Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-54-2013.pdf
PDF · 99.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-7P/54/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca samosudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou vo veci starostlivosti o maloletú W. J., nar. XX.XX.XXXX, maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Q. B. Č.. XXX, t.č. umiestnené v B. B. S.. O., J., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. Q. B. XXX a otca K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X. Q. B. Č.. XXX, v konaní o nariadení ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
U maloletej W. J., nar. XX.XX.XXXX, maloletého K. J., nar. XX.XX.XXXX a maloletého A. J., nar. XX.XX.XXXX n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť a na výkon ústavnej starostlivosti ich umiestňuje do B. B. S.. O., O. XXX, J..
Matke W. J., nar. XX.X.XXXX a otcovi K. J., nar. XX.X.XXXX u r č u j e lehotu 6 mesiacov na to, aby si upravili svoje sociálne a rodinné pomery.
Matka W. J., nar. 15.7.1957 je p o v i n n á prispievať odo dňa 30.10.2013 na výživu maloletej W. J., maloletého K. J., maloletého A. J. na každé dieťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje na účet B. B. S.. O., O. XXX, J..
Otec K. J., nar. XX.X.XXXX je p o v i n n ý prispievať odo dňa 30.10.2013 na výživu maloletej W. J., maloletého K. J., maloletého A. J. na každé dieťa mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje na účet B. B. S.. O., O. XXX, J..
Splatné výživné za obdobie od 30.10.2013 do 14.3.2014 na maloletú W. J., maloletého K. J., maloletého A. J. v sume 122,32 € na každé dieťa sa matke W. J. p o v o ľ u j e splatiť na účet B.G. B. S.. O., O. XXX, J. v splátkach po 10,-€ mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Splatné výživné za obdobie od 30.10.2013 do 14.3.2014 na maloletú W. J., maloletého K. J., maloletého A. J. v sume 122,32 € na každé dieťa sa otcovi K. J. p o v o ľ u j e splatiť na účet B.G. B. S.. O., O. XXX, J. v splátkach po 10,-€ mesačne spolu s bežným výživným, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 7P/54/2013 zo dňa 23.10.2013 súd začal konanie o nariadenie náhradnej starostlivosti u maloletých detí. K začatiu konania súd pristúpil na základe toho dôvodu, že uznesením Okresného súdu Čadca a to predbežným opatrením 7P/54/2013 zo dňa 23.10.2013 bolo uložené matke detí W. J., aby odovzdala maloleté deti do starostlivosti B. B. S.. O., O. XXX, J.. Dôvodom pre odovzdanie detí do starostlivosti zariadenia bola tá skutočnosť, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca dňa 16.10.2013 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia za účelom umiestnenia maloletých detí do starostlivosti zariadenia, nakoľko rodičia nezabezpečujú maloletým deťom dostatočnú starostlivosť. Už v minulosti bol nad výchovou maloletých detí nariadený dohľad a vykonávali opakované šetrenia v rodinnom prostredí. Sledovali situáciu v rodine. Snažili sa získať riešenia na zlepšenie a minimalizovanie nepriaznivej sociálnej situácie v rodine aj za spolupráce s ostatnými orgánmi a to Obcou X., základnou školou, sanačnými asistentmi ÚPSVaR Čadca, akreditovanými subjektami Náruč - Pomoc deťom v kríze Žilina - Zádubnie, Náruč Poradensko-tréningové centrum Čadca, ktoré opatrenia však neviedli k náprave. Rodičia finančné prostriedky a to prídavky na deti a dávky v hmotnej núdzi nepoužívajú na účel, na ktoré mali im byť poskytnuté. Bol im ustanovený osobitný príjemca obec, ktorý spočiatku finančné prostriedky poskytoval otcovi, aby zabezpečoval potreby do domácnosti. Neskôr ich poskytoval matke, nakoľko táto namietala, že otec požíva alkoholické nápoje. Nakoniec boli prostriedky vyplácané maloletým deťom a to W. W. A., pretože matka im nevarila a finančné prostriedky používala na zakupovanie tabaku a potrieb pre seba. Následne potom za spolupráce sociálnej pracovníčky obce boli rodine zabezpečované nákupy do rodiny. Zistili, že všetky maloleté deti spia spolu s matkou v jednej izbe na troch posteliach. Uvádzali jej ako dôvod, že spia spoločne, pretože majú obavu z otca. Matka však odmieta pomoc asistentiek pri nákupe potravín. Šetrením na obci zistili, že pracovníci F. Ú. K. X. rodine J. z vlastných financií poskytujú stravu, kupujú deťom ponožky, vymenili im zámok. Otec si požičal od pracovníčky obce peniaze, ktoré jej však nevrátil. Rodina má v súčasnosti dlh na obci vo výške 1.625,57 €. Dlh na elektrine 300,-€. Nezaplatenú faktúru za vodu. Vedú sa voči nej exekúcie pre nezaplatenie plynu. Rodičia nejavia snahu nepriaznivú situáciu riešiť. Obec nezvláda ekonomicky plnenia poplatkov a stravy pre rodinu J. a práca s rodinou z pohľadu obce nespĺňa svoj účel. Fungovanie v domácnosti je umelo udržiavané a nerieši situáciu detí do budúcnosti. Rodičia sa neustále hádajú. Požičiavajú si peniaze na dlh a to aj napriek tomu, že sú si vedomí toho, že ak nezabezpečia riadnu starostlivosť budú deti vyňaté z rodinného prostredia. Všetky orgány, ktoré sa riešenia problémov v rodine zúčastnili boli pozvané a zainteresované na riešení problému a stotožnili sa v tom, že deti sú v rodine sociálne deprimované s vážnymi traumatickými zážitkami, sú svedkami hádok, bitiek, fyzického a psychického násilia, čo je pravdepodobne zdrojom vysokej frustrácie, ktorú deti navonok prezentujú zvýšenou agresivitou, ktorá sa prejavuje tak vo verbálnej aj fyzickej povahe. Pretože prijaté opatrenia neviedli k náprave a ďalšie zotrvanie maloletých detí v osobnej starostlivosti by vážne ohrozilo ich výchovu a ďalší fyzický a psychický vývoj je pre ne vhodné, aby boli z rodinného prostredia vyňaté.
Zo správy B. B. S.. O., J. (č.l. 28, 29) súd zistil, že maloleté deti boli umiestnené do detského domova dňa 30.10.2013. Sú umiestnené v špecializovanej samostatnej skupine pre deti so zdravotným postihnutím. Adaptácia na prostredie detského domova a hlavne na osvojenie si základných pravidiel a noriem správania medzi deťmi, dospelými ako i na verejnosti bola a je veľmi ťažká najmä u chlapcov. Deti si vyžadujú sústavný individuálny prístup, usmerňovanie, vysvetľovanie, dôslednosť dodržiavania stanovených pravidiel a hraníc správania, ako i poriadku detského domova. Maloletá W. je žiačkou 9. ročníka Š. Y. Š. U. K. J., A., K. navštevujú Š. Y. Š. S.. O. K. J.. Vyučujúci signalizujú, že všetci traja sú v škole veľmi slabí. Po prijatí deti do detského domova začali príbuzní otec, matka, súrodenci navštevovať deti živelne bez ohlásenia vo večerných hodinách a počas víkendov aj 4 až 5-krát v týždni. Deti sa návštevám súrodencov a matky tešili, no hlavne živelnosť ako i odovzdávanie informácii detí hlavne od otca a matky nevplývali dobre na zdravý psychický a emocionálny vývin detí. Rodičia boli opakovane upozorňovaní, aby vzájomné problémy neriešili pred deťmi, napríklad nadávanie matky na otca, zase opačne otca na matku a na ostatných súrodencov. Zo strany detského domova boli určené pravidlá pre návštevu maloletých detí zo strany rodinných príslušníkov. Návštevy súrodencov na deti vplývajú dobre, rovnako aj návšteva tety W.. Maloleté deti boli dvakrát na krátkodobom prerušenom pobyte, kedy si ich súrodenci zobrali do rodiny na spoločné stretnutia k tete W. B. Č.. Z príbuzných má detský domov dobrú spoluprácu so sestrou detí A. J., ktorá sa snaží koordinovať i ostatných súrodencov, je spoľahlivá. Pri rozhovoroch s príbuznými ohľadom možností prevzatia detí do náhradnej rodinnej starostlivosti nikto z príbuzných neprejavuje záujem a ani nemá možnosť sa o maloleté deti starať.
Zo správy Obce X. (č.l. 34) súd zistil, že rodičia maloletých detí sú nezamestnaní. Poberajú dávky v hmotnej núdzi, nevlastnia žiaden majetok. Bývajú v rodičovskom dome pána J.. Každý z nich si vedie samostatnú domácnosť. Pani J. sa vyjadrila, že si vybavuje invalidný dôchodok.
Zo správy ÚPSVaR Čadca, oddelenie štátnych sociálnych dávok (č.l. 35) súd zistil, že rodičom maloletých detí boli dňa 1.11.2013 odňaté štátne dávky a to prídavky na deti, nakoľko deti boli umiestnené do detského domova.
Podľa správy SP (č.l. 36) otec a ani matka nepoberajú dávky v nezamestnanosti. Nie sú ani poberateľmi dôchodkov z dôchodkového poistenia SR (č.l. 37). Matka maloletých detí a ani otec detí nepoberajú žiadne peňažné príspevky od ÚPSVaR Čadca (č.l. 37). Podľa správy Daňového úradu Žilina (č.l. 39) matka maloletých detí nie je evidovaná na Daňovom úrade Žilina. Otec detí podal za zdaňovací rok 2012 daňové priznanie, v ktorom uviedol úhrn príjmov 6.038,85 €, základ dane mal 5.395,72 €. Vznikla mu daňová povinnosť 711,26 € a bol mu vyplatený bonus vo výške 996,96 €. Podľa správy ÚPSVaR Čadca, odbor služieb zamestnanosti (č.l. 41) otec detí je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.3.2013 naďalej. Je vyučený v odbore stolár. Nebolo mu ponúknuté vhodné zamestnanie. Prijal ponuku na účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce. Je zaradený na vzdelávaní a príprave pre trh práce na základnom kurze zvárania v ochrannej atmosfére taviacou sa elektródou. Matka detí je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 5.6.2013 naďalej. Má ukončené základné vzdelanie. Vhodné zamestnanie jej ponúknuté nebolo. S úradom spolupracuje. V roku 2013 poberal K. J. dávky v hmotnej núdzi v sume od 310,40 € do 109,20 € (č.l. 43). Pokiaľ ide o poberanie dávok v hmotnej núdzi v roku 2014 podľa správy (č.l. 45) súd zistil, že matka detí poberá dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 € a otec detí poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 124,70 €.
Z dokazovania vykonaného na pojednávaní dňa 14.3.2014 súd zistil a to najmä z vyjadrenia kolízneho opatrovníka, že vykonali šetrenie v rodine maloletých detí. Zisťovali, či v okruhu príbuzných nie je nejaká vhodná osoba, ktorá by si maloleté deti zobrala do náhradnej osobnej starostlivosti. Kontaktovali sestru maloletých detí A. J., ktorá spočiatku mala záujem si maloleté deti zobrať, avšak následne došlo k tomu, že otehotnela. Pracuje v Rakúsku, kde chce ostať dlhšiu dobu, aby jej vznikol nárok na štátne sociálne dávky z Rakúska. Nemá vytvorené vhodné bytové podmienky, kde by mohla s maloletými deťmi bývať. Taktiež oslovili aj brata maloletých detí X. J.. Tento je druhýkrát ženatý. S prvou manželkou má jedno dieťa. S druhou manželkou bývajú v prenajatom byte. Tiež pracuje v Rakúsku a ani on by nemohol maloletým súrodencom celodennú starostlivosť zabezpečiť. Sám nemá vyriešené bytové podmienky. Býva len v prenajatom byte. Pokiaľ ide o rodičov maloletých detí zaradili ich do programu Náruč. Skúmali, či by nebolo možné matke vybaviť invalidný dôchodok, nakoľko sa javilo, že má zdravotné problémy a to po stránke psychickej, ale vykonaným šetrením sa zistilo, že jej postihnutie nie je v takom rozsahu, aby jej nárok na invalidný dôchodok vznikol. Súčasný psychický stav matky je zapríčinený aj tým, v akom prostredí sa matka nachádza, nakoľko otec maloletých detí má agresívnu povahu. Agresívne sa správa nielen voči matke, ale aj voči maloletým deťom. Už Centrum Náruč dospelo k záveru, že matka nedokáže samostatne plniť úlohy v starostlivosti o maloleté deti bez asistencie a pomoci. Pokiaľ ide o otca detí tento má agresívnu výbušnú povahu. Správa sa agresívne ako ku matke, tak aj k maloletým deťom. Za daného stavu je v záujme maloletých detí, aby aj naďalej boli umiestnené v detskom domove, aby sa hlavne po psychickej stránke spamätali. Pokiaľ ide o otca maloletých detí s týmto úrad naďalej spolupracuje. Bol zaradený do programu vzdelávania. Začal sa podrobovať zváračskému kurzu. Je predpoklad, že ho úspešne dokončí a podarí sa mu zamestnať. Najzávažnejšie problémy v rodine začali vznikať vtedy, keď rodina mala nedostatok finančných prostriedkov a to potom, ako otec prišiel o prácu. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov dochádzalo medzi rodičmi maloletých detí k hádkam. Následne aj k násilnému správaniu sa otca voči matke a maloletým deťom. Otec maloletých detí bol nezodpovedný, čo sa týka práce, ktorú sám ukončil. Povedal, že už sa napracoval dosť, prečo by si mal novú prácu hľadať, že sa už dosť staral o rodinu, nech sa začne o rodinu starať matka. V záverečnom slove kolízny opatrovník doporučil súdu, aby bola u maloletých detí nariadená ústavná starostlivosť s tým, aby súd zaviazal obidvoch rodičov platiť na výživu každého maloletého dieťaťa v sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Otec a matka maloletých detí sa na pojednávanie nedostavili. Napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie riadne prevzali. Svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti na základe prečítaných a oboznámených listinných dôkazov a výsluchu kolízneho opatrovníka.
Podľa § 54 ods.1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
V danom prípade súd skúmal, či maloleté deti nemožno zveriť do náhradnej osobnej starotlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Zo správy kolízneho opatrovníka a taktiež aj zo správy detského domova súd zistil, že žiaden z rodinných príslušníkov, či blízkych osôb neprejavil záujem o zverenie maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti, či do pestúnskej starostlivosti. Spočiatku tento záujem prejavila sestra detí, avšak jej rodinné a sociálne pomery jej neumožňujú, aby si svojich súrodencov do náhradnej osobnej starostlivosti zobrala.
Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že výchova maloletých detí je vážne ohrozená a tiež aj vážne narušená. Doposiaľ vykonané výchovné opatrenia zo strany ÚPSaR Čadca a iných subjektov neviedli v rodine k náprave. Rodičia maloletých detí svoje správanie, čo sa týka osobnej starostlivosti o maloleté deti a taktiež aj čo sa týka vzájomného správania sa voči sebe nezmenili. Situácia v rodine je napätá. Maloleté deti sú vystavované neustálym hádkam medzi rodičmi, taktiež aj k agresívnemu správaniu sa otca, či už voči matke alebo aj nim samým. Doposiaľ vykonané opatrenia v rodine k náprave neviedli a výchova maloletých detí v prostredí, v ktorom sa nachádzajú je vážne narušená. Je potrebné, aby maloleté deti vyrástali v pokojnom stabilnom prostredí aj vzhľadom na ich psychický stav, preto súd ústavnú starostlivosť u maloletých detí nariadil.
Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
V danom prípade boli všetky tri maloleté deti umiestnené spoločne do jedného detského domova. Detský domov sa nachádza v blízkosti trvalého pobytu rodičov maloletých detí, taktiež aj ostatných súrodencov a to aj z toho dôvodu, aby ostali väzby medzi maloletými deťmi navzájom a taktiež aj medzi ostatnými príbuznými zachované.
Podľa § 81 ods.1, 2 Zákona o rodine
(1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods.1, 2, 3 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
S poukazom na ustanovenie § 81 ods.1, 2 Zákona o rodine, nakoľko súd rozhodol o umiestnení maloletých detí do detského domova, teda v rozhodnutí nariadil maloletým deťom ústavnú starostlivosť bolo potrebné, aby uložil rodičom povinnost poskytovať výživné na maloleté deti s tým, aby výživné poukazovali detskému domovu, do ktorého sú maloleté deti umiestnené. Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby maloletých detí a taktiež aj na možností a schopností a majetkové pomery obidvoch rodičov a to s poukazom na ustanovenie § 75 ods.1 Zákona o rodine. Súd skúmal majetkové pomery obidvoch rodičov. Zistil, že rodičia maloletých detí sú nezamestnaní, nemajú žiaden majetok, poberajú len dávky v hmotnej núdzi. Z tohto dôvodu aj s poukazom na ustanovenie § 62 ods.3 zaviazal otca aj matku, aby platili výživné na každé maloleté dieťa v nevyhnutnej miere a to na účet detského domova, v ktorom sú maloleté deti umiestnené. Suma životného minima v súčasnej dobe na jedno nezaopatrené dieťa činí mesačne sumu 27,10 €.
Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd zaviazal rodičov maloletých detí prispievať na výživu maloletých detí na účet zariadenia, v ktorom sú maloleté deti umiestnené a to odo dňa 30.10.2013, t.j. odo dňa, kedy boli predbežným opatrením do detského domova maloleté deti umiestnené.
S poukazom na ustanovenie § 160 ods.1, druhá veta súd umožnil rodičom maloletých detí s prihliadnutím na ich sociálne a majetkové pomery, aby splatné výživné platili na účet detského domova v splátkach po 10,-€ mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia, čo i len jednej z nich.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1, písm.a) O.s.p., na základe ktorého ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu. V danom prípade ide o konanie týkajúce sa maloletých detí, ktoré súd začal bez návrhu a z tohto dôvodu ani žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.