Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-3-2014.pdf
PDF · 88.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci mal. A. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, G. E., nar. XX.XX.XXXX, za účasti rodičov X. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, toho času D. XX, F., zastúpeného JUDr. Petrom Nízkym, advokátom so sídlom v Humennom, Námestie slobody č. 2 a matky J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. X, F., zastúpenej Graban, Torma & Partners, s.r.o., Vodná 3, Košice, o zníženie a zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 10.12.2013 č.k. 10P 128/2011-229 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od 18.12.2012 do budúcna a o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok OS Humenné sp. zn. 21C 96/2010 v časti výšky výživného tak, že znížil výživné zo strany otca pre G. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne a pre mal. A. E., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne za obdobie od 01.06.2012 do 18.12.2012. V prevyšujúcej časti návrh otca na zníženie výživného zamietol. Návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a otcovi, ako aj matke uložil povinnosť zaplatiť na účet OS Humenné sumu 90,85 Eur titulom náhrady trov štátu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že predchádzajúcim súdnym rozhodnutím bolo určené výživné pre vtedy maloletého G. E. a mal. A. E. zo strany otca vo výške po 100 Eur mesačne a to s účinnosťou od 16.09.2010. Zdôraznil, že v tom čase súd vychádzal z príjmu 800 libier mesačne zo strany otca, jeho základných výdavkov 250 libier na ubytovanie a 300 libier na ostatné výdavky. Matka v tom čase pracovala ako zdravotná sestra v zubnej ambulancii s priemerným čistým príjmom vo výške 391 Eur mesačne. Zistil, že v auguste 2011 sa otec vrátil z T. U. na Y., pričom opakovane uviedol, že dôvodom odchodu bol nedostatok práce. Potvrdil, že v tom čase nemal trvalú prácu, len tak povediac na telefón, pracoval iba tri dni v týždni s čistým príjmom vo výške 120 libier týždenne. Túto skutočnosť uviedol aj vo vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia bydliska pre Sociálnu poisťovňu zo dňa 17.04.2012. Po návrate na Slovensko otec od 30.11.2011 do 29.05.2012 poberal podporu v nezamestnanosti, následne od 01.07.2013 do 18.12.2012 bola jeho jediným príjmom dávka v hmotnej núdzi vo výške 118,30 Eur
mesačne. Z dôvodu tejto podstatnej zmeny v pomeroch na strane otca súd prvého stupňa vyhovel sčasti návrhu na zníženie výživného a toto výživné otcovi znížil za obdobie od 01.06.2012 do 18.12.2012.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že od 18.12.2012 pracuje otec ako opatrovateľ v N. s čistým príjmom vo výške 740 Eur mesačne, pričom cestovné z N. na Y. mu prepláca zamestnávateľ. Podľa jeho výpovedi počas pobytu na Y. sa zdržiava v domácnosti svojho brata, kde uhrádza mesačne náklady na bývanie v celkovej výške 190 Eur, má náklady na stravu okolo 250 Eur mesačne. Zdôraznil, že v priebehu konania G. E. dovŕšil plnoletosť. Keďže pokračuje v štúdiu na strednej škole, nie je schopný sám sa živiť, vyživovacia povinnosť oboch rodičov k nemu trvá. Menovaný býva na internáte, za ktorý platí po 50 Eur mesačne, má náklady na stravu v škole 24 Eur mesačne plus náklady na hokejovú výstroj, keďže športuje. Aj mal. A. začal študovať na strednej škole, je v druhom ročníku gymnázia, čo sa považuje za podstatnú zmenu v pomeroch dieťaťa. Súd prvého stupňa zdôraznil, že s pribúdajúcim vekom sa náklady na výchovu a výživu detí len zvyšujú, rozširuje sa okruh ich záujmov a otec od 18.12.2012 riadne pracuje, má príjem, ktorý mu umožňuje prispievať pre deti doposiaľ stanoveným výživným s poukazom na ich odôvodnené potreby a náklady, preto návrh na zníženie výživného za uvádzané obdobie zamietol ako nedôvodný a návrh matky na zvýšenie výživného vylúčil na samostatné konanie. O trovách konania účastníkov rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a o trovách konania štátu rozhodoval podľa § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí návrhu na zníženie výživného od 18.12.2012 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uvádza, že poukázal na výšku svojho čistého príjmu a výdavky, ktoré musí mesačne vynaložiť na svoje bežné potreby. Trvá na tom, že napriek tomu, že je zamestnaný, nemôže platiť výživné po 100 Eur mesačne na obe deti, nakoľko jeho mesačný príjem vzhľadom na jeho potreby a výdavky mu to nedovoľuje. Uvádza, že medzi ním a matkou detí došlo po rozvodom konaní k vyporiadaní BSM formou dohody, v rámci ktorej matke maloletých ostala vo vlastníctve spoločná nehnuteľnosť, a to byt v F., v ktorom býva matka aj spolu s deťmi. Otec dostal v rámci vyporiadania BSM ako náhradu sumu 8.000 Eur, čo vzhľadom na ceny obvyklé v tomto meste je sumou nízkou na to, aby si zaobstaral vlastné bývanie. V dôsledku tejto situácie sa musel odsťahovať k bratovi a znášať tak náklady spojené s bývaním, ktoré mu z toho vyplývajú. Otec je ďalej nútený pokryť aj ostatné výdavky, na ktoré v konaní poukázal. Jeho mesačný príjem nie je nadpriemerným, maloletým deťom poskytuje vreckové, prispieva im na hokej, jazykovú školu, platí im telefónne paušály. V situácii, v ktorej sa nachádza, nie je schopný každý mesiac zaplatiť sumu vo výške 100 Eur na každé z detí, tak ako je to uvedené v rozsudku. Žiada zohľadniť uvádzané dôvody a aj to, že skutočne prispieva nad rámec bežného výživného obom deťom.
Matka navrhla rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Tvrdí, že otec poukazuje účelovo naformulovaným tvrdením o vyporiadaní BSM po ich rozvode. Zdôrazňuje, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a príjem otca v čistej výške 740 Eur mesačne aj po odpočítaní výdavkov na vlastné potreby je dostatočným príjmom na platenie výživného v rozsudkom stanovenej výške, podľa jej názoru aj vo výške vyššej a práve vzhľadom na to podala matka aj návrh na zvýšenie výživného.
Kolízny opatrovník taktiež navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení poukázal na zistený príjem otca a zdôrazňuje, že obaja chlapci navštevujú strednú školu, náklady na ošatenie, stravovanie, školské pomôcky i na trávenie voľného času sú vysoké. Na výžive detí sa majú podieľať rodičia spoločne, pričom u matky by mala byť zohľadnená aj jej osobná denno- denná starostlivosť.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie, kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Ako bolo už v predchádzajúcom štádiu konania konštatované, rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné možno zmeniť vzhľadom na existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o určení výživného pre maloleté deti. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné dôsledne porovnať okolností, ktoré boli podstatné pre určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu zmeny pomerov na strane účastníkov konania.
Rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 27.08.2010 č.k. 21C 96/2010 - 33 bolo manželstvo rodičov vtedy oboch maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode v zmysle dohody rodičov boli tieto zverené do starostlivosti matky a zo strany otca konajúci súd určil prispievať na výživu detí sumou po 100 Eur mesačne. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16.09.2010. Pri rozhodovaní o výživnom v tom čase vychádzal súd zo situácie, že otec pracoval v zahraničí a to konkrétne vo T. U., dosahoval príjem 800 libier mesačne s tým, že bol zohľadnený ním deklarovaný rozsah základných výdavkov v sume 250 libier mesačne za ubytovanie a 300 libier mesačne za ostatné súvisiace výdavky. Matka bola zamestnaná v zubnej ambulancii ako zdravotná sestra, kde dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 391 Eur.
Vykonané dokazovanie vo veci potvrdilo to, že otec sa v októbri 2011 vrátil z T. U., kde dovtedy pôsobil pracovne, z dôvodu nižšieho objemu vykonávanej práce, keď v dôsledku tejto skutočnosti sa mu znížil príjem na 120 libier týždenne. Od 30.11.2011 bol otec vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom, v období 6 mesiacov mu bola Sociálnou poisťovňou, a.s., pobočka Humenné priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu a to v sume 562 Eur za mesiac. Následne so spoločnosťou Mecom Group, s.r.o., F. otec uzatvoril dohodu o vykonaní práce od 01.01.2012 do 15.05.2012 v rozsahu maximálne 350 hodín s tým, že dohodnutá odmena predstavovala 1,90 Eur za hodinu práce. Taktiež uzavrel dohodu o vykonaní práce so spoločnosťou Maran, s.r.o., F. na čas od 06.09.2012 do 31.12.2012 s dojednaným rozsahom práce 80 hodín a s dohodnutou odmenou 1,88 Eur za hodinu. Od 18.12.2012 až doposiaľ otec pracuje ako opatrovateľ v N. s čistým príjmom vo výške 740 Eur mesačne, podľa vlastných vyjadrení cestovné z N. na Y. mu prepláca zamestnávateľ. Obýva domácnosť svojho brata, kde sa podieľa na nákladoch na bývanie a nákladoch na stravu.
Matka je naďalej zamestnaná ako zdravotná sestra, jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 464,72 Eur. Taktiež poberá 50 Eur mesačne ako príspevok za opatrovanie zdravotne postihnutej osoby. V súčasnosti už obe deti navštevujú strednú školu s čím sú nepochybne spojené zvýšené náklady na zabezpečovanie ich stravy, školských potrieb, výdavkov spojených s trávením voľného času, či športovými aktivitami a ďalších nákladov, ktoré súvisia s ich výchovou.
Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane účastníkov konania súd prvého stupňa správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od toho aj správne rozhodol o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného pre obe deti za obdobie od 18.12.2012 do budúcna. Je zrejmé, že obe deti pokračujú v štúdiu na strednej škole, nie sú schopné samé sa živiť a s ohľadom na dosahovaný príjem otca v jeho terajšom zamestnaní, je nepochybne v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu detí pôvodne určeným výživným v sume po 100 Eur mesačne. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť tiež tú okolnosť, že obe deti oproti obdobiu, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom a teda v čase rozvodu manželstva rodičov, sú vekovo podstatne staršie, stali sa študentmi strednej školy, s čím ako už bolo spomínané nepochybne súvisí nárast odôvodnených výdavkov na zabezpečovanie ich výchovy a výživy. Odvolacie námietky otca, ktorý poukazuje na spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva s matkou detí je v tomto konaní o určení výživného bez právneho významu. V tomto smere ide totiž výlučne o vyporiadanie, ktoré sa môže týkať iba vzájomných vzťahov rodičov a nie aj ich detí. Pokiaľ ďalej otec poukazuje na rozsah svojich výdavkov spojených s bývaním v domácnosti svojho brata, je potrebné uviesť, že tieto výdavky musí uhrádzať zo svojho príjmu rovnako aj matka.
Súd prvého stupňa správne vyhodnotil návrh otca na zníženie výživného v období od 18.12.2012 do budúcna ako nedôvodný a odvolací súd so zreteľom na uvádzané dôvody rozsudok v tejto časti spolu so súvisiacimi výrokmi o trovách konania potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu. Takýmto konaním je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 81 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.