Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-87-2008.pdf
PDF · 131.22 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/87/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu LESY Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO 36 038 351, právne zastúpeného JUDr. Františkom Beňom, advokátom, Nám. M. R. Štefánika 1, Žilina, proti žalovanému VETROPACK NEMŠOVÁ s.r.o. so sídlom Železničná 207/9, Nemšová, IČO 35 832 517, právne zastúpenému ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU SLIVKA & LEČKOVÁ, s.r.o. so sídlom Turčianska 16, Bratislava, IČO 35 913 754, o zaplatenie 2 165,14 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.165,14 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 1.411,17 Eur, z toho 129,86 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 1.281,31 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám JUDr. Františka Beňa.
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 2 165,14 eur (65 227,- Sk). Uviedol, že žalovaný svojou imisnou činnosťou v roku 2003 spôsobil škodu na lesných porastoch, ktoré boli v obhospodarovaní odštepného závodu v Považskej Bystrici a ktorá sa prejavila v strate na prírastku v uplatnenej výške. Žalobca svoje tvrdenie doložil znaleckým posudkom č. 129/2006 zo dňa 15. 12. 2006, ktorý vypracovalo A.. Táto organizácia vychádzala z databázy NEIS (Národný emisný inventarizačný systém) pre najdôležitejšie emisné zdroje v r. 2003, podľa ktorého žalovaný v r. 2003 emitoval do ovzdušia 94,941 ton SO2, 670,744 ton NOx, ktoré škodliviny nepriaznivo pôsobili na lesné porasty jednotlivých LHC (lesný hospodársky celok) odštepného závodu Považská Bystrica. Samostatnou prílohou znaleckého posudku sú plochové tabuľky JPRL (jednotky priestorového rozdelenia lesa) podľa LHC, ktoré v zmysle v tom čase platnej vyhlášky č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov v znení vyhlášky č. 119/2002 Z.z. obsahujú prehľad a sumárne údaje o všetkých lesných pozemkoch v rámci užívateľského celku (o parcelných číslach, JPRL, výmere, katastrálnych územiach a o právnom vzťahu žalobcu k týmto pozemkom, na základe ktorého žalobca tieto pozemky užíva /§ 2 vyhlášky č. 65/1995 Z.z. o evidencii lesných pozemkov a stavieb/). Po právnej stránke žalobca svoj nárok oprel o zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch platný v tom čase v spojení s § 420a ods.1, 2 písm. b/ Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, teda o objektívnu zodpovednosť, ktorej sa žalovaný môže zbaviť iba za podmienok podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu škody formou prihlásenia pohľadávky zo dňa 19. 12.2006, ktorého prílohou bol znalecký posudok.
Okresný súd Trenčín vydal v právnej veci platobný rozkaz č.k. 54Ro/1793/2006-9 zo dňa 16.11.2007, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174 ods.2 O.s.p.
Žalovaný namietol s poukazom na § 100, § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčanie práva na náhradu škody, ktorá vznikla vypúšťaním imisií pred 28.12.2003 (deň podania žaloby) s tým, že pokiaľ skutočne činnosťou žalovaného vznikla žalobcovi škoda, potom ku vzniku škody nedošlo jednorázovo, ale kontinuálne počas celého roka 2003. Zo znaleckého posudku nie je možné vyvodiť výšku skutočnej škody, pretože znalec pri vyčíslení pracoval len so štatistickými údajmi a nie z exaktných meraní smeru a sily vetra v rozhodnom období roka 2003. Žalovaný nepoprel, že produkuje imisie, sú však pochybnosti, či a v akom rozsahu spôsobujú škodu žalobcovi, teda, že zasahujú priestor ním obhospodarovaný. Prevádzka žalovaného leží mimo územia lesov žalobcu, prípadný dopad imisií žalovaného je závislý od smeru prúdenia vetra. Imisná činnosť žalovaného môže mať reálny vplyv na lesné porasty žalobcu len v prípade prúdenia vzduchu smerom zo závodu žalovaného do ovzdušia poškodeného lesa. Znalecký ústav sa pritom nezameral na preukázanie smeru prúdenia vetra , pre potreby výpočtu boli použité údaje o smeroch a rýchlosti vetra podľa pozorovaní meteorologickej stanice Beluša, ktorá sa nachádza asi 20 km od miesta, ktorého poveternostné podmienky mala dokumentovať.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 39Cb/210/2008, znaleckého posudku A. č. 129/2006 a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 39Cb/210/2008 súd riešil žalobu s totožnými účastníkmi, tak na strane žalobcu, ako i žalovanej, predmetom ktorej bola náhrada škody 2.501,93 eur, ktorá mala vzniknúť ako škoda na lesných porastoch spôsobená imisnou činnosťou žalovaného v priebehu roka 2004. Podkladom k posúdeniu tohto nároku bol listinný dôkaz, znalecký posudok vypracovaný Národným lesníckym centrom, č. 74/2007. Predmetom sporu bol nárok takmer totožný s predmetom tohto sporu, rovnaké boli aj námietky žalovaného proti obsahu znaleckého posudku a metódam znaleckého ústavu. Na ozrejmenie metodiky spracovania tohto znaleckého posudku boli vypočutí svedkovia, súd ich z dôvodu hospodárnosti konania opätovne nepredvolával, ale príslušné zápisnice z pojednávania použil ako listinný dôkaz. Tento postup účastníci nenamietali.
V konaní sp. zn. 39Cb/210/2008 na pojednávaní dňa 4.7.2011 súd vypočul svedkyňu G.. M. F., ktorá bola pribratá k jeho vypracovaniu ako konzultantka - špecialistka zo súvisiacich vedných odborov. Uviedla, že ako zamestnankyňa A. lB. dodáva odborné štúdie, a to rozptylovú štúdiu, v ktorej sa popisuje emisná a imisná situácia danej oblasti. Pri vypracovaní tejto štúdie vychádzala z oficiálnych údajov orgánov štátnej správy o výške a množstve vypustených emisií v hodnotenej oblasti. Do štúdie vstupujú meteorologické charakteristiky daného regiónu, napr. priemerná ročná teplota, výskyt rôznych vrstvení ovzdušia. Hlavným vstupom sú údaje o smeroch a častostiach vetra. Na základe týchto vstupných údajov sú pomocou modelového výpočtu vypočítané priemerné ročné koncentrácie, krátkodobé maximálne koncentrácie a podiely jednotlivých zdrojov znečistenia ovzdušia. Do konečného výsledku taktiež vstupuje údaj o pozaďovom znečistení ovzdušia. Tento údaj predstavuje podiel diaľkového prenosu znečistenia ovzdušia na celkovom znečistení ovzdušia v hodnotenej oblasti. Po prepočte je vypočítaný skutočný podiel znečistenia ovzdušia na celkovom znečistení. Údaj pozaďového znečistenia predstavuje údaje z regionálnych staníc európskej siete EM EP. Tieto stanice sú umiestnené v lokalitách bez lokálnych zdrojov znečistenia a monitorujú iba znečistenie ovzdušia, ktoré pochádza z diaľkového prenosu a sú dostupné na webovej stránke siete EM. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedkyňa ďalej uviedla, že veterná ružica pochádza z regionálnej klimatickej stanice, ktorá bola vybraná tak, aby reprezentovala veterné pomery v danej oblasti. Údaje sú priemerom dlhodobých meraní, ide minimálne o 20-ročné časové rady. K danej stanici sa vyberajú všetky dostupné údaje, ktoré sa spriemerujú. Svedkyňa ďalej uviedla, že v minulosti sa pre znalecké dokazovanie brali údaje z aktuálneho roku a po viacerých námietkach žalovaných v sporoch v rámci znaleckého dokazovania znalecký ústav od týchto údajov ustúpil z dôvodu, že prúdenie vetra sa medziročne mierne mení a vplyvom vyššej početnosti situácií s bezvetrím a následnému zhoršeniu rozptylových podmienok dochádzalo k vypočítaniu vyšších koncentrácií. Znalecký ústav preto používa dlhodobé priemery, s čím súhlasil aj žalobca.
V konaní sp. zn. 39Cb/210/2008 na pojednávaní dňa 22.8.2011 súd vypočul svedka G.. U. P., CSc., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 74/2007 aj 129/2006. Uviedol, že skutočná škoda sa vypočítala na základe monitoringu zdravotného stavu lesov za príslušný rok, škoda bola vypočítaná na základe výsledkov rozptylovej štúdie. Svedok ďalej uviedol, že celý znalecký posudok je koncipovaný na hodnotovom vyjadrení ročného celkového priemerného prírastku (CPP) podľa hlavných piatich drevín na základe absolútnej bonity a veku jednotlivých drevín. Tento sa určuje podľa metodického usmernenia výpočtu náhrad za poškodenie a obmedzenie využívania lesov, v znaleckom posudku sa nachádzajú údaje, ktoré pri každom LHC uvádzajú v tabuľke pri rozhodných drevinách absolútnu bonitu v metroch, vek v rokoch, tabuľkový CPP v Sk na hektár a zastúpenie drevín v percentách. Zastúpenie drevín v percentách predstavuje skutočnosť akou sa konkrétne dreviny podieľajú na ploche jeden hektár. Tabuľkový CPP je ďalej korigovaný na základe výsledkov monitoringu zdravotného stavu lesov, čo je údaj
- koeficient straty z defoliácie drevín a týmto sa vypočítala strata CPP v Sk na jeden hektár. Strata CPP v Sk na jeden hektár je vypočítaná pre plné zakmenenie drevín, ktorá je následne korigovaná skutočným zakmenením v príslušnom LHC a vynásobením skutočnej výmery sa dostáva celková vypočítaná škoda v Sk. Vypočítaná škoda je pri jednotlivých LHC korigovaná o výsledky rozptylovej štúdie na jednotlivých znečisťovateľov. V znaleckom posudku sa nachádza pre LHC výpočet škody imisiami na lesných porastoch, pričom údaj týkajúci sa percent pre jednotlivé LHC zodpovedá percentuálnemu podielu jednotlivých zdrojov na znečistení ovzdušia. Monitoring zdravotného stavu lesov sa robí každoročne v mesiacoch júl - august podľa platnej medzinárodnej metodiky na stabilným monitorovacích plochách. Výsledky tohto monitoringu zdravotného stavu lesov zohľadňujú aj iné faktúry napr. zrážky, vlhkostné pomery, klimatické podmienky. Na otázky právneho zástupcu žalovaného svedok ďalej uviedol, že údaje zistené v konkrétnom roku boli použité pre konkrétny rok spracovania znaleckého posudku, údaje uvedené v tabuľkách týkajúce sa absolútnej bonity, veku atď. sú priemerné taxačné charakteristiky za príslušné LHC na dobu platnosti lesného hospodárskeho plánu, čo je spravidla 10 rokov .
Žalobcom uplatnená náhrada škody predstavuje náhradu škody spôsobenú žalovaným imisnou činnosťou na lesných porastoch, ktorá sa prejavila stratou na prírastku. Z hľadiska vecného vychádzal súd z predloženého znaleckého posudku o rozsahu a intenzite poškodenia tuzemskými znečisťovateľmi na lesných porastoch žalobcu v užívaní odštepného závodu Považská Bystrica ako listinného dôkazu. Posudok bol vypracovaný A. znaleckou organizáciou, odbor lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov so sídlom T.G.P. XX vo N., ktorého účelom bolo vypočítať škodu imisiami na lesných porastoch za rok 2003 podľa lesných hospodárskych celkov. Podkladmi na vypracovanie znaleckého posudku boli: lesné hospodárske celky Beluša, Bytča, Dubnica, Ilava, Lednické Rovne, Lieskovec, Lúky pod Makytou, Mariková, Papradno, Prečín, Starovec, Súľov a Vsetín, údaje LVÚ Zvolen o monitoringu zdravotného stavu lesov uvedených lesných hospodárskych celkov za rok 2003, rozptylová štúdia imisného zaťaženia predmetnej oblasti, metodické usmernenie výpočtu náhrad za poškodenie a obmedzenie využívania lesa č.j. 34/1994-730 zo dňa 9.5.1994 - Vestník MP SR ročník XXII, júl 1994, čiastka 8., vyhláška č. 453/2006 Z.z. o hospodárskej úprave lesov a o ochrane lesov, plochové tabuľky podľa jednotlivých lesných hospodárskych celkov k 31.12.2004 v užívaní odštepného závodu Považská Bystrica. Podľa článku II. ods.1 posudku odštepný závod Považská Bystrica k 31.12.2004 užíval lesné porasty o celkovej výmere 31 426 hektárov. Samostatnou prílohou posudku sú plochové tabuľky lesných hospodárskych celkov s prehľadom o lesných pozemkoch v lesnom celku zahrňujúcom údaje o členení, výmere, parcelných číslach, katastrálnych územiach, vlastníckych vzťahoch a obhospodarovateľných lesoch. Posudok obsahuje priemerné taxačné charakteristiky lesných hospodárskych celkov, vychádza z emisnej situácie jednotlivých emisných zdrojov vrátane žalovaného podľa údajov jednotlivých okresných úradov a z databázy NEIS, z imisnej situácie pri hodnotení podmienok rozptylu znečisťujúcich látok v ovzduší a veterných pomerov. Z obsahu posudku vyplýva, že v oblasti lesných porastov na území odštepného závodu Považská Bystrica nie sú k dispozícii priame merania znečistenia ovzdušia. Pre potreby zhodnotenia imisnej situácie a posúdenia emisných zdrojov vrátane žalovaného na znečistenie ovzdušia použila znalecká organizácia matematický model na modelovanie koncentrácií znečisťujúcich látok, pomocou ktorého je možné hľadať súvislosti medzi úrovňou znečistenia ovzdušia a štruktúrou zdrojov znečistenia. Znalecká organizácia použila metodiku výpočtu podľa koncentrácií vychádzajúcej z poznatkov a aplikácií stacionárnej gaussovskej medzinárodnej metodiky ICS2 s ich modifikáciou pre podmienky Slovenska z pohľadu požadovaných vstupov a výstupov a v tejto metodike sú zahrnuté algoritmy potrebné pre matematické modelovanie znečistenia ovzdušia. Na základe získaných výsledkov o podiele emisných zdrojov na vypočítanom znečistení ovzdušia znalecká organizácia
stanovila ich vzájomný pomer na koncentráciách v oblasti odštepného závodu Považská Bystrica. Po zohľadnení vplyvu regionálneho pozadia znalecká organizácia stanovila podiel jednotlivých emisných zdrojov na znečistení ovzdušia v jednotlivých lesných hospodárskych celkoch na danom území. Žalovaný v jednotlivých lesných hospodárskych celkoch mal v r. 2003 tento percentuálny podiel na znečistení ovzdušia: LHC Súľov 0,334 %, LHC Bytča 0,357 %, LHC Starovec
0,362 %, LHC Papradno 0,391 %, LHC Mariková 0,451 %, LHC Lúky pod Makytou 0,621 %, LHC Lednické Rovne 1,167 %, LHC Prečin 0,414 %, LHC Beluša 0,523 %, LHC Ilava 0,710 %, LHC Lieskovec 0,715 %, LHC Dubnica 0,715 %, LHC Vsetín 0,616 %. Pri výpočte škody na lesných porastoch postupovala znalecká organizácie tak, že použila výsledky monitoringu zdravotného stavu lesov realizovaného každoročne Lesníckym výskumným ústavom vo Zvolene. Zdravotný stav lesov je vyjadrený výškou defoliacie (poškodenia) lesných drevín. Celkový priemerný prírastok v hodnotovom vyjadrení sa určil podľa druhu drevín, ich veku a absolútnej bonity podľa metodického usmernenia Ministerstva pôdohospodárstva r .1994 na lesných hospodárskych celkov a ich hodnoty sa upravili na rok 2003.
Kvantifikácia produkčných strán podľa lesných hospodárskych celkov spočívajúca v ocenení zníženia prírastku lesných porastov za rok 2003 predstavuje spolu 9 891 840 Sk.
Podiel žalovaného na náhrade škody imisiami na lesných porastoch za rok 2003 predstavuje 65 227 Sk z toho: LHC Beluša 0,523 % vo výške 5 993 Sk, LHC Bytča 0,357 % vo výške 139 Sk, LHC Dubnica 0,715 % vo výške 2 387Sk, LHC Ilava 0,710 % vo výške 3 324 Sk, LHC Lednické Rovne 1,167 % vo výške 14 018 Sk, LHC Lieskovec 0,715 % vo výške 2 002 Sk, LHC Lúky pod Makytou 0,621 % vo výške 8 969 Sk, LHC Mariková 0,451 % vo výške 5 709 Sk, LHC Papradno 0,391 % vo výške 1 010 Sk, LHC Prečin 0,414 % vo výške 3 442 Sk, LHC Starovec 0,362 % vo výške 4 617 Sk, LHC Súľov 0,334 % vo výške 1 1 115 Sk, LHC Vsetín 0,616 % vo výške 6 251 Sk.
Právne vec posúdil súd podľa príslušných ustanovení hmotného práva, zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.), zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len Obč.zák.), zákona č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia v znení neskorších predpisov, zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov účinného do 1.9.2005, vyhlášky č. 5/1995 Z.z. o hospodárskej úprave lesov účinnej do 1.9.2005, vyhlášky č. 65/1995 Z.z. o evidencii lesných pozemkov a stavieb.
Žalobca a žalovaný sú právnické osoby, podnikatelia podľa § 2 ods.2 písm. a/ a podľa písm. c/ Obch. zák. Žalobca je štátnym podnikom, jeho právne postavenie a právne pomery sú upravené zákonom č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou. Žalovaný vykonáva aj predmet činnosti výroba dutého, obalového, úžitkového a ozdobného skla, výroba foriem pre sklárske stroje, brúsenie a leptanie skla.
Vychádzajúc z ustanovenia § 768c Obch. zák. v spojení s § 261 ods.5 Obch. zák. právne vzťahy medzi účastníkmi konania z nárokov na náhradu škody za rok 2003 posudzoval súd podľa Obchodného zákonníka. Úprava náhrady škody v Obchodnom zákonníku je osobitnou a komplexnou úpravou a ustanovenia Občianskeho zákonníka možno použiť v prípadoch, ak sa nenájde príslušná úprava v Obchodnom zákonníku. Občiansky zákonník sa použije v prípadoch, kedy nastane porušenie povinnosti ustanovenej iným zákonom (420 Obč. zák) alebo v prípadoch osobitnej zodpovednosti vymedzenej v Občianskom zákonníku. Vychádzajúc zo zákonných ustanovení § 373 a nasl. a § 757 Obch. zák. sa táto úprava aplikuje na škodu, ktorá vznikla zo záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti alebo ako dôsledok porušenia právnej povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom. V danej právnej veci sa na posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody použije úprava Občianskeho zákonníka.
Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 420a ods.1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému prevádzkovou činnosťou.
Podľa § 420a ods.2 písm. a/ Obč. zák. škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu.
Podľa § 420a ods.2 písm. b/ Obč. zák. škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie.
Podľa § 420a ods.3 Obč. zák. zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvratiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným konaním poškodeného.
Povinnosť nahradiť škodu je osobitným dôvodom vzniku záväzku povinnej osoby, ktorý vzniká zo zákona v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Obsahom tohto záväzku je povinnosť osoby, ktorá spôsobila škodu inému ju nahradiť. Tejto povinnosti zodpovedá právo osoby, ktorej bola škoda spôsobená, toto právo uplatniť. Ustanovenie § 420 vymedzuje všeobecné podmienky zodpovednosti za škodu fyzickej a právnickej osoby. Toto všeobecné ustanovenie, generálna klauzula mimozáväzkovej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu, sa uplatní vo všetkých prípadoch, pokiaľ posudzovaný prípad nespadá pod niektorý prípad osobitnej zodpovednosti podľa § 421 a nasl. Obč. zák. a v prípadoch, ktoré sa odvolávajú na toto ustanovenie. Náhrada škody podľa § 420a Obč. zák. je osobitným ustanovením vo vzťahu k právnym predpisom, ktoré upravujú zodpovednosť z prevádzkovej činnosti. Na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou sa nevyžaduje zavinenie, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Princíp objektívnej zodpovednosti spočíva na troch základných predpokladoch vzniku zodpovednosti, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním. Poškodený žalobca je povinný v konaní preukázať všetky tieto predpoklady a až po preukázaní týchto predpokladov prechádza dôkazné bremeno na škodcu - žalovaného, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť len pri použití liberačných dôvodov. Škodu možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, táto škoda je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Rozsah náhrady škody predstavuje koľko má škodca poškodenému nahradiť, plniť.
Podľa § 442 ods.1, 3 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 2 ods.1 písm. a/ zákona č. 61/1997 Z. o lesoch účinného v r. 2004 lesný pôdny fond tvoria pozemky, ktoré sú trvalo určené na plnenie funkcií lesov. Lesnými pozemkami sú pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia na plnenie funkcií lesov a pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s cieľom ich obnoviť alebo s cieľom zriadiť lesné škôlky, prípadne lesné semenové plantáže.
Podľa § 10 ods.1 zákona č. 61/1977 Zb. každý je povinný dbať, aby nedochádzalo k poškodzovaniu lesného fondu, ani objektov a zariadení na lesných pozemkoch slúžiacich lesnému hospodárstvu.
Podľa § 10 ods.2 zákona č. 61/1977 Zb. ak dôjde k poškodeniu, je ten, kto ho spôsobil, povinný uviesť dotknuté miesta do pôvodného stavu. Ak sa tak nestane, najmä ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, je povinný poskytnúť poškodenému náhradu podľa predpisov o náhrade škody. Pri poškodení lesných porastov sa uhrádza aj to, čo by poškodený dosiahol, keby k poškodeniu nebolo došlo.
Podľa § 23 ods.1 zákona č. 61/1977 Zb. z hľadiska prevažujúcich funkcií lesov sa lesy členia na hospodárske lesy, ochranné lesy a na lesy osobitného určenia.
Podľa § 3 ods.1 vyhlášky č. 5/1995 Z.z. lesný hospodársky celok sa určí pre územne ucelené časti lesov ako najvyššia priestorová jednotka rozdelenia lesa za účelom spracovania súhrnných informácií o stave a vývoji lesov.
Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.
Podľa § 8 ods.1, 2 zákona č. 17/1992 Zb. znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie. Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho stavu znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
Podľa § 1 ods.1 zákona č. 401/1998 Zb. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia poplatok sa znečisťovanie ovzdušia platia právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré prevádzkujú veľké zdroje znečisťovania ovzdušia, stredné zdroje znečisťovania ovzdušia a malé zdroje znečisťovania ovzdušia za podmienok stanovených v tomto zákone.
Podľa § 4 ods.1 zákona č. 401/1998 Zb. prevádzkovateľ veľkého alebo stredného zdroja je povinný písomne oznámiť každoročne do 15. februára príslušnému okresnému úradu úplné a pravdivé údaje o množstvách a druhoch znečisťujúcich látok vypustených do ovzdušia za uplynutý rok a údaje o dodržaní určených emisných limitov zistené podľa osobitného predpisu, výpočet poplatku za každý veľký zdroj znečisťovania ovzdušia a stredný zdroj znečisťovania ovzdušia a výpočet ročného poplatku.
Podľa § 19 ods.1 písm. e/ zákona č. 478/2002 Z.z. prevádzkovatelia veľkých zdrojov a prevádzkovatelia stredných zdrojov sú povinní oznamovať obvodnému úradu životného prostredia vždy do 15. februára bežného roka úplné a pravdivé informácie o zdroji, emisiách a dodržiavaní limitov a emisných kvôt za uplynulý kalendárny rok ustanovené vykonávacím
predpisom a poskytovať orgánom ochrany ovzdušia aj ďalšie údaje potrebné na zistenie stavu ovzdušia.
Podľa § 46 ods.1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (účinný od 1.9.2005) národná inventarizácia lesov je zisťovanie a hodnotenie vybraných kvantitatívnych a kvalitatívnych parametrov stavu lesov k zvolenému časovému okamihu. Vykonáva sa výberovým spôsobom na dočasných skusných plochách.
Škodlivým antropogénnym činiteľom je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti v dôsledku negatívneho pôsobenia ľudskej činnosti, najmä znečisťovanie ovzdušia znečisťujúcimi látkami podľa osobitného predpisu (imisie). Škodou na lesnom majetku sa rozumie najmä škoda spôsobená imisiami, inými antropogénnymi škodlivými činiteľmi alebo škoda spôsobená zverou. Na náhradu škody sa vzťahujú všeobecné predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody. Správcom centrálnej databázy NEIS (Národný emisný inventarizačný systém) je Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý zabezpečuje spracovanie údajov. Emisie sú znečisťujúce látky, ktoré sa rôznymi technologickými procesmi dostávajú do ovzdušia. Transmisie sú látky pohybujúce sa v ovzduší, často meniace svoje vlastnosti. Imisie sú tie emisie a transmisie, ktoré dopadli na organické a anorganické povrchy zložiek krajiny.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov na posúdenie zodpovednosti žalovaného sa uplatnia § 420a ods.1, 2 písm. b/ Obč. zák. v spojení s 10
ods. 2 zákona č. 61/1977 Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov účinného do 1.9.2005, t.j. za obdobie r. 2004, za ktoré si žalobca proti žalovanému uplatňuje náhradu škody. Podľa názoru súdu žalobca preukázal v konaní všetky tri predpoklady nevyhnutné pre uplatnenie tohto nároku. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v skutočnosti, že žalovaný - podnikateľ emituje do ovzdušia (základná zložka životného prostredia) znečisťujúce látky a ako znečisťovateľ má povinnosti nielen podľa § 415 ods.1 Obč. zák. ako všeobecnej povinnosti predchádzať vzniku škôd, ale aj povinnosti vyplývajúce z predpisov upravujúcich životné prostredie - ovzdušie a lesy. Poplatky za znečistenie ovzdušia platí žalovaný štátu a štát určuje záväzné limity konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré môže žalovaný do ovzdušia vypúšťať v určitých obmedzených množstvách, prípadne, ktoré nemôže vypúšťať vôbec. Za porušenie povinností uložených štátom v rámci limitov znečisťujúcich látok ide o správne delikty. Podľa názoru súdu zaplatenie poplatkov za znečisťovanie ovzdušia nemá vplyv na vznik zodpovednosti žalovaného a na nárok žalobcu na náhradu škody, ak povolené množstvá znečisťujúcich látok spôsobili škody na lesných porastoch. Ide o situáciu spočívajúci v tom, že ak vznikne na lesných porastoch škoda, je konanie žalovaného protiprávne. Vznik škody a výšku škody mal súd preukázané z predložených znaleckých posudkov, ktoré podľa názoru súdu zaužívanou metódou a metodikou a za použitia vstupných údajov oznámených znečisťovateľmi veľkých a stredných zdrojov znečistenia, teda za použitia skutočných údajov o množstvách znečistenia, určili výšku škody dostupným a uznávaným spôsobom vzhľadom na existujúce možnosti vykonávaných meraní v územnej oblasti odštepného závodu v Považskej Bystrici. Znalecký posudok súd hodnotil ako listinný dôkaz a skutočnosti a zistenia v ňom uvedené sú podporené aj obsahom výpovedí svedkov. Výpovede týchto svedkov považoval súd za hodnoverné a dostatočné pre skutkové posúdenie veci. Žalobcom uplatnená škoda predstavuje peniazmi vyjadriteľnú ujmu na jeho majetku. Na strane žalobcu by došlo k prírastkom lesných porastov, čím by mohol žalobca zväčšiť svoj majetok pri zohľadnení ochrannej a hospodárskej funkcie lesov. Žalovaný sa podieľal na celkovej škode spôsobenej vypúšťaním znečisťujúcich látok do ovzdušia určitým podielom, tento podiel je vyjadrený v percentách. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody sa sledujú najmä tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Súd zisťuje, či porušenie uloženej alebo dohodnutej povinnosti bolo príčinou škody a či toto porušenie škodu skutočne spôsobilo. Príčinná súvislosť vyžadovaná pre zodpovednosť žalovaného je v právnej vecí daná práve splnením predchádzajúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a vyplýva zo záverov znaleckého posudku.
Tvrdenia žalovaného o tom, že výška vyčíslenej škody nebola stanovená na základe empirických relevantných údajov, že nebolo preukázané, že skutočne v r. 2003 na základe smeru a prúdenia vzduchu boli lesné porasty žalobcu zasiahnuté práve emisiami žalovaného, že namieta príčinnú súvislosť medzi emisiami vypúšťanými žalovaným a vyčíslenou škodou na lesných porastoch, že znalecký posudok nepracoval s empirickými údajmi, vychádzal z historických dlhoročných priemerov a v dôsledku toho nie je možné verifikovať konkrétnu situáciu v r. 2003, tieto vyhodnotil len ako obranu žalovaného v spore. Žalovaný v konaní žiadne z uvedených tvrdení nepreukázal, nešpecifikoval, nekonkretizoval a ani neuviedol ku konkrétnym tvrdeniam konkrétne dôvody svojho nesúhlasu. Žalovaný si musí byť vedomý, že aj povolené znečisťovanie ovzdušia je znečisťovaním ovzdušia a rozsah a množstvo tohto nestáleho znečisťovania pôsobí na životné prostredie. Znalecký posudok je v tejto veci objektívnym dôkazom, opak v konaní súd nezistil. Znalecký posudok ako listinný dôkaz je spochybniteľný, pokiaľ strana v spore preukáže, že neobsahuje tie údaje, ktoré do znaleckého posudzovania vstúpili a že použitá metóda a model nie sú schopné zachytiť v postupe a výsledku zistené skutočnosti. Pokiaľ žalovaný vyslovil pochybnosti o jednotlivých častiach znaleckého posudku, tieto údaje mal súd preukázané jednak z výsluchu osôb, ktoré sa na vypracovaní znaleckého posudku podieľali a jednak z prílohy k znaleckému posudku, pričom nebolo sporné, že tieto údaje poskytol žalobca a s týmito údajmi bol znalecký posudok aj vypracovaný. Žalovaný v konaní netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné v konaní hodnotiť aké liberačné dôvody, pre existenciu ktorých by prichádzalo do úvahy použitie § 420a ods.3 Obč. zák.
Námietka premlčania uplatneného nároku vznesená žalovaným nie je dôvodná. Občiansky zákonník ako všeobecný predpis hmotného práva a Obchodný zákonník obsahujú samostatné úpravy premlčania, určenia premlčacích dôb a ich plynutia (§ 100 až § 114 Občianskeho zákonníka, § 387 až § 408 Obchodného zákonníka). V danej veci nárok žalobcu na náhradu škody a zodpovednosť žalovaného posúdil súd ako prípad osobitnej zodpovednosti upravenej výlučne v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na, že nejde o zodpovednosť podľa § 373 alebo § 757 Obch. zák., súd posúdil premlčanie podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 106 ods.2 Obč. zák. dňom 1.1.2004 za rok 2003 začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba pre uplatnenie práv žalobcu na náhradu škody.
Táto doba uplynula dňa 1.1.2007. Pre plynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 160 ods.1 Obč. zák. musia byť splnené dve podmienky a to, kedy sa poškodený o škode dozvie a kedy sa dozvie o tom, kto za túto škodu zodpovedá. Žalobca ako poškodený sa o škode a o tom, kto za túto škodu zodpovedá dozvedel dňom 15.12.2006, kedy bol znalecký posudok vypracovaný. Žaloba o zaplatenie náhrady škody došla súdu dňa 28.12.2006. Z uvedeného súd ustálil, že žalobca uplatnil svoj nárok aj v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 160 ods.1 Obč. zák.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalobca dostatočne preukázal dôvodnosť uplatneného nároku predloženým znaleckým posudkom, nebolo preto potrebné realizovať ďalšie znalecké dokazovanie, navrhované žalovaným, dôvodnosť použitých metód dostatočne ozrejmili osoby, podieľajúce sa na vypracovaní znaleckého posudku.
Na základe vykonaného dokazovania, zhodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. a právnom posúdení veci súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov konania účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva proti žalovanému. Náhrada trov konania pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 129,86 Eur a trovách právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie veci, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach 21.1.2010, 19.12.2011 a 17.3.2014) po 91,29 Eur za jeden úkon, 2x režijný paušál 5,44 Eur, 1x 7,21 Eur, 1x7,41 Eur, 1x8,04 Eur, náhrada za stratu času za 12 polhodín x 12,02 Eur, 12 polhodín x 12,53 Eur, 12 polhodín x 13,40 Eur, náhrade cestovných výdavkov osobným motorovým vozidlom Q. ZA-XXXCM na tri pojednávania z Višňového do Trenčína a späť, 180 km, celkom 540 km x 0,028 Eur/1 km. Celkom boli trovy právneho zastúpenia 1.281,31 Eur, spolu so zaplateným súdnym poplatkom boli trovy konania celkom 1.411,17 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).