Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16C-1-2024.pdf
PDF · 134.23 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/1/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Petrom Servátkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Leviciach, Pri Podlužianke 3, 934 01 Levice, IČO: 53 479 416, proti žalovaným: 1/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/XX, XXX XX D., 2/ E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX F. H., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Prievidzi, Bakalárska 6, 971 01 Prievidza, IČO: 37 915 061, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2023 domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie D., obec D., okres I., a to k parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 a k rodinnému domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že z predložených dokumentov je zrejmé, že Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 22.06.1957, podpísanou na Odbore pre výstavbu rady ONV Levice, uzatvorenou medzi „odpredávateľom“ G. J. a „kupiteľmi“ K. L. a jeho manželka A., H. J., bolo v záujme predávajúceho predať kupujúcim nehnuteľnosť v kat. území obce D. vo vložke číslo XXXX pos A II. r.č. 1, parc. č. XXXX dom č. XXX a dvor v intraviláne vo výmere 250 m2. Kúpna cena bola stanovená na 2.500 Kčs. V čase predaja na uvedenej parcele rodinný dom už neexistoval. Ďalej bolo poznamenané, že kúpna cena bola vyplatená ešte pred podpisom zmluvy. Odbor výstavby rady okresného národného výboru v Leviciach dňa 09.03.1979 povolil K. L. a manželke A., H. J. užívať novostavbu - rodinný dom, postavenú na parcele č. XXXX. Predmetná novostavba bola poistená v Štátnej poisťovni poistkou č. 81-506 42475 dňa 02.06.1960. Tvrdenie žalobkyne, že vyššie identifikovaná parcela č. XXXX v obci D. spolu s rodinným domom nachádzajúcim sa na nej bola prečíslovaná na parcelu č. XXX, potvrdil centru Okresný úrad Levice oznámením č. K2-170/2022 zo dňa 05.05.2022, ktorým okrem iného uviedol, že v rokoch 1984-1985 bola v k. ú. D. vykonaná obnova katastrálneho operátu novým
mapovaním, z čoho vyplýva, že pozemku registra „C“, parcelné číslo XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 242 m 2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku registra „C“, parcelné číslo XXX, v operáte pozemkovej knihy zodpovedal pozemok parcelné číslo XXXX - dom o výmere 250 m2, pôvodne evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX vo vlastníctve G. J. v celosti v k. ú. D.. Tomuto pozemku v operáte vtedajšej evidencie nehnuteľností zodpovedal pozemok parc. č. XXXX - dom so súpisným číslom XXX, o výmere 250 m2, evidenčný list XXXX. Žalobkyňa ďalej argumentovala, že predmetnú nehnuteľnosť užíva 23 rokov, uhrádzala všetky poplatky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne nebolo v čase kúpy v roku 1957 a ani následne zavkladované, čoho dôsledkom je v súčasnosti taký právny stav, že dedičským konaním 9D/171/2018, D not 3/2019 zo dňa 04.12.2019 po nebohom G. J., zomr. XX. XX.XXXX, boli určení za vlastníkov spornej nehnuteľnosti jeho synovci, p. E. D., nar. XX.XX.XXXX a p. E. D., nar. XX.XX.XXXX. Obaja vyššie spomínaní dediči majú vedomosť o tom aký je právny a skutkový stav veci, nakoľko žalobkyňu osobne navštívili, aby si prefotili právne listiny súvisiace so spornou nehnuteľnosťou bez ďalšieho návrhu na riešenie veci.
2. Žalovaní vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že z obsahu žalobného návrhu žalobkyne vyplýva, že vecná argumentácia žalobkyne nesmeruje k preukazovaniu jej vlastného vlastníckeho práva, ale k vlastníckemu právu jej právnych predchodcov. Takejto žalobe súd nemôže vyhovieť, aj keby bolo vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne preukázané bez akýchkoľvek pochybností. Išlo by totiž o obchádzanie dedičského konania. Ak vo vzťahu k nejakej veci neprebehlo dedičské konanie, nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca poručiteľa domáha určenia, že je vlastníkom (resp. spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva. Teda aj keby bola žalobkyňa jediným dedičom poručiteľov, nemôže žiadať určenie svojho vlastníctva, ale musí žalovať určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, samozrejme s výnimkou, ak preukáže vlastný nadobúdací titul. V tejto súvislosti žalovaní poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2014, sp. zn.: 3MCdo 4/2013; R 3/2015. Záverom žiadali, aby súd žalobný návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobkyňa k vyjadreniu žalobcov uviedla, že čo sa týka predmetného judikátu, je toho názoru, že sa jedná o scela odlišný právny problém, ktorý nemožno subsumovať pod predmetnú vec daného právneho sporu. Už len tým, že bola podpísaná kúpnopredajná zmluva overená notárom medzi rodičmi žalobkyne a právnym predchodcom žalovaných, pánom J. a skutočnosťou, že žalobkyňa má predmetnú nehnuteľnosť viac ako 23 rokov v riadnej držbe a každý rok poctivo a v dobrej viere platí daň z nehnuteľnosti. Na druhej strane pripúšťa, že nastala procesná chyba na strane predchodcov žalobkyne tým, že ju nedali intabulovať do katastra nehnuteľností a z tohoto dôvodu ani nemohla byť predmetom dedičského konania po zosnulých nadobúdateľoch (manželov L.). Ak by došlo riadne k nadobudnutiu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti z titulu kúpnopredajnej zmluvy, nikdy by nemohla byť predmetom dedičského konania po zosnulom predávajúcom pánom J.. Žalovanými vyslovená právna doktrína je proti dobrým mravom, nakoľko jediným pochybením bolo nezavkladovanie danej nehnuteľnosti, ktorú predchodcovia nadobudli z titulu kúpnopredajnej zmluvy, ktorú v dobrej viere uzatvorili rodičia žalobkyne. Opiera sa o starorímske zásady pacta sunt servanda a bona mores. Ak by každá platná kúpnopredajná zmluva bola spochybnená zo strany predávajúceho alebo jeho potomkov, hrozil by rozvrat právneho štátu a ochrany osobného vlastníctva vrátane právnej istoty. Preto navrhuje, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a určil, že vec patrí do dedičstva po neb. rodičoch žalobkyne a to K. L. a jeho manželka A. L., ktorí za predmetnú nehnuteľnosť riadne zaplatili kúpnu cenu uvedenú v kúpnej zmluve právnemu predchodcovi žalovaných, čo je dobré, správne, morálne a etické.
4. Žalovaní vo svojom ďalšom vyjadrení uviedli, že z vyjadrenia žalobkyne im nie je zrejmé, na akom právnom základe žalobkyňa uplatňuje svoj nárok a nie je im jasné, ani čoho presne sa žalobkyňa domáha. Zo žalobného návrhu nie je zrejmé od akého času mala žalobkyňa vstúpiť do dobromyseľnej držby smerujúcej k vydržaniu vlastníctva. Ničím nepreukázala svoju dobromyseľnosť držby týchto nehnuteľností. Z návrhu nie je zrejmé ani to, v akom právnom postavení (právne nástupníctvo) bola žalobkyňa vo vzťahu K. L. a jeho manželke A. L.. Je zrejmé, že nehnuteľnosti po manželoch L. nezdedila, inak by nemohli byť tieto nehnuteľnosti predmetom dedičského konania, v ktorom ich zdedili žalovaní. Teda na akom právnom základe sa žalobkyňa domnieva že nadobudla právo k nehnuteľnostiam? Argumentovali ďalej, že tvrdenie držiteľa o tom, že vec mu patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné, v opačnom prípade je to nepostačujúce. Žalobca má povinnosť osvedčiť (preukázať relevantnými, zväčša listinnými dôkazmi) skutočnosti, z ktorých vyplýva, že splnil aj zákonom
ustanovené hmotnoprávne podmienky vydržania, a teda, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalobkyňa tvrdí, že nehnuteľnosti užíva viac ako 23 rokov a každý rok poctivo v dobrej viere platí daň z nehnuteľností. Toto tvrdenie žalobkyňa doložila dokladmi o úhrade dane z nehnuteľností, avšak tieto nesúvisia s nehnuteľnosťami, na ktoré si žalobkyňa uplatňuje nárok. Podľa potvrdenia obce, od roku 2010 do roku 2020 (do času do kedy ich zdedili žalovaní), daň z nehnuteľností nebola hradená a nikto na tejto adrese ani nemal evidovaný trvalý pobyt.
5. Súd následne v zmysle § 138 CSP vyzval žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu na späťvzatie zjavne nedôvodnej žaloby s tým, že súd po predbežnom právnom posúdení dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobkyne nie je daná a to bez ohľadu na to, či ide o žalobu na určenie vlastníckeho práva alebo o žalobu, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľoch K. L. a A. L.. Na uvedené reagovala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením, že podaná žaloba je dôvodná a žalobkyňa vie preukázať v spore, že jej prináleží aktívna legitimácia podľa hmotného práva občianskeho. Zároveň predkladá úmrtný list starého otca žalobkyne, úmrtný list starej matky žalobkyne, úmrtný list otca žalobkyne a rodný list žalobkyne, kde sú uvedené mená jej rodičov, teda aj neb. M. L., H. L.. Uviedol tiež, že si vyžiadal z archívu Okresného súdu Levice dedičský spis po poručiteľovi K. L., H. L., kde je daná reprezentácia a žalobkyňa bola vo vzťahu k predávajúcim manželom K. L., H. L. a A. L., H. J. vnučka, no a neb. M. L., H. L. bol otcom žalobkyne a synom manželov K. L. a A. L., H. J.. Čo sa týka platenia dane z nehnuteľnosti, tak sa išla žalobkyňa informovať priamo za starostom obce D., ako to v skutočnosti naozaj bolo. Právny zástupca žalobkyne záverom uviedol, že vo štvrtok bude mať k dispozícii pôvodné dedičské konanie po K. L., ktoré dodatočne doloží k spisu preukazujúce dedičskú postupnosť, ktorú namietala právna zástupkyňa žalovaných z Prievidze, že nebola preukázaná.
6. Následne súd dvakrát vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby súdu predložil listiny, na ktoré sa odvoláva vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.04.2024. Zároveň ho žiadal, aby súdu oznámil, či je jeho podanie doručené súdu dňa 26.02.2024 okrem iného aj návrhom na zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. CSP a pokiaľ áno, nech špecifikuje žalobný petit tak, aby bol tento jednoznačný, zrozumiteľný a určitý. Na prvú výzvu zo dňa 10.04.2024 reagoval právny zástupca žalobkyne oznámením, že žalobkyni trvalo dlhšie zaobstarať pôvodné uznesenie po svojom nebohom otcovi, ktoré preukazuje dedičskú postupnosť, že je oprávnená dedička po nebohých starých rodičoch. Napísal mail pani N., už mu chystá dedičský spis k nahliadnutiu po starých rodičoch žalobkyne a ostatní dedičia sa vzdávajú dedičstva v prospech žalobkyne, ak bude potrebné, tak ich súd môže predvolať, dosvedčia, že má žalobkyňa právny nárok na predmetnú sporovú nehnuteľnosť. Snaží sa robiť všetko čo je v jeho silách, klientov urguje, že sú tu lehoty, ktoré treba dodržiavať, v najbližších dňoch bude mať k dispozícii predmetné dedičské uznesenie. Na druhú, obsahovo zhodnú výzvu súdu zo dňa 30.04.2024 právny zástupca žalobkyne nereagoval. Následne súd výzvou zo dňa 24.05.2024 opäť vyzval žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu, aby súdu v lehote 5 dní oznámil, či je jeho podanie doručené súdu dňa 26.02.2024 návrhom na zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. CSP s tým, že pokiaľ sa v súdom ustanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že o návrh na zmenu žaloby nejde. Právny zástupca žalobkyne na výzvu súdu opäť nereagoval.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právnych zástupcov strán sporu a žalobkyne. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že na podanej žalobe trvá a na základe predložených listinných dôkazov, najmä Kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 22.06.1957, ktorá bola podpísaná na odbore pre výstavbu rady ONV Levice, uzatvorenej medzi G. J. ako predávajúcim a kupujúcimi K. L. a jeho manželka A. L., H. J., ktorí boli mimochodom starými rodičmi žalobkyne A. B., H. L.. Jednalo sa o parcelu XXXX, na ktorej bol postavený dom so súpisným číslom XXX o výmere 250 m2. Kúpna cena bola stanovená v tom čase na 2.500,- Kčs. Odbor výstavby rady ONV Levice 09.03.1979 povolil K. L. a jeho manželke užívať novostavbu rodinný dom postavený na parc. XXXX. Dokonca predmetná novostavba bola poistená v Štátnej poisťovni dňa 02.06.1960. Vyššie špecifikovaná parcela XXXX v obci D., spolu s rodinným domom bola prečíslovaná na parcelu XXX, ktorú potvrdil Okresný úrad Levice oznámením dňa 05.05.2022, že v rokoch 1984 - 1985 bola v kat. území D. vykonaná obnova katastrálneho operátu novým mapovaním, že bola pozemku registra CKN parc. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, na ktorej je postavená stavba rodinný dom so súpisným číslom XXX a tento zodpovedal v tom čase pozemku parc. č. reg. CKN XXXX dom o výmere 250 m2, ktorý bol pôvodne evidovaný v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, v tom čase vo vlastníctve G. J. na jej mene v celosti v kat. území D. a tomuto pozemku v operáte vtedajšej evidencie nehnuteľností zodpovedal pozemok parc.
reg. CKN, parc. č. XXXX so súpisným číslom XXX o výmere 250 m2 na LV č. XXXX. Žalobkyňa užíva predmetnú nehnuteľnosť 23 rokov a uhrádzala všetky poplatky spojené s užívaním tejto nehnuteľnosti. Vlastnícke právo právnych predchodcov žiadateľky nebolo v čase kúpy v roku 1957 zavkladované, čoho dôsledkom je v súčasnosti taký právny stav, že dedičským konaním 9D/171/2018, D not 3/2019 zo dňa 04.12.2019 po nebohom G. J., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, boli za vlastníkov spornej nehnuteľnosti určení jeho synovci, teda žalovaný pán E. D., nar. XX.XX.XXXX a pán E. D., nar. XX.XX.XXXX. Obaja spomínaní dedičia majú vedomosť o tom, aký je právny a skutkový stav veci, nakoľko žalobkyňu osobne navštívili, aby si prefotili právne listiny súvisiace so spornou nehnuteľnosťou bez ďalšieho návrhu na riešenie veci, považuje za preukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne o určenie vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti.
8. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich písomných vyjadrení tak, ako boli zaslané súdu. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobkyne nič nové k veci neuviedol, len vo všeobecnosti udáva, že žalobkyňa dôvodí nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania. Podľa ustálenej súdnej praxe subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosť držby. Dobromyseľnosť musí byt' daná s ohľadom na všetky okolnosti, pričom právny omyl môže takúto dobromyseľnosť založiť iba výnimočne, napr. pri reálne možných viacerých výkladoch právneho predpisu. Spôsob nadobudnutia majetku po právnych predchodcoch dedením je všeobecne známy, a preto ak sa žalobkyňa ujala držby nehnuteľnosti po smrti svojich právnych predchodcov bez prejednania týchto nehnuteľností v dedičskom konaní a naviac nehnuteľnosti na meno právnych predchodcov nevedených v evidencii nehnuteľností, jej objektívna dobromyseľnosť nemôže byť daná.
9. Po predbežnom právnom posúdení veci súdom, právny zástupca žalobkyne uviedol, že napriek predbežnému právnemu názoru súdu na podanej žalobe trvá. Stavebné povolenie, ktoré bolo vydané dňa 29.06.1957 na stavebníka K. L., na základe predloženého stavebného projektu v lehote 76 dní od uzavretia kúpnopredajnej zmluvy, komisia v tom čase nenamietala vydanie stavebného povolenia, pretože K. L. preukázal právny vzťah k pozemku kúpnopredajnou zmluvou, ak by ho v tom čase nepreukázal, jednalo by sa o neoprávnenú stavbu. A však fakt, že ani pán J. za celý svoj život nemal k výstavbe domu žiadnu námietku, potvrdzuje fakt, že bol dobromyseľný a pozemok predal a prebiehala na ňom výstavba rodinného domu na základe platného stavebného povolenia, ktorý žiadny účastník konania ani iný správny orgán nenamietal ani nenapadol. Námietky podané neboli. Stavba bola ukončená a stala schopnou užívania dňa 29.10.1959 a dostala súpisné číslo XXX. Na stavbe pomáhali rodinný príslušníci aj príbuzní. Tým pádom dedičia, žalovaní bratia D., sú nedobromyseľný. Právny zástupca žalobkyne titulom záverečnej reči uviedol, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania sa v plnom rozsahu prikláňa k podanej žalobe a navrhuje, aby súd vydal tento rozsudok: Súd určuje, že žalobkyňa A. B., H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D., Ul. C. O. XX/X, štátna príslušnosť SR, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Levice, katastrálny odbor, katastrálne územie D., na LV XXX, parc. reg. CKN, parc. č. XXX, zast. plocha a nádvorie, na ktorej je postavená stavba, rodinný dom so súpisným číslom XXX o výmere 242 m2, pod Bl v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní uhradiť žalobkyni náhradu trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Právna zástupkyňa žalovaných titulom záverečnej reči uviedla, že je názoru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Vzhľadom k uvedenému považuje návrh za nedôvodný a žiada, aby súd tento návrh zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania.
10. Po oboznámení sa s obsahom listinných dôkazov, a to žalobou, dedičským rozhodnutím sp. zn.: D 164/55 – 10 zo dňa 30.04.1955, dedičským uznesením Okresného súdu Levice sp. zn.: 9D/171/2018 zo dňa 04.12.2019, Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 15.04.1957, kópiou katastrálnej mapy pre katastrálne územie D., pozemnoknižnou vložkou č. XXXX pre Obec D., identifikáciou parciel č. j.: K2-170/2022, výpisom z LV č. XXXX s dátumom vyhotovenia 23.01.2019 pre katastrálne územie D., výpisom z LV č. XXX s dátumom vyhotovenia 31.03.2023 pre katastrálne územie D., potvrdením Obce D. ohľadom platenia daní z nehnuteľností zo dňa 26.10.2022, príjmovým pokladničným dokladom č. P1/1400, rozhodnutím Centra právnej pomoci č. KaNR/7092/2022 zo dňa 06.06.2022 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, vyjadrením žalovaných zo dňa 20.02.2024 spolu s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3MCdo/4/2013 zo dňa 31.03.2014, vyjadrením žalobkyne zo dňa 26.02.2024, vyjadrením žalovaných zo dňa 15.03.2024 spolu s prílohami (potvrdenie Obce D. ohľadom trvalého pobytu zo dňa 26.05.2023, potvrdenie Obce D. zo dňa 31.05.2023 ohľadom platenia daní, situačná mapa z katastra nehnuteľností), podaním právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 02.04.2024 spolu s prílohami
(úmrtný list K. L., úmrtný list A. L., úmrtný list M. L. a rodný list A. L.), odpoveďou právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18.04.2024 na výzvu súdu, súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
11. Sporné nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva, sú v súčasnosti evidované na LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie D., obec D., P. I., a to ako parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2. Vlastníkmi sporných nehnuteľností sú v zmysle listu vlastníctva žalovaný 1/ a žalovaný 2/, obaja o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, titul nadobudnutia uznesenie OS Levice 9D/171/2018 zo dňa 04.12.2019.
12. Z identifikácie parciel č. j.: K2 – 170/2022 zo dňa 05.05.2022 vyplýva, že parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, vedená v súčasnosti na LV č. XXX, bola v minulosti evidovaná na pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie D., ako parc. č. XXXX – dom o výmere 250 m2.
13. Z pozemnoknižnej vložky č. XXXX, vedenej pre katastrálne územie D. vyplýva, že parc. č. XXXX, dom pod popisným číslom XXX a dvor v intraviláne o výmere 2a a 50 m2 boli vo vlastníctve G. J. a to titulom kúpy 18.01.1911 číslo XXX. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Leviciach, D 164/55 – 10 zo dňa 30.04.1955 po poručiteľke G. J., zomr. dňa XX.XX.XXXX, G. J. v celosti.
14. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 15.04.1957, uzavretej medzi odpredávateľom G. J. a kupiteľmi K. L. a jeho manž. A., H. J. vyplýva, že G. J. odpredáva v kat. úz. Obce D. vo vložke č. XXXX, pod A II., r. č. X, parc. č. XXXX dom XXX a dvor v intraviláne v celkovej výmere 250 m2, pričom poznamenáva, že dom už v skutočnosti neexistuje, je zbúraný a je iba holá parcela, ktorá leží v kopci, ktorú parcelu zdedil po svojej matke neb. G. J.. Kupujúci tiež poznamenali, že dom XXX vedený v poz. knihe bol už zbúraný, tento neexistuje a na tejto parcele si stavajú nový dom, takže v skutočnosti kúpili iba horeuvedenú parcelu ako stavebnú parcelu. Zvyšný obsah zmluvy je nečitateľný.
15. Z LV č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie D., obec D., okres I. s dátumom vyhotovenia 23.01.2019 vyplýva, že výlučným vlastníkom parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 bol v tomto čase G. J., Za múrom sc. XXX, titul nadobudnutia D 164/55 – 10, vz. 19/1987. Na základe uznesenia Okresného súdu Levice sp. zn.: 9D/171/2018 – 58 zo dňa 04.12.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.12.2019, bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi G. J., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX tak, že okrem iného rodinný dom s priľahlým pozemkom v katastrálnom území D., vedené na LV č. XXXX pod B1 v celosti v pomere k celku (vrátane všetkých súčastí a príslušenstva), parc. reg. „C“ evidované na katastrálnej mape: parcela číslo XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, stavu: rodinný dom so súpisným čískom XXX, vo všeobecnej hodnote vo výške 20.000,- eur, nadobúdajú žalovaný 1/ v 1/2 - ine a žalovaný 2/ v 1/2 - ine.
16. Z úmrtného listu A. L., H. J., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že táto zomrela dňa XX.XX.XXXX v F. Q.. Z úmrtného listu K. L., H. L., nar. XX.XX.XXXX vyplýva, že tento zomrel v I. dňa XX.XX.XXXX. Z rodného listu žalobkyne vyplýva, že je dcérou M. L., nar. XX.XX.XXXX a A. L., H. G., nar. XX.XX.XXXX. M. L., H. L., nar. XX.XX.XXXX zomrel podľa predloženého úmrtného listu v Bratislave dňa 24.03.2022. Z lustrácie žalobkyne v Registri obyvateľov vyplýva, že jej matka, A. L., H. G. je žijúcou osobou.
17. Z potvrdenia Obce D. o platení dane z nehnuteľnosti zo dňa 26.10.1922 vyplýva, že žalobkyňa platila od roku 2010 do roku 2022 dane, z uvedenej listiny však nie je zrejmé, o aký druh miestnych daní sa jedná. Z príjmového dokladu č. P1/1400 zo dňa 18.10.2022 vyplýva, že žalobkyňa zaplatila daň z nehnuteľnosti vo výške 15,28 eura, akej nehnuteľnosti sa však táto daň týka, z potvrdenia nevyplýva.
18. Z ďalšieho potvrdenia Obce D. zo dňa 26.05.2023 predloženého žalovanými vyplýva, že na ulici C. XXX/X, XXX XX D., nie je evidovaný trvalý ani prechodný pobyt. Z potvrdenia Obce D. zo dňa 31.05.2023 vyplýva, že dane za sporný rodinný dom od roku 2020 platia žalovaní, pričom od roku 2010 do roku 2020, daň z nehnuteľnosti platená vôbec nebola. 19. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
20. Podľa § 123 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
21. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
22. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
23. Podľa § 134 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
24. Podľa § 129 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie D., obec D., P. I., a to k parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 a k rodinnému domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, ktorých vlastníkmi sú v zmysle aktuálne listu vlastníctva žalovaný 1/ a žalovaný 2/.
27. Keďže ide o určovaciu žalobu, súd sa v prvom rade zaoberal jej procesnou prípustnosťou. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku pripúšťa možnosť podania žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Z ustálenej judikatúry súdov vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu vyplýva, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho postavenie právne neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide predovšetkým o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, pričom naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter, je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo, avšak žalobcovo právo je neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno odstrániť rozhodnutím súdu o existencii alebo neexistencii tohto práva. Doktrínu preventívneho charakteru a jej interpretačné dôsledky však nemožno absolutizovať. Ak žalobca preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu a teda preukáže, že navrhovaným určením môže dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a právom chránených záujmov, najmä ak sa takýmto určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa žalobe na plnenie, treba považovať určovaciu žalobu za prípustnú. Naopak v prípadoch, kedy požadované určenie by malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi stranami, nebude v zmysle ustálenej judikatúry súdov daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
28. Naliehavý právny záujem žalobkyne na určovacom petite žaloby podľa § 137 písm. c) CSP považoval súd za daný, keď zo zápisu vo verejnom registri vyplýva, že tvrdené právo patrí žalovaným a len vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno neistotu žalobkyne odstrániť. V zmysle uvedeného má tak
súd za to, že žalobkyňa má na predmetnom určení naliehavý právny záujem a otázka prípustnosti určovacej žaloby je tak splnená.
29. Právna úprava ochrany vlastníckeho práva je obsiahnutá v § 126 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Z uvedeného ustanovenia vyplývajú dva základné druhy vlastníckych žalôb a to žaloba o vydanie veci a žaloba na zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva, ku ktorým patrí aj žaloba o určenie vlastníckeho práva. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je pritom preukázanie vlastníckeho práva.
30. Žalobkyňa v žalobe, ktorá obsahuje minimum skutkových tvrdení, poukazovala jednak na vlastnícke právo ňou tvrdených jej právnych predchodcov ako aj na skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti 23 rokov užíva a hradila všetky poplatky spojené s užívaním týchto nehnuteľností. V súvislosti s argumentáciou žalobkyne ohľadom vlastníckeho práva jej právnych predchodcov k sporným nehnuteľnostiam je potrebné uviesť, že žalobkyňa svoje právne nástupníctvo po nebohom K. L. a nebohej A. L. nijakým spôsobom nepreukázala, keď súdu predložila len svoj rodný list, z ktorého vyplýva, že je dcérou A. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Či vôbec a pokiaľ áno, aký je právny vzťah medzi M. L. a nebohými K. L. a A. L., nijakým spôsobom nepreukázala, obmedzila sa len na tvrdenie, že M. L. bol ich synom. Rovnako žalobkyňa v konaní netvrdila nieto ešte preukázala, že tieto sporné nehnuteľnosti od týchto ňou tvrdených právnych predchodcov nejakým spôsobom v zmysle § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudla, a to či už kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, prípadne dedením.
31. Súd sa preto ďalej zaoberal jej druhou argumentačnou líniou, v zmysle ktorej tvrdila, že sporné nehnuteľnosti 23 rokov užíva a hradila všetky poplatky spojené s užívaním týchto nehnuteľností, ktorú argumentačnú líniu súd subsumoval a posúdil podľa § 134 Občianskeho zákonníka. 32. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je úzko späté s oprávnenou držbou, a ktorého účelom je uvedenie faktického stavu oprávnenej držby do súladu s právnym stavom, pričom podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Zákonnými predpokladmi vydržania, ktoré musia byť splnené po celú vydržaciu dobu tak sú: a) spôsobilý subjekt, b) spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka), c) oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a d) uplynutie vydržacej doby.
33. Subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke právo, teda tak fyzické osoby ako je tomu v prípade žalobkyne, ako aj právnické osoby a štát. Predmetom vydržania v danom prípade sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, vedené pre katastrálne územie D., obec D., okres I., a to parc. reg. „C“, parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 242 m2, pričom nejde o veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, ani o veci, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb.
34. Ďalším predpokladom je oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu 10 rokov, pričom oprávnenosť držby sa posudzuje v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednak z hľadiska nakladania s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a tiež z hľadiska dobrej viery držiteľa, že mu predmet držby z hľadiska práva patrí. Z právnej vety Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 1VCdo/1/204 zo dňa 13.05.2024 vyplýva: „Právny titul je len jedným z dôkazov preukazujúcich dobromyseľnosť držiteľa a oprávnenosť držby, preto jeho nedostatok pre účely vydržania sám o sebe nemôže zapríčiniť neoprávnenosť držby. Rozhodujúcim vždy bude, či držiteľ konal poctivo, teda napr. či za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí ďalej udáva: „Veľký senát najvyššieho súdu pri interpretácii vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a v rozsahu dovolaním nastolenej právnej otázky považuje za potrebné uviesť, že držba je historicky chápaná ako faktický stav, ktorý spočíva vo vykonávaní faktickej reálnej moci nad vecou s úmyslom mať vec pre seba. Držba preto predpokladá existenciu dvoch zložiek. Prvou je corpus possesionis, ako faktická moc nad vecou, ku ktorej musí pristúpiť animus possidendi, ktorý vyjadruje vôľu držiteľa mať vec (právo) pre seba a nakladať s ňou ako s vlastnou. Vznik držby sa však na rozdiel od vzniku vlastníctva nemusí de lege lata nutne opierať o existujúci právny dôvod. Inak povedané na vznik oprávnenej držby postačí naplnenie zákonných predpokladov držby, medzi ktorými sa existencia právneho dôvodu
nenachádza.“ „Držiteľ je teda dobromyseľný o tom, že mu vec patrí vtedy, keď je poctivý, čestný o tom, že svojou držbou vykonáva vlastné právo, a teda že svojou držbou nerobí inému zle, že nezasahuje do práva iného, že nekoná bezprávne. Pri vydržaní nejde o to, či je držiteľ dobromyseľný s ohľadom na právny poriadok ako taký, ale či ho môžeme považovať za nedobromyseľného vo vzťahu k vlastníkovi, ktorý má stratiť svoje vlastníctvo, teda či na jeho správaní k vlastníkovi je niečo odsúdeniahodného, čo spôsobuje, že spoločnosť nechce poskytnúť ochranu jeho dlhodobej a vlastníkom nerušenej držbe. Súd sa v rámci skúmania otázky dobromyseľnosti zameriava na skúmanie poctivosti konania držiteľa z objektívneho hľadiska a nie na skúmanie (ne)existencie právneho titulu. Ako je už uvedené vyššie, je to dané tým, že na vznik držby nie je nevyhnutná existencia právneho dôvodu jej uchopenia a právny dôvod jej uchopenia je/môže byť len jedným z dôkazných prostriedkov, osvedčujúcich oprávnenosť držby. Pokiaľ platnosť právneho dôvodu uchopenia držby nie je rozhodujúcim kritériom pre skúmanie dobromyseľnosti držiteľa o oprávnenosti jeho držby potom ani právny omyl nie je - z hľadiska platnosti a existencie právneho dôvodu uchopenia držby - rozhodujúci bez ohľadu na to, či je ospravedlniteľný alebo neospravedlniteľný. Neexistencia alebo neplatnosť právneho titulu teda sama o sebe nevylučuje poctivosť konania konajúceho a jeho dobromyseľnosť v tom, že mu vec alebo právo patrí, a teda že vzhľadom na jeho presvedčenie objektívne vzaté koná v dobrej viere t.j. v ospravedlniteľnom omyle o poctivosti nadobudnutia držby. Na základe uvedeného je možné aj naďalej zotrvávať na názore, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Poctivosť konajúceho účastníka občianskoprávneho vzťahu ma pri skúmaní dobromyseľnosti držiteľa nepochybne zásadnejší význam, ako (ne)existencia právneho titulu, ktorý právny predpoklad vydržania zákon de lege lata nestanovuje.“
35. Posúdiac žalobu žalobkyne dospel súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam ani vydržaním, keď netvrdila, nieto ešte preukázala splnenie jednotlivých hmotnoprávnych predpokladov vydržania. Len samotné tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti užíva 23 rokov a každý rok poctivo a v dobrej viere platí daň z nehnuteľností, nie sú totiž dostatočným podkladom pre prijatie právneho záveru o tom, že žalobkyňa nadobudla k sporným nehnuteľnostiam vlastnícke právo vydržaním.
36. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 4Cdo/120/2019 zo dňa 27.08.2019 konštatoval, že „Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo ňou disponuje (porov. § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať, lebo aj v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil.“
37. Žalobkyňa však v žalobe ani len neuviedla a už vôbec nepreukázala, či vôbec a pokiaľ áno, kedy a za akých okolností sa držby sporných nehnuteľností uchopila, neuvádzala skutkové tvrdenia o tom, na základe akých objektívnych okolností teda vyvodzuje svoje presvedčenie o tom, že sporné nehnuteľnosti poctivým spôsobom nadobudla, ďalej nijako nepreukázala, že by tieto nehnuteľnosti skutočne a to po zákonom stanovenú dobu aj užívala, pričom aj jej skutkové tvrdenie o tom, že za sporné nehnuteľnosti platila dane, sa ukázalo ako nepravdivé. Hoci v tejto súvislosti žalobkyňa súdu predložila potvrdenie Obce D. zo dňa 26.10.2022 o platení miestnych daní za obdobie od roku 2010 do roku 2022, avšak bez akejkoľvek špecifikácie, akých konkrétnych nehnuteľností sa týka. Naproti tomu žalovaní predložili súdu potvrdenie obce zo dňa 31.05.2023, podľa ktorého dane za sporný rodinný dom od roku 2020 platia žalovaní, pričom od roku 2010 do roku 2020, daň z nehnuteľnosti platená vôbec nebola. Žalovaní tiež predložili potvrdenie obce zo dňa 26.05.2023 o tom, že na uvedenej adrese nie je evidovaný trvalý ani prechodný pobyt. Pokiaľ teda žalobkyňa nepreukázala ani len to, či vôbec a pokiaľ áno, kedy a za akých okolností sa držby sporných nehnuteľností ujala, potom nemožno hovoriť ani o tom, že v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená.
38. Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže žalobkyňa svoje vlastnícke právo v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na § 132 ods. 1 a na § 134 Občianskeho zákonníka nijako nepreukázala, nemal súd inú možnosť, než žalobu žalobkyne zamietnuť.
39. Súd pre doplnenie ďalej udáva, že otázkou vlastníckeho práva K. L. a A. L. sa súd nezaoberal, pretože pre ten prípad tak ako na to správne poukázala aj právna zástupkyňa žalovaných, žalobkyňa nezvolila vhodný prostriedok ochrany práva, pričom súd v tejto súvislosti ďalej opäť zdôrazňuje, že žalobkyňa svoje právne nástupníctvo po týchto osobách ani nepreukázala. Tu nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že žalobu podala žalobkyňa prostredníctvom advokáta a teda odborne spôsobilej osoby, ktorá napriek trom výzvam súdu, či je jeho podanie doručené súdu dňa 26.02.2024 okrem iného aj návrhom na zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. CSP a pokiaľ áno, nech špecifikuje žalobný petit tak, aby bol tento jednoznačný, zrozumiteľný a určitý, na výzvy súdu žiadnym spôsobom nereagoval. Tu ale dáva súd žalobkyni do pozornosti aj tú skutočnosť, že aj keby sa predmetnou žalobou domáhala určenia, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po K. L. a A. L., za skutkových tvrdení, ktoré žalobkyňa v konaní uvádzala a listinných dôkazov, ktoré v konaní predložila, by nebolo možné vyhovieť ani takejto žalobe.
40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovaným 1/ a 2/ ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).