Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-139-2012.pdf
PDF · 108.45 KB
Case nature
Area
Subarea
50C/139/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II, v Bratislave, v konaní pred sudcom: JUDr. Ivanou Dančovou, v právnej veci navrhovateľky: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/XX, L., zast. JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Slovenská správa ciest, so sídlom Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00003328, o zaplatenie 8.222,54 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 8.222,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.01.2012 až do zaplatenia a náhradu trov konania k rukám JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom Grosslingova 4, Bratislava vo výške 1.992,40 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, podaným na tunajší súd dňa 3.8.2012, domáha proti odporcovi zaplatenia sumy 8.222,54 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 8.222,54 € od 22.1.2012 do zaplatenia a nahradenia trov súdneho konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemkov odporcu bez právneho titulu.
Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov v intraviláne mesta L., k.ú. S., parc. č. V.-B. XXX J. V.-B. XXX, ktoré sú spoločne vedené na LV č. XXXX, zapísaných Správou katastra L.. Podľa geometrického zamerania sa časť pozemku par. č. V.-B. XXX v rozsahu 1.953 m2 a časť pozemku par. č. V.-B. XXX v rozsahu 1.019 m2 nachádza pod stavbou cesty I/65 Martin - II. stavba. Navrhovateľka listom zo dňa 08.11.2011 vyzvala odporcu prostredníctvom právneho zástupcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva v užívaní predmetných pozemkov bez právneho dôvodu a súčasne na ich odkúpenie. Odporca listom zo dňa 13.01.2012 uznal požiadavku navrhovateľky na majetkovoprávne vysporiadanie predmetných pozemkov za opodstatnenú a uviedol, že v roku 2013 požiada zriaďovateľa o uvoľnenie finančných prostriedkov na majetkovoprávne vysporiadanie. K žiadosti o vydanie bezdôvodného obohatenia sa odporca nevyjadril.
Navrhovateľka si uplatňuje v tomto konaní nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za dva roky spätne odo dňa podania návrhu a výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslila ako ročné nájomné (1/12 z všeobecnej ceny nehnuteľnosti podľa vyhl. č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku), keď v intraviláne mesta L. je všeobecná základná hodnota za 1m2 v sume 16,60 €. Hodnota pozemkov, ktoré zaberá odporca bude potom 49.335,20 € ( 2972x16,60 €), čo predstavuje sumu 4.111,27 € ako ročný nájom ( 1/12 z 49.335,20 €). Spolu s istinou navrhovateľka žiada priznať aj príslušný úrok z omeškania od 22.01.2012, nakoľko odporca na výzvu zo dňa 08.11.2001 v určenej lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy nereagoval, hoci výzvu dňa 22.12.2011 prevzal.
Tunajší súd vydal dňa 14.09.2012 platobný rozkaz pod č. k. 32 Ro/1556/2012-33, proti ktorému podal odporca odpor. V odpore odporca uviedol, že považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný. Poukázal na to, že bol zriadený ako samostatná rozpočtová organizácia Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR od 01.01.1996, ktorá vykonáva okrem iných činností aj správu ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve SR, vrátane investorskej činnosti pre cesty I. triedy. Odporca poukázal na to, že je napojený na štátny rozpočet v súlade so z. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách, z.č. 135/1991 Zb. o pozemných komunikáciách a z.č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu, pričom hospodári s finančnými prostriedkami, ktoré mu boli pridelené zriaďovateľom na príslušný účtovný rok. Množstvo pridelených finančných prostriedkov sa objavuje v podpísanom kontrakte na príslušný rok, pričom odporca si plánuje potrebné finančné prostriedky na pokrytie svojich činností, medzi ktoré v rámci jednotlivých stavieb patrí aj majetkovoprávne vysporiadanie s vlastníkmi nehnuteľností pre dočasné a trvalé zábery.
Odporca vlastnícke právo navrhovateľky nespochybňuje, ale nemá možnosť uspokojiť finančné požiadavky navrhovateľky tým, že v rámci štandardného postupu vykoná s navrhovateľkou majetkovoprávne vysporiadanie uzatvorením kúpnej zmluvy na predmetné pozemky v jej vlastníctve, avšak plánuje finančné prostriedky na nasledujúci rok pre majetkovoprávne vysporiadanie na základe uplatnených žiadostí vlastníkov ( jedná sa o staré stavby). Vlastníctvo predmetných nehnuteľností je navrhovateľke známe už od roku 2000, kedy tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením, navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby si uplatnila nárok už vo vyššie uvedenom termíne.
Odporca ale s návrhom nesúhlasil, keď uviedol, že ho považuje za nedôvodný. Poukázal na to, že je rozpočtovou organizáciou a nemá možnosť uspokojiť finančné požiadavky realizovaním okamžitej platby. Ohľadom stavby I/65 Martin - II. stavba uviedol, že sa jedná o stavbu verejného záujmu, ktorá bola v rokoch 1990 až 1993 Obvodným úradom v Martine skolaudovaná a daná do trvalého užívania verejnosti. Za takéhoto stavu nie je možný vznik bezdôvodného obohatenia odporcu v súvislosti s užívaním a vlastníctvom cesty nachádzajúcej sa na pozemkoch navrhovateľky. Predmetné pozemky sú zastavané štátnou cestou I/65, ktorá slúži verejnosti a odporcovi, ktorý sa stará o jej údržbu. Priznanie nárokov navrhovateľke titulom bezdôvodného obohatenia by bolo v rozpore s princípom dobrých mravov, pričom poukázal na rozsudky niektorých súdov. Keďže odporca nie je podnikateľským subjektom, nevlastní cestnú komunikáciu za účelom dosiahnutia zisku, žiada návrh zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, prednesom právneho zástupcu navrhovateľky, LV č. XXXX, výzvou na mimosúdnu dohodu zo dňa 08.11.2011, listom odporcu zo dňa 13.01.2012, so zriaďovacou listinou odporcu, znaleckým posudkom č. 24/2013 a ďalšími listinami založenými v súdnom spise, pričom dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci:
Navrhovateľka na návrhu zotrvala a súdu uviedla, že pozemky zdedila po otcovi a má vedomosť, že cesta na pozemkoch, ktoré patrili jej otcovi bola vybudovaná v roku 1990. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, že by štát vyzval otca na odkúpenie týchto pozemkov. Doposiaľ nájomné nežiadala, snažila sa vec vyriešiť mimosúdne.
Podľa LV č. XXXX zapísaného Správou katastra L., k.ú. S. je navrhovateľka zapísaná ako vlastníčka parcely registra "E" okrem iných parciel aj par. č. XXX o výmere 2427 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty a par. č. XXX o výmere 1623 m2, druh pozemku trvalé trávne porasty. Titulom nadobudnutia bolo dedičstvo zapísané v katastri nehnuteľnosti pod S. XXXX/XX - R. /., U. XXX,XXX,XXX.
Zriaďovateľskou listinou zo dňa 14.02.2005 č. 316/M-2005 zriaďovateľ Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR zriadil odporcu s názvom Slovenská správa ciest, ako rozpočtovú organizáciu na dobu neurčitú. Odporca v zmysle tejto listiny o.i. podľa čl. III bodu b) bol zriadený za účelom správy ciest I. triedy a súvisiacich pozemkov vo vlastníctve štátu, plnenie povinností ustanovených právnymi predpismi o správe majetku štátu, údržba a prevádzka ciest I. triedy ako majetku vo vlastníctve štátu, v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určený.
Na základe výzvy navrhovateľky na mimosúdnu dohodu zo dňa 08.11.2011 o vydaní bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov v jej vlastníctve (parc. č. E-B. XXX J. V. B.-M. XXX v k. ú. S. o výmere 2.972 m2 za dva roky spätne, odporca nárok navrhovateľky uznal ako opodstatnený a to listom zo dňa 13.01.2012. V tomto liste odporca potvrdil, že dotknuté nehnuteľnosti sú zabraté pod stavbou cesty I. L. - II. stavba. V tomto liste odporca uistil aj navrhovateľku, že dá vypracovať geometrický plán na predmetnú stavbu a požiada zriaďovateľa o pridelenie finančných prostriedkov na vyporiadanie časti pozemkov navrhovateľky s tým, že jej následne bude doručený návrh na kúpno-predajnú zmluvu.
Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetných pozemkov ako hodnoty nájmu súd vykonal znalecké dokazovanie a ustanovil vo veci znalca Ing. Ľubomíra Hurajta, PhD, odvetvie pozemné stavby, vodohospodárske stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, poruchy stavieb, ktorý vyčíslil podľa znaleckého posudku č. 24/2013 všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov ako ročný nájom v sume 4.475,85 € a za obdobie od 04.08.2010 do 04.08.2013 vo výške 13.427,49 €.
Podľa §2 ods. 1 Obč. zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
Podľa §2 ods. 2 Obč. zákonníka v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa §123 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa §128 ods. 1 Obč. zákonníka vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Podľa §128 ods. 2 Obč. zákonníka vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa §132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa čl. 2 ods. 1 z.č. 460/1992 Zb. (Ústava Slovenskej republiky) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 6 ods. 1 z. č. 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov k nehnuteľnostiam spravovaným ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest, ktoré sú predmetom prechodu práv a povinností podľa tohto zákona a ktoré nemôžu byť súčasťou predmetu vkladu do diaľničnej spoločnosti z dôvodu nevyporiadania, prípadne nepreukázania vlastníckeho práva štátu k nim a ktorých užívanie je dané tým, že sú zastavané diaľnicami, vzniká v prospech diaľničnej spoločnosti dňom jej vzniku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je užívanie nehnuteľností.
Podľa §4 ods. 1 z. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 151o ods. 1 Obč. zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je v celom rozsahu dôvodný.
V predmetnom konaní nebolo medzi účastníkmi sporné, že navrhovateľka je vlastníčkou vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, ktorú nadobudla dedením ako aj, že odporca toto vlastníctvo navrhovateľky nepopiera a reálne uvedenú nehnuteľnosť zaberá stavbou cesty I/65 Martin - II. stavba.
Odporca sa však v konaní bránil vydaniu bezdôvodného obohatenia s poukazom na obdobné súdne rozhodnutia (napr. č.k. 11C 185/2008) a uviedol, že je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet a môže uzatvárať kúpne zmluvy len do rozsahu ako mu boli pridelené finančné prostriedky, pričom vybudovaním cesty zo strany štátu bol zabezpečený verejný záujem, keď užívateľom diaľnice je verejnosť ako účastníci cestnej premávky, preto k bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť. Poukázal na ust. § 4 z.č. 66/2009 Z. z. a § 6 z.č. 639/2009 Z. z., podľa ktorých by sa malo analogicky jednať o vecné bremeno až do vysporiadania.
Podľa § 3d z.č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy vrátane ich prejazdných úsekov cez colné priestory a obce sú vo vlastníctve štátu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty I. triedy, ktorých verejným obstarávateľom je Slovenská republika na základe koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sú vo vlastníctve štátu.
Podľa §2 ods. 2 z.č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu; Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a) a b) nemôže nadobúdať majetok do svojho vlastníctva. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
Podľa § 4 ods. 1 prvá veta z.č. 303/2004 rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov rozpočet verejnej správy je strednodobým ekonomickým nástrojom finančnej politiky štátu. Zostavuje sa každoročne najmenej na tri rozpočtové roky. Rozpočtový rok je zhodný s kalendárnym rokom.
V prejednávanej veci je nepochybné, že odporca má v správe majetok štátu a je správcom komunikácie podľa z.č. 135/1961 Z. z. a ani nie je sporné, že je napojený na štátny rozpočet SR a je viazaný objemom pridelených finančných prostriedkov od štátu. Podľa názoru súdu však odporca nemôže v neprospech vlastníka nehnuteľnosti, ktorú bez právneho dôvodu štát užíva prijímať majetkový prospech a užívať nehnuteľnosti navrhovateľky bez náhrady. Je na ťarchu odporu, že v zmysle rozpočtových pravidiel v príslušnom rozpočtovom (kalendárnom) roku nežiadal o pridelenie finančných prostriedkov na odkúpenie predmetných pozemkov, hoci o možnosti vysporiadania či už odkúpením pozemkov alebo zriadením vecného bremena k týmto pozemkom mal vedomosť minimálne dňa 22.12.2011.
V danej veci sa súd v celom rozsahu stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľky, ktorý v záverečnej reči uviedol, že je nesporný rozsah pozemkov a je nesporný fakt, že tento rozsah užíva odporca. Znalecké dokazovanie potvrdilo, že nárok, kt. bol vyčíslený za 2 roky sumou 8 222 € je oprávnený, dokonca znalec určil na základe výpočtov ušlé nájomné za rok cca o 300 € viac. Navrhovateľka v zaujme uľahčenia rozhodnutia sa rozhodla nárok nerozšíriť a trvať na vyčíslení ako bolo uplatnené podanou žalobou. V danom prípade navrhovateľka chcela predmetný pozemok odporcovi odpredať. V prípade, že by sa nedohodli, zo zákona by mohlo dôjsť k vyvlastneniu, avšak odporca bol nečinný a predmetnú vec neriešil.
Nečinnosť štátu spočívajúca v odkladaní vysporiadania práv k nehnuteľnostiam, ktoré sú spravované ku dňu vzniku diaľničnej spoločnosti Slovenskou správou ciest nezakladá automaticky oprávnenie odporcu t.j. štátu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva formou zriadenia vecného bremena v zmysle §6 z.č. § 6 z. č. 639/2004 Z. z. a §4 z.č. §4 ods. 1 z. č. 66/2009 Z.z., nakoľko vecné bremeno možno zriadiť len na základe zákona a v medziach zákona, tak ako to ukladá Ústava SR. Keďže odporca poukázal na vznik vecného bremena s použitím analógie týchto zákonov súd v danej veci poukazuje na ust. § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého stavba nie je súčasťou pozemku. Preto ak existujú prípady, že cesty sú postavené na pozemkoch, ktoré sú vo vlastníctve iných osôb ako sú jednotliví vlastníci ciest dochádza k držbe, obsahom ktorej je, okrem užívania pozemku, aj výkon správy, údržby, opráv a rekonštrukcie ciest. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v danej veci vecné bremeno existuje, nakoľko nie je zapísané v Katastri nehnuteľností v zmysle zákona.
Keďže je neprípustné, aby sa niekto obohacoval na úkor druhého bez toho, aby na to mal nejaký právny dôvod, nemožno ponímať verejnoprospešnú činnosť štátu neobmedzene, ale v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákonov je nevyhnutné, aby ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musel obohatenie vydať. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol ( rozsudok NS ČR sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24.06.2008). V uvedenom prípade nie je možné ani z rozporu s dobrými mravmi posudzovať získanie majetkového prospechu odporcu, nakoľko je rozhodujúci okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným pozemkom, keď všetky práva k nehnuteľnosti na odporkyňu prešli dedením a ona sama nemala možnosť vysporiadať vlastnícky vzťah bez súčinnosti štátu.
Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku navrhovateľky, súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 24/2013 a priznal navrhovateľke výšku bezdôvodného obohatenia tak, ako si tento nárok uplatnila t.j. v sume
8.222,54 €, teda v nižšej sume oproti znaleckému posudku, kde znalec výšku bezdôvodného obohatenia vyčíslil na sumu 4.475,85 € za jeden rok ( 8.951,17 € za dva roky).
O úrokoch z omeškania súd rozhodol v súlade s § 517 Obč. zákonníka navrhovateľke priznal úroky z omeškania k istine od 22.01.2012 t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty na plnenie na základe písomnej výzvy doručenej odporcovi dňa 22.12.2011.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľke priznal plnú náhradu trov, nakoľko bola v celom rozsahu úspešná. Trovy konania pozostávajú :
1. zaplateného súdneho poplatku v sume 493 € ;
2. trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., kde základ podľa § 9 ods. 1 tejto vyhlášky činí 237,34 € pri 5 úkonov právnej pomoci ( príprava a prevzatie dňa 26.07.2011, podanie žaloby dňa 03.08.2012, pojednávanie dňa 01.03.2013, písomné vyjadrenie dňa 19.09.2013 a pojednávanie dňa 14.03.2014) v sume 1.186,70 € + režijné paušály 1x 7,41 €, 1x 7,63 e, 2x 7,81 € a 1x8,04 € v sume 38,70 €, trovy právneho zastúpenia spolu 1.225,40 €;
3. a ostatných trov :
- preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 224 €
- cestovné dňa 01.03.2013 a dňa 14.03.2014 v sume cestovného II. trieda v sume 10,50 € jedna cesta, spolu za dve cesty tam a späť (Martin - Bratislava) celkovo 42 €;
- stravné podľa § 74 vyhl.č 543/2005 Z. z. pri 2 cestách v trvaní 7 hodín podľa opatrenia MPSVaR č. 248/2012 Z. z. vo výške 4€ za jednu cestu, spolu za dve cesty dňa 01.03.2013 a dňa 14.03.2014 v sume 8 €.
Súd zaviazal uhradiť odporcu vzniknuté trovy navrhovateľky v celkovej sume 1.992,40 € na účet jej advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s..p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde , písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.