Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cpr/5/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu D.. Y. J., P.. X. X. XXXX, X. Y. XXX XX Y. Y. - U., E.G. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Húšťavovou, advokátkou, IČO: 42 191 726 so sídlom Horná 67, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Geis SK, s.r.o., IČO: 31 324 428, so sídlom Trňanská, 960 01 Zvolen, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GABE BB, s.r.o. , IČO: 36 855 936, so sídlom Banská Bystrica, Profesora Sáru č. 44, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného trovy konania vo výške 528,- € na účet Advokátskej kancelárie vedený v H. H., N..H.., číslo účtu X XXX XXX XXX/XXXX, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd určil, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2013 je neplatná, pracovný pomer medzi ním a žalovaným naďalej trvá a žalovaný je povinný zaplatiť mu trovy konania.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzavretej dňa 31. 10. 2003 súd zistil, že bola uzavretá medzi zamestnávateľom X. T. H., H..Z..A.. E. W. XX, Y.Á. Y. a zamestnancom, t.j. žalobcom. Podľa zmluvy miestom výkonu práce bola prevádzka Y. Y. s nástupom do zamestnania 3. 11. 2003 a pracovný pomer sa uzavrel na dobu neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy došlo k zmene dohodnutého obsahu pracovnej zmluvy s tým, že od 1. 5. 2006 sa zmenilo pracovné zaradenie ako H. H. J. V. U.. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy z 5. 11. 2012 uzavretej medzi Geis SK, s.r.o., Zvolenská cesta 175 Banská Bystrica došlo k zmene tak, že sa pracovná zmluv zmenila s účinnosťou od 1. 1. 2013 v bode č. 1 a to miesto výkonu práce Zvolen.

Dohodou o rozviazaní pracovného pomeru z 9. 9. 2013, ktorú uzavreli žalobca so žalovaným došlo k dohode o tom, že sa pracovný pomer končí dňom 9. 9. 2013 podľa . Dôvodom ukončenia pracovného pomeru bola vzájomná dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom na podnet zamestnanca.

Oznámením zo dňa 2. 10. 2013 oznámil žalovaný žalobcovi, že dňa 9. 9. 2013 pod nátlakom pána I. O. podpísal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, trvá na ďalšom zamestnávaní a túto dohodu

považuje za neplatnú, pretože nebola uzavretá správnym spôsobom podľa platných zákonov. Za zamestnávateľa konajú a spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia vždy dvaja spoločne.

Z plnej moci vystavenej dňa 9. 9. 2013 a podpísanej konateľom spoločnosti žalobcu Ľ. H. N. D. D. súd zistil, že spoločnosť Geis SK so sídlom Trňanská 6, Zvolen zastúpená konateľmi spoločnosti splnomocnila týmto pána I. O., riaditeľa M. C. W., H..Z..A.., X. Y. B. XXXX/X, E. X - V. ukončením pracovného pomeru s Y.. Y. J., Š. M. C. H., H..Z..A..

Vyjadrením k oznámeniu zo dňa 11. 10. 2013 oznámila M.. D. Š. L. Š. žalobcu, že spoločnosť trvá na tom, že dohoda o skončení pracovného pomeru je platná, pán I. O. bol plne kompetentný s ním pracovnoprávny vzťah ukončiť na základe plnej moci konateľov spoločnosti, ktorej originál mu bol pri podpise dohody o skončení pracovného pomeru preukázaný a fotokópia plnej moci mu bola zaslaná poštou dňa 3. 10. 2013 na adresu trvalého bydliska.

Z výpovede žalobcu a jeho právnej zástupkyne na pojednávaní súd zistil, že trvá na tom, že dohoda o rozviazaní pracovného pomeru je neplatná. Poukázali na to, že pán O. dal žalobcovi podpísať nečakane z hodiny na hodinu dohodu o rozviazaní pracovného dôvodu údajne spôsobenej škody. Žalobca konal pod vplyvom omylu z nečakaných a jemu absolútne neznámych skutočností, následkom čoho bola povinnosť okamžite opustiť pracovisko za sprievodu iného zamestnanca. Pán I. O. nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu k žalovanému, ani nebol jeho štatutárnym orgánom v rozhodnom čase a ani sa nepreukázal žiadnym poverením od žalovaného. Žalobca absolútne neinicioval ukončenie pracovného pomeru tak, ako je to uvedené v predmetnej dohode, ktorú žalobca podpísal a ani nemal žiadny subjektívny dôvod pre takýto krok a v súčasnosti je evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Poukázali na to, že za právnickú osobu bez ohľadu na jej právnu formu pracovnoprávnych vzťahov zásadne koná štatutárny orgán ustanovený do funkcie v tomto konkrétnom prípade spoločenskou zmluvou. Ako oprávnené osoby na konanie pracovnoprávnych vzťahov v mene žalovaného v rozhodnom čase boli traja konatelia, ktorí spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú vždy dvaja spoločne. Touto osobu nebol pán I. O., pričom hoci tvrdil žalovaný, že mu bola udelená plná moc, alebo osobitné poverenie, toto žiadnym spôsobom nemôže zaviazať účinkom z toho vyplývajúcim, nakoľko menovaný nebol v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným, ani nebol jeho štatutárnym orgánom. Okrem toho podľa právny úkon je neplatný, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, čo bolo v danom prípade. Bolo zrejmé, že žalobca konal nie slobodne, jeho konanie bolo podmienené bezprávnou vyhrážkou a to v tom smere, že ak nepodpíše dohodu o ukončení pracovného pomeru, bude žalovaný za náhradu škody. Preto aj keď žalobca podpísal dohodu, nebol pri takomto úkone slobodný. Žiadali preto, aby súd pri rozhodovaní bral zreteľ na vôľu účastníkov konania, najmä na tom, že žalobca prejavil vôľu, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalobca okrem toho trval na tom, že z jeho strany nebola iniciovaná dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, o čom svedčí skutočnosť, že v čase, keď bola spísaná dohoda, už mal priznaný titul a ak by on inicioval rozviazanie pracovného pomeru, bol by si uviedol titul. Taktiež nevidí dôvod, prečo by dal na podpis túto dohodu pracovníkovi, ktorý nie je pracovníkom žalovaného, ale bol by to riešil cestou personálneho oddelenia. Teda nespochybnil, že podpísal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, čomu predchádzalo stretnutie s pánom I. O., ktorý mu povedal, že buď ho firma zažaluje za spôsobenú fiktívnu škodu, malo sa jednať o škodu ohľadom nejakých papierov, alebo podpíše rozviazanie pracovného pomeru. Nemal na výber, má hypotéku a nechcel si spôsobiť problémy. Dohoda už bola pripravená, preto ju len podpísal. Pri podpise dohody sa pán O. nepreukázal plnou mocou. On si vlastne od neho ani plnú moc nepýtal. So znením dohody napriek tomu súhlasil preto, lebo pán O. hovoril, že mu vedia dokázať, že spôsobil škodu, hoci podľa jeho názoru sa mu nedalo nič dokázať. V spoločnosti pracoval viac rokov a pán O. sa mu vyhrážal, že ho bude žalovať na súde a že mu určite niečo dokážu. Je pravdou, že pán O. ho nenapadol fyzicky, ale oháňal sa nejakými papiermi, s tým, že mu vedia dokázať škodu a preto pod takýmto tlakom dohodu podpísal.

Právny zástupca žalovaného trval na tom, aby súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že išlo o bezprávnu vyhrážku, poukázal na to, že takéto tvrdenie nie je ničím preukázané. Pán O. bol v čase podpisu dohody o rozviazaní pracovného pomeru splnomocnený na takýto úkon dvomi konateľmi spoločnosti. Žiadal zohľadniť, že na základe môžu aj zástupcovia na základe plnomocenstva zastupovať organizáciu v pracovnoprávnych vzťahoch tak, ako to bolo v danom prípade. Dohoda o skončení pracovného pomeru, ktorej neplatnosti sa domáha žalobca je platná a je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V prípade, ak sa súd nestotožnil s právnym

názorom o možnosti podpísania dohody o ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa a to splnomocneným zástupcom v zmysle poukázal na skutočnosť, že platne ukončiť pracovný pomer dohodou je možné nielen písomne, ale aj akokoľvek inou formou nevzbudzujúcou pochybnosti o obsahu prejavenej vôle, t.j. aj ústne, alebo konkludentne, nakoľko s nedodržaním písomnej formy dohody o ukončení pracovného pomeru nespája neplatnosť takejto dohody. Vzhľadom na uvedené je dohodu o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 9. 9. 2013 podpísanú zo strany žalobcu možné považovať za návrh na uzavretie dohody a konkludentné konanie žalovaného, ktorý nepožadoval od 9. 9. 2013, aby žalobca nastúpil do práce a od uvedeného dátumu mu neprideľoval prácu, ani mu absenciu v práci nevyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny, ako aj následné faktické konanie, keď listom zo dňa 11. 10. 2013 oznámil žalobcovi, že skončenie pracovného pomeru je platné, je možné považovať za akceptáciu takéhoto návrhu na skončenie pracovného pomeru dohodou. Žiadal preto žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Svedok I. O. na pojednávaní uviedol, že bol priamym nadriadeným žalobcu a pracuje stále ako Z. Ž.É. V. V. M. X. E. Č., H. N. E.. On teda riešil skončenie pracovného pomeru so žalobcom. Stalo sa tak na základe žiadosti žalobcu, ktorý ho telefonicky kontaktoval, dlhodobo bol nespokojný s prácou v organizácii aj s odmeňovaním. Na dátum si už nepamätá, ale na rozviazanie pracovného pomeru využil cestu, ktorú mal na Slovensko. K ukončeniu pracovného pomeru mal splnomocnenie od konateľov spoločnosti, ktorým sa žalobcovi preukázal. Žalobcovi sa žiadnym spôsobom nevyhrážal, že v prípade, ak nepodpíše ukončenie pracovného pomeru, bude žalovaný za škodu. Dal konkrétne vedieť žalobcovi, že príde, dal si vypracovať na personálnom oddelení dohodu o ukončení pracovného pomeru a plnú moc. Prišiel na pobočku a v jednacej miestnosti dohodu o ukončení pracovného pomeru podpísali. Z princípu, keďže žalobca požiadal o ukončenie pracovného pomeru nemal akýkoľvek dôvod, prečo by ho nútil k takémuto rozviazaniu pracovného pomeru. Pri podpise dohody okrem neho a žalobcu nebol nikto iný prítomný. Pokiaľ by mal hodnotiť žalobcu po odbornej stránke, bol iste erudovaný pracovník, po sociálnej stránke nevybočoval zo štandardu pracovníkov organizácie.

Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie, že došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru medzi ním a žalovaným dohodou nie je odôvodnený. Žalobca sa bránil v konaní tým, že právny úkon a to ukončenie pracovného pomeru dohodou je neplatný, nakoľko bol k takémuto právnemu úkonu donútený tým, že pracovník žalovaného mu povedal, že buď ho firma zažaluje za spôsobenú fiktívnu škodu, malo sa jednať o škodu nejakých papierov, alebo podpíše rozviazanie pracovného pomeru. Keďže si nechcel spôsobiť problémy a nemal na výber, má hypotéku, dohodu, ktorá bola pripravená podpísal. Sám žalobca uviedol na pojednávaní, že okrem neho a pána O. nebol pri podpise dohody o rozviazaní pracovného pomeru nikto iný prítomný. Svedok O. na pojednávaní poprel, že by akýmkoľvek spôsobom donútil žalobcu k podpisu dohody o rozviazaní pracovného pomeru. Samotná dohoda žiadne okolnosti týkajúce sa skončenia pracovného pomeru, o ktorých tvrdil žalobca neobsahuje. Práve naopak, v dohode sa uvádza, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je vzájomná dohoda medzi zamestnancom a zamestnávateľom na podnet zamestnanca. Žalobca súdu nepreukázal skutočnosť, že by bol k podpisu dohody o rozviazanie pracovného pomeru akýmkoľvek spôsobom prinútený. Na pojednávaní potvrdil, že dohodu s takýmto obsahom znenia podpísal. Súd tak nemal preukázané, že by bola dohoda o rozviazaní pracovného pomeru uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, alebo že by svojim obsahom a účelom obchádzala, alebo odporovala zákonu.

V danom prípade sa žalobca domáha neplatnosti ukončenia pracovného pomeru dohodou, pričom v zmysle uvedených ustanovení na vznik dohody o rozviazaní pracovného pomeru dohodou sú potrebné dva prejavy vôle zmluvných strán a to prvý prejav je návrhom a druhý nadväzujúci prejav je akceptáciou návrhu. Záväznosť návrhu spočíva v tom, že ho navrhovateľ nemôže jednostranne odvolať, ani s ním inak disponovať. Dohoda o rozviazaní pracovného pomeru predpokladá, že obidve strany sa výslovne dohodnú na termíne ukončenia pracovného pomeru. Zhoda v tejto náležitosti je podstatná z hľadiska platnosti dohody. V danom prípade dohoda o rozviazaní pracovného pomeru, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným spĺňala po formálnej stránke náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Dohoda bola uzavretá medzi organizáciou a žalobcom, pracovný pomer v zmysle dohody sa mal skončiť 9. 9. 2013 podľa , je v nej uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru a tiež to, že dohoda bola napísaná v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno prevzal zamestnávateľ a druhé zamestnanec. Za žalovaného podpísal dohodu I. O., Z. M. C. W., H..Z..A.. a dohodu podpísal aj žalobca. Súd má za to, že v danom prípade, pokiaľ žalobca nesúhlasil s takýmto rozviazaním pracovného pomeru, nemal dohodu o rozviazaní pracovného pomeru podpísať.

Pokiaľ žalovaný namietal, že splnomocnený zástupca žalovaného nebol oprávnený takýmto spôsobom rozviazať pracovný pomer, v konaní bola preukázaná plná moc zastúpená dvomi štatutárnymi zástupcami žalovaného, ktorí ho splnomocnili k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom.

Podľa ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa ods. 1 všeobecné ustanovenia .

Podľa za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby, alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé.

Podľa v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba štatutárny orgán, alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobe.

Podľa zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného pracovníka. ňň Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pokiaľ ukončil pracovný pomer so žalobcom splnomocnený zástupca žalovaného I. O., boli splnené potrebné náležitosti vyžadované zákonom na zastupovanie v konaní pri ukončení pracovného pomeru. Podľa výpisu z Obchodného registra za žalovaného Geis SK, s.r.o. sú oprávnení konať konatelia Ľ. H. N. D. D. s tým, že za spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia vždy dvaja spoločne, čo bolo v danom prípade splnené. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky podmienky, ktoré vyžaduje zákon pre ukončenie rozviazania pracovného pomeru dohodu súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , nakoľko žalobca nemal v konaní úspech, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd preto zaviazal žalobcu zaplatiť na jeho účet trovy pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal podľa vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov za jeden úkon právnej pomoci 82,49 € spolu za prípravu a prevzatie zastúpenia, vypracovanie vyjadrenia k žalobe, zastupovanie na pojednávaní dňa 12. 2. 2014 a 17. 3. 2014 po 82,49 €, t.j. spolu 329,96 €. K tomu súd priznal režijný paušál podľa vyhlášky a to 4 x po 8, €, t.j. 32, €. Z titulu náhrady straty času súd priznal podľa vyhlášky 2 x po 13, € za pojednávanie dňa 12. 2. 2014 a tú istú sumu za pojednávanie 17. 3. 2014, spolu 53, €. Podľa vyhlášky súd priznal náhradu cestovného z Banskej Bystrice do Zvolena a späť dňa 12. 2. 2014 a . 3. 2014 za 22 km z Banskej Bystrice do Zvolena a späť pri základnej sadzbe 0,18 € = 3,94 €, pohonné hmoty 2,11 €, t.j. za 22 km x 0,18 € = 3,96 €, pri priemernej spotrebe 6,7 km a pri cene pohonných hmôt jeden liter po 1,43 €, spolu náhrada cestovného za obidva dni pojednávania 24,28 €. Keďže právna zástupkyňa žalovaného je platiteľkou DPH, súd k pripočítal k tomu 20 % DPH = 88,- €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 528,- €. Tieto trovy súd zaviazal žalobcu zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalovaného podľa Podľa ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

Podľa dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.

Podľa jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, prvá veta ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa , . ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).