Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_7C-261-2013.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/261/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa : B. C.Ž., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., O. XX, proti odporcovi : B. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom v A., T. X, o zaplatenie 8 720 €, s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 720 € s 8,75 % úrokom ročne z omeškania z istiny 8 720 € od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 523 € titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na súd 03.05.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške 8 720 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, všetko titulom zmluvy o Uznaní dlhu, kde bol dohodnutý 4,5% úrok ročne od 01.01.2011 do 31.12.2012 vo výške 720 €, pričom odporca napriek ústnym i písomným výzvam pohľadávku neuhradil. Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť mu celkovú sumu 8 720 € vrátane príslušenstva - zákonného úroku, priložil k návrhu Uznanie dlhu zo dňa 18.02.2011, výzvu na zaplatenie zo dňa 07.12.2012.
Súd dal v tzv. skrátenom konaní platobný rozkaz č. 40Ro 946/2013-12, ktorým návrhu vyhovel a voči ktorému v zákonnej lehote odporca podal odpor s tým, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 a to formou riadneho odpracovania pre navrhovateľa, kedy ho navrhovateľ sám oslovil touto ponukou a bolo dojednané, že dlh bude strhávaný z výplaty.
K podanému odporu sa písomne navrhovateľ vyjadril ako k nezakladajúcemu sa na pravde, neuzavrel s odporcom žiadnu dohodu o odpracovaní dlhu, tvrdenie, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 vyvracia aj uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky aj s príslušenstvom zo dňa 18.02.2011, pričom sám osobne odovzdal 07.12.2012, teda ešte pred splatnosťou dlhu odporcovi poslednú výzvu s pohrozením súdneho vymáhania. Podľa navrhovateľa odporca po prevzatí výzvy sa vyjadril, že peniaze nemá a neverí, že bude podlžnosť vymáhaná. Pri podpise nenamietal obsah výzvy.
V rámci prípravy pojednávania odporca uviedol, že od dátumu uznania dlhu nevrátil navrhovateľovi žiadnu finančnú čiastku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ( uznanie dlhu, výzva, zmluvy o pôžičkách ), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
Dňa 18.02.2011 písomne odporca uznal čo do dôvodu aj výšky vrátane príslušenstva podlžnosť voči navrhovateľovi ako veriteľovi a to titulom viacerých pôžičiek, konkrétne 26.05.2002 vo výške 210 000 Sk ( 14.01.2004 vrátil len 50 000 Sk ), dňa 11.04.2008 vo výške 30 000 Sk, ku ktorým pôžičkám uznal aj dlh vo forme úrokov v sume 1 693, 15 € teda celkovo vo výške 8 000 €, čo podľa uznávacieho prejavu predstavoval jeho dlh v prospech veriteľa B. C. so splatnosťou do 31.12.2010. Ako dôvod týchto pôžičiek v uznávacom prejave bolo krátkodobé preklenutie dlžníkových finančných operácii v rámci jeho podnikania. Odporca sa zaviazal najneskôr do 31.12.2012 vrátiť navrhovateľovi sumu 8 000 € vrátane 4,5% úroku ročne. Uvedené uznanie dlhu bolo overené ohľadom podpisu odporcu podľa knihy osvedčovania Mesto Senec dňa 18.02.2011 pod č. 383/2011.
Dňa 07.12.2011 listom vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu tohto dlhu, ktorú výzvu prevzal odporca osobne v totožný deň, čo potvrdil svojím podpisom.
Z výsluchu odporcu vyplynulo, že v skutočnosti si požičal od navrhovateľa sumu 210 000 Sk, takisto sumu 30 000 Sk, z čoho vrátil len 50 000 Sk, skutočne podpísal uznanie dlhu dna 18.02.2011. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi účastníkmi konania.
Spornou zostala jedine skutočnosť či k vráteniu dlhu v žalovanej výške došlo iným spôsobom, tak ako tvrdil odporca, t.j. v naturáliách ( odpracovanie dlhu ), z výsluchu odporcu však vyplynulo, že v roku 2008 niečo navrhovateľovi odpracoval v lese ako samostatne hospodáriaci pracovník, avšak od februára 2011, kedy dlh uznal nemá ako súdu preukázať, že túto podlžnosť odpracoval. V tejto súvislosti navrhoval vypočuť bližšie nešpecifikovaných svedkov, ako sa však sám vyjadril, od podpísania uznania dlhu už pre navrhovateľa nepracoval.
Vzhľadom na uvedené súd nepripustil ďalšie dokazovanie, keďže išlo o obdobie pred uznaním dlhu.
Predmetom sporu je pôžička medzi občanmi podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 658 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určení čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej a j v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre sebe priaznivé práve dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností taktiež tvrdí.
Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že odporca ako dlžník z pôžičky, ktorý dlh riadne písomne uznal čo do dôvodu i výšky, neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom úhrady tejto sumy po uznaní dlhu, naopak žiadal o vykonanie dokazovania za predchádzajúceho obdobie. Súd má za to, že uznávací prejav odporcu zo dňa 18.02.2011 má formálne i materiálne náležitosti, riadi sa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v konaní mal preukázanú perfektnosť tohto právneho úkonu zo strany odporcu a teda i dôvodnosť žalobného nároku.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sú úrokmi zákonnými, v ust. § 517 OZ je kogentne stavená iba ich horná hranica, ktoré prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje tento právny predpis. Ustanovenie § 3 cit. naradenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej úrokovej sadzby ( predtým diskontnej sadzby ), ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ sa domáhal zákonných úrokov v súlade so zhora uvedeným právnym predpisom a to na jeho maximálnej hranici, súd mal za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dohodnutej splatnosti v zmysle uznania dlhu, t.j. dňom 01.01.2013.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich plnú náhradu, spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za návrh vo výške 523 €, ku ktorej povinnosti zaviazal odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).