Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CbZm/4/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: LICITOR factoring, s. r. o., so sídlom Tajovského 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 435 601 zastúpeného KUBINEC & PARTNERS advokátskou kanceláriou, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 17, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným: 1. I. a 2. I., o zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 4.951,36 eura s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.951,36 eura so 6 % úrokom zo sumy 4.951,36 eura od 8.9.2009 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zo sumy 4.951,36 eura vo výške 16,50 eura ako aj trovy konania vo výške 594 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.875,94 eura na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal voči žalovaným vydania zmenkového platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 4.951,36 eura so 6 % úrokom ročne od 8.9.2011 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zo sumy 4.951,36 eura, t.j. vo výške 16,50 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ vystavil dňa 23.1.2004 v pobočke OTP banky Slovensko, a. s. Bratislava vlastnú zmenku znejúcu na rad žalobcu. Touto zmenkou sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť na rad žalobcu dňa 7.9.2009 sumu 4.951,36 eura /149.164,71 Sk/, a to v mieste sídla pobočky OTP banky Slovensko, a. s., Vranov nad Topľou. Táto zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“. Za splnenie záväzku žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi riadne a včas sumu uvedenú v popísanej zmenke sa ako zmenečný ručiteľ zaručil žalovaný v 2. rade. Aktívna legitimácia žalobcu na podanie zmenkového platobného rozkazu je daná nepretržitým radom indosamentov na rube zmenky. Žalovaný v 1. rade žalobcovi nezaplatil zmenkovú sumu, dlhuje mu zmenkovú sumu vo výške 4.951,36 eura. Súd nevydal zmenkový platobný rozkaz z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre vydanie zmenkového platobného rozkazu, keďže z príloh priložených k návrhu vyplýva, že žalovanými sú spotrebitelia a zmenka bola vystavená ako blankozmenka na základe zmluvy o úverovom rámci. Podľa súdu ustáľujúca sa judikatúra súdov Slovenskej republiky v oblasti ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby súd ex offo skúmal podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, a preto nebolo možné bez ďalšieho vyhovieť návrhu a vydať zmenkový platobný rozkaz. Súd v rámci prípravy pojednávania doručil návrh aj uznesenie o procesných poučeniach žalovaným do vlastných rúk, avšak títo zostali vo veci nečinní. Rozsudkom zo dňa 2.4.2013 č.k. -48 bol návrh zamietnutý s tým, že náhradu trov konania súd žalovaným nepriznal s odôvodnením, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa dňom 1. mája 2004 sa právne normy Európskej únie v zmysle ustanovení a nasl. vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa priamo aplikujú na právne vzťahy účastníkov.

V danom prípade súd poukázal na Smernicu Rady z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru /87/102/ EHS/, kde v ustanovení článku 10 je uvedené, že členské štáty, ktoré v spojitosti s úverovou zmluvou povoľujú spotrebiteľovi uskutočniť platbu prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov; dať záruku prostredníctvom zmeniek, vrátane dlžných úpisov a šekov, zabezpečia, že spotrebiteľ je vhodne chránený, ak používa tieto nástroje danými spôsobmi. Ďalej dôvodil, že bola do slovenského právneho poriadku inkorporovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách s tým, že prechodné ustanovenia k týmto právnym ustanoveniam sú uvedené v , , to znamená, že žalobca mal po 1.5.2004 ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy dať do súlade s týmito ustanoveniami a rešpektovať aj právne akty európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré boli inkorporované, pričom súd poukazuje na to, že v tomto čase bola v platnosti Smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a poukazuje na túto smernicu, kde za nekalé podmienky spôsobujúce neplatnosť právneho úkonu sú považované podľa článku 3 zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté, ak napriek požiadavke dôvery spôsobia značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietky, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz, inak sa má za to, že táto podmienka nebola individuálne dohodnutá a je nekalá. Súd v danom kontexte poukázal aj na to, že majiteľ zmenky v roku 2008 musel si byť vedomý skutočnosti existencie týchto právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, napriek tomu teda indosoval predmetnú zmenku, čím sa vystavil do situácie, že konal vedome na škodu dlžníka. Vzhľadom na ochranu spotrebiteľa a vyššie uvedené smernice Európskej únie, je dôkazné bremeno o tom, že tak nekonal jednoznačne na strane nového majiteľa zmenky. Keďže nový majiteľ zmenky túto skutočnosť nepreukázal, súd žalobu zamietol.

V dôsledku odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 16.12.2013 č.k. -80 rozsudok zrušil a rozsudok vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom podľa právneho názoru odvolacieho súdu „v preskúmavanej veci zatiaľ z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaní uplatnili, či vzniesli svoje námietky voči zmenke i nárokom z nej vyplývajúcim. Pri pasivite žalovaných nemožno zatiaľ ani uzavrieť to, že by išlo o uplatňovanie pohľadávky zjavne neopodstatnenej a pri ich úplnej pasivite sa nedá ani urobiť záver o zamietnutí žalobného návrhu. V konaní zatiaľ neboli uplatnené kauzálne námietky, t. j. námietky majúce pôvod mimo zmenkových vzťahov účastníkov. Pritom dôkazné bremeno k preukázaniu kauzálnych námietok znáša vždy žalovaný. Taký záver je totiž odôvodnený nie osobitnou procesnou úpravou zmenkového konania, ale povahou uplatneného abstraktného a nesporného zmenkového nároku a tým, že kauzálnymi námietkami sa žalovaný bráni proti povinnosti plniť existujúci zmenkový záväzok. Pre vec je podľa odvolacieho súdu relevantným aj to, čo vyplýva z aplikácie § 17 zák. o zmenkách a šekoch. Podľa tohto ustanovenia osoby žalované zo zmenky nemôžu činiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na ich osobných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, ak len majiteľ, nadobúdajúc zmenku, nekonal vedome na ujmu dlžníka. Z tohto ustanovenia vyplývajúca zákonná prekážka prenosu kauzálnych námietok na ďalších nadobúdateľov zmenky je logickým dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzkov z týchto cenných papierov. Môže byť podľa tohto ustanovenia prelomená len v prípade, ak zmenečný dlžník preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo, vedome na ujmu dlžníka. Uvedené ustanovenie je prostriedkom nielen na ochranu zmenkového veriteľa, ale aj zmenkového dlžníka proti nedobromyseľnému, nepoctivému nadobúdateľovi zmenky. Zo zásady zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku je teda výnimka, ktorú tvorí preukázaná námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka. Zmenkový dlžník je oprávnený priamo teda uplatniť túto námietku. Ak ju preukáže, môže následne na svoju obranu zniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. V tejto súvislosti odvolací súd dal do pozornosti aj to, že možnosť uplatnenia kauzálnych námietok, i bez naplnenia dispozície ustanovení § 17 ZZŠ, pripustil v spotrebiteľských vzťahoch aj Nález Ústavného súdu ČR z 18.7.2013. Ten zdôraznil, že v prípade spotrebiteľov nemožno odhliadať od ich špecifických záujmov a postavenia. Každopádne však v predmetnej veci bez akejkoľvek procesnej iniciatívy žalovaných založiť záver o zamietnutí žalobného návrhu len na tom, že zmenka vyplýva z kauzálneho spotrebiteľského vzťahu, a preto nebolo možné

jej využitie ako zabezpečovacej zmenky, a že dôkazné bremeno o tom, že žalobca nekonal na škodu zmenkového dlžníka prešlo na žalobcu. Podľa odvolacieho súdu úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude, aby v zmysle vyššie uvedených skutočností posúdil nároky vyplývajúce z predloženej zmenky. Relevantným bude aj to, či a akého obsahu žalovaní uplatnia námietky proti zmenkovým nárokom. V nadväznosti na ich obranu bude treba posúdiť aj to, či prípadne zmenka bola vyplnená v súlade s uzavretou dohodou o vypĺňovacom práve, či uplatnenie zabezpečovacej zmenky bolo v rozpore s normami na ochranu spotrebiteľa platnými a účinnými v čase, kedy tento vzťah vznikol. V tejto súvislosti odvolací súd neopomína aj to, že dohody o vyplnení bianko zmenky patria medzi zmluvy nepomenované. Ide teda o inominátny kontrakt. Sama listina obsahujúca vypĺňovacie prehlásenie zmenkového dĺžníka je svojou povahou úkonom jednostranným, avšak aj tu zmluva vzniká. Možnosť námietok tohto charakteru na strane dlžníkov vyplýva z čl. I § 10 ZŠZ. Opäť treba spomenúť už aj vyššie uvedenú aplikáciu čl. I § 17 ZZŠ (aj s názormi, ktoré vyslovil Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí IV. 457/2010). Každopádne však nemožno opomínať základnú definíciu zmenky, ako dlžníckeho dokonalého cenného papiera“.

Súd druhostupňové uznesenie doručil obom žalovaným spolu s predvolaním na pojednávanie, avšak žalovaní opätovne vo veci zostali nečinní.

Súd preto vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalovaných, z ktorého zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.1.2004 uzavreli OTP banka Slovensko, a. s. a I. zmluvu o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 008501104 SU, predmetom ktorej bolo na základe žiadosti dlžníka zo dňa 19.1.2004 poskytnutie v prospech bežného účtu dlžníka spotrebného úveru v sumu 100.000,- Sk pri pohyblivej úverovej sadzbe stanovenej ako súčet základnej sadzby pre spotrebné úvery a prirážky 2,25 %.

V bode II tejto zmluvy bolo dohodnuté, že dlžník sa zaväzuje, že poskytnutý úver zabezpečí ručením JM. v zmysle ručiteľskej listiny a ďalej sa dlžník zaviazal za účelom zabezpečenia spotrebného úveru podpísať dohodu o vyplňovacom práve banky a použití bianko zmenky so záväzkom dlžníka vystaviť vlastnú bianko zmenku v zmysle uvedenej dohody a predložiť ju banke avalovanú ďalšími účastníkmi úverového vzťahu - spoludlžníkom, ručiteľom a ďalšími osobami zainteresovanými do úverového vzťahu vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy.

Podľa Dohody o vyplňovacom práve k bianko zmenke zo dňa 23.1.2004 OTP banka Slovensko, a.s. uzavrela s I. dohodu, v zmysle ktorej dlžník vyhlásil, že odovzdal banke vlastnú bianko zmenku vystavenú v pobočke Vranov nad Topľou dňa 23.1.2004 na rad OTP banka Slovensko, a. s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava domicilovanú v mieste sídla jej pobočky Vranov nad Topľou bez uvedenia zmenkovej sumy a času splatnosti avalovanú Jozef Gaďo, r.č. 760211/9646, Adresa: Kamenná Poruba 225. Podľa článku II tejto dohody vyššie uvedená bianko zmenka slúži na zabezpečenie pohľadávok banky s príslušenstvom voči dlžníkovi zo zmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č. 008501104 SU alebo odstúpenia od tejto zmluvy. Dohodu podpísali zástupcovia banky a žalovaní.

Z originálu a fotokópie zmenky súd zistil, že vystavil žalovaný v 1. rade vlastnú bianko zmenku, kde ako avalista je uvedený žalovaný v 2. rade s tým, že na túto zmenku zaplatí 7.9.2009, pričom zmenka po vyplnení znela na sumu 149.164,71 Sk so splatnosťou 7. septembra 2009 na rad OTP banka Slovensko, a. s.

Dňa 4.2.2008 je záznam na zmenke „na rad LICITOR factoring, s. r. o., so sídlom: Tajovského 5, Žilina 010 01, IČO: 36 435 601, dňa 4.2.2008.

Žalobca namietal, že v danom prípade by nemala platiť ochrana spotrebiteľa, nakoľko až stanovuje neprípustnosť zabezpečenia spotrebného úveru zmenkou. Predmetný právny vzťah vznikol pred účinnosťou tohto ustanovenia, a preto má za to, že na tento prípad sa nevzťahuje.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa zmenkový a šekový, vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 10 tohto zákona, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa § 17 tohto zákona, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Keďže žalovaní vo veci nevzniesli žiadne námietky, súd návrh v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný posúdil ako dôvodný a priznal žalobcovi uplatnené nároky, keďže tieto vyplývajú z vyššie uvedeného zákona o zmenkách a šekoch v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu aj za odvolanie vo výške 297 eura a náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. za tieto úkony právnej služby á 170,97 eura /prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie dňa 24.9.2013, účasť na pojednávaní dňa 02.04.2013, odvolanie proti rozsudku, účasť na pojednávaní dňa 14.03.2014/ plus 20 % DPH, plus 3 x 7,63 eura režijný paušál, 2 x 7,81 eura režijný paušál, 1 x 8,04 eura režijný paušál; plus cestovné náhrady podľa vyhlášky v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 02.04.2013 za cestu Banská Bystrica - Prešov a späť vo výške 137, eura; cestovné v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 14.03.2014 za cestu Banská Bystrica - Prešov a späť vo výške 134,90 eura; plus náhrada za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní dňa 02.04.2013 za 10 začatých polhodín + DPH vo výške 156,12 eura a s účasťou na pojednávaní dňa 14.03.2014 za 10 začatých polhodín + DPH vo výške 160,80 eura; čo spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.875,94 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov. Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.