku, vyššie uvedený záver bol potvrdený aj posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici pri posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 22. 03. 2022 so záverom: „43 ročný účastník konania utrpel v auguste 2018 pri autonehode zlomeninu distálnej časti ľavého rádia (vretenná kosť je menšia kosť predlaktia) s dislokáciou a sekundárnym hojením u ľaváka. Stav bol riešený operačne so sekundárnym hojením s následným odstránením osteosyntetického materiálu v septembri 2019. Pri posudzovaní zdravotného stavu 21. 07. 2020 bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre rozhodujúce ochorenie na úrovni 35 %, podľa kapitoly XV, oddielu G, položky 17, písmena b). Bola využitá možnosť prirovnania k zlomenine oboch kostí predlaktia (pričom bola zlomená len tenšia vretenná kosť) vzhľadom na dislokáciu, na dominantnej končatine, so sekundárnym hojením, s pretrvávaním výrazne obmedzenej funkcie zápästného kĺbu pri zníženej sile v osteoporotickom teréne. Po komplexnej liečbe, s odstupom času, a intenzívnej rehabilitácie je aktuálnymi vyšetreniami preukázaná zlepšená funkcia na dominantnej končatine, objektivizovaná ortopedickým vyšetrením v auguste 2021 v korelácii s r?ntgenologicky verifikovaným dobrým postavením kosti, bez známok dislokácie. Klinicky pretrváva mierna deformácia ľavého zápästia, motorika aj jemná motorika ruky bez poškodenia, úchop zachovaný. Rovnako je preukázané zmiernenie osteoporózy. V roku 2019 s T skór - 2.8, aktuálne na úrovni osteopénie s T-skére - 1.8. Stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená na základe zhodnotenia funkčného pohybu v zápästnom kĺbe na dominantnej končatine, s nepatrným obmedzením na úroveň 10%. V roku 2020 (v poúrazovom období) dominovala adaptačná porucha s anxiózne-depresívnym ladením u neuroticky štrukturovanej osobnosti ako reakcie na ťažký stres. Uvedené psychické problémy boli v poúrazovom období reaktívne podmienené s potrebou ovplyvnenia symbolickou liečbou, v ďalšom období bez preukázania pokračujúcej kontinuálnej ambulantnej psychiatrickej liečby a sledovania.“ Predmetný posudok o invalidite žalobcu bol záväzným podkladom žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. 04. 2022.
26. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1. zákona č. 461/2003 Z. z.) je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa, resp. poberateľa dávky z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z., pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.).
27. Z vyššie citovanej právnej úpravy správny súd je toho názoru, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28. 10. 1015).
28. Správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní v intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že v procese posudzovania zdravotného stavu žalobcu zo strany posudkových lekárov sociálneho poistenia došlo k pochybeniu majúcemu zásadný vplyv na zistenie
a následné ustálenie skutočného stavu veci. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby vrátane zostatkového pracovného potenciálu pre účely posúdenia invalidity je výlučne vecou odbornou
- medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Výsledkom posudkovej činnosti posudkového lekára je záver o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, so zohľadnením na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú obsiahnuté v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky zásadné skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je zásadným dôkazom pred správnym súdom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto súd kladie dôraz na jeho úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Aby posudok spĺňal tieto náležitosti, musí sa posudkový lekár v ňom riadne vyporiadať so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, pričom svoje posudkové závery musí náležite, ako aj zrozumiteľne odôvodniť a musí vychádzať zo všetkých lekárskych nálezov, obsiahnutých v spisovom materiály.
29. V predmetnej veci posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia požiadavky na jeho obsahovú stránku, uvedené vyššie, nespĺňal. Z administratívneho spisu mal súd preukázanú skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 08. 09. 2020 bol žalobcovi od 21. 07. 2020 priznaný invalidný dôchodok v sume 198,60 eur mesačne. Uvedenému rozhodnutiu predchádzala lekárska správa zo dňa 21. 07. 2020, ako aj odborný posudok o invalidite zo dňa 21. 07. 2020, v rámci ktorého bol žalobca uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách 45 %. Kód dg./ skupina chorôb: S52.5/kapitola XV, oddiel G, položka 17, písmeno b. Kontrolná lekárska prehliadka určená 07/2021. Po vykonaní kontrolnej lekárskej prehliadky rozhodnutím zo dňa 21. 09. 2021 Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodla podľa § 70, § 112 ods. 2 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak, že žalobcovi odňala invalidný dôchodok od 22. 11. 2021. Súčasťou rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite zo dňa 07. 09. 2021 a taktiež lekárska správa zo dňa 07. 09. 2021, zápisnica o ústnom pojednávaní - žalobca posudzovaný v neprítomnosti. Okrem toho prvostupňový správny orgán oznámením zo dňa 09. 09. 2021 oznámil žalobcovi, že jeho zdravotný stav bol posudzovaný v neprítomnosti dňa 07. 09. 2021. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v rámci ktorého namietal lekárske vyšetrenie MUDr. Kataríny Vinczeovej, ktorá uviedla, že nechodí na kontrolné vyšetrenia. Okrem toho namietal, že protipandemické opatrenia platili aj na psychiatrii a nesúhlasil s vyšetrením v jeho neprítomnosti. Zotrval na tom, že jeho zdravotný stav je nezmenený. Podaním zo dňa 08. 12. 2021 žalobca zaslal žalovanej najnovšie výsledky odborných vyšetrení, pričom súčasťou podania bola lekárska správa - nález zo dňa 11. 11. 2021 - 11:47 MUDr. Róbert Kolár, ako aj dekurz zo psychiatrickej ambulancie zo dňa 18. 11. 2021. Dňa 22. 03. 2022 bola spísaná zápisnica v neprítomnosti žalobcu, ktorej výsledkom bol posudok, v rámci ktorého boli uvedené vyšetrenia - rehabilitačné zo dňa 07. 05. 2020, ortopedické zo dňa 01. 06. 2020, zo dňa 25. 05. 2021 a zo dňa 17. 08. 2021 a bol stanovený posudok s rovnakým záverom ako posudok prijatý pred prvostupňovým správnym orgánom, bez akéhokoľvek reflektovania na nové lekárske správy. Z uvedeného mal správny súd za to, že z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý bol podkladom rozhodnutia preskúmavaného v tomto konaní, vôbec nevyplýva, či a ako sa posudkový lekár vysporiadal s v odvolaní predloženými lekárskymi správami, akým spôsobom by mohli, či nemohli ovplyvniť pôvodne určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že uvedené ovplyvnenie, resp. neovplyvnenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedené vo vyjadrení žalovanej, nakoľko pre súd je podstatná tá skutočnosť, že takéto zdôvodnenie absentovalo jednak v lekárskom posudku, ako aj v napadnutom rozhodnutí. S poukazom na v odvolaní predložené lekárske nálezy je potrebné považovať záver posudkového lekára za bližšie nedostatočne odôvodnený, čo je žiadúce o to viac, keďže žalobca bol pôvodne uznaný za invalidného a až následne pri kontrole bolo stanovené, že už ďalej nie je invalidný. Následne boli predložené ďalšie lekárske nálezy, s ktorými sa posudkový lekár vôbec nezaoberal a teda ani riadne žalobcovi nezdôvodnil, prečo ďalej nie je invalidný. Podľa názoru súdu sa jedná o zásadnú skutočnosť, ktorá mala byť v príslušnom posudku zo strany posudkového lekára sociálneho poistenia dostatočným spôsobom ozrejmená. Posudkový lekár sa má tiež podrobnejšie vyjadriť aj k otázke, prečo
iné ochorenie u žalobcu, ktoré bolo zrejmé už v minulosti a navyše v danej veci aj uznané za dôvodné pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v súčasnosti už neodôvodňuje postup v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a to i napriek tomu, že lekársky nález žalobca v odvolacom konaní predložil a je stanovená v ňom kontrola o 3 mesiace.
30. Z tohto dôvodu správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol úplne posúdený, a to najmä vo vzťahu k dodatočne predloženým lekárskym nálezom. Záver posudku, resp. na podklade neho vydané rozhodnutie o zamietnutí odvolania žalobcu je nepresvedčivé, ak v ňom chýba úvaha a dôvody, prečo ďalšie lekárske nálezy nezvýšili žalobcovi mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to najmä za stavu, že predtým bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a bolo uznané aj pridružené ochorenie, ktoré pri predchádzajúcom posúdení bolo spôsobilé privodiť zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a pri súčasnom posúdení už nie, dôvodiac, že v ďalšom období bez preukázania pokračujúcej kontinuálnej ambulantnej psychiatrickej liečby a sledovania a pritom v odvolacom konaní bol predložený lekársky nález aj z psychiatrickej ambulancie. Následne aj samotné vyjadrenie žalovanej v rámci súdneho konania odzrkadľuje iné vyhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
31. Pokiaľ žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uvádzala, s poukazom na § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., že je povinnosťou žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku a v spojení s tým posudkový lekár sociálneho poistenia nie je povinný, ani oprávnený požadovať predloženie akejkoľvek zdravotnej dokumentácie od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých žalobca absolvoval alebo má absolvovať odborné vyšetrenie, správny súd uvádza, že posudkový lekár je oprávnený písomne vyžiadať vystavenie nálezu o zdravotnom stave posudzovanej osoby v súlade s § 156 ods. 1 písm. f) zákona č. 461/2003 Z. z. V kontexte uvedeného správny súd nepovažuje za správne prenášať zodpovednosť za výsledok konania výlučne na žalobcu s tvrdením, že žalobca je povinný preukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik nároku na dávku v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. V súlade s § 195 ods. 1 organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na tej účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. Takýmto podkladom sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, ale aj dôkazy (§ 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení). V súlade s § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. V súlade s § 196 ods. 6 citovaného zákona účastník konania je síce povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, avšak organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Dôkazy potom sociálna poisťovňa hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Je to teda Sociálna poisťovňa, ktorá v rámci vykonávaného dokazovania zisťuje skutočný stav veci, na základe ktorého rozhodne o tom, či vznikol nárok na dávku, a teda, či žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku vyhovie.
Sociálna poisťovňa pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti, a to bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.).
32. Zároveň správny súd poukazuje na to, že v čase mimoriadnej situácie v súvislosti so šíriacim sa infekčným ochorením COVID-19 sa lekárska posudková činnosť síce vykonáva bez účasti žalobcu v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., avšak posudkový lekár má možnosť za účelom čo najobjektívnejšieho posúdenia zdravotného stavu posudzovanej osoby postupovať podľa § 153 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Okrem toho je žiadúce, aby ak sa v období protipandemických opatrení zdravotný stav poistenca posudzuje v neprítomnosti posudzovanej osoby, zaslať poistencovi oznámenie o tom, že sa bude posudzovať jeho zdravotný stav v neprítomnosti a taktiež ho upozorniť na jeho povinnosť v zmysle § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., teda predložiť všetky lekárske správy, ktoré svedčia o jeho zdravotných problémoch a ktoré by mal posudkový lekár vyhodnotiť. Pokiaľ žalobca nie je v tomto smere poučený, môže dôjsť k porušeniu práv žalobcu na spravodlivé konanie, čo bol aj daný prípad, nakoľko oznámenie o posudzovaní žalobcu v jeho neprítomnosti bolo realizované až 09. 09. 2021, teda dva dni po posúdení a žalobcovi nebol vytvorený žiaden časový priestor na predloženie lekárskych
nálezov. V konečnom dôsledku tie lekárske nálezy, ktoré boli predložené v odvolacom konaní, žiadnym spôsobom neboli zohľadnené v odvolacom konaní, a preto aj v tomto rozsahu je možné vnímať zásah do žalobcových práv na spravodlivé konanie, ktoré musia byť obzvlášť citlivo uplatňované, ak dôjde k prehodnoteniu zdravotného stavu žalobcu tak, že po kontrolnom vyšetrení prestane spĺňať podmienky invalidity. Uvedené je potrebné žalobcovi dostatočne ozrejmiť.
33. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa 12. 04. 2022 nie je v súlade so zákonom, lebo zistenie skutkového stavu žalovanou nie je dostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP), a preto predmetné rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 780 426 6602 0 zo dňa 12. 04. 2022 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP.
34. Keďže v danom prípade posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunuté pracovisko Banská Bystrica zo dňa 22. 03. 2022 nepovažoval správny súd za presvedčivý a dostatočný, mal pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu, keďže v posudku absentovali lekárske nálezy zo dňa 11. 11. 2021 a 18. 11. 2021, ako aj úvahy a dôvody, ktoré viedli k záverom o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v ďalšom konaní bude povinnosťou posudkového lekára opätovne vyhodnotiť mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, zdravotný stav žalobcu vyhodnotiť z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, osobitne zaujme stanovisko k tým zdravotným postihnutiam, ktoré už raz boli zohľadnené pre zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v minulosti a svoj záver presvedčivo a zrozumiteľne odôvodní. Následne generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne znova rozhodne o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 21. 09. 2021, vo veci odňatia invalidného dôchodku a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodní.
35. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v zmysle § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.