Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1C-121-2013.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/121/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a. s., so sídlom Radlická 333/150, 150 57 Praha 5 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. Mgr. Romanom Ambrožom, advokátom, Mikuláššska 29, 811 01 Bratislava proti žalovaným 1. S. Š., K.. XX.X.XXXX a 2. Q. Š.A., K.. XX.XX.XXXX, R. O. V. S. XXXX/X, O. - P. J., o zaplatenie 243.848,78 Kč s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 31.1.2013 doručenou súdu dňa 6.2.2013 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 243.848,78 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške 50.287,47 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 41.019,65 Kč, úrok 10,9% ročné zo sumy 152.541,66 Kč od 22.1.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania zo sumy 152.541,66 Kč od 22.1.2013 do zaplatenia vo výši 7,50 % p.a. a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 3.5.2007 uzavrel so žalovanými Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 200.000,-Kč. Poskytnutý úver bol vedený na úverovom účte číslo XXXXXXXXX. Na základe žiadosti žalovaní vyčerpali poskytnutý úver dňa 3.5.2007 bankovým prevodom sumy 200.000,- Kč z Úverového účtu na bežný účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený na mená žalovaných. Za poskytnutý úver žalobca účtoval žalovaným poplatok 2.000,- Kč. Zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali splatiť vyčerpaný úver v 84 anuitných splátkach vo výške 3.439,- Kč, splatných vždy k 26. dni v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 26.6.2007 a posledná splátka bola splatná dne 26.5.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 10,9% ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý i začatý mesiac správy úveru žalobca žalovaným účtoval poplatok 30 Kč, ktorý bol splatný vždy k 26. dni v mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po uzatvorení Zmluvy o úvere. Žalovaní povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere riadne neplnili, nehradili pravidelné mesačné anuitné splátky a účtované poplatky. Pretože žalovaní povinnosti zo Zmluvy o úvere ďalej riadne neplnili a dlžné splátky úveru a poplatkov neuhradili, žalobca listom zo dňa 26.12.2009 žalovaným oznámil, že pohľadávka vzniknutá zo Zmluvy o úvere je splatná ku dňu 26.12.2009 a vyzval žalovanú k jej úhrade. Žalovaní splatnou pohľadávku žalobcovi nezaplatili.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili ( viď nižšie ).
Na pojednávanie nariadené na deň 14.3.2014 sa dostavili žalovaní a právny zástupca žalobcu, nedostavil sa žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, súhlasil s pojednávaním
v jeho neprítomnosti. Preto súd v súlade s ustanovením § 101 odsek 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dokazovanie.
Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 243.848,78 Kč, spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania titulom porušenia povinností žalovaných zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( uzavretej podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Českej republiky).
Žalobca má sídlo v Českej republike a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto bolo potrebné vyriešiť otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.
Podľa ustanovenia článku 1 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len nariadenie Rady) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.
Podľa ustanovenia článku 2 odsek 1 nariadenia Rady ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným ustanovením článku 2 nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.
Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19.6.1980 ( ďalej len „Dohovor“, uplatňuje sa od 1.8.2006 ) ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom.
Podľa ustanovenia článku 3 odsek 1 Rímskeho dohovoru, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná, alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
Podľa článku 4 ods. 1 Dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu.
Z článku I Obchodných podmienok vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že ich právne vzťahy sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.
Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich vyjadreniami a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, tak ako boli oboznamované na pojednávaniach ( viď zápisnice z pojednávaní ) a zistil tento skutkový stav:
Podaním zo dňa 18.4.2013 doručeným súdu dňa 22.4.2013 žalobca doplnil svoju žalobu s tým, že zmluvné strany zvolili právo, ktorým sa Zmluva a ich záväzkový vzťah riadi, t.j. právo Českej republiky. Na základe bodu I. Zmluvy navrhovateľ poskytol odporcom úver vo výške úverového limitu 200.000,00 Kč na číslo účtu XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno Katarína Šestáková tak, aby mohli byť prostriedky čerpané ku dňu 03.05.2007. Uver bol odporcami v plnej výške vyčerpaný dňa 03.05.2007. Žalovaní sa v súlade s bodom V. Zmluvy zaviazali splácať úroky a istinu úveru v 84 mesačných anuitných splátkach vo výške 3.439,00 Kč vždy k 26. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná ku dňu 26.06.2007 a posledná ku dňu 26.05.2014. Žalobca sa so žalovanými v bode 1.7. Zmluvy dohodli na úroku z omeškania vo výške 15% p.a. Žalobca však pri vyhotovovaní žaloby vzal do úvahy to, že odporcovia sú spotrebitelia, a preto požaduje úroky z omeškania, ktoré stanovujú predpisy občianskeho práva
platného v Českej republike. Keďže žalovaní riadne a včas neplnili podmienky, k plneniu ktorých sa zaviazali v Zmluve, po predchádzajúcich výzvach a poslednej výzve na zaplatenie zo dňa 15.12.2010, na ktorú odporcovia adekvátne nereagovali a dlžnú čiastku neuhradili, navrhovateľ bol nútený pristúpiť k zosplatneniu. Ako je zrejmé z výpisu účtu žalovaných (zvýraznené zelenou farbou), žalovaní sa dostali do omeškania s platením splátok dňa 26.09.2009, kedy mali zaplatiť splátku úveru, avšak túto neuhradili v plnej výške. S ohľadom na vyššie uvedené žalobca následne vyčíslil úrok z omeškania za obdobie odo dňa kedy sa dostali žalovaní do omeškania s platením splátky, t.j. od 26.09.2009 do 21.01.2013 z dlžnej istiny a poplatkov. Žalovaní do dňa 26.09.2009 vykonali platby, ktoré sú priložené v podrobnom výpise z úverového účtu.
Podaním doručeným súdu dňa 12.3.2014 sa žalobca vyjadril k námietke premlčania a k prípadnej možnosti splácať žalovanú sumu v splátkach. Na predmetný právny vzťah sa vzťahujú právne predpisy platné v Českej republike. Pri posúdení námietky premlčania ie preto potrebné aplikovať ustanovenia právnych predpisov platných v Českej republike, a to konkrétne ustanovenie § 397 Obch. zák. z.č. 513/1991 Sb. podľa ktorého je premlčacia doba 4 roky. V zmysle § 392 Z.č. 513/1991 Sb ( citácia v českom jazyku ) : U práva na dílčí plnení beží promlčecí doba pro každé dílčí plnení samostatné. Stane-li se pro nesplnení nékterého dílčího záväzku splatný závazek celý, beží promlčecí doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.“ K zosplatneniu celého dlhu žalovaných došlo po niekoľkých predchádzajúcich výzvach a upomienkach navrhovateľa na ktoré odporcovia nereagovali. Odporcovia boli Oznámením o zosplatnení dlhu zo dňa 27.12.2009 upozornení, že ich pohľadávka bola prehlásená za splatnú ku dňu 26.12.2009. Vzhľadom na to. že žalovaní si svoj záväzok nesplnili, žalobca si uplatnil svoj nárok na súde, a to žalobou zo dňa 31.01.2013. V zmysle vyššie uvedených ustanovení tak stihol urobiť ešte v premlčacej dobe, ktorá by uplynula dňa 26.12.2013. K možnosti žalovaných uhradiť dlh v splátkach právny zástupca žalobcu uvádza, že žalobca je ochotný pristúpiť na splátkový kalendár vzhľadom na aktuálnu výšku dlhu odporcov so stanovením mesačnej splátky v minimálnej výške 500 EUR tak, aby dlžná čiastka vrátane trov konania a právneho zastúpenia bola uhradená v období 24 mesiacov, a to len formou súdneho rozhodnutia.
V predmete činnosti žalobcu je okrem iného aj poskytovanie úverov.
Žalovaný v 1. rade uviedol, že chceli všetko ujednať, ešte kým bývali v Čechách. Nemali finančné prostriedky, manželka bola nezamestnaná a z jeho platu sa to nedalo všetko uhradiť. Teraz bývajú na priváte u brata. Je zamestnaný s príjmom 320 Eur mesačne. Manželka je nezamestnaná. Vedeli by to splácať v splátkach maximálne vo výške 100 Eur mesačne. Sú si vedomí úveru, ale nebolo iné riešenie. Suma, ktorá sa žiada je vysoká. Žiadajú samé úroky a nevie za čo. Vznáša tiež námietku premlčania nároku, úver je ešte z roku 2007. Splatný bol na začiatku roka 2010, kedy im prišli výzvy.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že tam volala, ale na žiadosť o splátky chceli 500 Eur mesačne a to z ich príjmu nie je možné. Tiež ešte splácajú aj debet na účte, tam platia po 50 Eur mesačne, aj keď chceli 100 Eur mesačne. Nemajú na to peniaze. Pripojila sa k vyjadreniu manžela.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanom návrhu a aby bol dlh zaplatený v lehote 24 mesiacov v splátkach vo výške 500 eur mesačne. Uplatnil si trovy konania. K otázke premlčania sa vyjadrili. Právny vzťah sa spravuje právnym poriadkom v ČR, pričom sa jedná o úver a teda absolútny obchod. K premlčaniu nároku nedošlo. Uvedené potvrdzuje aj česká judikatúra. Vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa - fyzickej osobe nepodnikateľovi sa môžu žiadať len zákonné úroky z omeškania. Avšak ochrana spotrebiteľa sa nevzťahuje už na premlčanie nároku. Žalovaní uznali nárok, sú ochotní ho splácať.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech žalovaní ozrejmia svoje majetkové pomery, žalovaní uviedli, že bývali sme predtým v ČR. Tam mali vlastnú záhradku, čo bolo niekedy ako záhumienky. Majú 13 ročného syna. Záhradu vlastní žalovaná, ale reálne ju užíva jej brat, len to nie je prepísané.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech žalovaní uvedú, či uznávajú dlh, žalovaný uviedol, že sú si vedomí úveru, ale v istej dobe sa stal sám živiteľom rodiny, nemohli to splácať. 7 rokov boli v ČR, kde obaja pracovali, potom manželku prepustili.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech žalovaní uvedú, aké pomery banke preukazovali, žalovaný uviedol, že vtedy boli obaja zamestnaní, mohli si dovoliť úver. Žalovaná dodala, že ju prepustili a nemali z čoho žiť. Úver použili na zariadenie bytu v podnájme. Pri odchode z Čiech si tie veci zobrať nemohli, tak ich predali za nízke ceny.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu, nech žalovaní uvedú, či o splatnosti dlhu od roku 2009 ešte niečo na účet žalobcu uhradili, žalovaný uviedol, že sa skontaktovali s vymáhačskou spoločnosťou, že sú si vedomí úveru, ale chceli splatiť dlh za pol roka, čo si nemohli dovoliť. Poslali tam asi 3x po 1.000 Kč. Tak sa kvôli zlej situácii museli vrátiť na Slovensko. Snažili sa to vyriešiť, ale v tom čase im zablokovali aj cez inú exekúciu účet v banke.
Na otázku právneho zástupcu žalobcu na žalovaných nech uvedú, čo uznávajú, žalovaní uviedli, že sú ochotní platiť, ale nie v takých splátkach, v takej výške, ako žiadajú.
Dňa 3.5.2007 uzavrel žalobca so žalovanými Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXR, na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 200.000,-Kč. Žalovaní mohli čerpať poskytnutý úver dňa 3.5.2007. Prostriedky boli prevedené na účet číslo XXXXXXXXX/XXXX, vedený na meno žalovanej v 1. rade. Bol dohodnutý úrok 10,90 % p.a. RPNM činila 12,13 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 2.000,- Kč. Zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali splatiť vyčerpaný úver v 84 anuitných splátkach vo výške 3.439,- Kč, splatných vždy k 26. dni v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 26.6.2007 a posledná splátka bola splatná dne 26.5.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 10,9% ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý i začatý mesiac správy úveru žalobca žalovaným účtoval poplatok 30 Kč, ktorý bol splatný vždy k 26. dni v mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po uzatvorení Zmluvy o úvere. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 15 % p.a. v prípade nezaplatenia splátok včas. Súčasťou zmluvy sú VOP, ktoré je klient povinný dodržiavať a bol s nimi oboznámený a podpisom zmluvy s nimi súhlasí. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Podaním zo dňa 26.11.2009 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 12.171,44 Kč, dlhu z úveru. Ak dlh nebude zaplatený banka vyhlási celý dlh za predčasne splatný. List bol žalovanými prevzatý dňa 30.11.2009 a 14.12.2009.
Podaním zo dňa 27.12.2009 žalobca oznámil žalovaným zosplatnenie dlhu z dôvodu omeškania so zaplatením dlhu zo zmluvy o úvere. Splatnosť celého dlhu nastala dňom 26.12.2009. Zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 160.195,18 Kč s prísl. a poplatkami podľa Sadzobníka do 7.1.2010. List bol žalovanými prevzatý dňa 29.12.2009.
Poplatky za úver vyplývajú z listiny označenej ako D - úvery ( čl. 55 ). Na čl. 57 sa nachádzajú obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. ( Obchodného zákonníka platného v Českej republike, zmluva uzavretá v Českej republike, ďalej len „Obchodného zákonníka“, ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úroku z omeškania, je dlžník povinný zaplatiť úroky z omeškania z nesplatenej čiastky určené v zmluve, inak podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy s podnikaním súvisiace a zahŕňa príslušné predpisy Európskych spoločenstiev.
Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Ak nemožno niektoré otázky riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť asi podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o nájmu podniku ( § 488b), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Zmluva o úvere uzatvorená dňa 3.5.2007, musela byť uzatvorená v súlade so zákonom č. 321/2001 Sb. o niektorých podmienkach zjednávania spotrebiteľského úveru.
Na základe ust. § 24 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere bol zákon č. 321/2001 Sb. zrušený.
Na základe ust. § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotrebiteľskom úvere sa právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona spravujú doterajšími predpismi.
Podľa § 51 OZ ( platného v ČR v čase vzniku zmluvného vzťahu )
Podľa ustanovenia § 51a OZ ( platného v ČR v čase vzniku zmluvného vzťahu ) táto hlava spracúva príslušné predpisy Európskych spoločenstiev a upravuje ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách a niektoré povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskými zmluvami sú kúpne zmluvy, zmluvy o dielo, poprípade iné zmluvy pokiaľ sú zmluvnými stranami na jednej strane spotrebiteľ a na druhej strane dodávateľ.
Podľa § 52 ods. 2 OZ dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 OZ zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať práv, ktoré mu zákon poskytuje, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 OZ dojednania v spotrebiteľských zmluvách podľa § 56 sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 3 OZ v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať dojednania, ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k ujme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občanského zákoníku Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 3.5.2007, na základe ktorej poskytol žalovaným spotrebiteľský úver do výšky úverového limitu 200.000,-Kč. Žalovaní mohli čerpať poskytnutý úver dňa 3.5.2007. Prostriedky boli prevedené na účet číslo 196765610/0300, vedený na meno žalovanej v 1. rade. Bol dohodnutý úrok 10,90 % p.a., RPNM činila 12,13 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 2.000,- Kč. Zmluvou o úvere sa žalovaní zaviazali splatiť vyčerpaný úver v 84 anuitných splátkach vo výške 3.439,- Kč, splatných vždy k 26. dni v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 26.6.2007 a posledná splátka bola splatná dne 26.5.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že vyčerpaná nesplatená istina úveru bude úročená úrokovou sadzbou 10,9% ročne s tým, že tento úrok bude hradený mesačne ako súčasť každej anuitnej mesačnej splátky. Za každý i začatý mesiac správy úveru žalobca žalovaným účtoval poplatok 30 Kč, ktorý bol splatný vždy k 26. dni v mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po uzatvorení Zmluvy o úvere. Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške 15 % p.a. v prípade nezaplatenia splátok včas. Súčasťou zmluvy sú VOP, ktoré je klient povinný dodržiavať a bol s nimi oboznámený a podpisom zmluvy s nimi súhlasí. Zmluva bola uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd vyhodnotil Zmluvu o úvere vzhľadom na účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalobca ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah a znenie zmluvy ovplyvniť či meniť ( pevne stanovená forma zmluvy s označením uzavretia podľa § 497 Obch. zák. a pod. ), ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-56 Občianskom zákonníku zavedené zákonom č. 107/2006 Sb., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 30.3.2006 a zaviedol do českého právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, podobne ako v Slovenskej republike za účelom vyvinutia úsilia na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Táto úprava českého aj nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so
vstupom Slovenska a Českej republiky do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala naše právne poriadky s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu (spĺňa všetky podmienky, ktoré zmluvu určujú ako spotrebiteľskú) je treba aplikovať zákonné ustanovenie prijaté do Občianskeho zákonníka po 30.3.2006. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 65 OZ, rovnako ust. Zákona o spotrebiteľskom úvere. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka nielen na právne posúdenie vzniknutého právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. zák. ust. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 55 ods. 1 Občianskeho zákonníka, , podľa ktorého zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona (myslí sa Občianskeho zákonníku) v neprospech spotrebiteľa. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. 321/2001 Sb. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občanském zákoníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občanský zákoník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 30.3.2006 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní tejto zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaní vystupovala ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Česká republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Z vyššie uvedených dôvodov súd neakceptoval argumentáciu žalobcu o tom, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania je obchodnoprávny a že na jeho premlčanie sa vzťahuje 4 - ročná premlčacia doba v zmysle ust. Obchodného zákonníka, ktorá by podľa jeho názoru uplynula až dňa 26.12.2013.
Žalobca si uplatňuje právo na zaplatenie sumy 243.848,78 Kč s prísl. na základe vyššie uvedenej Zmluvy o úvere. Skutočnosť, že žalovaným bol poskytnutý úver na základe predloženej zmluvy, vyplýva z predložených listinných dôkazov a výpisu z účtu na meno žalovanej. Uvedené nespochybnili ani žalovaní. Z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaných - omeškanie so splácaním dlhu, žalobca listom zo dňa 26.11.2009 žalovaným oznámil, že dňa 26.12.2009 došlo k splatnosti celého dlhu a vyzval ich na zaplatenie dlhu do 7.1.2010. List bol žalovanými prevzatý dňa 29.12.2009. Žalovaní však namietali premlčanie pohľadávok žalobcu.
Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že žalobca - veriteľ si mohol prvýkrát uplatniť pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy na súde dňom nasledujúcom po dni splatnosti celého dlhu, t.j. dňa 27.12.2009 bez ohľadu na výzvu na zaplatenie v lehote do 7.1.2010. Sám žalobca vo svojich podaniach poukazoval na počiatok plynutia premlčacej doby počnúc dňom splatnosti celého dlhu. Keď bola žaloba podaná na súde dňa 06.02.2013, bola už podaná po uplynutí premlčacej doby ( ktorá podľa názoru súdu uplynula dňa 27.12.2012 ). Je zrejmé, že 3 - ročná premlčacia doba márne uplynula. Preto súd vyhovel námietke premlčania vznesenej žalovanými a to s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu týkajúcu sa posúdenia zmluvného vzťahu ako vzťahu občianskoprávneho vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy a z neho vyplývajúcej ochrany spotrebiteľa a použitia Občianskeho zákonníka na posúdenie otázky premlčania nároku žalobcu. Ak by súd počítal premlčaciu dobu od poskytnutej doby na plnenie ( do 7.1.2010 ), aj v tomto prípade by bol nárok žalobcu premlčaný ( dňom 8.1.2013, pričom premlčacia lehota by začala plynúť dňom 8.1.2010 ).
Keďže žalovaní vzniesli námietku premlčania nároku, ktorú súd považoval za dôvodnú, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a skutočnosti, že v celom rozsahu úspešní žalovaní náhradu trov konania nepožadovali, v dôsledku čoho im neboli ani priznané. Náhradu trov konania si uplatnil žalobca, ktorý bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a súd mu teda nepriznal ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.