Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-13-2013.pdf
PDF · 70.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41C/13/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., X. trieda X (adresa na doručovanie: D. XX, XXX XX X.), zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom na Dominikánskom námestí č. 11, Košice, proti odporcovi: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., X. Z., zastúpený JUDr. Martinom Kožiakom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, v konaní zrušenie výživného na dospelé dieťa, takto
rozhodol:
Schvaľuje zmier účastníkov v tomto znení:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporcovi odo dňa 1.9.2012 do budúcna, ktorá bola uložená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.11.2011 č.k. 42C/202/2010-226 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2012 č.k. 8CoP/36/2012-247.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaním zo dňa 29.10.2013 žiadala, aby jej súd zrušil vyživovaciu povinnosť voči odporcovi odo dňa 1.6.2012 do budúcna, ktorá vyživovacia povinnosť jej bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.11.2011 č.k. 42 C/202/2010-226 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2012 č.k. 8CoP/36/2012-247.
Návrh na začatie konania odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 21.11.2011 č. l. 42C/202/2010-226 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14.6.2012 č.k. 8CoP/36/2012-247 ju súd zaviazal prispievať na výživu odporcu sumou 100 eur mesačne počnúc dňom 30.12.2010. Uviedla, že odporca ukončil prípravu na svoje budúce povolanie dňa 23.5.2012, kedy ukončil štúdium na B. akadémii na L. triede XX v M. vykonaním záverečnej skúšky. Podľa jej dostupných informácií odporca neštuduje na žiadnej vysokej škole, ani sa iným spôsobom nepripravuje na výkon svojho budúceho povolania. Podľa jej informácií pracuje a je teda schopný sám sa živiť. Jej jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 176,30 eur mesačne a nie je v jej silách platiť plnoletému synovi (odporcovi) výživné, navyše odporca ukončil prípravu na svoje budúce povolanie a je objektívne schopný samostatne sa živiť, a to od 1.6.2012.
Odporca sa k návrhu na zvýšenie výživného písomne nevyjadril.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.3.2014, účastníci konania navrhli, aby sa konanie skončilo zmierom.
Podľa ust. § 99 ods. l O.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd pokúsiť.
Podľa ust. § 99 ods. 2 O.s.p., súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje. Neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ust. § 99 ods. l 3 O.s.p., schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do 3 rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 146 ods. l písm. b) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie skončilo zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné.
V danom prípade konanie sa skončilo zmierom. Účastníkmi konania navrhnutý zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi a je v záujme účastníkov konania, preto súd uznesením zmier schválil v znení, ako je uvedené vo výroku uznesenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. l písm. b) O.s.p., keďže konanie účastníkov konania sa skončilo zmierom a účastníci sa dohodli, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti výroku o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné.