Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_16C-168-2013.pdf
PDF · 71.05 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/168/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľky S. D., narodenej XX.X.XXXX, bytom V. X/X, G., zastúpenej O. D., narodenou X.X.XXXX, bytom V. XXX/X, G. proti odporcovi K. D., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom Prievidza, toho času na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou JUDr. Monikou Podmanickou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Partizánske, o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 10P/26/2010-35 z 21.9.2010 vo výroku o vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke tak, že s účinnosťou od 1.3.2014 je odporca povinný platiť k rukám navrhovateľky výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, ktoré výživné je povinný platiť k rukám navrhovateľky mesačne vždy vopred, najneskôr do 25. dňa v mesiaci vopred.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným osobne na súde dňa 11.12.2013 domáhal úpravy vyživovacej povinnosti, a to zvýšenia na sumu minimálneho výživného do výšku 30 % životného minima od 1.7.2012 z dôvodu, že takto upravené rozhodnutie potrebuje matka navrhovateľky na posúdenie výšky dávky v hmotnej núdzi.
Z dôvodu neznámeho pobytu bol odporcovi ustanovený podľa § 29 ods. 2 a 6 Občianskeho súdneho poriadku opatrovník, ktorý sa k návrhu nevyjadril a pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný sa nezúčastnil.
Po vypočutí zástupkyne navrhovateľky, oboznámení sa s fotokópiou rodného listu navrhovateľky, potvrdenia o štúdiu navrhovateľky, potvrdenia o poberaní dávky v hmotnej núdzi za roky 2013 a 2014 matky navrhovateľky, spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 10P/26/2010, súd zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 21.9.2010, č.k. 10P/26/2010-35 bola upravená vyživovacia povinnosť vtedy maloletej S. D.j tak, že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 500 Sk na sumu zodpovedajúcu 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Odporca, otec vtedy maloletej navrhovateľky, sa v tom čase nachádzal na neznámom mieste. Matka navrhovateľky bola nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza a poberala dávku v hmotnej núdzi. V tom čase maloletá navrhovateľka bola študentkou tretieho ročníka Gymnázia V. B. Nedožerského v Prievidzi.
V súčasnosti je matka navrhovateľky poberateľkou dávky v hmotnej v sume 189,10 eur mesačne a prídavok na dieťa v sume 23 eur. Matka navrhovateľky má výdavky aj so staršou dcérou. Iný zdroj príjmu nemá.
Odporca sa nachádza na neznámom mieste a súdu sa dostupnými prostriedkami nepodarilo zistiť miesto jeho súčasného pobytu, ani zamestnanie. Odporca nie je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, nie je poberateľom nemocenskej dávky, dávky v nezamestnanosti, úrazových dávok ani dôchodku, taktiež nie je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza ako uchádzač o zamestnanie.
Navrhovateľka dňa 10.4.2011 nadobudla plnoletosť, v súčasnosti má dvadsať rokov. V tejto dobe je študentkou vysokej školy Vysoké učení technické v Brně, fakulta chemická so sídlom v Brne, v Českej republike, v škole má bežné výdavky, študuje dennou formou a nemá žiadny príjem. Za privát v Brne platí 2 000 Kč mesačne, stravuje sa sama, cestovné si hradí len keď chodí domov cca 16 eur mesačne. Navrhovateľka na pojednávaní upravila návrh v tom smere, že sa domáhala určenia výživného s účinnosťou od 1.3.2014.
Podľa § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživné možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zo zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľke, ktorá je nezaopatreným plnoletým dieťaťom, je dôvodný.
Vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke preto zvýšil podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, tak aby zodpovedala výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa z dôvodu nezistiteľných osobných, majetkových a zárobkových pomerov odporcu.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že naposledy bolo o vyživovacej povinnosti otca rozhodnuté rozsudkom súdu z 21.9.2010, č.k. 10P/26/2010-35 sumou zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Takto určené výživné nezodpovedá minimálnemu výživnému na nezaopatrené plnoleté dieťa, výška ktorého je zákonom stanovená v § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z uvedených dôvodov súd vyživovaciu povinnosť odporcu zvýšil tak, aby zodpovedala 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona /§ 251 Občianskeho súdneho poriadku/