Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24Sd-236-2013.pdf
PDF · 93.52 KB
Case nature
Subarea
24Sd/236/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej veci navrhovateľa: J. Y., nar. XX.X.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXX, bytom XXX XX W., N. č. XXXX/X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, v konaní o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.9.2013, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.9.2013 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. z r u š u j e a v e c v r a c i a správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.9.2013 odporkyňa Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietla žiadosť navrhovateľa z 26.8.2013 o priznanie starobného dôchodku od 30.9.2003. V dôvodoch svojho rozhodnutia odporkyňa okrem iného uviedla, že pri posudzovaní nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku v súvislosti so zaradením doby výkonu služby do I. kategórie funkcií, vychádzala z ustanovení § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55 rokov veku, 30.9.2003. Rozhodnutím Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS - 13460/33-2005 z 22.9.2005 bol navrhovateľovi priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi Útvarom sociálneho zabezpečenia GR ZVJS určená podľa ustanovení zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa ust. § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 1.7.2002, suma výsluhového dôchodku nesmela byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k dôchodku, na ktorý by vznikol nárok podľa predpisov platných pred účinnosťou tohto zákona. Pretože suma starobného dôchodku navrhovateľa určená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov bola spolu s prídavkom k starobnému dôchodku výhodnejšia ako suma výsluhového dôchodku, navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok v sume určenej podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb.. Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS. Na nárok na výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka preukázaná doba. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba: doba štúdia od 30.9.1966 do 17.7.1967 v III. pracovnej kategórii, doba civilného zamestnania
u zamestnávateľa Oceľové konštrukcie, Žilina v III. pracovnej kategórii, doba výkonu ZVS od 2.10.1967 do 21.10.1969 v I. kategórii funkcií, doba civilného zamestnania u zamestnávateľa Oceľové konštrukcie, Žilina od 22.10.1969 do 14.11.1972 v III. pracovnej kategórii, doba príslušníka ZVJS od 15.11.1972 do 30.6.1986 v I. kategórii funkcií, doba od 1.7.1986 do 31.12.1989 v II. kategórii funkcií, doba od 1.1.1990 do 31.12.1999 v I. kategórii funkcií a doba príslušníka ZVJS od 1.1.2000 do 31.8.2005 v III. pracovnej kategórii. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, žiadosť z 26.8.2013 o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia odporkyňa navrhovateľovi zamietla. V súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov navrhovateľ má možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31.8.2005 podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, útvar sociálneho zabezpečenia, ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenia GR ZVJS po prevedení poistného na starobné poistenie od sociálnej poisťovne na žiadosť Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom sa domáhal jeho preskúmania. Uviedol, že spĺňa obe podmienky nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a to vek 55 rokov, pričom tento nárok z titulu splnenia 20 rokov a viac v I. kategórii funkcií sa mu musí zachovať do roku 2023 podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako aj dobu dôchodkového poistenia v rozsahu 4 roky a 27 dní, ktorá je evidovaná v Sociálnej poisťovni, ktorej bolo za túto dobu odpracovanú v civilnom sektore odvedené poistné, a táto doba mu doteraz pre priznanie výsluhového dôchodku podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. nebola zhodnotená. Pre stanovenie sumy jeho výsluhového dôchodku mu bola zhodnotená doba, resp. započítaná len doba služby tak, ako je uvedené v liste GR ZVJS-13460/33-13 z 20.8.2013, a to doba základnej vojenskej služby od 2.10.1967 do 21.10.1969 a doba služobného pomeru od 15.11.1972 do 31.8.2005. Zákon č. 328/2002 Z.z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na to, či splnil alebo nesplnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov. Poukázal na to, že mu nebol priznaný starobný dôchodok ale výsluhový dôchodok a civilná odpracovaná doba dôchodkového poistenia mu pre výsluhový dôchodok nebola a ani nemohla byť podľa zákona zhodnotená. Evidenčný list dôchodkového zabezpečenia na internom tlačive ZVJS s oznámením o zhodnotení doby služby spolu aj s odpracovanou dobou dôchodkového poistenia uvedenou pre priznanie výsluhového dôchodku bolo síce pre odporkyňu informáciou, že celá doba v ňom uvedená bola pre priznanie výsluhového dôchodku zhodnotená, ale v žiadnom prípade ho nemala použiť bez odborného posúdenia a došetrenia, či táto informácia je v súlade so zákonom. Takto spracovaný evidenčný list použil Útvar sociálneho zabezpečenia ZVJS Bratislava interne len pre fiktívny výpočet sumy výsluhového dôchodku podľa § 128 zákona. Poukázal tiež na to, že výsluhový dôchodok je špeciálna dávka dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov, ktorá spomedzi všetkých dôb zamestnaní umožňuje zohľadniť len dobu výkonu služby, a preto odporkyňa nemá právo odmietnuť zhodnotiť jeho ostatnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že splnil nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 361/2003 Z.z. už 30.9.2003 a žiadosť o dávku podal až 26.8.2013 z dôvodu nesprávnej opakovanej informácie odporkyne v tom zmysle, že nemá nárok na starobný dôchodok, podľa § 112 zákona o sociálnom poistení žiada dávku priznať a vyplatiť tri roky spätne. S poukazom na uvedené domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, aby vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.
Vo vyjadrení zo dňa 24.10.2013 ako aj 13.2.2014 odporkyňa s poukazom na totožné dôvody, ako sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, navrhla napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.9.2013 ako vecne správne potvrdiť.
Na pojednávaní konanom dňa 17.3.2014 navrhovateľ uviedol, že trvá na podanom opravnom prostriedku proti napadnutému rozhodnutiu odporkyne z dôvodov, ktoré uviedol v jeho písomnom vyhotovení zo dňa 24.9.2013. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/108/2012 z 27.11.2013 s tým, že pre nárok na výsluhový dôchodok mu bola zhodnotená len doba výkonu služby a základnej vojenskej služby a nie doba civilného zamestnania a školy alebo štúdium, ktoré vykonával
pred nástupom do zboru. Pokiaľ odporkyňa nehodnotila dobu zamestnania v civilnom sektore, lebo podľa jej názoru tieto doby mu už boli zhodnotené na nárok na výsluhový dôchodok, tento záver nie je ničím podložený. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení totiž nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť aj ostatné doby dôchodkového poistenia. Podľa § 38, § 39 a § 128 zákona č. 328/2002 vyplýva, že nemožno stotožniť dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok so spôsobom určenia sumy výsluhového dôchodku. Nebol mu priznaný starobný dôchodok ale výsluhový dôchodok, čo dokladoval rozhodnutím GR ZVJS zo dňa 23.2.2005 ako aj z potvrdenia GR ZVJS z 20.8.2013. Údaje z potvrdenia Útvaru sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva ZVJS, z ktorých odporkyňa vychádzala pri rozhodovaní, sú v rozpore so zákonom a sú len interným dokladom, ktorý slúžil a slúži pre fiktívny výpočet starobného dôchodku. Zákon č. 328/2002 Z.z. neumožňuje a nepripúšťa zhodnotiť príslušníkovi pri výpočte výsluhového dôchodku žiadnu civilnú odpracovanú dobu dôchodkového poistenia, a to bez ohľadu na to, či splnil nárok na starobný dôchodok podľa doterajších predpisov.
Poverená pracovníčka odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne k veci zo dňa 24.10.2013 ako aj 13.2.2014 a žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/129/2010.
Krajský súd v súlade s ust.§ 250l - 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné zrušiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 26.8.2013 požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 30.9.2003.
Podľa § 132 ods. 1 písm. a) v spojení s § 129 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií.
V zmysle § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1.1.2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129), t. j. aj príslušníkov Zborov nápravnej výchovy (neskôr ZVJS), zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h).
Navrhovateľovi nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko vek 55 rokov nedovŕšil pred dňom 1.7.2002, počnúc ktorým sa ust. § 132 tohto zákona na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužije.
Podľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. ako aj § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I., II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.
Nakoľko navrhovateľ do 31.12.1999 vykonával službu zaradenú do I. kategórie funkcií viac ako 20 rokov, v súlade s § 175 zákona č. 100/1988 Zb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. mu zostal zachovaný nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 55 rokov. Vek 55 rokov dovŕšil dňa 30.9.2003.
Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1.1.2004 podľa predpisov účinných pred 1.1.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
Z ust. § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia sa nepovažujú len doby služby policajta. Zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa poistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia (t. j. doby tzv. civilného zamestnania).
Z evidenčného listu o dobe zamestnania a zárobku vyplýva, že navrhovateľ od 1.9.1963 do 30.6.1967 študoval na Strednej priemyselnej škole strojníckej v Ružomberku. Pokiaľ odporkyňa nehodnotila navrhovateľovi celú dobu štúdia a doby zamestnania v tzv. „civilnom sektore“, ktoré podľa jej názoru boli navrhovateľovi už zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, nepostupovala správne. Z rozhodnutia Útvaru sociálneho zabezpečenia GR ZVJS č.: GR ZVJS-13460/33-2005 zo dňa 22.9.2005 nevyplýva, že by navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na výsluhový dôchodok zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Vyplýva z neho len to, že výsledná suma výsluhového dôchodku nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku. Navrhovateľovi bol od 1.9.2005 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 a § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže splnil podmienku trvania služobného pomeru najmenej 15 rokov (§ 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Spôsob výpočtu sumy výsluhového dôchodku policajta upravuje § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z..
Podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2007 suma výsluhového dôchodku policajta, na ktorý vznikne nárok v období po účinnosti tohto zákona do 31.12.2010, nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku, na ktorý by vznikol nárok v tomto období podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona v sume určenej podľa predpisov pred účinnosťou tohto zákona.
Podľa potvrdenia GR ZVJS z 20.8.2013 pre stanovenie sumy výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 2.10.1967 do 21.10.1969 a doba služobného pomeru od 15.11.1972 do 31.8.2005. Keďže navrhovateľ ku dňu 30.9.2003 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku, bolo povinnosťou útvaru sociálneho zabezpečenia použiť pre porovnanie sumy starobného dôchodku a prídavku k tomuto dôchodku V. časť zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č. 73/1998 Z.z.. Porovnanie sumy výsluhového dôchodku vypočítanej podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z.z. a sumy starobného dôchodku spolu s prídavkom k tomuto dôchodku podľa § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. bez použitia V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení by nebolo možné vykonať. Porovnaním sumy výsluhového dôchodku a sumy starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku mal zákonodarca na mysli nepoškodiť príslušníka, v prípade, že by suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku bola vyššia. I keď suma starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku navrhovateľa bola vyššia, nebol mu priznaný starobný dôchodok ale výsluhový dôchodok v sume starobného dôchodku s prídavkom k starobnému dôchodku, ktorý sa riadi ustanoveniami zákona č. 328/2002 Z.z.. Pre stanovenie sumy starobného dôchodku pre porovnávací výpočet v zmysle § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. bola zhodnotená doba tak, ako je uvedené na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia zo dňa 24.8.2005. Keďže výška výsluhového dôchodku, vypočítaná podľa § 39 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. bola nižšia ako úhrn sumy starobného dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 100/1988 Zb.) a sumy prídavku k starobnému dôchodku (vypočítaného podľa zákona č. 73/1998 Z.z.), v súlade s § 128 zákona č. 328/2002 Z.z. bol navrhovateľovi výsluhový dôchodok priznaný v sume uvedeného úhrnu starobného dôchodku a prídavku k dôchodku.
Z ust. § 38, § 39 a § 128 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že nemožno stotožňovať dobu pre vznik nároku na výsluhový dôchodok (trvanie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok) a spôsob určenia sumy výsluhového dôchodku.
Z potvrdenia GR ZVJS zo dňa 20.8.2013 teda vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok, bol mu priznaný výsluhový dôchodok a iba výška výsluhového dôchodku bola odvodená od výšky starobného dôchodku s prídavkom k tomuto dôchodku podľa skorších predpisov.
Z evidenčných listov o dobách zamestnania a ďalších listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že okrem doby štúdia navrhovateľ získal aj ďalšiu dobu civilného zamestnania a pokiaľ odporkyňa uvedené doby nezhodnotila, nepostupovala v súlade so zákonom.
Z uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.9.2013 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. s použitím ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a ust. § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne rozhodnúť o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok znova, pričom je viazaná právnym názorom súdu (§ 250r O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak má žalobca úspech celkom alebo z časti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by navrhovateľovi doposiaľ s týmto konaním nejaké trovy vznikli a zároveň ani samotný navrhovateľ nevzniesol procesný návrh na ich uplatnenie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., v dôsledku čoho súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že, a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V Žiline, dňa 17. marca 2014
JUDr. Zuzana Jančárová samosudkyňa Za správnosť vyhotovenia: Miriama Talapková