Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-2478-2010.pdf
PDF · 89.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/2478/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: MGT Construct, s. r. o., Grešáková 12, Košice, IČO: 36 578 681, o vymoženie 596,48 € a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad Bratislava, Vazovova 9, pod sp. zn. EX 2972/2010, o podnete exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
51,41 €, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 1. 12. 2010, doručeného exekútorovi dňa 6. 12. 2010, exekučného titulu - výkazu nedoplatkov č. 0910024771, zo dňa 29. 9. 2010, ktorý vydala Union zdravotná poisťovňa, a. s. a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 5. 1. 2011, bol vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík.
Dňa 27. 4. 2011 bol súdu doručený podnet exekútora na zastavenie exekúcie zo dňa 20. 4. 2011, ktorý podal z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom dňa 10. 5. 2012 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra, čím zanikol bez právneho nástupcu. Počas exekučného konania nebol zistený žiaden majetok povinného, o čom svedčí aj skutočnosť, že povinný v priebehu exekúcie bol zrušený bez likvidácie a následne zanikol bez právneho nástupcu. Exekútor si zároveň uplatňuje aj trovy exekúcie vo výške 56,83 €.
Podľa § 57 ods. 1. písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať
Podľa § 57 ods. 1. písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.) sa na exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Súd kedykoľvek prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O. s. p.).
Podľa § 19 O. s. p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z obsahu pripojeného exekučného spisu zn. EX 2972/2010, ktorý bol súdu doručený na základe výzvy dňa 24. 5. 2013, vyplýva, že exekútor doručil dňa 17. 1. 2011 upovedomenie na adresu sídla povinného, spolu s výzvou na vyhlásenie majetku, na ktorú povinný nereagoval. V predmetnom exekučnom konaní bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Uvedený spôsob výkonu exekúcie nebol úspešný, nakoľko povinný nemá na účte finančné prostriedky. Povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, čo exekútor zistil prostredníctvom katastra nehnuteľností. Prostredníctvom príslušného dopravného inšpektorátu exekútor zistil, že povinný je vlastníkom motorových vozidiel, na ktorých však je skôr realizovaných deväť exekútorských blokácií. V evidencii Sociálnej poisťovne nie je povinný evidovaný.
Z elektronického súdneho registra súd zistil, že 5. 5. 2011 bol podaný podnet na zrušenie povinného, adresovaný registrovému súdu. Dňa 13. 10. 2011 bolo v obchodnom vestníku uverejnené oznámenie podľa ust. § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení zákona č. 487/2009 Z. z. Rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí troch mesiacov od zverejnenia oznámenia podľa ust. § 68 ods. 10 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení zákona č. 487/2009 Z. z. v Obchodnom vestníku. Z ust. § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka vyplýva, že takéto oznámenie súd uverejňuje v prípade zrušenia obchodnej spoločnosti z dôvodu, že spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť do registra účtovných závierok individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe.
Vzhľadom na výsledky zisťovania majetkových pomerov povinného, má súd za preukázané, že exekútor dostatočne preskúmal majetok povinného a dospel k odôvodnenému záveru, že hodnota jeho majetku nie je postačujúca ani na úhradu trov exekúcie, teda existuje zákonný dôvod zastavenia exekúcie,
preto súd, vzhľadom na zistené skutočnosti, exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. K rovnakému záveru dospel napokon aj registrový súd pri rozhodovaní o zrušení povinného, pričom konanie pred ním bolo iniciované po doručení podnetu exekútora na zastavenie exekúcie. Súd preto rozhodol o zastavení exekúcie práve z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, bez ohľadu na to, že následne bol povinný vymazaný z Obchodného registra.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady priznané podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, že exekúcia je zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, hradí oprávnený. Súd preto zaviazal vo výroku uznesenia uhradiť trovy exekúcie oprávneného a ďalej posudzoval opodstatnenosť trov exekúcie uplatnených súdnym exekútorom v podaní zo dňa 20. 4. 2011.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 22 ods. 2 vyhlášky, cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách.
Podľa ust. § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa ust. § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súdny exekútor si v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, uplatňuje odmenu vo výške 33,19 €.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 €, ktorá mu patrí ako minimálna odmena podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, bez ohľadu na počet skutočne realizovaných úkonov exekučnej činnosti. K uvedenej odmene súd pripočítal aj DPH (6,64 €), nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov za vynaložené poštovné vo výške 17,- €. Po preskúmaní dodatočne pripojeného exekučného spisu zn. EX 2972/2010, súd priznal exekútorovi náhradu poštovného vo výške 9,65 € (doručenie ex. spisu 1,75 €, doručenie žiadosti o udelenie poverenia 1,60 €, doručenie žiadosti o súčinnosť PZ 0,50 €, doručenie žiadosti o súčinnosť DU 1,40 €, doručenie príkazu SLSP 0,40 €, doručenie ex. príkazu povinnému 1,60 €, doručenie návrhu na zast. súdu 1,00 €, doručenie návrhu na zmenu úč. konania 1,40 €), nakoľko iba v týchto prípadoch mal preukázané jeho vynaloženie z prostriedkov súdneho exekútora, a to priloženou doručenkou opatrenou pečiatkou dodacej pošty, poštovou obálkou alebo písomným dokladom o úhrade poštovného.
Súd taktiež exekútorovi nepriznal poštovné do budúcna, nakoľko nie je možné určiť, akým spôsobom bude doručovanie realizované, koľko vynaloží exekútor na doručenie poverenia a faktúry. Na druhej strane ide o úkony spojené administratívou, nie je o úkony, ktorými sa realizuje niektorý zo spôsobov exekúcie, preto tieto výdavky sú zahrnuté v odmene exekútora v súlade s § 25 vyhlášky.
V tomto exekučnom konaní si súdny exekútor neuplatnil náhradu cestovného.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu 51,41 €, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 9,65 € a z 20 % DPH vo výške 8,57 €, v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.