Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-207-2013.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/207/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Michalom Kubišom v právnej veci navrhovateľa: W. O., trvale bytom J. - B., proti odporkyni: J. E., trvale bytom D. XX, XXX XX J., o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov W. O., nar. XX.XX.XXXX a J. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev C. úradu J. - T. E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou, nakoľko ich manželstvo už neplní svoj účel. Ako príčiny rozvratu manželstva uviedol predovšetkým rozdielne názory na manželský a rodinný život ako aj peňažné hospodárenie domácnosti, v čoho vznikali medzi nimi hádky, začali sa emočne, sociálne a hodnotovo odcudzovať a ďalšie spolužitie s odporkyňou sa stalo pre neho neznesiteľným. Poukázal tiež na sklon odporkyne k požívaniu alkoholických nápojov a na jej trestné stíhanie z majetkovej trestnej činnosti. V auguste 2012 opustil spoločnú domácnosť a od tohto obdobia spolužitie s odporkyňou neobnovil, s výnimkou týždennej dovolenky v októbri 2012. Poukázal na to, že k odporkyni stratil citový vzťah a nevidí nádej na obnovenie manželského spolužitia.
Odporkyňa s návrhom na rozvod nesúhlasila. Uviedla, že samotný návrhu je iba forma nenávisti navrhovateľa. Poukázala na jeho neschopnosť žiť v manželskom zväzku, akceptovať a vážiť si partnera. Uviedla tiež, že navrhovateľ sa nevedel postarať o rodinu, nakoľko nemal dostatok financií a celý chod domácnosti preto financovala iba ona. V dôsledku toho vznikali medzi nimi hádky a spory, prestala medzi nimi fungovať komunikácia. Poukázala na to, že v roku 2012 previedla vlastníctvo bytu, v ktorom spolu bývali, na svoje dve deti z predchádzajúceho manželstva, čo jej navrhovateľ vyčítal, následne zmenil svoje názory na spoločný život a v auguste 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti. Uviedla, že v uvedenom období sa navrhovateľ vracal iba na víkendy, počas ktorých medzi nimi dochádzalo aj k intímnym kontaktom, čo trvalo až do novembra 2012. V októbri 2012 po spoločnej dovolenke ho vyzvala, aby sa rozhodol, ako ďalej budú fungovať, na čo navrhovateľ definitívne odišiel. Uviedla tiež, že následne jej deti z prvého manželstva zrušili navrhovateľovi trvalý pobyt v byte a odvtedy spolu absolútne nekomunikujú. Odmietla, že by bola alkoholička a čo sa týka jej trestného stíhania, uviedla, že bola v celom rozsahu oslobodená.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil, že účastníci dňa 18.05.2002 uzavreli manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev C. úradu J. - T. E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, čo vyplýva zo sobášneho listu účastníkov (č.l. 2 spisu).
Výsluchom navrhovateľa súd zistil, že manželstvo s odporkyňou bolo spočiatku bez vážnejších konfliktov, zoznámili sa po viacročnej známosti, postupom času sa však začali prejavovať určité nezhody, predovšetkým ohľadom financovania domácnosti, odporkyňa ho nazývala príživníkom. Čo sa týka samotných dôvodov rozvodu, poukázal na to, že tieto vyplývajú z vyjadrenia odporkyne k návrhu. Uviedol, že s odporkyňou nežije v spoločnej domácnosti od augusta 2012, kedy sa odsťahoval k svojej dcére, pričom do októbra 2012 ešte odporkyňu navštevoval, ale potom prerušil akékoľvek kontakty. Uviedol tiež, že od októbra 2013 má vzťah s inou ženou, s ktorou udržuje aj intímne kontakty. Poukázal na to, že s odporkyňou nehodlá v žiadnom prípade obnoviť manželské spolužitie, jeho citový vzťah k odporkyni sa skončil, ide iba o formálny zväzok, bezvýznamný a spoločensky neúčelný a nakoľko nemajú spolu ani deti, nemá pre neho zmysel zotrvať v takomto formálnom zväzku.
Výsluchom odporkyne súd zistil, že manželstvo s navrhovateľom uzavrela po X ročnej známosti. Navrhovateľ sa presťahoval k nej do bytu a začali spolu žiť. Keďže navrhovateľ bol nezamestnaný, našla mu zamestnanie a potom začal prispievať na domácnosť sumou 300,- eur, čo však bolo nedostatočné, pritom na iné veci neprispieval vôbec, čo bol hlavný problém a príčina ich nezhôd a hádok. Nakoľko sa takto ďalej nedalo fungovať, požiadala navrhovateľa, aby ich finančnú situáciu riešil, pričom navrhovateľovi sa v tomto období zhoršil psychický stav. Navrhovateľ reagoval tak, že v auguste 2012 sa odsťahoval, avšak až do konca novembra 2012 k nej chodil na návštevy, počas ktorých sa aj intímne stýkali. Uviedla, že keď sa vrátili zo spoločnej dovolenky v októbri 2012, dala mu jednoznačnú podmienku na vyriešenie ich ďalšieho vzťahu, na čo navrhovateľ reagoval tak, že sa rozhodol odísť. Napokon uviedla, že žiť s takýmto človekom nemá zmysel.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Na zákale vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, ich manželstvo neplní svoj spoločenský účel podľa § 1 ods. 2 zákona o rodine, ktorým je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, pričom účastníci si neplnia ani povinnosti ustanovené v § 18 a 19 zákona o rodine, keď spolu dlhodobo nežijú v
jednej domácnosti, vzájomne si nepomáhajú, prerušili akékoľvek vzájomné kontakty, vôbec spolu nekomunikujú a navrhovateľ navyše nadviazal známosť s inou ženou, s ktorou sa aj intímne stýka. Za takýchto okolností možno zväzok účastníkov hodnotiť ako formálny a neúčelný, pričom vzhľadom na všetky okolnosti nemožno očakávať ani obnovenie ich manželského spolužitia. Navrhovateľ sa jednoznačne vo svojej výpovedi vyjadril, že jeho citový vzťah k odporkyni sa skončil, ich zväzok je bezvýznamný a nakoľko nemajú spolu ani deti, nemá pre neho zmysel zotrvať v takomto formálnom zväzku. Skutočnosť, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené potvrdila vo svojej výpovedi aj odporkyňa, pričom konkrétny priebeh ich narušenia podrobne rozpísala aj vo svojom vyjadrení k návrhu. Napokon odporkyňa sama vo svojej výpovedi potvrdila, že za takýchto okolností nemá život s navrhovateľom zmysel. Jej nesúhlas s rozvodom preto v tomto kontexte pôsobí nelogicky. Súd pritom v zhode s odporkyňou zastáva názor, že za popísaných okolností život dvoch ľudí v takomto formálnom zväzku, keď títo spolu dlhodobo nežijú, nehospodária, nestretávajú sa, neudržujú žiaden kontakt a vôbec spolu nekomunikujú, postráda akýkoľvek zmysel. Čo sa týka samotných príčin rozvratu vzťahov medzi účastníkmi, tieto súd ustálil ako rozdielne názory a predstavy manželov o zásadných otázkach vzájomného spolužitia, manželského a rodinného života, chodu spoločnej domácnosti, jeho financovania a spoločného hospodárenia. Z toho prameniace konflikty a hádky viedli k narušeniu vzťahov manželov, pričom v dôsledku dlhodobého pretrvávania tohto stavu a neschopnosti jeho riešenia došlo napokon zo strany navrhovateľa k úplnému citovému odcudzeniu a ukončeniu spolužitia s odporkyňou v jednej domácnosti, ktoré sa vzhľadom na dané okolnosti (absencia akejkoľvek komunikácie, prerušenie všetkých kontaktov a nadviazanie nového vzťahu navrhovateľa s inou ženou) a odstup času stalo nezvratné.
Čo sa týka trestného stíhania odporkyne a jej sklonu k požívaniu alkoholických nápojov, na ktoré poukazoval navrhovateľ v návrhu, týmito sa súd bližšie nezaoberal, nakoľko ich nepovažoval za rozhodujúcu príčinu rozvratu vzťahov účastníkov, pričom samotný navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že trestné stíhanie odporkyne spomenul iba ako časové ohraničenie obdobia, kedy sa ich vzťahy výraznejšie zhoršili, a čo sa týka požívania alkoholických nápojov odporkyňou, netvrdil, že odporkyňa je alkoholička, pričom sám tieto dôvody nepovažoval za podstatné a rozhodujúce, keďže príčiny rozvodu videl niekde úplne inde.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že v prejednávanej veci boli splnené všetky zákonné predpoklady pre rozvod manželstva, preto súd návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.