Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/111/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Sociálnej poisťovni, pobočka Stará Ľubovňa, Budovateľská 42/535, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 30 807 484, proti povinnému A. E., bytom XXX XX D. XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 1.503,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -28 zo dňa 18. marca 2013, jednohlasne takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa trovy exekúcie vo výške 45,43 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením konštatoval, že exekúcia sa zastavila zo zákona a žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Obchodná 2, 064 01 Stará Ľubovňa priznal náhradu trov exekúcie vo výške 62,03 Eur a uložil oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi z titulu trov exekúcie sumu 62,03 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v priebehu exekučného konania bol uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -260 zo dňa 23.09.2009 vyhlásený konkurz na majetok povinného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.09.2009. Citujúc ust. súd prvého stupňa konštatoval, že exekúcia sa zastavuje zo zákona.

Rozhodnutie o trovách exekučného konania odôvodnil citujúc ust. Exekučného poriadku a §, 15 a 22 vyhl. MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Prihliadnuc na dôvod zastavenia exekúcie (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného), zaviazal súd prvého stupňa podľa Exekučného poriadku k náhrade trov exekučného konania exekútorovi vo výške 62, Eur oprávneného.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania podal včas odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že vyhlásením konkurzu si už exekútor nemá možnosť pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, avšak jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú si musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Konkurz nebol zrušený pre nedostatok majetku, ale Okresný súd Prešov ho zrušil po splnení konečného rozvrhu výťažku a uznesením sp. zn. zo dňa 17.06.2011 povolil oddĺženie dlžníka A. E.. Je toho názoru, že súdny exekútor bol povinný trovy exekúcie prihlásiť do konkurzu. Oprávnenému by potom nemusela byť uložená

povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný, ktorý súhlasí s názorom oprávneného a je toho názoru, že súdny exekútor si mal svoju pohľadávku (trovy exekučného konania) prihlásiť ako podmienenú pohľadávku do konkurzného konania vedeného voči jeho osobe. Následne mal vyčísliť svoje trovy exekučnému súdu. Súd si mal od správcu zistiť, či si súdny exekútor prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania a v prípade, ak si ju neprihlásil, nemal mu priznať náhradu trov exekučného konania.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ust. (ďalej len „“) preskúmal uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a zistil, že nie je dôvod ani na potvrdenie uznesenia ( ), ani na jeho zrušenie ( ).

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného, že súdny exekútor bol povinný trovy exekúcie prihlásiť do konkurzu, s touto sa odvolací súd nestotožňuje. V súvislosti s právnym dôvodom zastavenia exekúcie (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného) prichádza do úvahy rozhodnutie o trovách exekúcie len podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, a to bez ohľadu na to, či bol následne konkurz zrušený pre nedostatok majetku povinného alebo preto, že bol splnený konečný rozvrh výťažku, ako to vo svojom odvolaní namieta oprávnený. Uvedené ustanovenie bolo zavedené novelou č. , ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2012. Toto relatívne nové zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať aj na exekučné konania začaté pred účinnosťou predmetnej novely, keďže táto neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, a preto je potrebné postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, v zmysle ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaného znenia. To znamená, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď ust. Exekučného poriadku aplikoval aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka.

Podľa názoru odvolacieho súdu je tu však dôvod na priznanie nižšej náhrady trov exekúcie, než ku ktorej dospel súd prvého stupňa.

Z logického a gramatického výkladu ustanovenia vyhlášky č. vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu.

Pri rozhodovaní o trovách sa náležitá pozornosť musí venovať skúmaniu účelnosti časového fondu vynaloženého na exekúciu. Účelnosť jednotlivých hodín je predpokladom na priznanie odmeny podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Keďže trovy exekúcie pri jej zastavení vždy určuje súd (§ 203 Exekučného poriadku), je jeho povinnosťou skúmať účelnosť vynaloženého času na jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Čo sa týka odmeny za vynaložený čas v súvislosti s vyhotovením žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie- 10 min., upovedomenia o začatí exekúcie, o spôsobe vykonania exekúcie 2x- 45 min., príkazu na začatie exekúcie 4x- 60 min., žiadosti o poskytnutie súčinnosti- OR PZ- 5 min., exekučného príkazu- 15 min., súčinnosti- SP- 10 min., odvolací súd poznamenáva, že časovú odmenu za tieto úkony exekučnej činnosti nemožno priznať, pretože súdnemu exekútorovi patrí v tejto súvislosti iba odmena za príslušný úkon exekučnej činnosti paušálnou sumou. Inak by boli činnosti odmeňované duplicitne.

Odvolací súd podľa zásady účelnosti posúdil čas označený súdnym exekútorom pri vykonávaní exekučnej činnosti a za primeraný považoval iba čas 15 min. za zaregistrovanie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekútorovi však nemožno priznať odmenu za také úkony, ktoré nespĺňajú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, t.j. za úkony, s realizáciou

ktorých mu vznikli výdavky, ale ktoré neboli potrebné na účelné vymáhanie nároku. Práve z takýchto dôvodov nemožno exekútorovi priznať náhradu za úkony- vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a vyhotovenie vyúčtovania trov exekúcie, pretože (ako tiež správne uvádza súd prvého stupňa) tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti (nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného). So zreteľom na uvedené patrí súdnemu exekútorovi odmena za 1 začatú hodinu á 6,64 Eur, t.j. 6,64 Eur.

Paušálna odmena bola zo strany súdu prvého stupňa správne priznaná za 9 úkonov exekučnej činnosti (za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a o spôsobe vykonania exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie banke 3x, doručenie príkazu na začatie exekúcie daňovému úradu, zisťovanie majetku povinného, doručenie exekučného príkazu správe katastra, doručenie súčinnosti sociálnej poisťovni). Ani odvolací súd nepovažuje vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie vyúčtovania trov exekúcie za trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku. Preto bolo namieste priznať súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9 x 3,32 Eur, t.j. 29,88 Eur.

Odvolací súd sa nestotožnil so súdom prvého stupňa ani pokiaľ ide o náklady na archiváciu po dobu 10 rokov. Odvolací súd je toho názoru, že takýto výdavok musí znášať exekútor v rámci nákladov na svoj exekútorský úrad a bez explicitnej právnej úpravy len ťažko možno rozširovať náhradu výdavkov v takýchto zásadných veciach. Inak by mohli vyvstať otázky, prečo nenahradiť výdavky za elektrinu, plyn, vodu, ktoré sú rovnako potrebné pre vedenie exekútorského úradu a tým aj pre zdarný výkon exekúcie. Odvolací súd preto odpočítal z náhrady hotových výdavkov náklady na archiváciu 3,32 Eur. Súdnemu exekútorovi preto patrí náhrada hotových výdavkov vo výške 8,91 Eur.

Celkovo teda trovy exekúcie tvoria sumu vo výške 45,43 Eur (6,64 Eur + 29,88 Eur + 8,91 Eur).

Za takejto situácie odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov postupom podľa zmenil napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi trovy exekúcie vo výške 45,43 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.