Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Jozefa Janíka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. marca 2023 prejednal odvolania obžalovaných 1/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX v S., a 2/ Ing. S. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., obaja trvale bytom M. XXX, ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 06.10.2022 a takto jednomyseľne

rozhodol:

Podľa , , zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výrokoch o podmienečných trestoch odňatia slobody u obidvoch obžalovaných, ako aj vo výroku o treste prepadnutia veci.

Podľa sa pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa: · obžalovaný 1/ S. Q. odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím , a , Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 160,- (dvesto) Eur, a · obžalovaný 2/ Ing. S. Q. odsudzuje podľa Tr. zák. s použitím , a , Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 200,- (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa pre prípad, že by výkon peňažných trestov mohol byť úmyselne zmarený, každému z obžalovaných ustanovuje náhradný trest odňatia slobody na 1 (jeden) mesiac.

Podľa § 83 ods. 1 písm. d) Tr. zák. sa ukladá zhabanie veci - 1 ks biča čiernej farby s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 110 cm.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. zo dňa 06.10.2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) obžalovaný 1/ S. Q. bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a obžalovaný 2/ Ing. S. Q. bol uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože

dňa 11.08.2016 v čase asi o 17.00 hod. v obci M., za potravinami S., zaútočili na P. T., nar. XX.XX.XXXX, tým spôsobom, že po tom, čo naňho S. Q., nar. XX.XX.XXXX, zakričal, že mu urazil ženu, ho začal opakovane biť rukami zovretými v päsť do oblasti tváre, následne sa k nemu pridal Ing. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý ho niekoľkokrát udrel čiernym bičom po chrbte, čím poškodenému P. T., spôsobili

pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, pomliaždenie ľavej okolo očnicovej oblasti so zakrvácaním do spojivkového vaku, hlavne ľavého oka, početné pomliaždenie mäkkých tkanív chrbta, s odreninami kože, dve pásové pomliaždenia v oblasti ľavého ramena, s odreninou kože, ktoré zranenia si vyžiadali viaceré lekárske ošetrenia a poškodeného obmedzovalo v bežnom spôsobe života od 11.08.2016 do 25.08.2016.

Boli za to odsúdení nasledovne:

Obžalovaný 1/ S. Q. podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s poukazom § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Obžalovaný 2/ Ing. S. Q. podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s poukazom § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to 1 ks biča čiernej farby s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 110 cm.

Citovaný rozsudok ale nenadobudol právoplatnosť, pretože ho obžalovaní napadli odvolaniami, ktoré obidvaja zahlásili priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po jeho vyhlásení.

Obžalovaní v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu uviedli, že žalovaného skutku sa nedopustili a na hlavnom pojednávaní ozrejmili všetky skutočnosti, ich výpovede sú zhodné tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Ako prišli k poškodenému, ten z ničoho nič fyzicky zaútočil na obžalovaného 1/ S. Q., chytil ho za obe ruky, začal ním mykať hore dole, rozbil mu nos a spodnú peru, kopal ho, hryzol. Obžalovaný 1/ S. Q. v sebaobrane udrel poškodeného otvorenou dlaňou asi 2-krát do tváre. Nakoľko dobre vedeli, že poškodený je pod vplyvom alkoholu nebezpečný, zákerný a v čase útoku na nich bol značne pod vplyvom alkoholu a aj mal pri sebe pivo, tak obžalovaný 2/ Ing. S. Q. išiel do motorového vozidla pre bič, aby zastavil útok poškodeného na jeho otca. Obžalovaný 1/ S. Q. na jedno oko nevidí, bol operovaný na kolenný kĺb a pri útoku poškodeného na jeho osobu sa bál o svoje zdravie. Poškodený po skutku odišiel preč na svojom bicykli, hoci bol značne pod vplyvom alkoholu. Pritom nie je vylúčené, že mohol po ceste domov spadnúť aj na bicykli a takto si spôsobiť zranenia. Celé konanie trvalo veľmi dlho, sú prieťahy v konaní, ktoré nezapríčinili. Vzhľadom k tomu mohlo dôjsť k nejakým zmenám vo ich výpovediach na hlavnom pojednávaní oproti prípravnému konaniu. Dodali, že mali vedomosť, že poškodený nosil pri sebe nôž. V tom stave, ako ich napadol a bol značne pod vplyvom alkoholu, mali obavu, že by nôž mohol vytiahnuť. Ďalej uviedli, že výpovede poškodeného P. T. a svedka U. T. na hlavnom pojednávaní sú nepravdivé. Svedok U. T. tam vôbec nebol. Zo znaleckého posudku vyplýva, že práceneschopnosť poškodeného nesúvisela so zraneniami, ktoré utrpel dňa 11.08.2016, ale s jeho chorobami, pričom mohlo ísť aj o zranenie, ktoré sa pohybuje „na úrovni“ priestupku (doba liečenia, resp. obmedzenia na bežnom spôsobe života mohla byť aj pod 7 dní, čo znamená priestupok proti občianskemu spolunažívaniu). Namietali tiež písomné vyhotovenie rozsudku v časti jeho odôvodnenia, v ktorom súd prvého stupňa uviedol niektoré nepravdivé skutočnosti o ich doterajšom živote. Namietali aj to, že súd prvého stupňa po výpovediach poškodeného P. T. a svedka U. T. na hlavnom pojednávaní na návrh obhajoby priamo na hlavnom pojednávaní nariadil ich psychologické vyšetrenie, ale znalcov do konania neskôr nepribral. Dodali, že čo sa týka spáchania prečinu výtržníctva, tak miesto činu nebolo verejnosti prístupné. Zhrnuli, že napadnutý rozsudok je zmätočný, podľa ich názoru výpovede poškodeného a svedka sú nedôveryhodné a sú v nich značné rozpory, ktoré súd prvého stupňa neodstránil a poukázali hlavne na dĺžku celého konania, čím boli

porušené ich základné práva podľa . Navrhli, aby ich odvolací súd sám rozsudkom na základe zásady in dubio pro reo oslobodil spod obžaloby.

Obžalovaný 1/ S. Q. svoje odvolanie písomne odôvodnil aj sám. Dodal, že cíti zaujatosť súdu prvého stupňa, pretože neboli akceptované žiadne ním navrhované dôkazy, a preto sa dožaduje správneho procesu. Uviedol, že aj polícia potvrdila, že poškodený bol totálne opitý a vystupoval vulgárne a agresívne aj pred vstupom do sanitky. Poškodený bol medzi ľuďmi známy ako alkoholik a chorý človek s mnohými incidentmi, bitkami a rôznymi nadávkami voči manželke, rodine, ale aj mnohým spoluobčanom. Tiež uviedol, že bič nebol ich majetkom, ale patril pánovi zo zahraničia, od ktorého deň pred incidentom kúpili auto, na ktorom prišli na miesto činu. Požiadal o nové prešetrenie prípadu, zmenu sudcu, prehratie všetkých nahrávok výpovedí na súde prvého stupňa a na polícii a aj spravodlivý súdny proces. Má za to, že pred súdom mala byť vypočutá vtedajšia policajná hliadka - I. a W..

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obžalovaní vyjadrili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom k úmrtiu poškodeného P. T. a svedka U. T. už netrvali na vykonaní ich psychologického vyšetrenia a vzhľadom na odstup času netrvali už ani na návrhoch na vypočutie svedkov - policajtov I. a W..

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní sa v konečnom návrhu: · prítomný prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaných zamietnuť ako nedôvodné podľa , · obhajca obžalovaných pridržiaval konečného návrhu uvedeného v písomných dôvodoch odvolania, teda, aby boli obžalovaní oslobodení spod obžaloby, · obžalovaní zhodne súhlasili s tým, čo uviedol ich obhajca a žiadali byť spod obžaloby oslobodení.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa na verejnom zasadnutí preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné len čiastočne - čo do výrokov o trestoch.

*** K procesnému postupu ***

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba a ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

K námietke zaujatosti zákonného samosudcu súdu prvého stupňa, ktorú obžalovaný 1/ 1/ S. Q. uviedol v ním spísaných písomných dôvodoch odvolania, odvolací súd len uvádza, že táto sa týkala len procesného postupu súdu prvého stupňa a naviac bola podaná aj oneskorene, a preto sa o nej v zmysle nekoná.

Tiež je pravdou, že na súde prvého stupňa obžalovaný 2/ Ing. S. Q. navrhol vypočuť ako svedka aj policajta I. (viď č.l. 202 spisového materiálu), o ktorom jeho návrhu súd prvého stupňa pred vyhlásením napadnutého rozsudku ani len nerozhodol, avšak, ako už bolo uvedené vyššie, obžalovaní od tohto návrhu pred odvolacím súdom už upustili.

Napokon na margo odvolanej námietky obžalovaných, že súd prvého stupňa na ich návrh po výpovediach poškodeného P. T. a svedka U. T. na hlavnom pojednávaní nariadil ich psychologické vyšetrenie, ale znalcov do konania neskôr nepribral, odvolací súd dodáva (vzhľadom k tomu, že takýto návrh obžalovaní pred odvolacím súdom zobrali späť, resp. už takéto znalecké dokazovanie pre úmrtie menovaných nie je objektívne možné ani zrealizovať), že súd prvého stupňa do zápisnice o hlavnom pojednávaní uviedol len to, že „zváži pribratie znalca do konania na vyšetrenie duševného stavu svedka U. T., prípadne znaleckého psychologického posudku“ (zápisnica o hlavnom pojednávaní zo dňa 15.10.2018 na č.l. 202 spisového materiálu). Teda súd prvého stupňa takéto znalecké dokazovanie na hlavnom pojednávaní (a ani neskôr) nenariadil.

*** K výroku o vine ***

Rovnako nemal odvolací súd žiadne výhrady k zákonnosti a odôvodnenosti odvolaním obžalovaných napadnutého výroku o vine.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu, ktoré mu umožnili vo veci spravodlivo rozhodnúť v súlade s Napokon všetky tieto dôkazy súd prvého stupňa správne vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie

Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením uviedol všetky skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé aj to, ako sa súd prvého stupňa vyrovnal s obhajobou obžalovaných, t.j. prečo neuveril ich obrane, že sa voči poškodenému nedopustil vyššie konštatovanej trestnej činnosti a prečo ich aj v konečnom dôsledku potom uznal vinnými.

So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré súd prvého stupňa poukázal v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba nadväzujú, navzájom sa podporujú a tiež dopĺňajú, nemal ani odvolací súd žiadne pochybnosti o vierohodnosti a správnosti skutkových zistení, ale i záverov súdu prvého stupňa vo vzťahu k právnej kvalifikácií takto ustáleného konania obžalovaných, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

Odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne, podrobné a tiež dostatočne presvedčivo odôvodnené skutkové a právne závery súdu prvého stupňa, o ktorých nemá ani tie najmenšie pochybnosti a ktoré si v celom rozsahu preto aj osvojil a v podrobnostiach na ne odkazuje.

K napadnutému výroku o vine z pohľadu vytýkaných chýb v odvolaní obžalovaných uvádza odvolací súd nasledovné:

Predovšetkým má odvolací súd za potrebné poukázať na to, že poškodený P. T. nemal v čase spáchania skutku dôvod fyzicky útočiť na obžalovaných, pričom práve obžalovaní mali takýto motív, nakoľko poškodený mal predtým slovne útočiť na dvoch ich rodinných príslušníkov, a preto ho aj vyhľadali a prišli za ním na miesto činu, ktoré bolo jednoznačne verejnosti prístupné (voľný prístup na toto miesto mali jednak obžalovaní, ako aj poškodený a svedok U. T.), kde následne na neho fyzicky zaútočili a spôsobili mu rôzne zranenia tak, ako to vyplýva zo skutkovej vety napadnutého rozsudku. Obžalovaní teda v podstate svojím konaním tak povediac „zobrali spravodlivosť do vlastných rúk“.

Aj odvolací súd dospel k záveru, že usvedčujúca výpoveď poškodeného P. T. je vierohodná, pričom ju podporujú ďalšie zabezpečené dôkazy, najmä výpoveď svedka U. T., fotodokumentácia zranení poškodeného, lekárske správy, znalecký posudok na tieto zranenia a zaistená vec - bič čiernej farby s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 110 cm.

Pokiaľ ide o výpoveď svedka U. T., tento podporil tvrdenia poškodeného a podrobne popísal priebeh skutku, pričom sami obžalovaní vypovedali, že na mieste činu sa po ich príchode aj nachádzal. Svedok tiež uviedol, že neskôr pozoroval z diaľky priebeh útoku obžalovaných na poškodeného.

Z pohľadu znaleckých záverov ani odvolací súd nedospel k záveru, že obžalovaní sa mohli voči poškodenému dopustiť „len“ priestupku. Znalec výslovne uviedol, že poškodený mal známky po krvácaní z nosa, viacpočetné pásové odreniny na chrbte, bol do tváre udieraná päsťami. Poškodený mohol byť kopaný aj na zemi, na jeho chrbát mohlo byť vedených aj 6 úderov. Jeho zranenia nemohli vzniknúť ani pádom z bicykla a ani okuliare mu nemohli spôsobiť tieto zranenia. Znalec taktiež zistil, že doba práceneschopnosti a liečenia bola u poškodeného minimálne 7 dní, teda napĺňajúca skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví, pre ktorí boli uznaní vinnými. Objektívne bolo konaním obidvoch obžalovaných spôsobené poškodenému také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Tr. zák.). Na týchto znaleckých záveroch nemohla zmeniť nič ani obrana obžalovaných, že poškodený následne nedodržiaval liečebný režim.

Z fotografie predloženej obžalovanými ešte v prípravnom konaní (nachádza sa na č.l. 14 spisového materiálu) podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že po skutku bol poškodený P. T. voči obžalovanému 1/ S. Q. skôr v obrannom postavení ako v útočnom, resp. tak, ako keby mal z obžalovaného strach. Obžalovaný 1/ S. Q. bol naviac úplne zreteľne postavou mohutnejší ako poškodený P. T. (mal naviac ruky vbok, ako keby dával najavo svoju prevahu).

Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že poškodený mal po útoku obžalovaných rozbitý mobilný telefón, ktorý sa mu podarilo opraviť až po príchode domov. Vyplýva to aj z výpovede svedka U. T.. Preto teda poškodený telefonoval na políciu až neskôr, nie hneď po útoku obžalovaných, a preto podal na nich neskôr zápisnične aj trestné oznámenie (dňa 12.08.2016 v čase o 00:30 hod.).

Napokon skutočnosť, či poškodený P. T. bol v čase spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, vyplývala len z výpovedí (obrany) obžalovaných. Poškodený a ani svedok U. T. naopak od počiatku tvrdili, že poškodený pil len nealko pivo. Žiaden vykonaný dôkaz túto obranu obžalovaných nepodporil. Aj odvolací súd preto tejto ich obrane neuveril. Rovnako zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by poškodený mal mať pri sebe nôž, resp. že by ho chcel použiť voči obžalovaným. Sám poškodený poprel, že by pri sebe nosil nôž. Aj v tomto odvolací súd obrane obžalovaných neuveril.

Na základe vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaní nekonali voči poškodenému v nutnej obrane.

Obžalovaní poznali poškodeného z obce, a poznali aj jeho vek, ktorý aj podľa názoru odvolacieho súdu bol dôležitý z toho pohľadu, že práve kvôli vysokému veku poškodeného sa voči nemu dopustili trestnej činnosti, pre ktorú boli uznaní vinnými (§ 139 ods. 2 Tr. zák.).

Vyššie uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na odvolaciu argumentáciu obžalovaných vo vzťahu ku skutkovým a právnym záverom súdu prvého stupňa, pričom s podrobnejším odôvodnením v tomto smere odkazuje na písomné odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Odvolacie námietky obžalovaných považoval odvolací súd za opakovanie argumentov (ich obrany) prezentovaných z väčšej časti na súde prvého stupňa, s ktorými sa tento náležite vysporiadal a ktoré ani odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Nepochybne obžalovaný 1/ S. Q. sa spoločným konaním dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, ako aj spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku a obžalovaný 2/ Ing. S. Q. spoločným konaním sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal uvedený závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, ako aj spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, čím naplnili skutkové podstaty obidvoch trestných činov - prečinov, pre ktoré boli uznaní vinnými. Tiež aj odvolací súd považoval závažnosť spáchaných prečinov nie za nepatrnú (§ 10 ods. 2 Tr. zák.).

Preto ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku, keď zodpovedali výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Avšak súdu prvého stupňa je potrebné vytknúť, že nerozhodol o vine obžalovaných na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní. V skutkovej vete napadnutého rozsudku súd prvého stupňa totiž uviedol, že bič mal voči poškodenému použiť len obžalovaný 2/ Ing. S. Q., avšak poškodeného podľa výsledkov vykonaného dokazovania bičoval aj obžalovaný 1/ S. Q., ktorý sa k tomu aj priznal. Súd prvého stupňa však nijako nereflektoval na takéto zistenia a neupravil skutok v tejto jeho časti, i keď z pohľadu zachovania totožnosti skutku by to bolo akceptovateľné. Odvolací súd to už urobiť ale nemohol, pretože by to bolo v neprospech obžalovaného 1/ S. Q.. Prokurátor odvolanie v neprospech tohto obžalovaného totiž nepodal.

Napokon z pohľadu písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v otázke viny obžalovaných sa odvolací súd nestotožnil s „vyjadrením“ súdu prvého stupňa, podľa ktorého „obžalovaní nepredložili orgánom činným v trestnom konaní žiadne prvotné lekárske správy o svojich utrpených zraneniach dňa 11.08.2022, z ktorých by bol zrejmý popis a rozsah utrpených zranení“. K tomu je potrebné zas uviesť, že obvinený nemá povinnosť predkladať dôkazy na svoju obhajobu, keďže vina mu musí byť preukázaná.

*** K výrokom o trestoch ***

Pokiaľ ide o výroky o trestoch odňatia slobody a prepadnutia veci, odvolací súd dospel k záveru, že tieto sú nesprávne.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

V prvom rade aj odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že jeden z obžalovaných mal byť v minulosti postihnutý pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu spáchané v dňoch 29.05.2015 a 15.01.2016. Odvolací súd však zistil, že takéto konštatovanie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a ide o zrejmú nesprávnosť, ako na to správne poukázali i obžalovaní. Totiž obžalovaný 2/ Ing. S. Q. nebol pred spáchaním skutku priestupkovo postihovaný a len obžalovaný 1/ S. Q. bol postihnutý pre jeden menej závažný dopravný priestupok. Nakoľko obžalovaní neboli doposiaľ ani súdne trestaní, vo vzťahu k ich osobám je preto možné hovoriť až o ich absolútnej bezúhonnosti.

Aj na základe vyššie uvedeného považoval odvolací súd súdom prvého stupňa uložené podmienečné tresty odňatia slobody obidvom obžalovaným za neprimerane prísne, a teda nezodpovedajúce zásadám ukladania trestov (§ 34 a nasl. Tr. zák.).

V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil aj to, že dĺžka konania na súde prvého stupňa s prihliadnutím na obťažnosť veci výrazne a neprimerane presiahla obvyklú dĺžku konania v porovnateľných veciach, čo odvolací súd vyhodnotil v prospech obžalovaných čo do druhu a výmery trestov. Totiž obžaloba bola podaná na súd prvého stupňa dňa 25.07.2017, avšak hlavné pojednávanie bolo otvorené až dňa 15.10.2018 (prvý termín), kedy bolo vykonávané dokazovanie. Druhý termín hlavného pojednávania, kedy bolo tiež vykonávané dokazovanie, bol až dňa 03.10.2022 a k vyhláseniu napadnutého rozsudku došlo následne dňa 06.10.2022.

Odvolací súd naopak dospel k záveru, že na splnenie účelu trestu budú u obžalovaných postačovať alternatívne peňažné tresty, ktoré budú schopné splniť svoj účel, a to aj vzhľadom na povahu spáchaných prečinov a možnosti nápravy obžalovaných, a že teda nie je potrebné im ukladať tresty odňatia slobody (§ 56 ods. 2 Tr. zák.).

Peňažný trest totiž je možné uložiť páchateľovi i vtedy, ak ide o prípad menej závažnej trestnej činnosti, prípadne ak vzhľadom na osobu páchateľa bude predpoklad, že na jeho prevýchovu budú postačovať miernejšie nástroje trestnoprávnej represie. Spravidla takáto osoba bude niekto, kto viedol až dosiaľ riadny život a spáchanie trestného činu bolo ojedinelé, resp. výnimočné vychýlenie sa z riadneho spôsobu života. Konanie obžalovaných, pre ktoré boli uznaní vinnými, odvolací súd práveže považoval len za ojedinelý exces v ich doposiaľ riadne vedenom živote. Naviac odvolací súd zohľadnil v prospech obžalovaných v otázke trestov aj to, že nebyť negatívneho správania poškodeného pred spáchaním stíhaného skutku, ako o tom vypovedali obžalovaní (že mal slovne útočiť na dvoch ich rodinných príslušníkov), k spáchaniu skutku by zrejme ani nedošlo.

Napokon pokiaľ ide o uložený trest prepadnutia veci obžalovanému 2/ Ing. S. Q. - 1 ks biča čiernej farby s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 110 cm, súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysvetlil, prečo ho uložil. Súd prvého stupňa nevykonal ani žiaden taký dôkaz, ktorý by svedčil pre záver, že táto vec skutočne patrila tomuto obžalovanému (§ 60 ods. 4 Tr. zák.), čo je ale zákonná podmienka pre uloženie tohto druhu trestu. Totiž zo skutočnosti, že ju (aj) obžalovaný

2/ Ing. S. Q. použil na spáchanie trestného činu alebo že bola u neho zaistená pre účely trestného konania, nemožno ešte vyvodiť záver, že je aj jej vlastníkom. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na odvolacie námietky obžalovaného 1/ S. Q., že vec patrila inej osobe ako obžalovaným.

***

Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd podľa , zrušil napadnutý rozsudok, a to vo výrokoch o podmienečných trestoch odňatia slobody u obidvoch obžalovaných, ako aj vo výroku o treste prepadnutia veci.

Následne odvolací súd rozhodol pri splnení zákonných podmienok uvedených v , pri nezmenenom výroku o vine v napadnutom rozsudku, týmto rozsudkom o „zmiernení“ trestov obidvom obžalovaným.

V prípade obidvoch obžalovaných dospel odvolací súd k správnosti záverov súdu prvého stupňa pokiaľ ide o ustálenie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností - § 36 písm. j) (viedli riadny život) a § 37 písm. h) (spáchali viac trestných činov) Tr. zák., ako aj potreby ukladania obžalovaným úhrnného trestu podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

So zohľadnením vyššie uvedených skutočností, najmä okolností prípadu a tiež zjavne neprimeranej dĺžky súdneho konania, odvolací súd potom uložil obžalovaným peňažné tresty s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., a to obžalovanému 1/ S. Q. vo výmere 160,- Eur a obžalovanému 2/ Ing. S. Q. vo výmere 200,- Eur.

Takto uložené peňažné tresty považoval odvolací súd už za primerané a zákonné, zodpovedajúce „nižšej“ závažnosti spáchanej trestnej činnosti obžalovanými, a tým pádom aj za spravodlivé a súladné i z pohľadu naplnenia jeho účelu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák. Odvolací súd mal napokon aj za to, že najmä vzhľadom na výmeru uložených peňažných trestov budú obžalovaní schopní ich aj zaplatiť (§ 57 ods. 1 Tr. zák.).

Pre prípad, že by výkon uložených peňažných trestov mohol byť úmyselne zmarený, odvolací súd obligatórne ustanovil každému z obžalovaných náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac, ktorého výmeru považoval za rovnako za primeranú (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Napokon odvolací súd namiesto trestu prepadnutia veci rozhodol o zhabaní veci - 1 ks biča čiernej farby s čiernou plastovou rúčkou o dĺžke 110 cm podľa Tr. zák., pretože nepatrila žiadnemu z obžalovaných a bola použitá na spáchanie trestného činu. Z tohto pohľadu odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie Tr. zák., podľa ktorého sa ochranné opatrenie ukladá podľa účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje (pričom v tomto prípade neustanovuje inak).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.