Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/261/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľa : B. C.Ž., narodený XX.XX.XXXX, bytom v A., O. XX, proti odporcovi : B. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom v A., T. X, o zaplatenie 8 720 €, s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 8 720 € s 8,75 % úrokom ročne z omeškania z istiny 8 720 € od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 523 € titulom súdneho poplatku, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod následkom exekúcie.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súd 03.05.2013 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi úhrady pohľadávky vo výške 8 720 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 01.01.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, všetko titulom zmluvy o Uznaní dlhu, kde bol dohodnutý 4,5% úrok ročne od 01.01.2011 do 31.12.2012 vo výške 720 €, pričom odporca napriek ústnym i písomným výzvam pohľadávku neuhradil. Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť mu celkovú sumu 8 720 € vrátane príslušenstva - zákonného úroku, priložil k návrhu Uznanie dlhu zo dňa 18.02.2011, výzvu na zaplatenie zo dňa 07.12.2012.

Súd dal v tzv. skrátenom konaní platobný rozkaz č. -12, ktorým návrhu vyhovel a voči ktorému v zákonnej lehote odporca podal odpor s tým, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 a to formou riadneho odpracovania pre navrhovateľa, kedy ho navrhovateľ sám oslovil touto ponukou a bolo dojednané, že dlh bude strhávaný z výplaty.

K podanému odporu sa písomne navrhovateľ vyjadril ako k nezakladajúcemu sa na pravde, neuzavrel s odporcom žiadnu dohodu o odpracovaní dlhu, tvrdenie, že dlh bol riadne splatený v roku 2009 vyvracia aj uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky aj s príslušenstvom zo dňa 18.02.2011, pričom sám osobne odovzdal 07.12.2012, teda ešte pred splatnosťou dlhu odporcovi poslednú výzvu s pohrozením súdneho vymáhania. Podľa navrhovateľa odporca po prevzatí výzvy sa vyjadril, že peniaze nemá a neverí, že bude podlžnosť vymáhaná. Pri podpise nenamietal obsah výzvy.

V rámci prípravy pojednávania odporca uviedol, že od dátumu uznania dlhu nevrátil navrhovateľovi žiadnu finančnú čiastku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi ( uznanie dlhu, výzva, zmluvy o pôžičkách ), ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 18.02.2011 písomne odporca uznal čo do dôvodu aj výšky vrátane príslušenstva podlžnosť voči navrhovateľovi ako veriteľovi a to titulom viacerých pôžičiek, konkrétne 26.05.2002 vo výške 210 000 Sk ( 14.01.2004 vrátil len 50 000 Sk ), dňa 11.04.2008 vo výške 30 000 Sk, ku ktorým pôžičkám uznal aj dlh vo forme úrokov v sume 1 693, 15 € teda celkovo vo výške 8 000 €, čo podľa uznávacieho prejavu predstavoval jeho dlh v prospech veriteľa B. C. so splatnosťou do 31.12.2010. Ako dôvod týchto pôžičiek v uznávacom prejave bolo krátkodobé preklenutie dlžníkových finančných operácii v rámci jeho podnikania. Odporca sa zaviazal najneskôr do 31.12.2012 vrátiť navrhovateľovi sumu 8 000 € vrátane 4,5% úroku ročne. Uvedené uznanie dlhu bolo overené ohľadom podpisu odporcu podľa knihy osvedčovania Mesto Senec dňa 18.02.2011 pod č. 383/2011.

Dňa 07.12.2011 listom vyzval navrhovateľ odporcu na úhradu tohto dlhu, ktorú výzvu prevzal odporca osobne v totožný deň, čo potvrdil svojím podpisom.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že v skutočnosti si požičal od navrhovateľa sumu 210 000 Sk, takisto sumu 30 000 Sk, z čoho vrátil len 50 000 Sk, skutočne podpísal uznanie dlhu dna 18.02.2011. Uvedené skutočnosti neboli sporné medzi účastníkmi konania.

Spornou zostala jedine skutočnosť či k vráteniu dlhu v žalovanej výške došlo iným spôsobom, tak ako tvrdil odporca, t.j. v naturáliách ( odpracovanie dlhu ), z výsluchu odporcu však vyplynulo, že v roku 2008 niečo navrhovateľovi odpracoval v lese ako samostatne hospodáriaci pracovník, avšak od februára 2011, kedy dlh uznal nemá ako súdu preukázať, že túto podlžnosť odpracoval. V tejto súvislosti navrhoval vypočuť bližšie nešpecifikovaných svedkov, ako sa však sám vyjadril, od podpísania uznania dlhu už pre navrhovateľa nepracoval.

Vzhľadom na uvedené súd nepripustil ďalšie dokazovanie, keďže išlo o obdobie pred uznaním dlhu.

Predmetom sporu je pôžička medzi občanmi podľa Občianskeho zákonníka.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods.1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 658 ods.2 Občianskeho zákonníka, pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh, určení čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej a j v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky vyhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností je na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre sebe priaznivé práve dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností taktiež tvrdí.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že odporca ako dlžník z pôžičky, ktorý dlh riadne písomne uznal čo do dôvodu i výšky, neuniesol svoje dôkazné bremeno ohľadom úhrady tejto sumy po uznaní dlhu, naopak žiadal o vykonanie dokazovania za predchádzajúceho obdobie. Súd má za to, že uznávací prejav odporcu zo dňa 18.02.2011 má formálne i materiálne náležitosti, riadi sa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd v konaní mal preukázanú perfektnosť tohto právneho úkonu zo strany odporcu a teda i dôvodnosť žalobného nároku.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. sú úrokmi zákonnými, v ust. § 517 je kogentne stavená iba ich horná hranica, ktoré prekročenie nie je prípustné. Veriteľ peňažnej pohľadávky môže od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uplatňovať úroky z omeškania aj v menšom rozsahu, než ustanovuje tento právny predpis. Ustanovenie § 3 cit. naradenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka neumožňuje meniť výšku úrokov z omeškania v súvislosti so zmenami v určení základnej úrokovej sadzby ( predtým diskontnej sadzby ), ku ktorým došlo po prvom dni omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhovateľ sa domáhal zákonných úrokov v súlade so zhora uvedeným právnym predpisom a to na jeho maximálnej hranici, súd mal za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po dohodnutej splatnosti v zmysle uznania dlhu, t.j. dňom 01.01.2013.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich plnú náhradu, spočívajúcu v zaplatení súdneho poplatku za návrh vo výške 523 €, ku ktorej povinnosti zaviazal odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v 2 rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 a nasl. O. s. p. ).