Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/29/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu F. M., nar. XX. augusta XXXX, trvale bytom S. A. XX, XXX XX S. A., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masaryková 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému generálovi L.. H. N., Y.., náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl SR, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, v konaní zastúpenému Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, Úrad právnych služieb, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č.k. : ŠbPO-147/2-44/2011 na základe žaloby takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. k. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. apríla 2011 č. 3095 podľa , a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi vo výške 1 157,42 Eur, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Dušanovi Remetovi, advokátovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 18. apríla 2011 pod č. 3 095, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že poukázal na to, že dôvod na jeho prepustenie zo služobného pomeru nie je daný lebo nebol náležitým spôsobom preukázaný. Spochybnil dôkaz, o ktorý sa opierajú obidve rozhodnutia - vykonanie dychovej skúšky na zistenie alkoholu prístrojom ALCOTEST 7410, pričom konkrétne poukázal na časové meranie o 00:14 hod. a 00:35 hod. a dôvodil tým, že v tomto čase nebol vo výkone štátnej služby, preto ani nemohol naplniť dôvod uvedený v § 70 ods. 4 písm. a) zákona a keďže tento dôvod nebol daný, sú rozhodnutia o prepustení podľa neho nezákonné. V tejto súvislosti uviedol žalobca, že ak meranie bolo urobené v čase uvedom v rozhodnutiach je celkom zrejmé, že použitý prístroj nefungoval správne a to bez ohľadu na to či mal alebo nemal platný certifikát o overení. Žalobca argumentoval tým, že ak bol chybný časový údaj, chybná mohla byť aj pamäť prístroja a nesprávny mohol byť aj pozitívny výsledok merania a za týchto okolností boli kontrolné orgány povinné zabezpečiť u žalobcu odber krvi na preukázané zistenie alkoholu v jeho organizme, čo neurobili, preto ani ich zistenia nie sú objektívne a presné a nemôžu byť dostatočným podkladom pri vydaní rozhodnutí. Iné dôkazné prostriedky pre objasnenie skutočného stavu zo strany správnych orgánov použité a vykonané neboli. Ďalej žalobca dôvodil tým, že nebol pod vplyvom alkoholu, alkohol nepožíval pred nástupom do služby, ani počas nej, nevykazoval žiadne znaky opilosti a ani kontrolné orgány u neho žiadne prejavy nezaznamenali. Rovnako je potrebné z jeho strany uviesť, že dôvodom prítomnosti alkoholu v dychu akejkoľvek osoby môžu byť aj iné činitele, napr. ústna voda, niektoré lieky, potraviny, kompóty či iné poživatiny. Žalobca ďalej argumentoval tým, že o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR bližšie nevymedzuje legislatívny pojem „výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu“. Aj prípadne zistený alkohol v určitom množstve u profesionálneho vojaka v službe nepreukazuje sám o sebe a bez skúmania ďalších okolností, čo správne orgány vôbec nevykonali, že vykonáva službu pod vplyvom alkoholu. Z tohto hľadiska sa javí dôležitým aj skúmanie činností, ktoré v štátnej službe mal žalobca vykonávať ( výučba na kurze ). Ďalej žalobca poukázal na lekárske a medicínske hľadiská, o ktoré sa opiera aj ustálená súdna prax čo sa týka stavu „pod vplyvom alkoholu“ alebo „v stave vylučujúcom spôsobilosť“. Žalobca zdôraznil, že počas svojej 21-ročnej kariéry profesionálneho vojaka sa vždy snažil si plniť svoje povinnosť svedomito, nikdy nemal problémy s vojenskou disciplínou, svoje odborné znalosti neustále zdokonaľoval a jeho nadriadení hodnotili jeho prácu ako nadštandardne dobrú, čoho dôkazom sú dosahované výsledky služobného hodnotenia v posledných rokoch. Správne orgány na to žiadnym spôsobom neprihliadali. Poukázal na tvrdenia správnych orgánov v napadnutých rozhodnutiach, že žalobca bral na vedomie prepustenie zo služby, porušenie zákona a svoje konanie oľutoval a tieto tvrdenia sú podľa žalobcu nepravdivé. V závere žaloby namietal aj dodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení zo služby a doručenie tohto rozhodnutia podľa zákona v spojení s zákona, keď ku údajnému zisteniu závažného porušenia došlo dňa 15. februára 2011 a rozhodnutie o prepustení žalobcu bolo vydané dňa 18. apríla a doručené mu 02. mája 2011. Žalobca na základe vydaných nezákonných rozhodnutí a nesprávneho úradného postupu žalovaného, resp. jeho podriadených zložiek bol ukrátený na svojich právach a vznikla mu z toho dôvodu aj ujma.

K žalobe sa písomným podaním vyjadrilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky zo dňa 16. novembra 2011 a s poukazom na dôvody napadnutých rozhodnutí, ako aj s poukazom na jednotlivé ustanovenia , ako aj Služobného predpisu č. navrhlo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Prešove pôvodne vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14. decembra 2012 č.k.

- 32 tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 21. júla 2011 č. k. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu U. O. zo dňa 18. apríla 2011 č. 3095 podľa , a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a priznal žalobcovi trovy konania.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30. januára 2014 pod sp. zn. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. - 32 zo dňa 14. decembra 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd vykonal pojednávania dňa 14. decembra 2012 za prítomnosti nie advokáta žalobcu, ale koncipienta advokáta, ktorý nebol v čase pojednávania advokátom zapísaným v zozname advokátov vedeného SAK.

Krajský súd v Prešove vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 14. marca 2014, ktorého sa zúčastnil advokát žalobcu JUDr. Dušan Remeta osobne a vo veci opätovne rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Z administratívneho spisu, ktorý bol žalovaným predložený vyplýva, že Riaditeľ Personálneho úradu U. O. L.. A. W. vydal dňa 18. apríla 2011 pod č. 3 095 Personálny rozkaz Riaditeľa Personálneho úradu a rozhodol podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona o prepustení so služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia, ( v ktorom je dopísané perom 02. mája 2011) tohto profesionálneho vojaka: rotmajstra F. M., nar. XX. augusta XXXX, S., staršieho technika ( A30 ) Rádiolokačný pristávací systém/Rota LPIS a KIS/Prápor ZLP/Jednotky logistiky/Vrtuľníkové krídlo A./Vzdušné sily/Ozbrojené sily SR/bydlisko S. A. XX. V zálohe je pripravený zastávať systemizované miesto starší technik, číslo špecializácie 412.

Výrok rozhodnutia prvostupňový právny orgán odôvodnil tým, že Riaditeľ Personálneho úradu obdržal dňa 23. marca 2011 návrh na prepustenie rotmajstra F. M. zo služobného pomeru v zmysle zákona, vzhľadom k tomu, že závažným spôsobom porušil základnú povinnosť stanovenú zákonom spôsobom uvedeným v zákona. R. citoval ustanovenie , , o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR, ako aj ustanovenie a následne čl. 6 Služobného predpisu hlavného služobného úradu pre štátnu službu profesionálnych vojakov č. o určení služobných úradov, o určení rozsahu rozhodovania vedúcich služobných úradov a o určení rozsahu pôsobnosti veliteľov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je vo veci oprávnený konať riaditeľ Personálneho úradu. Riaditeľ Personálneho úradu sa pred vydaním rozhodnutia vo veci zaoberal podkladmi zaslanými veliteľom Vrtuľníkového krídla A. plk. gšt. L.. O. G.. Ako vyplýva z personálneho pohovoru, ktorý bol s menovaným vykonaný dňa 07. marca 2011 menovaný závažným spôsobom porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. Dňa 15. februára 2011 bola v objekte kasárni VÚ 1037 O. vykonaná dychová skúška na zistenie alkoholu v krvi u frekventanta odborného kurzu viazačov bremien u menového na základe žiadosti štábneho poddôstojníka VÚ 1037 O. štábneho nadrotmajstra H. O.. A. prvej dychovej skúške dňa 15. februára 2012 o 08:45 hod. bola u menovaného nameraná hodnota 0,42 mg/l ( t.j. 0,88 promile ) alkoholu v dychu a opakovanou dychovou skúškou v čase o 09:05 hod. bola zistená hladina 0,38 mg/l ( t.j. 0,79 promile ) alkoholu v dychu. Dychová skúška na zistenie alkoholu v dychu bola vykonaní prístrojom Drager ALCOTEST 7410 ARUK-0068. Z prílohy č. 2 k Úradnému záznamu ČDPR: ÚVPBB-66/3-19/2011, vystaveného vedúcim starším inšpektorátom Útvaru vojenskej polície Banská Bystrica rotným M. S. vyplýva, že dňa 15. februára 2011 v dobe vykonania dychovej skúšky u menovaného bol na prístroji ALCOTEST 7410 ARUK-0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod. bol v skutočnosti čas merania 08:45 hod. a pri opakovanej dychovej skúške o 00:35 hod bol v skutočnosti čas merania 09:05 hod. Pri dychovej skúške boli prítomní náčelník štábu mjr. L.. F. O. a šbnrtm. H. O., príslušníci VÚ 1037 O.. Pri personálnom pohovore, ktorý s menovaným vykonal dňa 07. marca 2011 veliteľ Vrtuľníkového krídla A. plk.gšt. Ing O. G., menovaný prehlásil, že predloženie návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka berie na vedomie a iné požiadavky nevzniesol. Ďalej prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie , , zákona a argumentoval ďalej tým, že menovaný bol vyslaný na služobnú cestu dňa 14. februára 2011 o 04:00 hod. a skončenie tejto cesty bolo naplánované na deň 18. februára 2011 o 19:00 hod. na základe Denného rozkazu veliteľa vojenského útvaru 6335 A. č. 29/2011 zo dňa 11. februára 2011. Z výpisu z vojenského rozkazu veliteľa VÚ 1037 O. č. 27 z 09. februára 2011 príloha č. 5 „Smernica na vykonanie obslúh viazačov bremien v dňoch 14. februára 2011 - 25. februára 2011, č. 4 Metodické pokyny 2.) Denný režim kurzu organizovať následovne“ vyplýva, že v čase 08:45 - 09:30 hod. prebiehala 2. vyučovacia hodina. Z uvedeného vyplýva, že dňa 15. februára 2010 ( správne má byť 2011 ) v čase keď sa podrobil dvakrát dychovej skúške na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu, menovaný vykonával dočasnú štátnu službu tak ako to vyplýva z Prílohy č. 5 uvedeného rozkazu veliteľa VÚ 1037 O.. Riaditeľ Personálneho úradu preskúmal návrh na prepustenie menovaného zo služobného pomeru spolu s jeho prílohami v celom rozsahu, zhodnotil predložené personálne materiály a vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci a vzhľadom k tomu, že u menovaného bol jasne preukázaný výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, svojim konaním naplnil skutkovú podstatu obligatórneho dôvodu na prepustenie zo služobného pomeru uvedeného v v spojení s zákona, nemá správny orgán možnosť rozhodnúť vo veci na základe svojho uváženia, ale je povinný postupovať tak, ako mu to ukladá zákon. Na základe uvedeného je zrejmé, že sú naplnené dôvody na prepustenie menovaného v zmysle zákona a ako to vyplýva zo znenia zákona je povinnosťou vedúceho služobného úradu prepustiť profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Na základe vyššie uvedených skutočností tak rozhodol riaditeľ personálneho úradu ako je uvedené vo výrokovej časti tohto personálneho rozkazu.

O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické dôvody, ako sú uvedené v žalobe rozhodol Generálny štáb ozbrojených síl Slovenskej republiky, náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky L.. H. N., Y.. ako vecne príslušný správny orgán podľa § 58 ods. 1 Zákona o správnom konaní tak, že odvolanie rotmajstra v zálohe F. M., doručené Riaditeľovi Personálneho úradu dňa 17. mája 2011 zamietol a Personálny rozkaz Riaditeľa Personálneho úradu č. 3 095 zo dňa 18. apríla 2011 potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný tým, že poukázal na výrok, ako aj obsah personálneho rozkazu, ako aj na dôvody odvolania odvolateľa proti personálnemu rozkazu zo dňa 18. apríla 2011. Argumentoval ďalej tým, že za účelom objektivizácie skutkového stavu veci si Riaditeľ Personálneho úradu vyžiadal písomné stanovisko veliteľa vojenského útvaru k odvolaniu odvolateľa, ktorý v svojom vyjadrení z 24. mája 2011 uviedol, že vo veci prepustenia žalobcu sa po vydaní napadnutého personálneho rozkazu nevyskytli žiadne nové skutočnosti, poukázal na obsah personálneho pohovoru i návrhu na prepustenie, ku ktorému sa odvolateľ nevyjadril ani nevzniesol námietky. Taktiež nepodal odvolanie proti Disciplinárnemu rozkazu zo dňa 07. marca 2011 č. vkPO-580-1/2011-PravSK, ktorým veliteľ útvaru uložil odvolateľovi disciplinárne opatrenia - zníženie služobného platu o 5% na obdobie troch mesiacov. Vyjadrenie veliteľa útvaru v rámci doplneného konania Riaditeľ Personálneho úradu posúdil, podanému odvolaniu nevyhovel, nerozhodol o odvolaní autoremedúrou a preto odvolanie predložil odvolaciemu orgánu na konečné rozhodnutie. Žalovaný ďalej uviedol, že Riaditeľ Personálneho úradu vo vyjadrení k odvolaniu reagoval na všetky námietky odvolateľa uvedené v odvolaní. Konštatoval, že skutok odvolateľa bol v konaní riadne preukázaný, pričom reagoval i na námietku odvolateľa týkajúcu sa definície pojmu „pod vplyvom alkoholu“ a poukázal na stanovisko predsedu Slovenskej súdnolekárskej spoločnosti doc. O.. T. U. Y.. z 31. októbra 2002 adresované Prezídiu Policajného zboru SR. Ďalej poukázal i na odborné vyjadrenie primára Psychiatrického oddelenia Nemocnice MO SR O.. O. T. z 16. októbra 2006 ohľadom stavu ľahkej opilosti, resp. stavu opilosti. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa týkajúcu sa možnej nefunkčnosti prístroja, keď v čase merania alkoholu v dychu bol na displeji prístroja iný čas merania, ako ten, v ktorom bolo meranie reálne vykonané, túto námietku Riaditeľ Personálneho rozkazu neakceptoval a poukázal na vyššie uvedený úradný záznam, v ktorom sa konštatuje, že na prístroji bol v dobe vykonania dychovej skúšky u odvolateľa nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod., no skutočný čas merania dňa 15. februára 2011 bol 08:45 hod a pri kontrolnej dychovej skúške o 09:05 hod. bol čas merania na prístroji 00:35 hod. K tvrdeniu odvolateľa, že v napadnutom personálnom rozkaze nie je zmienka o tom, či bolo meranie vykonané prístrojom, ktorý mal platný certifikát, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o objektivite meraní konštatoval, že administratívny spis obsahuje fotokópiu „Certifikátu o overení“ č. 1358/260/45/10 zo dňa 02. novembra 2010, platný do 04. mája 2011. Tento dokument je pre správny orgán dostatočne relevantným dokumentom, na základe ktorého boli v konaní akceptované hodnoty alkoholu zistené u odvolateľa. Prístroj je jedným z typovo schválených analyzátorov dychu v SR a je meradlom určeným na zistenie prítomnosti a množstva alkoholu v dychu kontrolovanej osoby. Na základe týchto skutočností a platného „Certifikátu o overení“ prístroja považoval zistené hodnoty alkoholu v dychu odvolateľa za preukázané, pričom tento dokument je pri posúdení prítomnosti alkoholu v dychu odvolateľa smerodajným. Pokiaľ ide o výsledky služobných hodnotení a kvalitné plnenie úloh, tieto skutočnosti nemajú vplyv na posúdenie veci, nakoľko skutok, ktorého sa odvolateľ dopustil zakladá povinnosť riaditeľa personálneho úradu prepustiť odvolateľa zo služobného pomeru. V súvislosti s námietkami odvolateľa, ktoré prezentoval v odvolaní taktiež poukázal riaditeľ personálneho úradu na skutočnosť, že ako vyplýva z disciplinárneho rozkazu, odvolateľ uviedol, že si je porušenia zákona plne vedomý a svoje konanie ľutuje. Žiadne námietky nevzniesol ani v rámci personálneho pohovoru a prerokovania návrhu na prepustenie zo služobného pomeru. Dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona kvalifikovaný ako „závažný spôsobom porušenia základnej povinnosti“ podľa ods. 4 písm. a) citovaného ustanovenia zákona je obligatórnym dôvodom pre skončenie služobného pomeru a vzhľadom na skutočnosť, že odvolateľ sa protiprávneho konania preukázateľne dopustil počas výkonu štátnej služby neumožňuje voči odvolateľovi aplikovať iný postup než ten, ktorý je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona. Napadnutý personálny rozkaz preskúmal žalovaný z vecného i právneho hľadiska a konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom i zákonom o správnom konaní. Zároveň nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by bolo potrebné tento personálny rozkaz zmeniť alebo zrušiť a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania právoplatného rozhodnutia žalovaného v spojení s vydaným personálnym rozkazom prvostupňového správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti .

Podľa , v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy ( ďalej len „rozhodnutia a postup správneho orgánu“ ). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( , ).

Podľa , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia , pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

V o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je uvedené, že predmetom tohto zákona je úprava právnych vzťahov pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na účely tohto zákona je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov (ďalej len "hlavný úrad"). Vedúcim hlavného úradu je minister obrany Slovenskej republiky (ďalej len "minister").

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, služobný úrad na účely tohto zákona je a) ministerstvo, b) organizačná zložka ozbrojených síl určená ministrom pre profesionálnych vojakov ozbrojených síl, pre profesionálnych vojakov, ktorí majú byť dočasne vyčlenení podľa § 60 ods. 1, a pre profesionálnych vojakov, ktorým sa skončilo dočasné vyčlenenie podľa § 60 ods. 2.

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, vedúcim služobného úradu, ktorým je organizačná zložka ozbrojených síl určená podľa § 5 ods. 1 písm. b), je veliteľ organizačnej zložky.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 72 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. a) až h), n) a o), § 70 ods. 2 a 7 a § 71 vedúci služobného úradu rozhodne bezodkladne, najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol, alebo ... .

Podľa § 81 citovaného zákona, na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 82 ods. 3 písm. a) citovaného zákona, vedúci služobného úradu podľa tohto zákona vydá personálny rozkaz v právnych vzťahoch profesionálneho vojaka v prípadoch uvedených v § 69 ods. 1, 3 a 4, § 70 ods. 1, 2 a 8, § 177 ods. 6, § 205 ods. 3.

Podľa § 101 ods. 3 citovaného zákona, za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný, b) jeho zaradenia do pracovného tímu alebo

c) písomného rozkazu vedúceho služobného úradu.

Podľa § 102 ods. 1 citovaného zákona, profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu do iného miesta výkonu štátnej služby vedúci služobného úradu alebo veliteľ.

Podľa § 124 citovaného zákona, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo nesplnenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom; zavineným porušením alebo nesplnením povinnosti sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie profesionálneho vojaka.

Podľa § 125 citovaného zákona, disciplinárnym opatrením je

a) písomné pokarhanie,

b) zníženie služobného platu až o 15 % najdlhšie na tri mesiace z posledného priznaného služobného platu.

Podľa § 126 ods. 1 citovaného zákona, disciplinárne opatrenie možno uložiť, ak sa preukázalo, že profesionálny vojak disciplinárne previnenie spáchal a ak na nápravu a obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie nepostačuje prerokovanie disciplinárneho previnenia.

Podľa § 126 ods. 2 citovaného zákona, ak je profesionálnemu vojakovi uložených viac disciplinárnych opatrení, vykonávajú sa postupne až po vykonaní predchádzajúceho disciplinárneho opatrenia.

Podľa § 128 ods. 1 citovaného zákona, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

Podľa § 191 ods. 2 citovaného zákona, k zániku práva z dôvodu, že nebolo v ustanovenej lehote vykonané, dochádza len v prípadoch uvedených v § 72, 129 a 130; na zánik práva sa prihliadne, aj keď sa to v konaní nenamieta.

Krajský súd opätovne po zrušení rozsudku zo dňa 14. decembra 2012 č.k. - 32 preskúmal zákonnosť rozhodnutí a postup správnych orgánov podľa v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobe a jednohlasne dospel k záveru, že dôvody uvádzané v žalobe sú dôvodné, preto rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, ako aj z toho dôvodu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov podľa ), .

Podľa názoru súdu v predmetnom konaní správne orgány, tak prvostupňový, ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože žalobca už v štádiu odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávnosť merania alkoholu dychovou skúškou práve z dôvodu, že prístroj ALCOTEST zobrazil zlý čas na displeji. Žalovaný ako odvolací správny orgán sa touto námietkou dostatočne nevyporiadal, aj keď síce uviedol, že túto námietku akceptuje na č.l. 6 svojho rozhodnutia, pritom sa ale odvolával na úradný záznam vojenskej polície zo dňa 15. februára 2011, v ktorom je konštatované, že v dobe vykonania dychovej skúšky u menovaného bol na prístroji ALCOTEST 7410 - ARUK 0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod, no skutočnosti bol čas merania 15. februára 2011 8,45 hod. Z obsahu úradného záznamu vyplýva, že pri dychovej skúške boli prítomní náčelník štábu major L.. O., ako aj šbnrtm. O., príslušníci Vojenského útvaru 1037 O., avšak ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil práve na podnet a žiadosť aj šbnrtm. O. bola vykonaná predmetná dychová skúška u žalobcu. Ich vyjadrenie sa v tejto skutočnosti však v administratívnom spise nenachádza a nie je ani súčasťou uvedeného úradného záznamu. Predmetné meranie už s poukazom na prítomnosť osoby, na základe žiadosti ktorej kontrola alkoholu bola u žalobcu vykonaná vzbudzuje pochybnosť. Táto skutočnosť okrem iného vzbudzuje pochybnosť o vierohodnosti nielen samotného vykonaného dôkazu ale v tejto súvislosti aj pochybnosti o tom, či správny orgán vychádzal zo skutočného času merania dychovej skúšky, alebo z času uvedeného na prístroji ALCOTEST 7410. Pokiaľ by vychádzal z času, ktorý bol na prístroji, tak vlastne dôvod okamžitého prepustenia zo služobného pomeru u žalobcu by nemohol byť založený na tých skutkových základoch ako je uvedené v danom prípade, s poukazom na obsah ustanovenia o štátnej službe profesionálnych vojakov SR. Čo sa týka samotného času, kedy došlo k vykonaniu dychovej skúšky, je teda nepreukázané či v tomto čase mal žalobca služobné voľno, alebo či vykonával službu. Diskutabilný je aj údaj o uvedení, že prístroj na meranie bol opatrený platným certifikátom, o čom v prvostupňovom rozhodnutí nie je žiadna zmienka a prvostupňový správny orgán sa ani touto skutočnosťou v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal. To, že v administratívnom spise sa nachádza Certifikát o overení č. : 1358/260/45/10 zo dňa 02. novembra 2010 ešte nepreukazuje, že prístroj nameral uvedené hodnoty tak, ako to tvrdia správne orgány.

Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v tom zmysle, že žalobca nevzniesol žiadne námietky, resp. že uviedol, že si je porušenia zákona plne vedomý a že svoje konanie ľutuje je jednostranné vyhodnotenie záverov zo strany správneho orgánu. Odôvodnenia rozhodnutí podľa názoru súdu nezodpovedajú obsahu ustanovení § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorých musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a z odôvodnenie rozhodnutia musí byť preukázané z akých skutočností správny orgán vychádzal, akú správnu úvahu použil pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pokiaľ aj nenamietal žalobca žiadne skutočnosti voči personálnemu rozkazu avšak v odvolaní sa vyjadril a podal námietky, s ktorými sa mal žalovaný ako odvolací správny orgán jednoznačne vyporiadať. S poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, takto žalovaný ako odvolací orgán nepostupoval a súd sa preto stotožnil so žalobcom, že o jeho námietkach žalovaný riadne nerozhodol, ani sa nimi dostatočne nezaoberal.

Čo sa týka skutočností, na ktoré poukázal správny orgán v personálnom rozkaze, konkrétne že žalobca bol v čase od 14. februára 2011 od 04:00 hod. do 18. februára 2011 do 19:00 hod. vyslaný na služobnú cestu za účelom odborného kurzu, tieto skutočnosti si nemohol súd overiť z obsahu administratívneho spisu, pretože Denný rozkaz veliteľa vojenského útvaru 6335 A. č. 29/2011 zo dňa 11. februára 2011, na ktorý prvostupňový správny orgán poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, sa v administratívnom spise nenachádza ani originál, ani jeho kópia.

Súd sa ďalej zaoberal aj námietkou žalobcu ohľadom vykonania krvnej skúšky, pričom pri vykonaní dychovej skúšky nebola zmienka o vykonaní tejto ani v úradnom zázname, ktorý bol spísaný dňa 15. februára 2011, ani v predloženom administratívnom spise. V tomto prípade podľa názoru súdu vzhľadom na nereálne ( spochybniteľné ) časy vykonania dychovej skúšky na prístroji ALCOTEST, bolo potrebné k výkonu krvnej skúšky žalobcu pristúpiť a túto vykonať. Zároveň súd konštatuje, že správnym orgánom nebolo v tejto súvislosti uvedené ani to, či žalobca bol poučený o takejto možnosti vykonania krvnej skúšky, ako aj o možnosti sa k úkonu, ktorý bol vykonaný príslušníkmi vojenskej polície dňa 15. februára 2011, či bolo umožnené sa žalobcovi vyjadriť.

K ďalšej námietke s ktorou sa zaoberal žalovaný ako odvolací orgán týkajúcej sa stavu opilosti a prípadného požitia liekov, k týmto skutočnostiam sa súd nebude vyjadrovať, pretože ide iba o závery z lekárskej praxe, ako aj z praxe policajných orgánov, ktoré nemajú priamu súvislosť s predmetnou vecou a s poukazom na to, že žalobca od počiatku namietal vykonaný dôkaz, sú tieto závery irelevantné v tomto konaní.

Čo sa týka námietky porušenia pracovnej disciplíny spočívajúce vo vykonávaní práce pod vplyvom alkoholu, resp. dôvod rozviazania služobného pomeru, k tejto námietke sa s poukazom na spochybnenie samotného vykonaného dôkazu preto súd bližšie nevyjadruje, pretože aj samotný dôvod okamžitého zrušenia služobného pomeru je týmto vykonaným dôkazom od počiatku spochybnený a na základe uvedeného preto aj súd sa touto námietkou, uvedenou v žalobe bližšie nezaoberá, nakoľko vyššie poukázal súd na nezákonne vykonaný dôkaz, o ktorý vlastne správne orgány svoje rozhodnutia v celom rozsahu opierajú. Na základe takto nedostatočne zisteného skutkového stavu, dôsledne nezabezpečeného dôkazu, z ktorého jednoznačne nevyplývalo, či k porušeniu, ktoré bolo podkladom na okamžité zrušenie služobného pomeru zo strany žalobcu vôbec došlo alebo nie, pričom vo veci existuje iba tento jediný dôkaz, o ktorý správne orgány v celom rozsahu opreli odôvodnenia rozhodnutí, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

V tejto súvislosti sa súd nezaoberal ani námietkou, ktorú žalobca uviedol v žalobe a to nesplnenia dvojmesačnej lehoty na rozhodnutie vo veci samej, pretože túto námietku neuviedol žalobca jednak v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a následne aj z dôvodu, že v danej veci zrušuje súd prakticky rozhodnutia správnych orgánov na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ako aj z dôvodu že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto tieto námietky žalobcu v tomto smere sú nedôvodné.

Podľa názoru súdu v odôvodnení tak rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu personálneho rozkazu, ako aj v odôvodnení rozhodnutia žalovaného absentujú základné východiská a právne závery odôvodňujúce rozhodnutie riaditeľa personálneho úradu, ktoré by s poukazom na ustanovenie § 46 a § 47 Správneho poriadku bolo možné vziať ako smerodajné pri závere z čoho vlastne správne orgány vychádzali pri ich vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s poukazom na rozsudok NS SR ZSP 46/2007 aj krajský súd preskúmaval v tomto prípade s poukazom na hlavne to, či rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a či jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom, pričom dospel jednoznačne k záveru, že v rozhodnutí absentujú podklady - konkrétne dôkazy, z ktorých by bolo množné jednoznačne dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia boli vydané zákonne s poukazom na preukázané skutočnosti, hlavne v tom zmysle akým spôsobom a čím konkrétne sa riadili správne orgány pri hodnotení dôkazov a to z hľadiska ich závažnosti alebo dôležitosti a či rozhodnutie samotné nevybočilo z medzí a hľadísk ustanoveniach zákona.

Rozhodnutia správnych orgánov podľa názoru súdu neobsahujú také dôvody odôvodnenia, aby mohol súd konštatovať, že boli splnené všetky všeobecné princípy pri výklade ustanovenia ohľadom náležitosti odôvodnenia personálneho rozkazu, ako aj následne odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a to aj v súlade s obsahom a s poukazom na to, že vo veciach riadneho odôvodnenia rozhodnutí orgánov verejnej správy je každý správny orgán pri vydaní rozhodnutia viazaný týmto článkom, čo vedie k predchádzajúcemu konštatovaniu, že rozhodnutia boli vydané predčasne a tieto sú arbitrárneho pôvodu, nakoľko nevychádzajú z dostatočne a riadne zisteného skutkového stavu a ani dôvody, ktoré sú uvádzané nezodpovedajú tomu, aby mohol súd jednoznačne konštatovať, že dôvody ktorými je odôvodnené rozhodnutie žalovaného, spôsobujú jeho preskúmateľnosť.

Čo sa týka poukazu žalovaného na tú skutočnosť, že žalobca sa neodvolal ani proti Disciplinárnemu rozkazu č.:vk PO-580-2/2011-Pravsk zo dňa 21. marca 2011, ktorým bol žalobcovi disciplinárnym opatrením znížený služobný plat o 5% na obdobie 3 mesiacov, musí súd zdôrazniť, že s poukazom na vydanie tohto rozhodnutia došlo k potrestaniu žalobcu za jeho „protiprávne konanie“ dvakrát. Avšak aj pri tomto vydaní rozhodnutia podstatným a jediným dôkazom bolo vykonanie dychovej skúšky prístrojom ALCOTEST 7410 dňa 15. februára 2011, ktorý žalobca spochybnil.

Súd musí konštatovať, že vnútorné predpisy žalovaného, z ktorých obsahu vychádzali správne orgány pri vydaní rozhodnutí, konkrétne Služobný predpis HSÚ pre ŠS profesionálnych vojakov č. 55/2007 a predpis RMO SR č. 14/2005 o zabezpečení ochrany pred zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov v rezorte MO nemal súd v administratívnom spise k dispozícii a tieto vnútorné predpisy sa súdu nepodarilo ani zabezpečiť v plnom znení, preto sa k jednotlivým záverom správnych orgánov vyplývajúcich z týchto predpisov, súd konkrétne nevyjadruje. Ide o vnútorné predpisy, ktoré v spojení so aplikovali správne orgány vo svojich rozhodnutiach.

Na základe uvedených dôvodov, preto súd rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vec vrátil žalovanému s tým, že žalovaný je v ďalšom konaní povinný riadiť sa právnym názorom súdu s poukazom na ustanovenie

V ďalšom konaní je povinný žalovaný opätovne o odvolaní žalobcu voči Personálnemu rozkazu č. 3095 z 18. apríla 2011 rozhodnúť, posúdiť námietky žalobcu uvedené v odvolaní a vysloviť na základe preukázaných dôkazov svoj právny záver, pritom musí postupovať v súlade s príslušnými ustanoveniami , ako aj ustanovení Správneho poriadku.

O trovách konania súd rozhodol podľa v súvislosti s tým, že právny zástupca žalobcu si uplatnil trovy konania v tomto rozsahu:

- za zaplatený súdny poplatok vo výške 66 Eur,

- za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 12. septembra 2011 podľa v spojení s vyhlášky vo výške 123,50 Eur,

- za podanie žaloby zo dňa 12. septembra 2011 vo výške 123,50 Eur,

- 2 úkony právnej služby za poradu s klientom dňa 13. decembra 2012 a účasť na pojednávaní 14. decembra 2012 v súlade s § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky za 1 úkon vo výške 127,16 Eur,

- 2 úkony právnej služby ( ďalšia porada s klientom zo dňa 15.02.2013, vyjadrenie k odvolaniu vo veci samej zo dňa 26.02.2013 - § 14 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky - 1 úkon vo výške 130,16 Eur, 2 úkony právnej služby ( ďalšia porada s klientom dňa 13.03.2014, pojednávanie dňa 14.03.2014 - § 13a ods. 1 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky ) - 1 úkon vo výške 134 Eur,

- režijný paušál 2 x 7,41 Eur + 2 x 7,63 Eur + 2 x 7,81 Eur + 2 x 8,04 Eur.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.,s.p. a priznal ich úspešnému žalobcovi vo výške 1 157,42 Eur, ktoré je povinný žalovaný uhradiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Dušana Remetu, advokáta.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.