Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-20-2013.pdf
PDF · 97.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-11P/20/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Adrianou Pytliakovou, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú Q. F., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matka - Z. J., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX, Č., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, otec - J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. XXXX, Č., právne zast.: JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom ul. Ľudovíta Štúra 27, Turzovka, v konaní o udelenie súhlasu za rodiča na podanie žiadosti o zmenu priezviska, takto
rozhodol:
Súd u d e ľ u j e za otca maloletého dieťaťa J. F., nar. XX.X.XXXX súhlas matke maloletého dieťaťa Z. J.Š., N.. Š., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletej Q. F., nar. XX.X.XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Mesta Čadca vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, z doterajšieho priezviska „F.“ na priezvisko „J.“.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd udelil za otca maloletého dieťaťa J. F., nar. XX.X.XXXX súhlas matke maloletého dieťaťa Z. J., N.. Š., nar. XX.XX.XXXX na podanie žiadosti príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletej Q. F., nar. XX.X.XXXX, zapísanej v knihe narodení Matričného úradu Mesta Čadca vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, z doterajšieho priezviska „F.“ na priezvisko „J.“. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že manželstvo rodičov maloletej Q. bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 8C/66/2010-42 zo dňa 24.6.2010, pričom maloletá Q. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.9.2010.
V čase rozvodu manželstva mala maloletá Q. 2 roky. Navrhovateľka spolu s dcérou opustila spoločnú domácnosť s odporcom v mesiaci apríl roku 2009. Od toho času sa odporca o maloletú Q. vôbec nestará, nejaví o ňu žiaden záujem, nevyhľadáva a nenavštevuje ju a svoje rodičovské povinnosti s výnimkou platenia výživného si vôbec neplní.
Navrhovateľka dňa 19.2.2011 uzatvorila manželstvo s J. J. a z manželstva pochádza ďalšie maloleté dieťa G. J.. Maloletá Q. žije a vyrastá v kompletnej rodine so svojou matkou Z., manželom matky a svojim bratom G.. Pre ďalší riadny vývoj a výchovu maloletej Q. by bolo prospešné, aby mala rovnaké priezvisko ako je rodina, v ktorej vyrastá, teda jej matka, brat a nevlastný otec. Pretože žijú v spoločnej
domácnosti a na výžive, výchove maloletej Q. sa taktiež podieľa manžel navrhovateľky, ktorý so zmenou priezviska maloletej Q. z „F.“ na „J.“ súhlasí.
Maloletá Q. má v súčasnosti 5 rokov a ďalší školský rok nastupuje povinnú základnú školskú dochádzku. Sama si kladie otázku, prečo sa volá inak ako jej rodina a chce sa volať rovnako. So svojim biologickým otcom pre jeho nezáujem neudržiava žiaden kontakt. Vzhľadom na jej ďalší riadny vývoj bolo by vhodné, aby pred nástupom základnej školskej dochádzky mala rovnaké priezvisko ako celá rodina, v ktorej vyrastá.
Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu doporučeným listom zo dňa 4.9.2013 žiadala odporcu, aby dal dobrovoľný súhlas na zmenu priezviska, pričom odporca doposiaľ nereagoval.
K návrhu vyjadril sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. S návrhom nesúhlasil. Poukázal na to, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní zodpovedne a nie je pravda, že o maloletú Q. sa nestará, nakoľko pravidelným hradením výživného po finančnej stránke zabezpečil potreby maloletej. Pokiaľ ide o kontakt otca s maloletou Q., tomu v minulosti zásadne bránilo duševné rozpoloženie otca po rozvode s navrhovateľkou a jeho neschopnosť vnútorne sa vyrovnať s touto negatívnou životnou situáciou, ktorá postihla jeho manželstvo s navrhovateľkou. Kontaktovanie s dcérou nebolo zo strany otca v dobe po rozvode vhodné a možné aj z dôvodu, že otec pokračoval v požívaní nadmerného množstva alkoholu. Postupom času sa mu podarilo zvládnuť svoje problémy a v súčasnosti nič nebráni tomu, aby s maloletou Q. sa stretával. So svojou dcérou si mieni vybudovať vzťah zodpovedajúci vzťahu otca a dcéry, a to napriek časovej náročnosti jeho práce. V styku otca s maloletou môže byť prekážke náročnej práce, za prácou cestuje každý týždeň do zahraničia, pričom odchádza v nedeľu večer a prichádza v piatok večer. Preto je pre neho komplikované nájsť si čas pre stretnutie sa so svojou dcérou. Ak pripustí tú skutočnosť, že potrebuje rovnako určitý čas na odpočinok a sebarealizáciu. Poukázal na to, že pokiaľ sa s dcérou nestretával, mal informácie o tom ako sa jej darí sprostredkovane, a to od svojich sestier, ktoré s navrhovateľkou udržiavali osobný aj telefonický kontakt. Z uvedených dôvodov návrh žiadal zamietnuť.
Súd v konaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, správou Mesta Čadca, pripojením spisu sp. zn. 8C/66/2010 Okresného súdu v Čadci a ďalším spisovým materiálom.
Po skutkovej stránke mal súd preukázané, že účastníci konania nie sú manželia. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8C/66/2010 zo dňa 24.6.2010, pričom maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej Q. sumou 100,-Eur mesačne.
Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že táto uzatvorila manželstvo s J. J., z ktorého manželstva pochádza ďalšie maloleté dieťa, a to G. J., nar. XX.X.XXXX. Spolu žijú v spoločnej domácnosti. V súčasnosti maloletá Q. pôjde do 1.ročníka základnej školy. Práve z toho dôvodu, aby sa necítila menejcenná, podala navrhovateľka takýto návrh a taktiež z toho dôvodu, že s biologickým otcom, teda odporcom sa vôbec nestretáva. Ten o ňu nejaví žiaden záujem. Od doby rozvodu manželstva plní si len vyživovaciu povinnosť poštovou poukážkou vo výške aká mu bola určená. V súčasnosti maloletá Q. oslovuje manžela navrhovateľky „tatino“. Vytvorila si k nemu pozitívny vzťah a dá sa povedať, že manžel navrhovateľky od počiatku o maloletú Q. sa staral, chodieval s ňou na prechádzky, venoval sa jej.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že od doby rozvodu s navrhovateľkou a maloletou Q. sa nestretol. V súčasnosti 2 roky pracuje v zahraničí a práve z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nemohol sa kontaktovať s dcérou. V súčasnej dobe už ani nevie ako vyzerá. Vie, že v januári mala 6 rokov. Vzhľadom k tomu, že nemá žiaden kontakt na navrhovateľku, nemohol sa s ňou ani spojiť. Tvrdil, že v súčasnej dobe nepožíva alkoholické nápoje, vo zvýšenej miere sa im oddával v čase po rozvode. Bola to pre neho veľmi náročná doba, počas ktorej mu vznikli aj dosť veľké finančné záväzky. Tvrdil, že to bolo najmä z toho dôvodu, že prišiel o rodinu. Nemal nijakú prácu a práve v tom období nijakým spôsobom nevedel prejaviť
skutočný záujem. Rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej Q. si neplnil. Aj počas manželského vzťahu nevenoval sa rodine, väčšinou bol v práci. V súčasnom období odporca nemá žiadne informácie o dcére, pretože navrhovateľka prestala sa kontaktovať aj so sestrou odporcu, prostredníctvom ktorej mal sprostredkované informácie o svojej dcére. Tvrdil, že je potrebné nadviazať kontakt s maloletou Q., a to postupným, pozvoľným spôsobom. Rovnako jeho rodičia neprejavili záujem o vnučku, že by sa s ňou chceli stretnúť, alebo stráviť určitý čas. Sám uviedol, že títo sú vo vzťahu k nej „lajdáci“.
Súd v konaní vypočul ako svedka J. J., manžela navrhovateľky, ktorý poukázal na vytvorený dobrý vzťah s maloletou Q., ktorá ho oslovuje „tatino“. V čase, keď je doma, snaží sa jej venovať, vozí ju aj do materskej školy. Stalo sa mu, že Q. sa pýtala, prečo sa volá inak ako ostatná rodina. Má pocit, že práve on je jej otec a patrí preto do rodiny. Poukázal na to, že je v záujme maloletej Q., aby niesla priezvisko rovnaké ako jej súrodenec, ako aj on. Sám poukázal na to, že biologický otec, teda odporca o Q. žiadnym spôsobom sa nezaujíma, platí len výživné.
Súd v konaní ako svedkyňu vypočul sestru odporcu J. F.. Tá poukázala na to, že skutočne záujem odporca nevyvinul k tomu, aby sa so svojou dcérou mohol stretávať. Nezvládol situáciu v čase po rozvode, počas ktorej doby v nadmernom množstve požíval alkoholické nápoje. Neprejavoval záujem o svoju dcéru a asi 2 roky spätne našiel si prácu a tejto sa venuje. Alkoholické nápoje už nepožíva. Niekedy sprostredkovane, pretože udržiavala vzťah s navrhovateľkou, aj sa stretávala, informovala odporcu o tom ako sa Q. má. V skutočnosti však odporca s maloletou Q. sa po rozvode viac nestretol.
Zo správy Mesta Čadca súd mal preukázané, že navrhovateľka je vydatá, býva v rodinnom dome spolu s manželom, ktorý pracuje ako mäsiar v Nemecku a svokrom, ktorý poberá starobný dôchodok. V starostlivosti má dve deti Q. F., ktorá navštevuje MŠ A. X., Č. a G. J.. Je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 200,-Eur, iný príjem nemá. Bytové podmienky sú vhodné, ekonomické pomery slabé. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odporca je rozvedený, býva v rodičovskom rodinnom dome spolu s rodičmi, matkou, ktorá poberá zaopatrovací príspevok a otcom, ktorý je nezamestnaný. Dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov. Odporca s maloletou dcérou sa nestretáva, nemá žiaden kontakt. Plní si vyživovaciu povinnosť 100,- Eur mesačne. Je vlastníkom osobného automobilu.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine - rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 30 ods. 2 Zákona o rodine - na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
Podľa § 11 ods. 3 NR SR č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku - žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z rodičov, k žiadosti priloží aj a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahradzujúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
Zhodnotením vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľka spolu s maloletou Q. pochádzajúcou z manželského vzťahu s odporcom, uzatvorila manželstvo s J. J., z ktorého manželského vzťahu pochádza maloleté dieťa, a to G., súrodenec maloletej Q.. Všetci žijú v spoločnej domácnosti. Súd mal nesporne preukázané, že J. J., manžel navrhovateľky zabezpečuje starostlivosť o rodinu, do ktorej patrí aj maloletá Q. a je možné konštatovať, že zastupuje otca pri výkone rodičovských práv a povinností práve tým spôsobom, že vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú Q., ako keby bola jeho vlastná. Venuje sa jej, vodí ju do materskej školy, trávi s ňou voľný čas ako so svojou rodinou. Práve takéto postavenie mu vyplynulo z faktu, že otec maloletej Q. prestal o svoju dcéru mať záujem od čias rozvodu, ktorý ako sám uviedol, nedokázal zvládnuť. Bol v duševnom rozpoložení, v nadmernom
množstve požíval alkoholické nápoje. Tak isto nemal dobré finančné zabezpečenie a dané obdobie krízy priviedlo mu zlé následky, ktoré musel znášať. V súčasnom období už pracuje v Nemecku, má príjem v stálej pracovnej činnosti, nepožíva alkoholické nápoje. Súd sa zameral predovšetkým na plnenie si rodičovských povinností zo strany otca vo vzťahu k maloletej Q. a dospel k záveru, že tieto zostávajú len v rovine plnenia si vyživovacej povinnosti, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8C/66/2010 zo dňa 24.6.2010 vo výške 100,-Eur, ktorú vyživovaciu povinnosť odporca si plní. Nebol preukázaný ani v minimálnej miere záujem otca nadviazať vzťah so svojou dcérou, aj keď v období po podaní žalobného návrhu navrhovateľky tvrdil, že tento záujem na jeho strane existuje. Nijakým spôsobom ho nepreukázal, nepredložil súdu dôkazy svedčiace o tom, že vo vzťahu k maloletej Q., dcére správa sa ako otec. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť otca voči dcére je zákonom stanovená povinnosť do doby, kedy dieťa nie je schopné samo sa o seba postarať. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením, že takýmto spôsobom sa odporca podieľa a má záujem o maloletú dcéru. Ako dôkaz súd v konaní vykonal výsluch svedkyne na poslednom pojednávaní, a to sestry odporcu J. F., ktorá uviedla, že ani bezprostredne po rozvode otec nezaujímal sa o svoju dcéru. Dá sa povedať len sprostredkovane mal informácie od svedkyne ako sa dcéra má. Ako sám uviedol, ani v súčasnej dobe nevie ako dcéra vyzerá, aké má záujmy, čo potrebuje, či je zdravá. Súd takýto vzťah otca k dieťaťu vyhodnotil ako ľahostajný a práve skúmal, aké sú pomery v rodine maloletej Q., kde dieťa vyrastá.
Súd mal preukázané, že navrhovateľka, ktorej maloletá Q. bola zverená do osobnej starostlivosti, rodičovské povinnosti si zodpovedne plní. V tomto postavení jej pomáha manžel, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, vytvárajú zdravé rodinné prostredie, v ktorom vyrastá aj súrodenec maloletej Q., a to maloletý G.. Žiadne rozdiely medzi súrodencami súd vzhľadom na ich postavenie a vzťah navrhovateľky, ako aj jej manžela nezistil. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že maloletá Q. od útleho veku upriamila svoju pozornosť na manžela navrhovateľky ako na svojho otca, ktorá ho zároveň aj takýmto spôsobom pomenúva a tento plní si rodičovské povinnosti vo vzťahu k maloletej Q., je predovšetkým v jej záujme, aby nepociťovala traumu vylúčenia z rodiny vzhľadom aj na jej vek práve z toho dôvodu, že nesie iné priezvisko ako jej matka a brat. Zvlášť dôležité je obdobie v živote maloletej Q., ktorá od 1. septembra bude navštevovať 1.ročník základnej školy, kde príde do nového prostredia a práve z toho dôvodu, že nepozná svojho otca, nebude vedieť zodpovedať si na otázku, prečo práve ona nesie priezvisko iné ako jej rodina, v ktorej vyrastá. Sú je toho názoru, že pre jej ďalší zdravý, riadny vývoj a výchovu je vhodné, aby mala rovnaké priezvisko ako rodina, v ktorej pôsobí, a preto udelil súd súhlas navrhovateľke na zmenu priezviska u maloletej Q. F. na priezvisko „J.“.
Súd v konaní zistil absolútny nezáujem otca o svoju dcéru, ktorý ani v prípade vylepšenia jeho situácie v živote nesnažil sa nijakým spôsobom nadviazať s ňou kontakt, osloviť ju, alebo aspoň nejakým spôsobom sprostredkovane prostredníctvom navrhovateľky zaujímať sa o svoje dieťa. Je až zarážajúce, že otec ani nevie ako jeho dieťa vyzerá a ako dôvod zamietnutia návrhu uvádza duševné rozpoloženie v období rozvodu rodičov.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 150 O.s.p., pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl v charaktere predmete sporu spočívajúcom v ochrane záujmu maloletého dieťaťa. Preto je na mieste, aby každý znášal svoje trovy konania sám.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier),
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.