Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-887-2008.pdf
PDF · 76.19 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-4Er/887/2008
Uznesenie
Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: DOMINANT BB, s.r.o., IČO: 35695480, sídlom Bratislava, Obchodná č. 42, zast. JUDr. Beátou Krausovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vranove nad Topľou, M. R. Štefánika č. 137, proti povinnému: M. O., U.. XX.XX.XXXX, Q.. XX.XX.XXXX, U. R. A. Č.. XXX, o vymoženie 34,85 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Jurajom Korimom, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Duklianskych hrdinov č. 2473 (od 01.01.2014 ustanovený zástupca súdnej exekútorky JUDr. Ing. Milady Korimovej, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Duklianskych hrdinov č. 2473), pod spis. zn. (súdnej exekútorky JUDr. Ing. Milady Korimovej) EX 3693/1999, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.
II. Exekúciu zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Poverením č. 5608 002668 zo dňa 22.10.1999 poveril tunajší súd súdnu exekútorku JUDr. Ing. Miladu Korimovú vykonaním predmetnej exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnej exekútorke doručený dňa 20.06.1999. Exekučným titulom je vykonateľný platobný rozkaz Okresného súdu Revúca, spis. zn. 1Ro/700/1998 zo dňa 26.02.1998.
Od 15.03.2001 do 31.12.2013 sa ustanovenou zástupkyňou súdnej exekútorky JUDr. Ing. Milady Korimovej stala súdna exekútorka JUDr. Marta Kužmová, Exekútorský úrad Čadca, Potočná č. 8, keďže od 15.03.2001 má súdna exekútorka JUDr. Ing. Milada Korimová pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora. Od 01.01.2014 sa ďalším ustanoveným zástupcom súdnej exekútorky JUDr. Ing. Milady Korimovej stal súdny exekútor Mgr. Ing. Juraj Korim.
Dňa 12.11.2009 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdnej exekútorky JUDr. Marty Kužmovej na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel dňa 20.09.2001 a dedičské konanie po ňom bolo uznesením Okresného súdu Revúca, spis. zn. 2D/390/2001 zo dňa 21.01.2002 zastavené pre jeho nemajetnosť. Súdna exekútorka JUDr. Marta Kužmová tiež oznámila súdu, že si uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 41,24 €.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. januára 2002 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len O.s.p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods.1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods.3 O.s.p., konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Súd je povinný počas exekúcie prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Spôsobilosť byť účastníkom konania patrí v zmysle § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. medzi neodstrániteľné podmienky konania, na ktoré súd prihliada kedykoľvek počas konania. U fyzických osôb vzniká táto spôsobilosť narodením a zaniká smrťou resp. vyhlásením za mŕtveho. Uznesením Okresného súdu Revúca, spis. zn. 2D/390/2001 zo dňa 21.01.2002 bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť povinného. Keďže v predmetnej exekúcii povinný zomrel bez právneho nástupcu (bez dediča), nie je možné v zmysle § 107 ods.3 O.s.p. ďalej pokračovať vo vykonávaní predmetnej exekúcie. Smrť fyzickej osoby bez právneho nástupníctva teda počas exekúcie predstavuje objektívnu okolnosť, ktorej následkom je v zmysle § 107 ods.1 O.s.p. strata spôsobilosti byť účastníkom konania. Keďže niet osoby, proti ktorej by sa mohla ďalej vykonávať predmetná exekúcia, súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu.
Podľa § 197 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa všeobecnej zásady exekučného konania uvedenej v § 197 Exekučného poriadku, trovy exekúcie hradí súdnemu exekútorovi najmä povinný, ak nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. V predmetnej exekúcii trovy exekúcie nemôže súdnemu exekútorovi nahradiť povinný, nakoľko zomrel bez právneho nástupcu.
Na náhradu trov exekúcie v prípade zastavenia exekúcie môže súd zaviazať oprávneného v zmysle § 203 Exekučného poriadku, pričom rozsah povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávneným je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu predmetnej exekúcie. Aby súd mohol rozhodnúť pri zastavení exekúcie o náhrade trov exekúcie oprávneným, musí byť v zmysle § 203 Exekučného poriadku splnené, že oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tomto konaní je dôvodom zastavenia exekúcie smrť povinného - fyzickej osoby bez právneho nástupcu. Súd však má za to, že náležitá opatrnosť predvídajúca dôvod zastavenia exekúcie nemôže zahŕňať aj smrť povinného - fyzickej osoby bez právneho nástupcu v priebehu predmetnej exekúcie. Náležitá opatrnosť by zo strany oprávneného mohla byť porušená vtedy, ak by oprávnený v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie vedel o takej skutočnosti, ktorá by neodvratne viedla k jeho smrti a zároveň by vedel o tom, že je nemajetný, a teda nebude mať žiadneho právneho nástupcu. V predmetnej exekúcii táto skutočnosť zjavne nemohla nastať, keďže exekúcia začala v roku 1999 a povinný zomrel v roku 2001.
Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti (teda súd s prihliadnutím na okolnosti prípade neuloží oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom (teda k porušeniu práv súdneho exekútora), čo viackrát judikoval aj Ústavný súd SR. Z uvedeného vyplýva, že Exekučný poriadok teda nevylučuje skutočnosť, že trovy exekúcie nebudú nahradené súdnemu exekútorovi žiadnym účastníkom konania.
Na základe týchto skutočností nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, keďže oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (smrť povinného počas konania bez právneho nástupcu).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.