Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14Csp-45-2019.pdf
PDF · 100.48 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, vo veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: K. C., R.. X.X.XXXX, D. D. XXX, o zaplatenie 18.248,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku vo výške 10,49 % ročne zo sumy 18.248,48 eur od 21.11.2024 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18.248,48 eur, zmluvný úrok v sume 8.473,04 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18.248,48 eur od 14.2.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.473,04 eur od 14.2.2018 do zaplatenia, do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.5.2019, doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2019, pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 18.248,48 eur, zmluvný úrok v sume 1.572 eur, zmluvný úrok vo výške 10,49 % ročne z nezaplatenej istiny 18.248,48 eur od 14.2.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 18.248,48 eur od 14.2.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.572 eur od 14.2.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.11.2015 uzatvoril jeho právny predchodca Sberbank Slovensko, a.s. so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 20.000 eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.11.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 13.2.2018 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu uvedeného na výzve. Pohľadávka predchodcu žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 13.2.2018) predstavovala sumu 19.820,48 eur a pozostávala z istiny poskytnutého úveru vo výške 18.248,48 eur a z dlžných úrokov vo výške 1.572 eur (predstavujú dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 10,49 % p.a. vyplýva zo zmluvy). Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania žaloby nerealizoval žiadne úhrady. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX zo dňa 13.11.2015, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.1.2015, Druhú upomienku zo dňa 5.1.2017, Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo dňa 13.2.2018, Prehľad splácania.
3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 31.10.2019, ku ktorej sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.11.2019, v ktorom potvrdil, že úver nesplácal. Zároveň požiadal o možnosť splácať dlh v sume, ktorú si určí banka, pretože nemá tak veľkú sumu na zaplatenie. Žalovanú sumu, ani skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, žiadne dôkazy neoznačil.
4. Žalovaný svoju ochotu splácať dlh voči žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach vyjadril aj vo svojich ďalších podaniach, doručených súdu dňa 17.3.2020, 29.6.2022, 12.10.2022, 9.2.2023 a 30.3.2023, v ktorých žiadal aj o mimosúdnu dohodu o splácaní dlhu, pretože nemá tak veľkú sumu na vyplatenie.
5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 14.2.2020, žalobca vyjadril nesúhlas so splácaním dlhu v splátkach, pretože podľa jeho názoru, nie je možné prihliadnuť len na finančnú situáciu žalovaného, ale aj na právo žalobcu, aby mu bola jeho pohľadávka zaplatená v primeranej lehote. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie, ktoré sa považuje za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá však nesmie neprimerane zasahovať do priznaných práv veriteľa. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz o jeho nepriaznivej finančnej situácii. Pri určení mesačnej splátky v neprimeranej výške, by žalovaný iba istinu splácal viac rokov, a to dokonca za výhodnejších podmienok, ako boli dohodnuté v úverovej zmluve.
6. Žalobca žalobu doplnil v podaní doručenom súdu dňa 13.7.2022 kde uviedol, že v zmysle úverovej zmluvy bol žalovaný povinný splácať pravidelnú mesačnú anuitnú splátku úveru vo výške 289,16 eur vždy k 20. dňu príslušného mesiaca, pričom prvá anuitná splátka bola splatná dňa 20.12.2015. Žalovaný v období do predčasného zosplatnenia splátky úveru nerealizoval riadne a včas, platby realizoval nepravidelne a v rôznych sumách až do 18.4.2017, kedy žalovaný realizoval poslednú splátku úveru pred predčasným zosplatnením úveru. Žalovaný do predčasného zosplatnenia zaplatil splátky v celkovej výške 4.507,76 eur, z ktorej sumy bola na istinu započítaná suma 1.751,52 eur a suma 2.756,24 eur bola započítaná na úrok.
7. V podaní, ktorý bol súdu doručený dňa 15.2.2023, žalobca uviedol, že celková výška zmluvných úrokov predstavuje 11.229,28 eur. Do zosplatnenia žalovaný na úroky zaplatil 2.756,24 eur, takže žalovanému zostal nezaplatený úrok z úveru vo výške 8.473,04 eur, z ktorej si žalobca už v žalobe uplatnil zmluvný úrok vo výške 1.572 eur. Žalobca po vyčíslení zmluvného úroku do termínu konečnej splatnosti úveru, zároveň zobral žalobu späť v časti uplatneného zmluvného úroku vo výške 10,49 % ročne z nezaplatenej istiny 18.248,48 eur od 21.11.2024 do zaplatenia.
8. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
11. Žalobca zobral žalobu v časti späť pred pojednávaním vo veci samej, z toho dôvodu súd konanie v tejto časti vo výroku I. zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného s týmto čiastočným späťvzatím, vzhľadom na okamih, ktorým ku späťvzatiu došlo.
12. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
13. Podľa § 297 veta prvá CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi označenými a predloženými žalobcom a zistil zhodný skutkový stav so stavom tvrdeným žalobcom, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, na pojednávanie sa nedostavil, pričom svoju
neúčasť riadne a včas ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal taktiež predvolanie doručené, svoju neúčasť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
15. Predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 13.11.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 20.000 eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 10,49 %, RPMN vo výške 11,01 % a priemernou hodnotou RPMN vo výške 11,01 %, pričom celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť, bola uvedená v sume 31.229,28 eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v 108 mesačných anuitných splátkach vo výške 289,16 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky bol určený na deň 20.12.2015, úver bol splatný dňa 20.11.2024. Splátky boli splatné mesačne, v 20. deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný s poukazom na prehľad splácania zaplatil žalobcovi v období od poskytnutia úveru sumu celkom vo výške 4.507,76 eur, z ktorej bolo na istinu zaúčtovaných 1.751,52 eur a na zmluvný úrok 2.756,24 eur. Upomienkou zo dňa 5.1.2017 vyzval predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru s upozornením, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Výzvou zo dňa 13.2.2018 predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru a žiadal uhradiť celý dlh najneskôr do 7.3.2018.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
22. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
23. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 20.000 eur. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
26. Predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy veriteľ poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti tak, ako to predpokladá zákon o spotrebiteľských úveroch, pričom žalovaný v konaní neuviedol žiadne skutočnosti na svoju obranu a tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, súd tak považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).
27. Pri preskúmavaní jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobcom súd dospel k záveru, že nárok uplatnený žalobou je dôvodný. Súd žalobcovi priznal nárok v časti uplatnenej istiny 18.248,48 eur, ako aj vyčísleného zmluvného úroku v sume 8.473,04 eur. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu vo výške 18.248,48 eur, keď táto suma predstavuje rozdiel poskytnutej sumy úveru 20.000 eur po odpočítaní uhradených splátok istiny žalovaným do dňa zosplatnenia vo výške 1.751,52 eur. Rovnako súd priznal žalobcovi aj vyčíslený úrok z úveru vo výške 8.473,04 eur. Celková výška zmluvných úrokov, ktorú by žalovaný zaplatil pri riadnom splácaní úveru do konečnej splatnosti úveru, predstavuje sumu 11.229,28 eur, z ktorej sumy do zosplatnenia žalovaný už zaplatil 2.756,24 eur, takže priznaný úrok predstavuje rozdiel medzi nárokom žalobcu na zmluvný úrok a medzi už zaplateným úrokom (vrátane sumy 1.572 eur, ktorú si žalobca z titulu zmluvných úrokov uplatnil už v žalobe).
28. Otázku nároku veriteľa na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení riešil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v odôvodnení rozsudku sp. zn. 5 Cdo 42/2020 zo dňa 16.6.2020 uviedol: Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako dlžníka popri plnení úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy nesplatenej istiny 18.248,48 eur, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcovi tak súd priznal voči žalovanému právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 14.2.2018 do zaplatenia, nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola 0,00 % (t. j. 0,00 % + 5 bodov spolu výška 5,00 %) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.473,04 eur od 14.2.2018 do zaplatenia. Dlžník sa dostal do omeškania dňa 14.8.2018, teda dňom nasledujúcim po dni zosplatnenia úveru, čo bolo dňa 13.8.2018.
32. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
33. Súd zároveň v zmysle § 232 ods. 3 CSP, umožnil žalovanému rozsudkom priznanú sumu zaplatiť v dlhšej, 90 dňovej lehote, s prihliadnutím na výšku priznaného nároku. Žalovaný opakovane žiadal súd, aby mu umožnil priznanú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach, pretože nemá finančné prostriedky na zaplatenie celého dlhu naraz. Žalobca s umožnením splácania žalovanému nesúhlasil s poukazom k tomu, že priznanie plnenia v splátkach je výnimočné oprávnenie súdu, ktoré však nesmie neprimerane zasahovať do priznaných práv veriteľa. V súvislosti so žiadosťou žalovaného a s nesúhlasom žalobcu, súd vyhodnotil žiadosť o umožnenie dlžnú sumu splácať za nedôvodnú, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný počas celého trvania konania, od doručenia žaloby až po rozhodnutie súdu, deklaroval svoju ochotu dlžnú sumu splácať, k samotnému splácaniu dlhu, a to ani len v minimálnej výške, počas celého konania však nepristúpil. Je potrebné poukázať hlavne na to, že vzhľadom na čas od podania žaloby, mal žalovaný dostatok času na možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že môže svoj dlh priebežne splácať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žalovaný však v priebehu konania neprejavil žiadnu snahu a svoj dlh nezačal ani len čiastočne splácať. V danom prípade teda neboli naplnené dôvody pre priznanie plnenia v splátkach, a to vzhľadom na dlhodobý ľahostajný prístup žalovaného k plneniu si zmluvných povinností. Naproti tomu, ako bolo uvedené už vyššie, súd s prihliadnutím na výšku priznanej sumy, rozhodol o dlhšej lehote na zaplatenie dlhu, keď takéto rozhodnutie na jednej strane môže byť v prospech žalovaného, ktorému bol poskytnutý čas na zabezpečenie si finančných prostriedkov, na strane druhej, nedôjde podľa názoru súdu takýmto rozhodnutím k neprimeranému zásahu do práv žalobcu až v takom rozsahu, ako by tomu bolo v prípade povolenia splátok.
34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi bola priznaná žalovaná suma v celom jej rozsahu spolu s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 100 % a hrubý úspech žalovaného 0 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 100 % (100 % - 0 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku, keď súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu postupu podľa
§ 257 Civilného sporového poriadku a v konaní takýto dôvod tvrdený ani nebol. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.